Ynglingesagaen - ságy o severských vládcoch

Reporty nebo-li AAR z Crusader Kings II.

Moderátoři: Atlantis, Minreth, Vals, Phoenix

Uživatelský avatar
Ilmarinen
Desátník
Desátník
Příspěvky: 27
Registrován: 21 čer 2016, 13:50

Ynglingesagaen - ságy o severských vládcoch

Příspěvek od Ilmarinen » 30 dub 2018, 11:51


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Haraldr Halfdanson I Hårfagre

Začiatkom roku 867 je nejednotné a rozdrobené územie severnej Európy rozdelené medzi viacero súperiacich nezávislých kráľovstiev. Časté vikingské výpravy síce prinášali bohatstvo avšak s bohatstvom rástli aj neustále konflikty o moc a prestíž medzi najvplyvnejšími rodmi. Kým na západe synovia Ragnara Loðbróka plienili kresťanské kráľovstvá, lačný po pomste za to čo Sasi vykonali ich otcovi, sa sever zmietal v neustálych mocenských bojoch. Vlády v kráľovstve Østlandet sa v tomto čase ujíma mladý, energický Haraldr Halfdanson I Hårfagre, syn Halfdana Svarte Gudrødssona z rodu Yngling, ktorého korene siahajú až k samotnému Freyovi z rodu Vanov, bohu plodnosti, prosperity a mieru, synovi mocného Njörda. Halfdan Svarte Gudrødsson sa počas svojeho života tešil veľkej úcte, kráľom sa stal už ako osemnásťročný a dokázal v krátkom čase svoje kráľovstvo rozšíriť na pomerne veľké územie. Podobne ako jeho otec aj mladý Haraldr zdedil kráľovstvo vo veľmi mladom veku. Aj napriek nízkemu veku si však dokázal svojou rozhodnou a priebojnou povahou rýchlo získať sympatie vazalov svojeho otca. Mladý kráľ si čoskoro uvedomil, že na to aby si udržal titul je nevyhnutné rozšíriť a upevniť v čo najväčšej miere svoju moc. Na východe rástol vplyv ríše zvanej Svitjod, ktorej starý kráľ Björn Jernside najstarší zo synov Ragnara Loðbróka mal rovnako vysoké ambície ako Haraldr. Z obavy pred rastúcou mocou Björna Jernside sa preto rozhodol čo najskôr konať. Mladý Haraldr Hårfagre sa vtedy zaprisahal na múdreho a spravodlivého Týra, že neostrihá svoje vlasy pokým rozhádaných kráľov a jarlov nezjednotí pod svojou vládou a nestane sa kráľom celého Nórska.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Zakrátko Haraldr vypovedal vojnu Roaldovi, jarlovi zo susedného kráľovstva Telemark. Zhromaždil armádu, vpadol do Telemarku a v bitke pri Skien dokázal početnou prevahou premôcť Roaldovich bojovníkov. Jarl Roald nevidel iné východisko ako uznať Haraldovu prevahu a prisľúbil kráľovi vernosť.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Počas jarných a letných mesiacov roku 872 pripravoval Haraldr vojsko na lúpežnú výpravu na západ aby jednak získal prostriedky potrebné na ďalšie vojny a zároveň zveľadil svoje kráľovstvo. Od kupcov z Jorviku vyzvedel o pomeroch v kresťanských kráľovstvách na ostrovoch na západe. Začiatkom jesene so svojimi bojovníkmi vyrazil na západ. Oboplávali zo severu kráľovstvo Škótov, a onedlho sa lode s dračími hlavami objavili na pobeží severného Írska, niekoľko mesiacov plienili pobrežné oblasti a po nazhromaždení dostatku cenností sa vikingovia opäť nalodili a vypravili na spiatočnú cestu domov.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Nasledujúce roky sa Haraldr niekoľkokrát vydal na západ aby plienil saské kráľovstvá na juhu Anglicka. Ako besní vlci drancovali každú osadu či mesto na ktoré narazili. Po niekoľkých výpravách mal Haraldr dostatok prostriedkov, aby pripravil armádu na ťaženie proti susedným kráľovstvám. Tešil sa veľkej úcte a snažil sa predovšetkým o udržanie priaznivých vzťahov s vlastnými vazalmi. Bol veľmi štedrý a obdaroval vazalov množstvom zlata aby si zabezpečil ich lojalitu a vernosť.
Krátko po návrate z poslednej lúpežnej výpravy nádherná Freya priala Haraldovej úprimnej láske a tak sa v lete roku 875 kráľ dočkal prvorodenej dcéry. Pomenoval dievčatko Torunn, aby tak vzdal úctu a vďaku Thórovi. Po niekoľkých rokoch sa kráľovi narodili ďalšie dve dcéry Ingvild a Sigrunn, Haraldr sa síce dcérkam veľmi tešil v duchu však túžil aspoň po jednom synovi, z ktorého by vychoval mocného bojovníka a svojho nástupcu.
Po zvestiach o oslabených saských kráľovstvách na západe sa Haraldr vychystal na ďalšiu výpravu. Sasi zamestnaní neustálymi bojmi proti rozpínajúcej sa moci Ragnarovich synov nedokázali zoskupiť väčšie vojsko aby odrazili drancujúcich severanov. Začiatkom jari roku 882 vpadol Haraldr s hordou vikingov do kráľovstva Wessex. Vyplienili mnoho miest a kresťanských chrámov či kláštorov, z ktorých ulúpili množstvo cenností. Nechránené svätostánky boli pre drancujúcich bojovníkov jednoduchou korisťou a zárukou väčšinou bohatého úlovku. Po návrate z výpravy kráľ predovšetkým zveľaďoval svoje sídlo a trávil veľa času so svojou milovanou ženou a dcérkami.
Za sychravého októbrového rána roku 883 sa Haraldovi konečne narodil vytúžený syn. Pomenoval syna Einarr a bol odhodlaný z neho vychovať zdatného bojovníka a schopného vládcu.
Stále intenzívnejšie konflikty medzi susednými kráľovstvami Haralda presvedčili, že je najideálnejší čas podrobiť si rozhádané a vzájomnými konfliktami oslabené kráľovstva pod svoju vládu. Po uvážení možností vyhlásil vojnu Toremu, jarlovi zo susedného Agderu. Skôr než Haraldr zvolal bojovníkov a vydal sa svojskom do Agderu vydal sa Tore na sever do Rogalandu a prenikol cez hory na územie Heidemarku. Haraldr však Toreho neprenasledoval a rozhodol sa najskôr obsadiť Agder. Po obsadení územia Haraldr vedie vojsko na sever aby dostihol postupujúcich bojovníkov. Zastihol Toreho vojsko hlboko v horách. Protivník sa neskoro dozvedel o rýchlom postupe Haraldovej armády a nestihol dostatočne rýchlo zareagovať. V Bitke o Harnarhus tak dokázali Haraldvyužiť strategický moment prekvapenia a poraziť nepriateľa. Porazený Tore po ťažkom boji padol pred Haraldom na kolená a pred zrakmi svojej porazenej armády potupne priznal porážku a sľúbil kráľovi vernosť.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Na jar toho istého roku Haraldr Hårfagre znovu zvolal svoje vojsko a započal vojnu s Heljarskinnom z Rogalandu. Skôr ako stihli jarlovia zo severných horských oblastí priviesť svojich bojovníkov na juh aby spoločne s kráľovým vojskom postupovali na západ do Rogalandu, Heljarskinn vpadol do Agderu. Haraldr preto nevyčkal na príchod jarlov zo severu a tiahol so svojou armádou na západ sám. V lete roku 887 Hraldr na hlavu porazil v Bitke o Flekkefjord Heljarskinna, ktorý nedokázal čeliť početnej prevahe. Po víťaznej bitke sa armáda vypravila na sever a bez ťažkostí obsadila územie Rogalandu. V apríli 888 sa Heljarskinn ocitol v bezvýchodiskovej situácii, kedy bol akýkoľvek ďalší odpor márny a preto dojednal s Haraldrom mier.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Krátko po dojednaní mieru sa rozhodol Haraldr neváhať a pokračovať v ťažení. Úspechy mu dodávali sebavedomie a veril, že bohovia sú mu naklonení čo umocňovalo jeho odhodlanie. Hneď ako sa armáda zotavila po predošlých bojoch a zima trochu ustúpila vyhlásil vojnu Eirikovi z Hordalandu. S Eirikovimi vojskami sa Haraldr Hårfagre stretol v Bitke o Bergenhus. Keď Eirikr videl niekoľkonásobne väčšie Haraldovo vojsko ako zúrivo sekerami a mečmi bije do svojich štítov zapochyboval o úspešnom konci boja. Aj napriek tomu sa však rozhodol brániť svoje územie a nevzdať sa bez boja. Haraldr v ten deň bojoval udatne a odvážne, jeho bojovníci nadobudli dojmu akoby mu ohromnú silu daroval samotný Thór. Počas celého boja sa držal v prednom voji a jeho vlastnou rukou padlo mnoho protivníkov. Získal si uznanie nielen svojich bojovníkov, ale aj bojovníkov z Hordalandu. Eirikr tak zakrátko videl, že nemá proti Haraldovi šancu, rozhodol sa preto vzdať a ukončiť boj. Aj napriek prehre však Haraldr pred bojovníkmi vyzdvihol jarlovu odvahu a vyslovil mu svoje uznanie.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Po víťaznom ťažení sa Haraldr vrátil do Akershusu aby prezimoval na svojom panstve a pripravil sa na ďalšiu dobyvačnú výpravu. Jedného chladného neskorozimného dňa keď sa Haraldr prechádzal po svojom sídle zočil nad svojou hlavou krúžiť dvoch krkavcov, po celý čas ako sa prechádzal krkavci krúžili nad ním a robili mu spoločnosť. Haralrdr sa nazdal, sú to určite Hugin a Munin, krkavci ktorí zlietajú do Mitgardu, sveta ľudí a prinášajú správy veľkému Ódinovi. Tej noci mal Haraldr sen. Keď sedel pod veľkým dubom pristavil sa pri ňom jednooký starý pútnik, ktorý hovoril v mnohých hádankách. Haraldr pochopil, že sa mu zjavil samotný Ódin. Dlho nad snom uvažoval, pamätal si dobre čo mu starec povedal až sa nakoniec rozhodol navštíviť veštca, ktorý mu sen vyložil. Veštba o priaznivej budúcnosti Haralda presvedčila o správnosti ďalšej bojovej výpravy. Na jar tak pripravil vojsko na ďalšiu výpravu na západ, vypovedal vojnu Hrolfovi z rodu Trönde, kedysi jednému z najvplyvnejších rodov na západnom pobreží. V posledných rokoch však Tröndelag viedol niekoľko vojen so susedným Neumdalom, čo obidve kráľovstva značne oslabilo. Haraldr tak dokázal bez ťažkostí v krátkom čase Tröndelag obsadiť a dohodol s Hrolfom mierové podmienky.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


V lete toho istého roku Haraldr využil priaznivého letného počasia a pozitívnej morálky v radoch svojich bojovníkov a pokračoval v ťažení na sever. Hakon z Neumdalu kontroloval významnú obchodnú cestu na sever. Haraldr vedel, že dobytím Neumdalu získa strategicky významné územie. Rozhodol sa neváhať a vypovedal Hakonovi vojnu. Následne rozdelil svojich bojovníkov do dvoch armád aby na nepriateľa udrel z dvoch smerov. Na jeseň Hakonove vojská vpadli do Tröndelagu, Haraldr sa rozhodol zaútočiť časťou vojska od mora a s druhou časťou prekvapiť nepriateľa od severu. Nepriaznivé jesenné počasie a mocný vietor však veľmi skomplikovalo vylodenie, čo znamenalo strategickú výhodu pre nepriateľa. Aj napriek početnej prevahe sa nedokázalo Haraldove vojsko dostatočne rýchlo skonsolidovať a v Bitke o Trondheim utrpelo porážku. V chaose armáda ustúpila na juh. Hakon porazené vojsko neprenasledoval ale pokračoval v obsadzovaní Tröndelagu. Neočakával však náhly výpad zo severu. Po dlhom zimnom pochode cez hory konečne vpochodovala druhá časť Haraldovich bojovníkov do Tröndelagu. Náhly útok od severu Hakona zaskočil. Vo vzniknutom chaose sa neumdalské vojsko nevedelo zoskupiť do účinnej obrany a bolo tvrdo rozprášené.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Haraldr vyčkal na zvyšok vojska, ktoré po porážke ustúpilo na juh a vydal na sever, preskupil armádu a vydal sa na sever na územie Neumdalu. Postupne obsadil celý Neumdal a postupoval ďalej na sever aby získal aj zvyšok kráľovstva. Na začiatku roku 892 kráľ Hakon po strate veľkej časti svojeho vojska už nedokázal čeliť obliehaniu. Nakoniec pokorne žiadal o mier a sľúbil vernosť Haraldrovi.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Po zisku Neumdalu Kráľ obrátil svoju pozornosť na východ, kde rástla moc kráľovstva Svitjod. Starý kráľ Björn Jernside podobne ako Haraldr rýchlo rozširoval svoje kráľovstvo a jeho rastúca moc by mohla znamenať do budúcna hrozbu. Haraldr sa preto rozhodol získať susedné oblasti na východe Jamtland a Herjadal skôr než tak učiní Svitjod. Keďže sa cítil dostatočne silný vypovedal vojnu súčasne Björnovi z Jamtalandu aj Eirikovi z Herjadalu. Už na jeseň Björnove vojská podnikli výpad do Neumdalu. Haraldr však zvolal práve do Neumdalu bojovníkov zo západného pobrežia, s ktorými mal úmysel spoločne postupovať na východ. Keď sa Björn na jeseň so svojim vojskom dostal k osade Maere neskrýval svoje prekvapenie pri pohľade na množstvo kotviacich drakkarov v zátoke Trondheimsfjorden. Haraldovi bojovníci sa akurát pripravovali na pochod teda sa dokázali rýchlo pripraviť na boj a udrieť na prekvapeného protivníka. Björn sa so zvyškom vojska po krátkej bitke v panike vydal na ústup. Haraldr však ihneď Björna neprenasledoval. Vyčkal na príchod bojovníkov z juhu, rozdelil vojsko a súčasne zaútočil na územia obidvoch protivníkov. Počas zimy dokázal Haraldr obsadiť obidve územia. Björn s Eirikom nakoniec boli nútení priznať porážku a súhlasiť s uznaním Haraldovej moci nad svojimi územiami.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Na jar roku 893 sa Haraldr rozhodol svoju moc rozšíriť ešte ďalej na sever a ovládnuť tak celé západné pobrežie. Nordlandskí bojovníci však boli zdatní a vojny ktoré ich náčelník Freyr viedol mu väčšinou prinášali úspech. Hneď ako Haraldr vypovedal vojnu Freyovi si nechal na dvor privolať na pomoc pečenežských žoldnierov. Kráľ počul mnoho správ od kupcov, ktorí sa vydávali na východ aby obchodovali v zemi Rusov o udatných pečenežských bojovníkoch. Vyslal preto výpravu na územie Pečenehov a s prísľubom štedrej odmeny prizval najlepších bojovníkov aby posilnili jeho vojsko. Náčelník žoldnierov nakoniec so skoro dvetisíc bojovníkmi dorazil na sever. Po horlivých prípravách sa na jar 893 kráľ vyplavil z Akershusu, dúfal, že mu Njörd zošle priaznivý vietor a doplaví sa na sever čo najskôr. Chvíľu pred tým ako sa kráľ nalodil sa k nemu totiž dostali zvesti o vpáde Nordlandského vojska na územie Helogalandu.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Medzitým na severe Freyr obsadil mesto Somna a postupoval cez Helogaland. Kým sa v máji konečne v Helogalande nevylodil Harald. Ihneď sa vydal na pochod proti Freyovi, nakoniec sa vojská stretli v Bitke o Vegu, kde Freyr utrpel porážku a vydal sa na rýchly ústup na sever. Chladné horské prostredie bolo pre pečenežských bojovníkov zo začiatku trochu problematické. Dokázali sa však rýchlo prispôsobiť a svojim spôsobom boja, pre severanov neobvyklým nepriateľa zaskočiť. Po bitke Haraldr najskôr opäť získal Helogaland pod kontrolu a ihneď sa vydal na sever.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Freyr očakával príchod Haraldovich vojsk a preto sa snažil pripraviť čo najefektívnejšiu obranu. Aj napriek tomu, však nedokázal čeliť besniacim Haraldovim bojovníkom a nevyspytateľným a ťažko predvídateľným Pečenehom. Na jeseň roku 894 nakoniec po tvrdých bojoch Freyr už nemá silu pokračovať vo vojne a súhlasí s mierovými podmienkami.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Ihneď ako sa kráľ vrátil z víťazného ťaženia nechal na jeseň roku 894 zvolať všetkých veľmožov na veľký Thing. Na Thingu potom pred všetkých predstúpil, vyhlásil svoje územia za Nórske kráľovstvo a prehlásil sa za kráľa. A tak ako mocný Týr syn Ódinov prišiel o svoju ruku v spároch obávaného Fenrira, tak Haraldr pred zrakmi svojich vazalov na znak splnenia sľubu urezal svoje vlasy.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Zakrátko nechal kráľ vytesať a vztýčiť na pahorku za svojim sídlom runový kameň, ktorý mal všetkým pripomínať jeho veľké činy a odvahu.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti
Naposledy upravil(a) Ilmarinen dne 25 kvě 2018, 08:38, celkem upraveno 6 x.
„Nemôže nad druhým vládnuť ten, kto sám seba nevie ovládať.“

Cizinec
Podplukovník
Podplukovník
Příspěvky: 3422
Registrován: 24 črc 2007, 21:10
Bydliště: Frei Stadt Hultschin, hlavní město Rzeczipospolite Prajzke

Re: Ynglingesagaen - ságy o severských vládcoch

Příspěvek od Cizinec » 01 kvě 2018, 06:33

Takže teď do Švédska? ;)
SOMUA měla dvě verze - model "standart" s poklopem a model "kabrio" bez poklopu.

Dekl je ve skutečnosti Dekl.

šedá eminence na dvoře Obodritského Cara

(Fórové hry, kterých jsem se zúčastnil.)
Admirál de Étranger, Francouzské císařské loďstvo (Trafalgar 1805)
rytíř Johannes von Ausländer, prozatímní regent Sicilského království (Byzanc 1214)
Luigi Mario Forestiero, Il primo ministro del Regno d'Italia (Německo 1866)
Generál von Ausländer st., velitel 51.rezervní divize, hrdina od města Ypres (1915)
Generál von Ausländer ml., velitel 22.tankové divize, hrdina od Krymu (1942)
očekává další nasazení do bitevní vřavy

Hotentotenpotentatentanteatentäter

Uživatelský avatar
Josif
Nadrotmistr
Nadrotmistr
Příspěvky: 227
Registrován: 03 čer 2015, 20:16
Bydliště: Moskva Rudé náměstí Kreml

Re: Ynglingesagaen - ságy o severských vládcoch

Příspěvek od Josif » 01 kvě 2018, 08:55

Další report. Paráda. :D Hej co pak to máš za verzi ??
Tento podpis byl smazán, protože porušoval pravidla tohoto fóra. Neprodleně nahlaste autora tohoto podpisu administrátorovi.

Uživatelský avatar
Ilmarinen
Desátník
Desátník
Příspěvky: 27
Registrován: 21 čer 2016, 13:50

Re: Ynglingesagaen - ságy o severských vládcoch

Příspěvek od Ilmarinen » 01 kvě 2018, 10:45

Už mám odohratých pekných pár rokov, momentálne som v roku 1124, reporty budem pridávať postupne ako mi pracovné a rodinné povinnosti dovolia :D

Josif verzia hry je v2.1.4.
„Nemôže nad druhým vládnuť ten, kto sám seba nevie ovládať.“

Jurig
Desátník
Desátník
Příspěvky: 25
Registrován: 03 kvě 2017, 15:01

Re: Ynglingesagaen - ságy o severských vládcoch

Příspěvek od Jurig » 02 kvě 2018, 10:24

perfektně napsané, těším se na pokračování :)
Fylkir Elidyr spravedlivý, ochránce víry, ravager, císař Ymerodraeth yr Almaen y Gorllewin, germánské říše západu. Král pěti království a hlava rodu Manaw

Uživatelský avatar
Ilmarinen
Desátník
Desátník
Příspěvky: 27
Registrován: 21 čer 2016, 13:50

Re: Ynglingesagaen - ságy o severských vládcoch

Příspěvek od Ilmarinen » 03 kvě 2018, 20:36

Po vyhlásení Nórskeho kráľovstva sa Harald Hårfagre snažil predovšetkým zabezpečiť dobré vzťahy s vlastnými vazalmi. Tešil sa povesti spravodlivého kráľa, ktorý vie počúvať, neodmieta rady iných a snaží sa vždy konať spravodlivo. Nasledujúce roky sú pokojné, mladé kráľovstvo sa konsoliduje a vnútorne rozvíja. V októbri 898 sa Nórskom rozletela správa o úmrtí starého svitjodského kráľa Björna Jernside Ragnarssona, trón zdedil jeho najstarší syn Eirikr I den vise, ktorý samotný bol v momente, kedy usadol na trón už značne starý. Vysoký vek a začínajúca senilita bola s nevôľou prijímaná mnohými svitjodskými jarlami, ktorí sa v zakrátko zjednotili a vzbúrili. Haralrdr už dlhšiu dobu hľadel na rastúce a silnejúce Svitjodské kráľovstvo s nedôverou. Keďže mocenské ambície starého Björna boli všeobecne známe zdalo sa iba otázkou času, kedy sa stretnú na bojovom poli. Náhla nestabilita v Svitjode bola preto na nórskom dvore prijatá s uspokojením a očakávaním ako konflikt medzi šľachtou a novým kráľom dopadne.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Keďže sa v blízkej dobe len ťažko dala očakávať vojna so Svitjoďanmi nechal Haraldr zvolať bojovníkov do svojeho sídla v Akershuse s cieľom vyplaviť sa na ďalšiu lúpežnú výpravu. Začiatkom jari 899 sa z kráľovského sídla vyplavila veľká flotila drakkarov smerom na juhozápad. Po niekoľkých dňoch vikingovia dosiahli brehy Burgundského kráľovstva. Skoro štyri roky Nóri drancovali burgundské osady a kláštory. Keďže odpor bol všade kde sa objavili slabý, odvážila sa družina vikingov hlbšie do vnútrozemia. Zvesť o postupujúcich vikingoch sa rýchlo šírila, preto väčšinou bojovníci nachádzali skoro opustené osady, ktorých obyvatelia so strachom o vlastné životy opúšťali. Burgundský kráľ bol v tom čase zamestnaný vojnou s Frankami a jeho vojsko bojovalo ďaleko na západe, nedokázal preto vyslať dostatok bojovníkov, ktorí by pľundrovanie vikingov zastavili.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Začiatkom roku 903, keď sa družina vikingov utáborila, aby prečkala zimu dostihli kráľa poslovia, ktorí mu oznámili smutné zvesti o smrti jeho milovanej ženy Rönghildr. Nedokázala bojovať so zákernou chorobou a umrela v horúčkach, vyčerpaná a slabá. Haralda správa o smrti Rönghildr hlboko zasiahla, rozhodol sa preto ihneď vrátiť naspäť do Nórska. Po návrate kráľa prepadla náhla letargia, častokrát sa utiahol do svojho sídla a zväčša odmietal spoločnosť. Dlho kráľ trúchlil za milovanou manželkou.
Začiatkom roku 904 však Haraldr opäť nabral viac chuti do života. Rönghildr mu veľmi chýbala, cítil však potrebu byť znovu aktívny aby prišiel na iné myšlienky. Vo februári nechal zvolať veľký Thing aby sa na ňom prejednali dôležité problémy kráľovstva. Bolo prijatých viacero užitočných zákonov usmerňujúcich spoločenské pravidlá a kráľovi sa podarilo zákonne umocniť svoje postavenie. Nórski jarlovia na veľkom Thingu schválili obmedzenú autoritu koruny, čím dali kráľovi väčšiu moc. Ten na oplátku jarlom sľúbil, že bude vždy ochraňovať ich záujmy a svoju moc uplatňovať uvážene a spravodlivo.
Haraldr sa zároveň začal intenzívnejšie zaujímať o situáciu v susednom Svitjode. Eirikr I den vise dlho viedol vojnu so vzbúrenými jarlami až nakoniec s ťažkosťami povstanie potlačil. Nastalo krátke obdobie stability. Mier bol však príliš krehký, starý Eirikr nedokázal v kráľovstve udržať stabilitu na dlho. Na jar roku 911 sa proti nemu opäť šľachta vzbúrila s cieľom dosadiť na trón mladú kráľovú sestru Asu. Eirikr tentokrát nedokázal postaviť dostatočne veľké vojsko aby vzburu potlačil a onedlho je zosadený z trónu. Novou kráľovnou Svitjodu sa stala jeho ambiciózna sestra Asa. Haraldr sa zakrátko vydal osobne do Svitjodského kráľovstva aby sa s mladou kráľovnou stretol v snahe upevniť vzájomné vzťahy a zaistiť mier. Na výpravu s kráľom sa vydal aj jeho jediný syn Einarr. Keď dorazili, boli vrelo prijatí. Na svitjodskom dvore strávili niekoľko dní a kráľovná si stihla od prvého momentu veľmi obľúbiť mladého princa Einara. Imponoval jej rozhodnosťou a bystrím umom. Kráľ Haraldr si nemohol vzájomné sympatie svojeho syna s kráľovnou Asou nevšimnúť. Keď mu teda Einarr pár dní pred odchodom vyslovil svoje prianie oženiť sa Asou, kráľ vôbec nebol prekvapený. So zväzkom rád súhlasil, ako prospešným pre všetkých. Spojenie dvoch mocných kráľovstiev manželským zväzkom bol najideálnejší spôsob ako si zabezpečiť mocného spojenca a vyhnúť sa prípadnému vzájomnému konfliktu. Onedlho, začiatkom roku 913 sa tak mladý princ Einarr oženil so svitjodskou kráľovnou.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


V máji roku 913, pár mesiacov po svadbe však skupina nespokojných svitjodských jarlov zosnovala povstanie proti kráľovnej. Nepáčil sa im nebezpečný manželský zväzok s nórskym princom a obávali sa prílišného rastu moci mladej kráľovnej. Asa po vyhlásení vojny vyslala do Nórska niekoľkých poslov so žiadosťou o pomoc. Hneď ako sa Haraldr dozvedel o svitjodskom povstaní bez váhania odpovedal a vyslal do Svitjodu vojsko. Začiatkom leta, keď konečne dorazili všetci bojovníci jeho verných jarlov, vydal sa mladý princ Einarr v čele vojska na územie vzbúrencov do susedného Vermalandu.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Po niekoľkých mesiacoch obliehania nórske vojská obsadili Saxholm, princ Einarr sa kráto na to vydal do Nerike, aby rozdrvil neveľké vojsko vzbúrencov. Po správe o blížiacich sa Nóroch však nepriateľskí bojovníci urýchlene ustúpili do do Vestergautlandu, kde ich však mladý princ dostihol a porazil v Btike o Skaru. Po víťaznej bitke nórske vojsko postupovalo ďalej na východ do Austergautlandu a získalo pod kontrolu Näsborg a Skänninge, ktoré predtým stihli vzbúrenci obsadiť.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Po znovudobytí Austergautlandu postupuje armáda na útočiace povstalecké vojská v samotnom srdci Svitjodu Upplande. Povstalci sa rozhodli udrieť priamo na sídlo kráľovnej, našťastie príchod nórskych bojovníkov zvrátil situáciu a Einarrovo vojsko tvrdo nepriateľa rozprášilo.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Hneď po víťazstve v Upplande sa Einarr rozhodol udrieť na povstalecké územia, pochodoval smerom na juh, kde po niekoľkých mesiacoch obsadil Sudermanland.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Začiatkom roka 915 sa nakoniec vzbúrená šľachta postupne vzdala. Niektorí jarlovia sa zľakli postupu nórskej armády, rozhodli sa preto radšej pristúpiť na mierové podmienky a uznať titul kráľovnej, iní boli už vojnou natoľko vyčerpaní, že sa na ďalší odpor nezmohli.
Mier v Svitjode však netrval dlho, stále sa však našli mnohí jarlovia, ktorí trpko niesli kráľovninu vládu. Na jeseň Tyre z ostrova Åland využil rastúcu nespokojnosť a vypovedal kráľovnej vojnu s cieľom uzurpovať titul kráľa Svitjodu. K Tyremu sa pridala veľká väčšina svitjodskej šľachty, Asa tak opäť raz stála pred vážnym konfliktom, ktorému nedokázala sama čeliť. Haraldr s nevôľou počúval o problémoch v susednom kráľovstve. Mal obavy, že kráľovná Asa príde o korunu a to mohlo znamenať zároveň vojnu s novým kráľom. Ponúkol teda mladej Ase svoju pomoc, nechal zvolať vojsko a vyslal ho do Svitjodu.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


V máji roku 916 vojsko vpadlo do Járnberalandu. Morálka nórskej armády bola vysoká, kráľ si dával záležať na tom aby jeho vojsko bolo výborne vycvičené, časté vikingské výpravy využíval zároveň na zlepšovanie schopností a vojnových zručností svojich bojovníkov. Nóri boli na boj zvyknutí, zocelení častými bitkami dokázali rýchlo a efektívne získať kontrolu nad Járnberalandom. Na konci leta keď sa kráľ dozvedel, že povstalci udreli na Uppland, dal okamžite príkaz k pochodu. Ålandské vojsko obliehajúce akurát mesto Uppsala nečakalo príchod Nórov. Keď Tyre zočil šíky pochodujúcich Nórov zaujímajúcich bojovú formáciu odhodlal sa na márny odpor. Ålanďania neboli schopní odolať mohutnej presile a demoralizovaný po krátkom boji začali ustupovať na východ. Tyre dúfal, že ak ustúpi naspäť na Ålandy dokáže v útočisku vlastných opevnení získať aspoň malú výhodu. Na otvorenom poli nedokázal s tak malým vojskom Haraldovi čeliť.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Nóri však boli rýchlejší, bohovia opäť stáli na Haraldovej strane a tak predný voj z najskúsenejších bojovníkov dostihol ustupujúcich Ålanďanov krátko po tom ako sa dostali na ostrov. Zbesilo sa vrhli na márne sa brániaceho nepriateľa. Krvavo zmasakrovali čo ostalo z ålandského vojska a keď na ostrove pristál zvyšok vojska začali obliehať baštu povstalcov. V októbri roku 916 tak padlo posledné ohnisko odporu Kastelholm. Zúfalý jarl Tyre sa krátko na to pokorne vzdal a povstanie tak bolo potlačené.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Po ukončení vojny sa Harald chystal na návrat do Nórska. Sotva sa však vojsko pripravilo na spiatočnú cestu, keď sa kráľ dozvedel o ďalšom povstaní, v ktorom si svitjodskú korunu nárokoval ďalší z jarlov Eirikr Rettferdig. Haraldr tak odložil plánovaný návrat a opäť ponúkol pomoc kráľovnej Ase. Jeho bojovníci bažiaci po sláve a ďalšom boji prijali ďalšiu výpravu pozitívne.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Zakrátko sa Haraldova armáda vylodila v Upplande a postupovala na sever. Postupne obsadila vzbúrenecké územia Gästrikland, Helsingland a Argenmanland.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Na jeseň sa Haraldr opäť vydal na juh aby zabránil v postupe Eirikovej armáde, ktorá sa snažila opätovne získať Gästrikland. Na začiatku zimy už stál Haraldr tvárou v tvár nastúpenému Eirkovmu vojsku. Na poliach neďaleko Hamrånge stáli oproti sebe dve vojská, každé odhodlané zvíťaziť za každú cenu. S vervou sa proti sebe obidve vojská vrhli a onedlho sa zasneženou krajinou do ďaleka niesla mrazivým vzduchom hrozivo znejúca ozvena prebiehajúceho boja. Nórske vojsko opäť preukázalo svoju ťažko prekonateľnú kvalitu a dokázalo aj napriek mohutnému odporu zvíťaziť. Eirkova armáda bola skoro úplne rozdrvená, hŕstka posledných preživších sa spolu so samotným Eirikom vydala na rýchly ústup aby si zachránila holý život. Haraldr okamžite vyslal za unikajúcim nepriateľom skupinu najlepších bojovníkov v oľahčenej zbroji, ozbrojených iba ľahkými sekerami aby dokázali rýchlo postupovať a dohnať Eirika. Ešte toho dňa priviedli zbedačeného jarla Eirka pred Haralda. Ten rozhodol Eirika ušetriť a vydať kráľovnej Ase.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Po ukončení vojny sa Haraldr konečne s vojskom vrátil do Nórska. Nasledujúce roky sa sústredil na budovanie a rožširovanie vlastných dŕžav. Vydával sa z času na čas na lúpežné výpravy na východ. Keď sa začiatkom roka 921 vracal z jednej z výprav rozhodol sa na čas zakotviť v Upplande a prečkať zimu na dvore kráľovnej Asy. Keď však prirazil k brehu zistil, že Svitjodom opäť zmieta vzbura a Uppland je v rukách vzbúrencov. Norrlandský jarl Knut vyhlásil Ase vojnu s cieľom uzurpovať kráľovský titul. Haraldr sa vzápätí bez dlhšieho uvažovania pridal k vojne.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Opäť sa nalodil a zamieril na juh do Sudermanlandu. Po niekoľkých mesiacoch územie obsadil a vydal sa na rýchly pochod na sever do Járnberalandu, ktorý už z časti obsadilo Norrlandské vojsko. Medzitým sa sa na ostrove Åland vylodili svitjodskí bojovníci a snažili sa ostrov obsadiť. Knut sa v krátkom čase dozvedel o rýchlom postupe Nórov ako aj o prítomnosti početne neveľkého svitjodského vojska na Åland. K Haraldovi choval jarl Knut značný rešpekt a zároveň mal z nórskeho vojska strach. Rozhodol sa preto okamžite vydať na Åland a stretnúť sa s početne menším vojskom kráľovnej. Keď Haraldr dorazil do Járnberalandu Knut už stihol vojsko priviesť do Upplandu a pripravoval sa na preplavenie na Åland. Haraldr vedomý si, že by sa na Åland aj tak nedostal dostatočne rýchlo aby posilnil vojsko svitjoďanov sa rozhodol najskôr získať späť Járnberaland. Hneď ako bolo územie znovu pod kontrolou kráľovnej sa Nóri pustili na rýchly pochod na juhovýchod aby sa stretli s Knutovou armádou.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


V januári nasledujúceho roku sa Haraldr stretol s Knutom v Bitke o Kastelholm. Opäť tak Haraldr stál na skoro rovnakom mieste kde pred niekoľkými rokmi porazil jarla Tyreho. Tak ako pred rokmi aj toho dňa boli bohovia naklonení nórskemu kráľovi. Nekompromisne rozdrvil norrlandské vojsko. Počas boja sa podarilo zajať aj samotného jarla Knuta, keď ho priviedli k Haraldovi padol na kolená a prosil o odpustenie. Kráľ následne vyslal skupinu bojovníkov aby jarla doviedla bezpečne ku kráľovnej. Hneď ako sa dohodli na uzatvorení mieru Asa jarla Knuta uväznila.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Krátko po návrate zo Svitjodu sa kráľ Haraldr cítil príliš unavený. Cítil, že prichádza čas aby sa odobral do Valhally a hodoval so svojimi padlými druhmi. Nedokázal viac nabrať silu, v horúčkach uľahol na lôžko a v septembri roku 924 umiera. Niekoľko dní pripravovali majestátny pohreb veľkého kráľa. Postavili veľkolepú pohrebnú loď do ktorej uložili kráľovo telo spolu s jeho výzbrojou a všetkými potrebnými vecami, ktoré mu mali slúžiť v posmrtnom živote. Prazvláštne ticho naplnilo krajinu keď toho hmlistého rána vzplanula loď s mŕtvym kráľom. Einarr zádumčivo hľadiac na plamene pri spomenieke na svojeho otca pociťuje hlboký smútok, zároveň ho však otcove veľké činy napĺňajú hrdosťou a odhodlaním. V duchu prisahá pred bohmi, že bude verne nasledovať odkaz svojho otca.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti
„Nemôže nad druhým vládnuť ten, kto sám seba nevie ovládať.“

Uživatelský avatar
Ilmarinen
Desátník
Desátník
Příspěvky: 27
Registrován: 21 čer 2016, 13:50

Re: Ynglingesagaen - ságy o severských vládcoch

Příspěvek od Ilmarinen » 08 kvě 2018, 13:59

Einarr Haraldson I Digre

Začiatkom septembra roku 924 zdedil po smrti kráľa Haralda I Hårfagre trón jeho jediný syn Einarr I Digre. Einarr bol ako jediný kráľovský syn vychovávaný tak aby sa naučil všetkým znalostiam, ktoré by ako dobrý panovník mal ovládať. Otec ho veľakrát brával so sebou na dôležité stretnutia a kládol tiež veľký dôraz na to aby z neho bol šikovný bojovník. Nechal ho cvičiť najlepšími mužmi zo svojej osobnej družiny. Pred dôležitými rozhodnutiami sa častokrát syna pýtal na jeho názor a diskutoval s ním o možných dôsledkoch rozhodnutia. Keďže Einarr mal za manželku svitjodskú kráľovnú bol zároveň akýmsi spojovníkom medzi Nórskym a Svitjodským kráľovstvom. Haraldr sa snažil za akýchkoľvek okolností podporovať harmóniu v synovom manželstve pretože vedel, že jedného dňa budú Einarrovi potomkovia vládcami obidvoch kráľovstiev. Ako jediný mužský potomok mal Einarr po otcovej smrti podľa práva nárok na všetky otcove tituly. To sa však nepáčilo časti jarlov, ktorí chovali sympatie k Einarovej najstaršej sestre Torunn. Tá taktiež ašpirovala na zisk Nórskeho kráľovského titulu a využívala všetky prostriedky na to, aby na svoju stranu získala dostatok jarlov s pomocou ktorých by brata zosadila.
Po prvom roku vlády, kedy sa Einarr venoval prioritne domácim povinnostiam sa vychystal na vikingskú výpravu do Frízska. Krátko po tom ako s družinou vikingov vyplával na more sa Torunn nazdala, že je pravý čas ziniciovať vzburu a získať trón. Neprítomnosť Einara a celej jeho družiny v kráľovstve jej dávala jedinečnú šancu poľahky zvíťaziť. Správa o chystanej vzbure sa však zakrátko dostala do kráľovského sídla. Kráľov verný správca neváhal, nechal ihneď pripraviť rýchlu loď a vyslal za kráľom do Frízska poslov. Keď sa Einarr dozvedel o povstaní vyslal poslov do Svitjodu a žiadal svoju manželku o pomoc. V čase, keď poslovia dorazili do Upplandu viedla Asa ťaženie proti Narve na východe. Aj napriek tomu však súhlasila a pridala sa k vojne proti nórskym povstalcom. Einarr bol už v tom čase na ceste do kráľovstva a chystal sa tvrdo udrieť na vzbúrených jarlov.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Od poslov sa kráľ zároveň dozvedel, že na čele vzbury stojí Asa jarl z Telemarku, rozhodol sa preto vylodiť práve v Telemarku. Keď priniesli rybári správu o blížiacej sa flotile asi päťdesiatky langskipov Asa neváhala. Narýchlo s vojskom ustúpila do Agderu s cieľom spojiť sa s bojovníkmi tamošieho jarla. Nemala totiž dostatočne silnú vlastnú armádu a nedokázala by čeliť presile kráľovského vojska. Einarr sa po vylodení v Telemarku vypravil prenasledovať vzbúrencov, ktorí unikali ďalej na sever do Rogalandu. Cestou sa k Ase pridalo aj rogalandské vojsko a spoločne prešli ďalej do Hordalandu, kde vyčkávali Einarovich bojovníkov. V horách Hordalandu sa snažili pripraviť kráľovemu vojsku pascu, nahnať početnejšiu armádu do úzkeho priesmyku, kde mali šancu úspešného boja proti presile.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Einarr však vytušil zamýšľaný zámer a rozhodol sa využiť pripravenú pascu vo svoj prospech, časť armády s najlepšími bojovníkmi v čele poslal cez priesmyk a zároveň ďalšiu časť vyslal postupovať lesom aby prekvapili nepriateľa vyčkávajúceho v úkryte po obidvoch stranách priesmyku. Vojsko vzbúrencov sa sústredilo na prechádzajúcu armádu v priesmyku pod sebou a nečakalo prepad zo zálohy. Ľahko ozbrojení bojovníci sa potichu zakrádali lesom a v momente kedy sa vzbúrenci vrhli do psiesmyku na postupujúcu armádu ich prepadli zo zálohy. Nepriateľskí bojovníci boli zakrátko porazení a ich velitelia dovlečení pred kráľa. Einarr žiadal ako jednu z podmienok dojednaného mieru vydanie sestry Torunn, pod zámienkou, že ušetrý životy vzbúrených jarlov. Keď mu sestru doviedli, rozhnevaný jej priamo do očí prisahal, že bude za svoju podlosť tvrdo potrestaná.

Na jeseň toho roku Einarr zvolal jarlov na Veľký Blót. Po vykonaní obradov prišiel čas na ľudské obete pre bohov. Po obetovaní niekoľkých nešťastníkov rozkázal značne opojený medovinou kráľ priviezť uväznenú Torunn. S hrozivým smiechom sa prizeral ako nešťastníčku stráže privádzajú do svätyne. Torunn prosila so slzami v očiach aby ušetril jej život. Einarr však zaslepený nenávisťou nekompromisne rozkázal sestru obetovať.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Kráľovo konanie niektorí jarlovia odsudzovali. To, že nechal obetovať vlastnú sestru považovali tí, pre ktorých boli rodinné zväzky posvätné za nehorázne. Kráľ však príkaz neľutoval, od mala so sestrou zle vychádzal a už ako dieťa trpko znášal jej podlé zákernosti.
V auguste roku 929, krátko po tom ako dosiahol Einarrov najstarší syn Haraldr II dospelého veku sa nespokojní jarlovia zo západného pobrežia opäť vzbúrili. Pod vedením Hjalmara z Rogalandu, ktorého pri predošlej vzbure kráľ omilostil vyhlásili vojnu a žiadali aby sa Einarr vzdal titulu v prospech svojho syna Haralda. Keď sa zvesti o vzbude dostali do Svitjodu kráľovná Asa nechala zvolať bojovníkov a vyslala manželovi na pomoc svoju armádu.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Koncom roka vojsko jarla z Rogalandu vpochodovalo na územie Agderu. Kráľ zhromaždil vyše tritisíc bojovníkov a vyplavil sa loďami z Vestfoldu aby čo najrýchlejšie dosiahol brehy Agderu a zastavil plieniacich vzbúrencov.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Po pár dňoch sa armáda vylodila v Agdere, kde sa s Hjalmarovim vojskom stretla neďaleko od pobrežia v Bitke o Iveland. Hjalmar bol onedlho porazený a viedol zvyšok vojska na ústup naspäť na územie Rogalandu. Kráľ dal po bitke príkaz k nalodeniu a rozhodol sa do Rogalandu preplaviť po mori so zámerom nepriateľa predstihnúť a prekvapiť.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Po vylodení v Rogalande Einarr rozprášil zvyšky Hjalmarovho vojska a postupne získal kontrolu nad celým Rogalandom. Hjalmar tak zakrátko žiadal kráľa o mier. Tentokrát už však kráľ nebol tak veľkorysý ako v prípade poslednej vzbury, jarla Hjalmara nezabil, nechal ho však uväzniť aby sa v budúcnosti viac neopakovala jeho zrada.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti



V Nórsku konečne nastal mier, po porážke a uväznení vzdorovitých jarlov Einarr naopak štedro odmenil všetkých tých, ktorí mu preukázali svoju loajalitu a podporili ho v boji o udržanie kráľovského titulu. Po niekoľkých rokoch vnútorných konfliktov tak bol v kráľovstve opäť nastolený poriadok a stabilita. Nastal čas ďalšej územnej expanzie. Na juhu sa medzičasom zjednotilo niekoľko jarlstiev a vytvorilo Dánske kráľovstvo. Na čele stála kráľovná Elin, zvaná Neschopná. Kráľovná už bola značne stará, čo mohlo znamenať, že v blízkej dobe trón zdedia jej potomkovia a Dánsko by sa opäť mohlo rozpadnúť na viacero nezávislých území. Einarr však chcel vojnu skôr ako k tomu dôjde. Zatúžil po dánskej korune a pripojení celého Dánska k svojmu kráľovstvu. Vyhlásil preto zakrátko Dánskemu kráľovstvu vojnu. Aby kráľ zvýšil nádej na úspech spojil sa so svitjodským vojskom a opäť povolal na nórsky dvor pečenežských žoldnierov ktorí sa tak osvedčili jeho otcovi ako veľmi schopní bojovníci.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Po zoskupení sa celé vojsko vyplavilo z Vestfoldu do Hallandu. Po krátkom obliehaní a potlačení odporu územie obsadili. Následne armáda postupovala na juh do Skåne. Tu nórske vojsko narazilo na postupujúcu armádu Dánov. Tí sa krátko predtým priplavili zo Sjællandu, postupovali od pobrežia na sever keď narazili neďaleko mesta Lund na pochodujúcich nórskych bojovníkov. Obidve armády sa snažili čo najrýchlejšie zaujať výhodné postavenie na rýchly výpad. Onedlho proti sebe v disciplinovaných formáciách pomaly pochodovali kým velitelia nedali signál k útoku. Pole bolo zakrátko posiate padlými bojovníkmi. V boji sa opäť osvedčili pečenežskí bojovníci, pre ktorých bol boj v otvorenom rovinatom teréne vítaný. Ako bodajúce osy krúžila pečenežská jazda okolo dánskych bojovníkov a lukmi zo sediel dokončovali skazu, čo pechota započala. Dánska armáda ten posledný augustový deň utrpela zdrvujúcu porážku. Poslední preživší sa v panike rozutekali po krajine a snažili ukryť dobiedzajúcej pečenežskej jazde. Keď bolo po všetkom dal Einarr príkaz k pochodu na juh, kde sa vojsko nalodilo a preplavilo na Sjælland.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Počas jesene postupne Einarr získal pod kontrolu celý Sjælland. Po zisku ostrovov sa nórske vojsko nalodilo a vydalo naspäť do Hallandu aby odrazilo málopočetnú armádu Dánov pokúšajúcich sa o jeho opätované dobytie. Einarr sa s Dánmi stretol v Bitke o Falkenberg, tí sa pokúsili o márny odpor. Niekoľkonásobná presila Nórov po krátkej bitke úplne dánske vojsko rozprášila.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Jarlovia zo Šlezvicka a Juttlandu sa pokúsili o posledný odpor, všetci bojaschopní muži ktorí ešte na Jutskom polostrove ostali sa na jar roku 933 vyplavili s cieľom získať naspať Sjælland. V čase keď sa bojovníci vylodili už Einarr opäť postupoval cez Skåne. Keď sa dozvedel o poslednom odpore Dánov rozhodol sa čo najskôr preplaviť na Sjælland a nadobro zraziť protivníka na kolená. Chýr o blížiacej sa nórskej armáde Dánov donútil k ústupu, tí sa čo najrýchlejšie preplavili naspäť do Šlezvicka a pokúsiť sa zorganizovať obranu proti blížiacemu sa nepriateľovi. Einarr však dostihol Dánov skôr než stihli nájsť útočisko v niektorej z pevností a v Bitke o Heidabyr na hlavu porazil.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Po porážke zvyšku dánskeho vojska už nemala kráľovná Elin ani dostatok bojovníkov ani dostatok zlata na to, aby dokázala dlhšie odporovať a nejakým zázrakom zvrátiť výsledok vojny. Súhlasila preto s mierovými podmienkami a vzdala sa dánskej koruny v prspech Einara.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Nasledujúce roky Einarr venoval upevňovaniu svojej moci v Dánsku. Nové územia boli pre neho strategicky významné, keďže z Jutského polostrova dokázal pomerne rýchlo podnikať lúpežné výpady na západ. Keďže sa jeho ríša rozrástla do nebezpečnej blízkosti mocnej Východofranskej ríše obzvlášť mu záležalo na dobrých vzťahoch s jarlom z Juttlandu. Ten by bol v prípade konfliktu s Frankami strategicky veľmi dôležitým partnerom. Kráľ preto vyslal Juttlandskému jarlovi značné množstvo zlata aby tak podporil zabezpečenie južnej hranice. Po vojne s dánskou kráľovnou ostal medzi Sjælandom a Jutským polostrovom posledný nezávislý ostrov Fyn, ktorý si už v časoch kráľovnej Elin dokázal ako jediný v oblasti udržať nezávislosť a nespadal pod Dánske kráľovstvo. Einarr sa dlhší čas pohrával s myšlienkou podrobiť si Fyn. Rozhodol sa využiť svojej jednoznačnej mocenskej prevahy, vyhlásil nárok na ostrov a započal vojnu so starým kráľom Sigurdom. Na obsadenie ostrova mu postačila osobná družina, ktorá dokázala ostrov získať za krátky čas pod kontrolu. Sigurd ešte pred príchodom Nórov strategicky predpokladal, že nedokáže vlastné územie ubrániť s omnoho menšou armádou, rozhodol sa preto ostrov pred príchodom Nórov opustiť a zaútočiť na nórske územia. Rozdelil svojich bojovníkov na dve časti, jedna časť vojska sa vypravila smerom na severovýchod s cieľom obísť Nórov po súši a udrieť v Akershuse. Druhá časť sa vydala na juh do Lübecku, keďže ale Sigurd nedokázal s málopočetnou armádou Lübeck získať, vypravil sa na severozápad na Jutský polostrov.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Druhá časť armády upustila od zámeru dlhého pochodu na Akershus a ostala v Skåne. Einarr po správach od svojich zvedov vedel o presune Sigurda na sever a zámere udrieť na Akershus, prikázal preto vojsku po obsadení ostrova presun na sever. Krátko po tom ako sa doplavil do kráľovského sídla ho však informovali o zmene Sigurdovho plánu, ktorý sa rozhodol obsadiť Skåne. Príkazal preto vojsku znovu sa nalodiť a prekvapiť nepriateľa. Zakrátko sa so Sigurdovim vojskom Einarr stretol v Bitke o Lund, kde nepriateľa na hlavu porazil.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Odchod nórskych vojsk z Fynu využila druhá časť Sigurdovej armády, preplavila sa z Jutského polostrova na Fyn a pokúsila sa ostrov znovu získať. Po víťazstve v Skåne sa ku kráľovi srpáva rýchlo dostala, preplavil sa preto na Fyn a v Bitke o Svendborg porazil druhú časť Sigurdovej armády. Bitka rozhodla o konečnom víťazstve a ostrov Fyn sa stal v apríli roku 939 súčasťou Nórskeho kráľovstva.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti



Netrvalo dlho a začiatkom roka 942 jarl zo Skåne Torsteinn I Falk vyhlásil kráľovi Einarovi vojnu s cieľom získať dánsku korunu. Ako sa kráľ neskôr dozvedel Torsteinn dlho potajme získaval na svoju stranu dánskych veľmožov. Keď mal jarl dojem, že presvedčil dostatok bojovníkov rozhodol sa rozpútať vojnu a vyhlásiť sa za Dánskeho kráľa. Do Vestfoldu nechal Einarr zvolať bojovníkov z celého Nórska a zároveň požiadal o pomoc aj Svitjod.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Počas leta sa armáda jarla Torsteinna preplavila na ostrov Fyn a začala s boliehaním Svendborgu. Vojsko kráľovnej Asy postupovalo naprieč vzbúreneckými územiami aby sa čo najskôr dostalo na Fyn a vysporiadalo so vzbúrencami. Keď začalo svitjodské vojsko získavať v bitke prevahu, dal jarl rozkaz k ústupu a jeho bojovníci sa urýchlene preplavili na Sjælenad.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Kráľ medzitým vyčkal príchodu nórskych veľmožov s bojovníkmi a začiatkom jesene vyplával do Hallandu. V priebehu niekoľkých mesiacov obsadil celé územie a vydal sa ďalej na juh aby udrel na jarlovo sídlo v Skåne. Neúspechy jarla Torsteinna rýchlo využil jarl z Götlandu, ktorý mal s Torsteinnom dávny spor. Cítil, že nastal najvhodnejší čas na pomstu a napadol oslabené Skåne. Zo severu sa však rýchlym pochodom blížila nórska armáda, teda jarl z Götlandu upustil od zámeru obsadiť Skåne a dal sa na ústup. Počas obliehania v Skåne sa podarilo hliadke nečakane lapiť unikajúceho jarla Torsteinna, ten sa pokúšal uniknúť do susedného Blekinge. Priviedli jarla pred kráľa a ten bol nutený odvolať svoj nárok. Kráľ ho za trest nechal previezť do Akkershusu a uväznil.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


V marci roku 945 sa kráľovi doniesli zvesti, že sa v Akershuse objavil kresťanský kňaz, ktorý sa snaží ľudí presviedčať o nesprávnosti viery v pohanských bohov a šíri učenie o falošnom kresťanskom bohu. Rozhnevaný Einarr nechal kňaza polapiť. Keď kňaza priviedli pred kráľa dozvedel sa, že pochádza zo Západofranskej ríše a prišiel zblúdilým ovečkám pomôcť nájsť stádo, prišiel aby severanov priviedol na správnu cestu a ukázal im vieru v jediného pravého boha. Kráľ Einarr sa pri kňazových rečiach akurát schuti rozosmial. Keď sa prestal smiať pozrel na kňaza s vážnym pohľadom a pomedzi zuby odvetil, že ho nezaujíma jeho falošný boh. Nikdy sa nevzdá svojej viery a za urážku všetkých Ásov a Vanov kňaza pri najbližšom obrade podrežú ako kanca. Následne nechal kňaza odviesť a uvrhnúť do kobky.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Onedlho vážne ochorel kráľov prvorodený syn. Nedokázal s chorobou bojovať a koncom apríla umrel. Zlé jazyky pochybovačov začali po dvore šepkať, že to má snáď súvis s uväznením kresťanského kňaza. Keď sa to kráľ dozvedel strašne sa rozhneval a v návale hnevu prisahal, že každého kto bude naďalej šíriť pochybovačné reči a nebodaj spojí smrť jeho syna s kresťanským bohom vlastnoručne na smrť ubije.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Smrť prvorodeného syna veľmi kráľa trápila, od jeho smrti veľmi zatrpkol a úsmev z jeho tváre úplne vymizol. Aby nemyslel na svoj žiaľ rozhodol sa koncom roku pre vojenské ťaženie ďalej na sever. Dlhší čas uvažoval o podmanení si národa Kvenov na severe. Nórski kupci sa ta vydávali za obchodom so sobími kožušinami, ktoré boli v Nórsku vysoko cenené. Einarr chcel poraziť kvenského náčelníka aby získal kontrolu nad územím a podrobil si divoké kmene. Vedel, že kočovných Kvenov sa mu nepodarí podrobiť nikdy úplne, chcel však zraziť ich náčelníka na kolená a pripojiť Finnmark k Nórskemu kráľovstvu. Rozhodol sa v prípade víťazstva ponechať Kvenom širšiu slobodu a rešpektovať ich dávne zvyky. Išlo mu predovšetkým o kontrolu obchodu s kožušinami, ak budú Kvenovia ústretoví nebude im brániť v tradičnom spôsobe života.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Začiatkom jari roku 946 vyslal do Finnmarku iba svoju osobnú gardu, ktorá bola špičkovo vycvičená na boj v akýchkoľvek podmienkach a podľa jeho úvah postačovala na dobytie územia. Nechcel zároveň žiadať o ďalších mužov svojich vazalov pokiaľ to nie je nevyhnutné. Keďže výprava na sever bude určite trvať až do zimy, prijali by neprítomnosť mužov v čase žní určite s nevôľou. Tak ako Einarr predpokladal územie Finnmarku jeho muži obsadili do konca roku. Počas ťaženia sa stretli len s minimálnym odporom. Kvenovia nemali záujem zbytočne bojovať a väčšinou im stačil prísľub zachovania momentálneho života. Keďže nevideli rozdiel v tom, či budú pod jedným alebo druhým vládcom prijali zväčša nového kráľa bez boja. S väčším odporom sa bojovníci stretli akurát v prípade samotného náčelníka Finnmarku a jeho bojovníkov. Ten sa odmietal vzdať svojej vlády nad územím, keďže by tým prišiel o akúkoľvek kontrolu nad obchodom s kožušinami. V krátkom boji však dokázala kráľovská družina náčelníkových bojovníkov poraziť čím fakticky vojna skončila a územie Finnmarku sa stalo súčasťou Nórskeho kráľovstva.
V nasledujúcich rokoch Einarr už nepodnikal žiadne výpravy ani vojenské ťaženia. Cítil sa už starý a slabý. Väčšinou v jeho mene jednal jeho najmladší syn Suni, ktorého pripravoval na skorú vládu nad kráľovstvom. Koncom júla roku 956 sa kráľovi náhle priťažilo. Cítil, že smrť prichádza, naposledy sa preto rozlúčil so svojou milovanou Asou. Onedlho na to kráľ umiera. Podľa práva však titul Dánskeho kráľa pripadol vnukovi Gnupovi, synovy mŕtveho prvorodeného syna Haralda II. Dánske kráľovstvo sa tak opäť stalo samostatným celkom, nezávislým od Nórskeho kráľovstva.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti
„Nemôže nad druhým vládnuť ten, kto sám seba nevie ovládať.“

Uživatelský avatar
Ilmarinen
Desátník
Desátník
Příspěvky: 27
Registrován: 21 čer 2016, 13:50

Re: Ynglingesagaen - ságy o severských vládcoch

Příspěvek od Ilmarinen » 11 kvě 2018, 20:18

Suni I den store Einarson

Na začiatku augusta roku 956 zdedil Nórsky trón Suni den store. Nový kráľ bol rovnako, ba ak nie ešte viac ctižiadostivý a ambiciózny ako jeho predchodcovia. Podľa práva Sunimu pripadol iba titul Nórskeho kráľa, kým titul Dánskeho kráľa získal jeho synovec Gnupa, ako jediný syn mŕtveho brata Haralda. Premýšľal preto ako čo najskôr rozpútať vojnu a uzurpovať titul kráľa Dánska pre seba. Keďže mladučký Gnupa nedosiahol ešte dospelosti vládol v jeho mene regent, čo kráľ hodlal využiť a čo najskôr na Dánsko zaútočiť. Preto hneď ako započal vládnuť vyhlásil Dánsku vojnu. Oproti Dánom mal značne výhodnejšiu pozíciu, keďže sa mohol oprieť o bezhraničnú podporu svojej milovanej matky Asy – kráľovnej Svitjodu, ktorá mala pre neho od detstva zvláštnu slabosť. Matka podľa očakávania vyjadrila synovi hneď po vyhlásení vojny podporu a pripojila sa k vojne.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Po zhromaždení vojska sa kráľ vydal na ťeženie proti Dánom, ktorí sa medzitým preplavili do južného Svitjodu a postupovali na sever. Zakrátko sa obidve vojská stretli v Bitke o Dalaborg. Aj napriek nízkemu veku sa s armádou do boja vydal aj mladý Gnupa. Odvaha mu nechýbala, precenil však svoje schopnosti a skúsenosti a tak bol počas bitky lapený a zajatý. Gnupu priviedli pred kráľa Suniho, ten s poviazaným synovcom predstúpil pred dánskych veliteľov aby priamo na bojisku dojednal mier. Kráľ si ponechal Gnupu vo svojom väzení a nechal sa vyhlásiť Dánskym kráľom.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


V lete roku 957 musel kráľ čeliť povstaniu. Viacero jarlov bolo nespokojných s kráľovým násilným ziskom Dánskej koruny a obávali sa, že by časom mohol sústrediť vo svojich rukách príliš veľkú moc. Nespokojní jarlovia sa preto rozhodli kráľovi vyhlásiť vojnu a dosadiť na nórsky trón Hallu Arnbjörnsdottir z Anglicka. Proti kráľovi sa zakrátko vzbúrila skoro celá nórska šľachta. Kráľ sa ocitol v obkľúčení vzbúrených vazalov a kontroloval iba malé územie v juhovýchodnom Nórsku, rozhodol sa preto čo najrýchlejšie vojsko preplaviť na východ, kde mal v pláne k armáde pripojiť bojovníkov z Fínska a Svitjodu a následne zaútočiť na vzbúrencov.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


V apríli roku 958 sa kráľ preplavil s vojskom naspäť do Nórska a postupoval na sever odhodlaný čo najskôr rozdrviť povstalecké vojská. V horách Heidemarku sa kráľovské vojsko stretlo v krvavej Bitke o Hamar s najpočetnejším a najsilnejším z povstaleckých vojsk, armádou jarla z Tröndelagu. Práve Bitka o Hamar mala rozhodujúci vplyv na ďalší priebeh vojny. Kráľ využil početnej prevahy a víťazstvo nezanedbateľne posilnilo morálku bojovníkov. Naopak správa o prehratej bitke vyvolala u vzbúrených jarlov pochyby, či dokážu kráľa poraziť.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Nepokoje a destabilizáciu v Nórsku sa zakrátko rozhodla využiť Svanhildr, jarl zo Skåne. Nádejala sa, že kráľ Suni je natoľko zamestnaný bojmi s nórskymi jarlami, že nbude mať dostatok času vyslať vojsko do Dánska a teda by mohla uzurpovať dánsku korunu pre seba.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


V marci roku 959 dokázal kráľ Suni obsadiť väčšinu území vzbúrencov. Keďže jarlovia viac nevideli šancu na víťazstvo rozhodli sa s kráľom dojednať mierové podmienky. Uznali kráľovský titul Sunimu a vydali do jeho väzby jarla Lindu z Tröndelagu ako vodcu vzbury. Po potlačení povstania v Nórsku sa kráľ mohol konečne sústrediť na povstanie v Dánsku. Medzitým jarl z Jyllandu, ku ktorému sa ešte nestihla dostať správa o konci vojny s nórskymi jarlami nalodil svojich bojovníkov a preplavil sa do Akershusu. Prítomnosť kráľovského vojska ho prekvapila, nádejal sa, že kráľ ešte stále bojuje s povstalcami a podarí sa mu získať pod kontrolu priamo kráľovské mesto.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Po víťazstve nad jyllandským vojskom sa kráľ preplavil na juh Fínska, kde v Bitke o Åbo porazil neveľké vojsko jarla zo Skåne, čím definitívne potlačil povstanie Dánov.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Po upevnení stability v kráľovstve sa kráľ v najbližších rokoch niekoľkokrát vydal na vikingské výpravy. Družina vikingov vyplienila najskôr oblasti Západnéko Frízska, Stichtu a Zeelandu. Neskôr sa vydal na západ na Britské ostrovy do kráľovstva Wessex, kde však získali len chabý úlovok. Preto sa po vyplienení niekoľkých kláštorov opäť nalodili a rozhodli vydať na spiatočnú cestu. Vikingovia však neboli spokojní s množstvom koristi a preto sa rozhodli plaviť proti prúdu rieky Labe. Niekoľko rokov Nóri drancovali oblasti v okolí rieky Labe, postupne vyplienili bohaté polabské oblasti Hamburg, Łączyn, Weligrad, Rostock a Dymin.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Počas výpravy kráľa dostihol posol so smutnou správou a smrti jeho mladšieho syna Einara. Flotila vikingov sa preto vydala naspäť do kráľovstva. Pohreb mladého syna sa konal bez prítomnosti kráľa. Einarovo mŕtve telo položili do pohrebnej lode, postupne privádzali zvieratá, ktoré mali mŕtveho princa sprevádzať v posmrtnom živote. Goði, ktorý viedol obrad zvieratá jedno po druhom podrezával a následne stečenú krv obradne triesnil po okolí. Do pohrebnej lode uložili okrem mŕtvich zvierat aj užitočné predmety každodennej potreby, zbrane a princovu zbroj. Po vykonaní pohrebného obradu loď zapálili a následne na zhorenisko navŕšili mohylu z kameňov a hliny.
Na začiatku roku 974 sa Nórske kráľovstvo pripojilo k Svitjodu vo vojne proti Východofranskej ríši. Kráľovná Asa vypovedala Frankom vojnu s cieľom získať Lüneburg, strategický región na ľavom brehu Labe. Ziskom Lüneburgu by totiž kráľovná Asa dostala pod kontrolu významnú časť riečnej obchodnej cesty, čo by nezanedbateľne zvýšilo príjmy kráľovstva. Suni den store nechal zvolať vojská svojich vazalov a pripraviť lode na ťaženie do Východofranskej ríše. Na jeseň sa flotila doplavila po rieke Labe k Celle. Postupne obidve armády získali pod kontrolu regióny na ľavom brehu Labe a zadusili všetky pokusy o odpor.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


V apríli roku 978 náhle kráľovná Asa umrela. Keďže bol Suni jediným kráľovniným synom zdedil svitjodský trón a všetky kráľovnine tituly. Zároveň sa však ocitol okrem vojny s Frankami aj vo vojenskom konflikte s Poľským kráľovstvom, ktoré vyhlásilo Svitjodu krátko pred smrťou kráľovnej vojnu s cieľom získam územia v Pomoransku. Ako tŕň v oku prekážala poľskému kráľovi prítomnosť Svitjoďanov v blízkosti svojej severnej hranice. Dôležitejšie pre neho však bolo získať prístup k morskému pobrežiu. Keďže skoro celé pobrežie mala pod kontrolou Litva, využil kráľ vojnu Svitjodu s Východofrnaskou ríšou a rozhodol sa obsadiť Stolp, úzky pobrežný pás svitjodského územia.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Ako poľský kráľ správne predpokladal skoro celá svitjodská armáda bola sústredená na západe a zamestnaná bojom s Frankami. Podarilo sa mu preto v krátkom čase obsadiť svitjodské územia bez väčšieho odporu. Hrozba prehratej vojny s Poliakmi nútila Suniho urýchlene ukončiť vojnu s Východofranskou ríšou a presunúť vojsko na východ. Našťastie už v tom čase nórske vojská obsadili veľkú časť východofranského územia a teda bol vo výhodnej pozícii na dojednanie mierových podmienok. Na konci roku 978 navrhol východofranskému kráľovi Amadeovi mierové podmienky, kde žiadal odstúpenie Lüneburgu s prísľubom okamžitého ukončenia bojov. Amadeus na mierové podmienky pristúpil, teda sa mohlo nórske vojsko ihneď nalodiť a preplaviť na východ. Flotila sa najskôr zhromaždila v Upplande, kde sa medzičasom zhromaždili aj vojská zvyšku svitjodských jarlov a v počte vyše desaťtisíc bojovníkov vydala do Pomoranska.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Začiatkom roku 979 sa flotila doplavila na pobrežie Stolpu, hneď po vylodení armáda rýchlo postupovala a do začiatku jari získala opätovne územie pod svoju kontrolu. Ihneď ako vojsko vyhnalo nepriateľa vydalo sa na územie Poľska. Poľský kráľ však v tom čase musel okrem vojny s Nórmi čeliť povstaniu veľkopoľského vojvodu. Suniho bojovníci sa presunuli na pravý pbreh Wisly a po niekoľkých mesiacoch bojov obsadili Plock. Poľský kráľ sa snažil čo najrýchlejšie potlačiť povstanie a získať naspäť stratené územie. Vojenský stret s niekoľkonásobne väčšou nórskou armádou by určite skončil katastrofou, usiloval preto najskôr potlačiť povstanie.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Po dobytí Plocku sa vojsko severanov presunulo ďalej na juh. Poľskému kráľovi sa nedarilo potlačiť rebéliu svojich vazalov čo následne vyvolalo ďalšiu vlnu povstaní a nezávislosť vyhlásili aj ďalší šľachtici. Územie, ktoré poľský kráľ kontroloval sa tak značne zmenšilo. Keď teda vpochodovala nórska armáda do Sandomierzu vyslal Suni k mladému poľskému kráľovi posla s ponukou ukončenia vojny.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Krátko po víťazstve nad Poliakmi kráľ Suni obrátil pozornosť opäť na západ, vyhlasil vojnu pomoranskému vojvodovi Zygmundovi Tučnému s cieľom dobyť Holštajnsko. Holštajnsko malo strategický význam pre kontrolu pravého Brehu ústia Labe a zároveň by kráľ ziskom územia po súši spojil grófstva Lübeck, Hamborg a Lüneburg so zvyškom kráľovstva. Tak ako predpokladal vojna so slabým Holštajnskom netrvala dlho, v pribehu necelého roka územie obsadil a pripojil ku kráľovstvu.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Po návrate z víťazného ťaženia zvolal kráľ koncomu roku 983 na pláni v Akershuse althing na ktorý zvolal, všetkých vplyvných veľmožov z Nórska, Svitjodu a Dánska. Uvedomoval si nevyhnutnosť vytvorenia jednej veľkej ríše, aby sa Svitjoďania a Dáni necítili v područí Nórov a do budúcna dokázali spoločne čeliť akejkoľvek hrozbe. Po porade s veľmožmi kráľ na thingu pred všetkých predstúpil a vyhlásil Škandinávsku ríšu, ako ríšu všetkých severanov.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Po vyhlásení Škandinávskej ríše stál Suni pred novou hrozbou. Tentokrát to však nebola priama vojenská hrozba ale nebezpečenstvo rozmáhajúceho sa kresťanstva. Stále častejšie sa k nemu dostávali správy o prítomnosti kresťanských misionárov a pokusoch o šírenie kresťanského učenia na jeho územiach. Novozískané územia v povodí Labe boli kresťanské a väčšina obyvateľov sa odmietala vzdať svojej viery, ba naopak množili sa pokusy šírenia kresťanstva z týchto oblastí aj do susedných, pôvodne pohanských oblastí. Suni si rýchlo uvedomil, že ak nereformuje pôvodnú pohanskú vieru nedokáže čeliť dobre organizovanému kresťanstvu. To môže to v budúcnosti znamenať hrozbu pre zachovanie starých zvykov a identity severanov. Študovanie fungovania západných kresťanských kráľovstiev mu ukázalo, že zjednotenou náboženskou štruktúrou s jasnými pravidlami dokáže zároveň efektívnejšie kontrolovať aj svetské záležitosti. Odmietal však prijať kresťanské učenie a jeho viera v pohanských bohov bola silná a neoblomná. Na to aby dokázal umocniť pozíciu pohanskej viery a posilniť ju v konkurencii s rozrastajúcim sa kresťantvom videl ako najúčinnejšie obsadenie starých posvätných miest ovládaných kresťanmi. Ostrov Zeeland, dávne posvätné miesto zasvätené bohyni Nehalennii, ochrankyni námorníkov a bohyni plodnosti, ktorú tu uctievali ďaleko dávno pred príchodom kresťanstva bol súčasťou Holandského kráľovstva. Suni zhromaždil početnú armádu a vyhlásil holandskému kráľovi vojnu. V lete roku 985 sa armáda pohanov vylodila na ostrove Zeeland, severania motivovaní vznešeným cieľom získať naspäť dávne posvätné miesto bojovali odhodlane, s vervou a bez zľutovania sa vrhali na nepriateľa kým ostrov úplne nezískali.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Zo Zeelandu sa armáda vypravila dobyť aj ostatné holandské dŕžavy. Holandský kráľ tak prišiel čoskoro o drvivú väčšinu územia a musel uznať porážku. Súhlasil s odstúpením Zeelandu v prospech víťaznej Škandinávskej ríše. Krátko po zisku Zeelandu nechal na čelo novej provincie dosadiť pohanských veľmožov a povolil kolonizáciu Zeelandu pohanom zo severu v nádeji, že postupne z ostrova kresťanstvo vykorení.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Dobytie Zeelandu posilnilo sebavedomie severanov a značne zvýšilo odhodlanie v boji proti kresťanom. Snáď všetci bojovníci verili, že sám mocný Thór každého obdaroval svojou zázračnou silou a múdry Ódin rozvahou a odhodlaním. Suni využil vysokú morálku a odhodlanie svojich pohanských bojovníkov a sľúbil pokračovať v ťažení. Onedlho vyhlásil vojnu Východofranskej ríši s cieľom dobyť Braunschweig, kde sa náchdzal Paderborn ďalšie posvätné pohanské miesto.Tu bol kedysi dávno vztýčený Irminsul, symbolizujúci posvätný Yggdrasill, večne zelený jaseň prerastajúci všetkými deviatimi svetmi. V decembri roku 987 Suni zhromaždil vyše sedemnásťtisícovú armádu a vydal sa na ťaženie proti Frankom. Začiatkom nasledujúceho roku sa vojsko presunulo do Braunschweigu, kde armádu rozdelil na dve časti. Kým jedna časť bojovníkov ostala dobývať Braunschweig druhá sa presunula do Göttingenu, kde v Bitke o Goslar porazila východfranských bojovníkov.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


V pribehu niekoľkých mesiacov postupovali armády pohanov ako mor krajinou a dobývali jednu provinciu za druhou. Východofranský kráľ nedokázal zhromaždiť dostatočne veľké vojsko a zastaviť besniacich plieniteľov. Severania víťazili v každej bitke a získavali pod kontrolu jedno mesto za druhým.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Východofranský kráľ sa pokúsil o poslednú zúfalú bitku, keď vyslal vyše šesťtisícové vojsko aby získalo naspäť Braunschweig. Keď sa však obliehajúce východofranské vojsko dozvedelo o blížiacej sa armáde severanov snažilo sa urýchlene ustúpiť. Škandinávske vojsko však Frankov dohnalo na pláni neďaleko Corvey. Pohania sa na ustupujúcich Frankov vrhali ako svorka besných vlkov až kým ich úplne nerozprášili.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Porážkou pri Corvey zhasla pre východofranského kráľa Amadea I Veľkého aj posledná nádej na zvrat vo vojne. Aby predišiel katastrofe a nekontrolovanému plieneniu severanov rozhodol sa v decembri roku 990 odstúpiť Braunschweig a žiadať o mier. Rovnako ako na Zeelande dal Suni aj v Braunschweigu obnoviť pôvodné pohanské svätyne a na čelo provincie dosadil pohanských miestodržiteľov. Po návrate do Akershusu spolu s najvplyvnejšími goðar rozhodli o reforme starej pohanskej viery. Bola stanovená pevná hierarchická štruktúra na čele s náčelníkom - fylkir, ktorým bol menovaný samotný Suni ako najvyššia autorita ríše.
V ďalších rokoch sa Suni sústredil predovšetkým na domáce problémy. Keďže cítil, že onedlho sa jeho čas v Midgarde skončí snažil sa vytvoriť pre svojho syna čo najpriaznivejšie podmienky na prebratie vlády. Podobne expanzívny vývoj ako Škandinávska ríša zaznamenala v posledných rokoch aj Litva. Suni predpokladal, že by čoraz viac mocnejúca a expandujúca Litva mohla v budúcnosti predstavovať hrozbu a snažil sa preto o zaistenie čo najlepších vzájomných vzťahov. Keďže následnik trónu princ Steinn pred niekoľkými rokmi ovdovel navrhol Suni litovskému kráľovi zväzok s jeho dcérou Ziedas. Litovský kráľ si dobre uvedomoval vzájomnú výhodnosť spojenectva a teda prisľúbil svoju dcéru škandinávskemu princovi. Na konci leta roku 993, keď mladučká princezná Ziedas dosiahla plnoletosti sa stala Steinovou ženou. Svatbou spečatil Suni ešte pred odchodom Vallhaly cenné spojenectvo s Litvou a zabezpečil tak ríši silného spojenca.
Po dlhej a tuhej zime unavený cisár náhle počas spánku umrel. Tak sa naplnil osud, ktorý Sunimu určili Urðr, Verðandi a Skuld a v pokoji sa pobral do Ásgardu vyčkať Ragnaröku spoločne s ostatnými padlými bojovníkmi. Svojimi súčasníkmi a určite aj ďalšími generáciami bude večne oslavovaný panovník, ktorý dokázal zjednotiť Škandináviu a zreformovať pohanskú vieru.
„Nemôže nad druhým vládnuť ten, kto sám seba nevie ovládať.“

Cizinec
Podplukovník
Podplukovník
Příspěvky: 3422
Registrován: 24 črc 2007, 21:10
Bydliště: Frei Stadt Hultschin, hlavní město Rzeczipospolite Prajzke

Re: Ynglingesagaen - ságy o severských vládcoch

Příspěvek od Cizinec » 12 kvě 2018, 06:42

Skandinávie ve spojenectví s Litvou? Kdo se jim může postavit...? :D (... Moment - máš DLC s Čínou?)
SOMUA měla dvě verze - model "standart" s poklopem a model "kabrio" bez poklopu.

Dekl je ve skutečnosti Dekl.

šedá eminence na dvoře Obodritského Cara

(Fórové hry, kterých jsem se zúčastnil.)
Admirál de Étranger, Francouzské císařské loďstvo (Trafalgar 1805)
rytíř Johannes von Ausländer, prozatímní regent Sicilského království (Byzanc 1214)
Luigi Mario Forestiero, Il primo ministro del Regno d'Italia (Německo 1866)
Generál von Ausländer st., velitel 51.rezervní divize, hrdina od města Ypres (1915)
Generál von Ausländer ml., velitel 22.tankové divize, hrdina od Krymu (1942)
očekává další nasazení do bitevní vřavy

Hotentotenpotentatentanteatentäter

Uživatelský avatar
Ilmarinen
Desátník
Desátník
Příspěvky: 27
Registrován: 21 čer 2016, 13:50

Re: Ynglingesagaen - ságy o severských vládcoch

Příspěvek od Ilmarinen » 12 kvě 2018, 19:02

DLC s Čínou nemám, mám tam iba Európu. No neskôr sa ukázalo, že Litva až taký hodnotný spojenec nebol :D
„Nemôže nad druhým vládnuť ten, kto sám seba nevie ovládať.“

Uživatelský avatar
Ilmarinen
Desátník
Desátník
Příspěvky: 27
Registrován: 21 čer 2016, 13:50

Re: Ynglingesagaen - ságy o severských vládcoch

Příspěvek od Ilmarinen » 13 kvě 2018, 21:02

Steinn I den grusomme Sunison

Škandinávsku korunu zdedil jediný žijúci syn Steinn nazývaný Krutý. Keďže jeho mladší brat Einarr zomrel vo svojich osemnástich rokoch na zákernú chorobu mal ako jediný žijúci Suniho syn nárok na všetky tituly. Steinn krátko po nástupe na trón získal priezvisko Krutý pre jeho hnevlivú a násilnú povahu. Bol príliš výbušný a veľmi rýchlo sa rozhneval aj pre malichernosti. Zároveň sa vyznačoval aj náruživosťou a veľkým sexuálnym apetítom. Časť šľachty mala z jeho povahy obavy a bola ostražitá, iní sa zase panovníka báli natoľko, že sa mu radšej vyhýbali. V čase keď začal vládnuť mal Steinn už päť synov s prvou ženou Beatou dcérou jarla zo Skåne, ktorú však v jednom zo svojich náhlych návaloch hnevu vyhnal. Krátko pred otcovou smrťou sa na jeho popud oženil s mladučkou litovskou princeznou, ktorá bola od neho o sedemnásť rokov mladšia. Princezná Ziedas mala z násilníckeho muža strach, neodvážila sa mu nikdy odporovať a vždy radšej vykonala čo jej prikázal. Porodila kráľovi ďalších štyroch synov a jedinú dcéru. Počas svojho panovania Steinn príliš nedbal o panovnícke povinnosti, radšej sa venoval príjemným pôžitkom, častým poľovačkám a vikingským výpravám. Aj napriek svojej krutej povahe si však nadovšetko vážil svojho otca, ktorý keď žil bol jediným ktorého dokázal bez výhrad rešpektovať a vážil si jeho úsudku. Na pamiatku otca nechal preto krátko po nástupe na trón vytesať runový kameň.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


V máji roku 995 vychystal Steinn mnoho lodí a vypravil sa na svoju prvú vikingskú výpravu. Zhromaždil až neuveriteľných 15400 bojovníkov a vyplavil sa na západ na ostrov Zeeland. Z ostrova sa vikingovia vydali proti prúdu rieky Rýn a plienili okolité oblasti. V priebehu štyroch rokov úplne vyplienili lotrinské územia v povodí rieky a odvážili sa aj na územia Francúzskeho kráľovstva. Počas plienenia sa naplno prejavila Steinova krutá povaha, keď bez zľutovania brutálne vraždil aj bezbranných starcov a ženy. Dokonca aj najbrutálnejší bojovníci hľadeli na jeho kruté činy s údivom.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Koncom roku 999 sa vrátila družina vikingov opäť do Škandinávie. Lode boli plné nalúpených cenností a zlata. Rozhodol sa prezimovať v kráľovskom sídle a na rok vychystať ďalšiu výpravu, tentokrát na juh do Poľského kráľovstva. Počas zimy sa Steinovi podarilo docieliť zvýšenie autority koruny v celej Škandinávskej ríši, ako aj v jednotlivých kráľovstvách. Síce sa netešil úprimnej obľube šľachty, ba práve naopak, avšak dostatok zlata ktoré počas výpravy nalúpil mu umožňovalo štedro pouplácať šľachticov a presvedčiť ich tým o hlasovaní za zvýšenie autority koruny.
Na jar roku 1000 sa Steinn opäť vydal na chystanú výpravu do Poľska. Po rieke Wisle sa plavil stále hlbšie do vnútrozemia a drancoval okolité dediny a mestečká. V priebehu niekoľkých rokov úplne vyplienili Kalisz, Poznań a Gniezno.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Koncom roku 1004 sa flotila plná koristi vrátila do Akershusu. Steinn sa celú zimu oddával hodovaniu a pitkám s veľmožmi a svojou družinou. Na jar nasledujúceho roku začal prípravy na ďalšiu výpravu. V auguste roku 1005 sa flotila vikingov vylodila na severe Východofranskej ríše, postupne vydrancovali Bremen, Weimar a Altmark. Počas plienenia sa Steinn dopočul o smrti svojho svokra litovského kráľa Ekkelisa I Spravodlivého. Zakrátko sa proti mladému následníkovi Goldingovi vzoprela väčšina litovskej šľachty a viacero vojvodstiev vyhlásilo nezávislosť. Steina však zaujímalo jediné, nalúpiť čo najviac koristi a vydrancovať čo najviac kresťanských sídel. Udalosti v kráľovstve jeho švagra ho absolútne netrápili.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Krátko po návrate z výpravy musel fylkir čeliť náboženskému povstaniu. V svitjodskom kráľovstve sa vzbúrila niekoľkotisícová skupina vyznávačov pôvodného pohanstva. Tí odmietali prijať reformovanú vieru. Do ohniska vzbury sa ihneď vydala družina bojovníkov aby neposlušných starovercov potrestala. Vojsko starovercov bolo nakoniec v Bitke o o Selanger porazené a vzbura potlačená.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Začiatkom roku 1010 sa na vlastnú vikingskú výpravu do Pomoranska a Poľska vydal najstarší Steinov syn Sigurd. Nanešťastie sa však družina vikingov dostala do stretu s početným vojskom veľkopoľského velenáčelníka Alexandra. Počas boja padol Sigurd do zajatia čoho Alexander využil a žiadal od vikingov výkupné a prísľub okamžitého odchodu. Vikingovia sa vyslať posla ku fylkirovi Steinovi s nádejou, že príde na pomoc s ďalším vojskom a podarí sa im Sigurda vyslobodiť. Velenáčelníkovi sľúbili, že vyslali posla aby zo Škandinávie nechal priviesť požadované množstvo zlata ktorým by princa vykúpili. Keď posol dorazil do Akershusu a oznámil správy fylkirovi, ten prepadol jednému zo svojich obvyklých návalov zlosti a hnevu. Prejavila sa znovu jeho krutá povaha, odmietol synovi pomôcť keďže to bral ako neskonalú potupu a Sigurdovu neschopnosť a nešikovnosť. Namiesto pomoci prikázal Sigurda zavraždiť. Keď posol dorazil naspäť do tábora vikingov a referoval fylkirove slová mnohí neveriacky s hrôzou v očiach krútili hlavami. Zo strachu pred Steinom sa však nakoniec odhodlali vyplniť jeho vôľu.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


V roku 1011 sa fylkir vydal na poslednú zo svojich výprav, flotila drakkarov opäť smerovala na sever Východofranskej ríše. Niekoľko rokov plienili pobrežné oblasti až sa nakoniec v zime roku 1013 vydali na spiatočnú cestu. Počas spiatočnej cesty Steinn ochorel, dostal vysoké horúčky, blúznil a úplne zoslabol. Ihneď ako sa flotila doplavila do Akershusu kráľa preniesli do sídla a uložili na lôžko. Dlho bojoval s horúčkami, nedokázal však nabrať dostatok síl a v máji roku 1013 chorobe podľahol. Tak Midgard opustil fylkir Steinn, obávaný, nie však príliš milovaný.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti
„Nemôže nad druhým vládnuť ten, kto sám seba nevie ovládať.“

Uživatelský avatar
Ilmarinen
Desátník
Desátník
Příspěvky: 27
Registrován: 21 čer 2016, 13:50

Re: Ynglingesagaen - ságy o severských vládcoch

Příspěvek od Ilmarinen » 18 kvě 2018, 05:53

Haakon I Jeger Steinson

Fylkir Haakon sa už od začiatku vládnutia vyznačoval nekompromisnými krokmi, pokiaľ išlo o upevňovanie svojej moci. Podľa práva zdedili síce najvyšší titul fylkira Škandinávskej ríše, no titul nórskeho kráľa a dánskeho kráľa pripadol jeho dvom mladším bratom Magnusovi a Eirikovi. Haakon sa obával, že by sa v blízkej budúcnosti mohol niektorý z bratov osamostatniť, alebo ho nebodaj nahradiť v pozícii fylkira. Rozhodol sa preto obidvoch bratov odstrániť z cesty. Na ich zavraždenie vynaložil značnú časť financii. Kým Magnusa sa podarilo odstrániť bez toho aby bol vrah chytení a teda fylkir prezradený v prípade Eirika Haakonovi šťastie neprialo. Jeden z vrahov bol lapený a výmenou za svoju slobodu vyzradil, že ho vyslal fylkir Haakon. Hoci Haakon zúril a prikázal zradcu priviesť, nepodarilo sa ho už nájsť. Stihol zmiznúť aj so zlatom, ktoré dostal vopred. Eirika sa podarilo zavraždiť až na štvrtý pokus. Keď jeho nemohúce telo našli všetci tušili, že za tým stojí fylkir. Haakon bol však šikovný a obratný diplomat, dokázal si preto na svoju stranu čoskoro získať priazeň jarlov a očierniť mená svojich bratov tak, aby to vyzeralo že ich odstránenie bolo nevyhnutné pre zachovanie ríše.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Zakrátko začal Haakona trápiť iný pálčivý problém. Doposiaľ sa mu nepodarilo splodiť žiadne dieťa a hrozilo, že ostane bez dediča. Sám bol už v dosť vysokom veku a jeho žena Pilvi nedokázal počať, hoci sa o dieťa pokúšali už dlhé roky. Postupom času zostarla a bolo veľmi málo preavdepodobné, že ešte dokáže vynosiť a porodiť dieťa. Aj napriek tomu, že mal Pilvi rád rozhodol sa nájsť mladšiu ženu, ktorá mu dá potomka. Onedlho sa teda oženil s mladou dcérou jarla z Norralandu Ylvou Dansdottir.
Koncom roku 1025 sa podarilo Haakonovi presadiť v Dánskom kráľovstve vyššie právomoci pre kráľa. Dokázal získať priazeň väčšiny veľmožov, ktorí súhlasili so zvýšením autority koruny a fylkir zaviedol nové pravidlo dedenia kráľovského titulu na primogenitúru.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


V máji roku 1027 vyhlásil fylkir svätú vojnu mladučkému Valterimu I z Käkisalmi s cieľom podrobiť si jeho územia a rozšíriť postupne severské pohanstvo na východ. Začiatkom leta sa zhromaždila vyše šestisícová armáda v Upplande a vydala sa na ťaženie. Krátko pred odchodom sa Haakon dočkal vytúženého syna. Po radostnej správe o novom dedičovi sa bojovníci vydali na východ aby sa onedlho s nepriateľom stretli v Bitke o Kustö.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


K Valterimu sa pridal aj karelský náčelník, ktorý bol odhodlaný postaviť sa v obrane za svoju vieru a pomôcť Valterimu. Vyslal svoje vojsko severnou cestou do Angermanlandu s cieľom obsadiť severné provincie kým je škandinávske vojsko zamestnané bojmi na juhu. Po porážke Valteriho bojovníkov Haakon presunul svoje vojsko na sever a Karelcov porazil v Bitke o Bjärtru. Vojská obidvoch náčelníkov utrpeli vysoké straty a tak už nič nestálo v ceste víťazstvu. Po obsadeí niektorých významných miest sa nakoniec Valteri vzdal územia v prospech Škandinávskej ríše.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


V krátkej dobe sa Haakon dočkal ďalších potomkov, dcér Asy a Guðrún a syna Eirika. Na jar roku 1033 vychystal vikingskú výpravu do Francúzskeho kráľovstva. Francúzsko sa v tom čase zmietalo vo vojne s vojvodami, ktorí sa po smrti kráľa snažili získať nezávislosť. Po dvoch rokoch plienenia mal dostatok zlata aby štedro obdaroval jarlov a docielil schválenie zákona o vysokej autorite koruny v Svitjodskom kráľovstve. Koncom roku 1037 vychystal ďalšiu vikingskú výpravu do Nemeckého kráľovstva. Počas zimy vikingovia plienili pobrežie, kde sa stretali iba s chabým odporom. Odvážili sa preto hlbšie do vnútrozemia v domnení bohatšej koristi. Nemecký kráľ však po správe o drancujúcich vikingoch nechal zvolať dostatočné vojsko aby dokázalo severanov poraziť. V Bitke o Lingen vikingovia utrpeli drvivú porážku, dali sa preto urýchlene na ústup. Neúspech bojovníkov odradil od ďalšieho drancovania a vydali sa naspäť do Škandiávie.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Hoci sa výprava do Nemecka nezdarila disponoval Haakon dostatkom zlata aby opäť rozoslal štedré dary svitjodským jarlom. Rozhodol sa totiž zmeniť dedičské pravidlo v kráľovstve na primogenitúruv a aby sa vyhol prípadnej vzbure potreboval priaznivé vzťahy s miestnou šľachtou.
V rokoch 1040 až 1045 sa rozšírili hranice ríše na východ. Fínske kmene boli príliš slabé aby dokázali vzdorovať mocnému škandinávskemu vojsku. Najskôr Haakon viedol ťaženie proti velenáčelníkovi Aatosovi z Karélie s cieľom získať Kantalahti. Keď neskôr vládu nad Karéliou získal nový velenáčelník Ahmo a spojil územia Karálie a Käkisalmi vyhlásil vojnu aj jemu aby získal strategické územie medzi Ladožským jazerom a Fínskym zálivom. Spojil tak územia ríše v Pobaltí so zvyškom ríše.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Po vojne s Karéliou Haakon presadil dedičské pravidlo primogenitúry aj v Nórskom kráľovstve a nakoniec aj pre titul Škandinávskeho fylkira. Zmena dedičského pravidla bola významným krokom, keďže od toho momentu právne zaručovala jednotnosť ríše pod vládou jedného ponovníka. Haakon tak začal intenzívne svojho syna Olafa pripravovať na budúce panovnícke povinosti. Keď za ním jedného dňa Olaf prišiel s prosbou odchodu do varjažskej gardy nebol príliš nadšený. Služba vo varjažskej garde sa však považovala za veľkú česť a mladý princ sa tam mohol značne zdokonaliť v bojových znalostiach. Rozhodol sa preto synovi nebrániť a poprial mu veľa šťastia v domnení, že sa po skončení služby vráti aby zasadol na trón ako zdatný a skúsený bojovník.
Dedičstvami a vojnovými výbojmi dokázali niektorí škandinávsky jarlovia rozšíriť územia v oblasti Frízska. Súčasťou Škandinávskej ríše sa tak stalo strategicky významné územie ústia rieky Rýn. Provincia Holland však bola súčasťou územia vojvodu Josselina a teda komplikovala spojenie medzi polostrovom - Západným Frízskom a zvyškom pevniny. V prípade cesty zo Západného Frízska ďalej do Bredy či Stichtu bolo možé využiť iba námornú cestu, alebo cestu cez územie vojvodu Josselina. V októbri roku 1046 pod zámienkou šírenia pohanskej viery výhlasil fylkir Josselinovi vojnu aby získal provinciu Holland. Krátko po vylodení na nepriateľskom území však vo Frízsku vypukla vzbura s cieľom odtrhnúť sa od Škandinvie. Miestne obyvateľstvo sa totiž odmietalo vzdať kresťanskej viery a odmietavo boli vnímané taktiež zvyky a kultúra nových škandinávskych pánov.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Haakon dal hneď po vypuknutí vzbury príkaz na ukončenie obliehania a odtiahol s vojskom do susednej provincie, kde sa s povstalcami stretol v Bitke o Bredu a vzburu rýchlo potlačil.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Francúzsky kráľ Guiges s nevôľou sledoval územnú expanziu Škandinávie v blízkosti francúzskych hraníc. Po tom ako získal dedičstvom územia Nemeckého kráľovstva hodlal získať pobrežné oblasti Frízska aby tak spojil pôvodné územia kráľovstva s novozískanými porvinciami na východe. Obával sa prílišnej expanzie silnej Škandinávie a rozhodol sa preto vyhlásiť v marci roku 1048 Haakonovi vojnu.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


V máji roku 1048 po obsadení Hollandu Haakon zjednal s vojvodom Josselinom mier a ako víťaz získal územie pod svoju kontrolu. Po ukončení ťaženia bol nútený čo najrýchlejšie prepraviť vojsko na východ, kde francúzska armáda dobývala jedno územie za druhým. Do konca roku sa Francúzom podarilo obsadiť Braunschweig a Brandenburg a postupovali ďalej na východ. Fylkir zvolal do Skåne vojska svojich vazalov práve v čase keď Francúzi prekročili rieku Labe.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Vo februári roku 1049 sa veľká škandinávska armáda v počte vyše štyridsaťštyri tisíc mužov preplavila po rieke Labe do provincie Hamburg, kde dostihla postupujúcich Francúzov. Na plániach neďaleko Altonu došlo k veľkej bitke. Škandinávska armáda početne prevyšovala tú francúzsku čo predstavovalo značnú výhodu. Vojsko viedol v čele samotný Haakon, ktorý mal v tom čase už sedemdesiattri rokov a jeho obratnosť nebola taká ako kedysi. Hoci sa fylkir bil udatne a bol veľkou morálnou podporou pre svojich bojovníkov v prvých radoch bol v boji ťažko ranený. Toho dňa severania zvíťazili. Francúzi utrpeli značné straty a boli nútení v panike ustúpiť. Haakonove zranenie však bolo natoľko vážne, že nebol schopný ďalšieho boja ani presunu. Nedokázal sa udržať v sedle a tušil, že jeho koniec sa blíži. Vydal posledné rozkazy, nechal vyslať do Byzancie poslov pre svojho syna Olafa a počas noci skonal.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti
„Nemôže nad druhým vládnuť ten, kto sám seba nevie ovládať.“

Jurig
Desátník
Desátník
Příspěvky: 25
Registrován: 03 kvě 2017, 15:01

Re: Ynglingesagaen - ságy o severských vládcoch

Příspěvek od Jurig » 18 kvě 2018, 13:27

To se pěkně rozjíždí, těším se na další díly. S primogeniturou ubude následnických válek a nechápu kde bereš tolik armád. Já dám dohromady 35 000 mužů a to mám britské ostrovy, Dánsko, Akvitánii, značnou část Francie a území v Pobaltí.
Máš to skvěle napsané, ty kreslené obrázky krásně oživují příběh :worship:
Fylkir Elidyr spravedlivý, ochránce víry, ravager, císař Ymerodraeth yr Almaen y Gorllewin, germánské říše západu. Král pěti království a hlava rodu Manaw

Uživatelský avatar
Ilmarinen
Desátník
Desátník
Příspěvky: 27
Registrován: 21 čer 2016, 13:50

Re: Ynglingesagaen - ságy o severských vládcoch

Příspěvek od Ilmarinen » 18 kvě 2018, 13:46

zlato a znovu zlato :D Obdarovávam zlatom svojich vazalov + prideľujem čestné tituly a zvyšujem si u nich obľúbenosť čo to dá. Dosť zlata mám z vikingských výprav. Keď mám vysokú obľúbenosť u vazalov tak mi poskytujú veľkú zemskú hotovosť v prípade vojny.
„Nemôže nad druhým vládnuť ten, kto sám seba nevie ovládať.“

Uživatelský avatar
Josif
Nadrotmistr
Nadrotmistr
Příspěvky: 227
Registrován: 03 čer 2015, 20:16
Bydliště: Moskva Rudé náměstí Kreml

Re: Ynglingesagaen - ságy o severských vládcoch

Příspěvek od Josif » 18 kvě 2018, 16:23

Jurig píše:nechápu kde bereš tolik armád.
Bude to hlavně kvůli starší verzi hry. V novějších verzích je Skandinávie plná germánských kmenů a tak trvá nějakou dobu než se germánská společnost feudalizuje a umožní tím stavět budovy zvyšující počet vojsk. A myslím že je zde i zákon na min/max počet vojsk od vazalů.
Jurig píše: Já dám dohromady 35 000 mužů a to mám britské ostrovy, Dánsko, Akvitánii, značnou část Francie a území v Pobaltí.
Obrázek
Obrázek
Obrázek
Obrázek

Pěkně napsané a hezky se to čte. :) Už aby tu bylo pokračování. :wink: :D
Tento podpis byl smazán, protože porušoval pravidla tohoto fóra. Neprodleně nahlaste autora tohoto podpisu administrátorovi.

Uživatelský avatar
Ilmarinen
Desátník
Desátník
Příspěvky: 27
Registrován: 21 čer 2016, 13:50

Re: Ynglingesagaen - ságy o severských vládcoch

Příspěvek od Ilmarinen » 18 kvě 2018, 18:41

To máš pravdu Josif, asi to bude tou staršou verziou. Gro je však udržiavať čo najlepšie vzťahy s vazalmi a vtedy mám záruku vysokej zemskej hotovosti od vazalov. To, že mi veľakrát vazal poskytne niekoľkotisícové vojsko prekvapí aj mňa :D
„Nemôže nad druhým vládnuť ten, kto sám seba nevie ovládať.“

Uživatelský avatar
Ilmarinen
Desátník
Desátník
Příspěvky: 27
Registrován: 21 čer 2016, 13:50

Re: Ynglingesagaen - ságy o severských vládcoch

Příspěvek od Ilmarinen » 25 kvě 2018, 05:42

neviete mi poradiť nejakú dobrú stránku na ktorú môžem zavesiť obrázky pre ďalší report a nezmiznú mi po pár dňoch/týždňoch? Už z druhého servera mi totiž zmizli obrázky a je to dosť frustrujúce nahrávať to všetko po tretíkrát znovu. Chcel by som postnúť ďalší report, no obávam sa, že obrázky opäť po niekoľkých dňoch zmiznú.
„Nemôže nad druhým vládnuť ten, kto sám seba nevie ovládať.“

Uživatelský avatar
Ilmarinen
Desátník
Desátník
Příspěvky: 27
Registrován: 21 čer 2016, 13:50

Re: Ynglingesagaen - ságy o severských vládcoch

Příspěvek od Ilmarinen » 25 kvě 2018, 08:42

Tak to vyzerá, že sa mi to podarilo opäť obnoviť. Keď len tak zbežne pozerám aj iné AAR tak to vyzerá, že je tam podobný problém - po čase obrázky nezobrazí, alebo stránka na ktorú boli nahraté už neexistuje, alebo to po nejakom čase odtiaľ mažú.

V každom prípade neviete poradiť nejakú spoľahlivú stránku, kde obrázky vydržia dlhšie ako iba pár týždňov?
„Nemôže nad druhým vládnuť ten, kto sám seba nevie ovládať.“

Uživatelský avatar
Imperius
Četař
Četař
Příspěvky: 86
Registrován: 24 zář 2013, 11:59
Bydliště: SVK

Re: Ynglingesagaen - ságy o severských vládcoch

Příspěvek od Imperius » 25 kvě 2018, 11:51

davajto na https://postimages.org ak nahodou droplne server a stratia sa obrazky pripadne link nefunguje ,maju zalohu a staci prepisat v texte linku postimg.org na postimg.cc a je slušna šanca,že to opať pojde.

Uživatelský avatar
Ilmarinen
Desátník
Desátník
Příspěvky: 27
Registrován: 21 čer 2016, 13:50

Re: Ynglingesagaen - ságy o severských vládcoch

Příspěvek od Ilmarinen » 05 čer 2018, 05:55

Olaf I Jernside Haakonson

Ihneď ako sa k Olafovi dostala správa o otcovej smrti, ukončil svoju službu vo Varjažskej garde a vydal sa na strastiplnú cestu naspäť do Škandinávie. Keďže bola ríša ešte stále vo vojne proti Francúzsku nemohol si Olaf dovoliť otáľať. Čo najskôr sa musel dopraviť domov aby sa oboznámil s vývojom udalostí a ujal sa vlády.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Po návrate domov sa nový fylkir okamžite vydal na juh aby sa postavil na čelo vojska a viedol ťaženie proti Francúzom. Medzitým sa bojovníkom podarilo získať späť územia na ľavo od Labe obsadené Francúzmi. Predošlú prehru francúzskeho vojska využili nemeckí vojvodovia a vyhlásili nezávislosť. Francúzsky kráľ tak musel čeliť okrem vojny so Škandináviou aj vzbure vlastných vazalov.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Po znovuzískaní obsadených území sa bojovníci nalodili a flotila sa presunula na západ aby udrela priamo na územia Francúzskeho kráľovstva. Keďže sa francúzske kráľovské vojsko snažilo polačiť povstanie v Nemecku dokázali severania rýchlo postupovať a počas leta obsadiť územia Eu, Rouen a Vexin. Onedlho sa vojsko dostalo na breh rieky Seiny na dohľad od Paríža – pýchy Frnacúzskeho kráľovstva. Olaf neodolal príležitosti zasadiť ranu priamo do srdca Francúzska a rozhodol dobyť Paríž. Armáda severanov dokázala v priebehu niekoľkých dní Paríž pokoriť. Po obsadení mesta, Olaf navrhol francúzskemu kráľovi podmienky mierovej dohody. Nežiadal žiadne francúzske územia iba oficiálne uznanie svojej vlády nad Frízskom.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Správa o víťaznom ťažení a dobytí Paríža sa po Európe rýchlo rozniesla. Olaf si získal uznanie ako brilantný vodca a udatný bojovník. Keď sa neskôr rozhodol nájsť si vhodnú nevestu nemal núdzu. Nakoniec sa zasnúbil s uhorskou princeznou. Uhorsko v tom čase predstavovalo mocného spojenca. Kráľkovstvo ovládalo značnú časť územia a disponovalo silnou armádou.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Krátko po zásnubách prijal Olaf vo svojom sídle niekoľkých svitjodských jarlov, ktorí žiadali zníženie autority svitjodskej koruny. Nepáčili sa im totiž vysoké odvody, ktoré museli platiť do kráľovskej pokladnice a keďže po predošlej vojne z Francúzskom sa domov nevrátilo mnoho bojovníkov len s problémami dokázali dodržať svoje záväzky. Olaf požiadavku odmietol a snažil sa jarlov presvedčiť o nevyhnutnosti dostatočne bohatej ríšskej pokladnice pre potreby obrany nových území. Rozhnevaní jarlovia nechceli s fylkirom súhlasiť a oficiálne mu vypovedali vojnu. Zakrátko vojnu v Svitjode využil aj zeelandský jarl Faste a vyhlásil vojnu za nezávislosť Zeelandu. Olafova osobná družina vracajúca sa z výpravy z Francúzska sa preto na spiatočnej plavbe vylodila najskôr na Zeelande a v Bitke o Vissingen porazila zeelandských vzbúrencov. Hneď po boji sa urýchlene vydali na cestu do Škandinávie aby sa pripojili ku zvyšku vojska.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Na ostrove Sjæland sa Olafova družina pripojila k dánskym vazalským vojskám a spoločne postupovali do Svitjodu. V Bitke o Gripsholm porazili najpočetnejšiu zo vzbúreneckých armád. Zakrátko na to sa povstalci vzdali a priznali porážku.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


V Marci roku 1055 keď uhorská princezná Natália dosiahla plnoletosti sa konečne stala Olafovou ženou. Princezná si ho veľmi obľúbila a ich vzťah bol úprimný a plný lásky. Rok na to porodila prvé dieľa syna ktorého nazvali Ragnar. Natoľko bola Natália Olafovi oddaná, že sa rozhodla vzdať svojej pôvdonej viery a prijať sevrské pohanstvo.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Nemecké kráľovstvo sa začiatkom roku 1057 zmietalo v neustálych vojnách. Územie si rozdelilo niekoľko vojvodov, ktorí medzi sebou neústale viedli vojny a snažili sa jeden na úkor druhého rozširovať svoje panstvá. Olaf využil nestabilitu na zisk provincie Celle, čo mu umožňovalo kontrolovať značnú časť povodia Labe. Vojvoda Thomas nedokázal svoje územia proti veľkej armáde severanov obrániť a tak bol nútený vzdať sa Celle a žiadať o mier.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


V nasledujúcich rokoch sa Olaf venoval predovšetkým domácim záležitostiam. Musel čeliť niekoľkým povstaniam šľachty, ktorá bola nespokojná s vysokými záväzkami voči panovníkovi. Niekoľkokrát sa pokúsili jarlovia z Norralandu a Skåne vyvolať povstanie, zosadiť Olafa z trónu a namiesto neho dosadiť jeho brata Eirka. Všetky povstania však boli rýchlo potlačené, jarlovia uväznený a v jednej z bitiek sa kráľovi dokonca podarilo zajať a uväzniť aj brata Eirika. Kráľovná Natália medzičasom porodila Olafovi dcéru Kraku a ďalšieho syna Halfdana. V decembri roku 1065 nechal usporiadať veľký Blót kde obetoval brata Eirika, ako aj vzbúrencov jarla Grima z Norrlandu a jarla Ingeho zo Skåne aby tak pykali za zradu, ktorej sa dopustili.
Aj naďalej rozširoval Olaf svoje územie s cieľom spojiť západné provincie so zvyškom ríše. Postupne vypovedal vojnu grófke Serhilde z Osnabrücku a Nemeckej kráľovnej Agathe.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Koncom roku 1072 už Olaf ovládal skoro celú provinciu Glere. Nemecké vojsko bolo v niekoľkých bitkách porazené a kráľovná Agathe žiadala o pomoc Bavorsko. S bavorskými vojskami sa severania stretli v rozhodujúcej bitke pri meste Goslar. Víťazstvo škandinávskeho vojska znamenalo potvrdenie jednoznačnej prevahy. Kráľovná Agathe nemala iné východisko ako prijať mier a vzdať sa Glere.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Keď v apríli roku 1074 syn Ragnar žiadal Olafa o pripojenie sa k Varjažskej gardy fylkir vôbec nenamietal. Sám len v najlepšom spomínal na čas strávený v garde a vedel preto, že služba Byzantskému cisárovi je síce nebezpečná avšak aj veľmi prínosná. Nebránil preto synovi a naopak ho všemožne posmeľoval a dodával mu sebavedomia. Keď mladý princ opúšťal domov s hrdosťou na neho Olaf hľadel a prial mu veľa šťastia.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Keď sa po niekoľkých rokoch mladý Ragnar vrátil domov bol z neho statný a skúsený bojovník. Zúčastnil sa niekoľkých bojových výprav a nabral množstvo užitočných skúseností. Olaf sa synovmu návratu veľmi potešil a keď zočil pred sebou statného bojovníka neskrýval svoj obdiv. Okrem bohatých skúseností našiel v Byzancii mladý princ aj svoju lásku. Priviedol si so sebou nádhernú ženu, ktorú otcovi predstavil ako svoju manželku. Keďže bola nádherná a veľmi rozumná rýchlo si získala Olafovu priazeň. Po návrate mladý Ragnar trávil veľa času so svojim otcom. Často si vzájomne rozprávali bohaté zážitky z Varjažskej gardy a veľmi si rozumeli. Otec syna učil umeniu vládnuť a ten ho so záujmom počúval. Obidvom chýbal zvuk rynčajúcich zbraní a zatúžili po spoločnom vojnovom ťažení. Olaf preto zakrátko vypovedala vojnu livonskému velenáčelníkovi scieľom získať Liivimaa.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Víťazné opojenie bolo silné a tak sa Olaf rozhodol pre vyhlásenie svätej vojny Meklenbursku. Zhromaždil vojsko pri nepriateľských hraniciach a v čele armády sa vydal kupredu. Keď sa po jednej z bitiek odobral do svojeho stanu aby si oddýchol už zo stanu nevyšiel. Ráno našli fylkira mŕtveho. Olaf zrejme umrel od prílišného vyčerpania po bitke. Po jeho smrti sa ihneď ujal vedenia armády jeho syn Ragnar, nechal otcovi narýchlo vystrojiť pohreb a rozhodol sa pokračovať v ťažení.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti
„Nemôže nad druhým vládnuť ten, kto sám seba nevie ovládať.“

Odpovědět

Zpět na „Reporty/AAR z Crusader Kings II“