Ynglingesagaen - ságy o severských vládcoch

Reporty nebo-li AAR z Crusader Kings II.

Moderátoři: Atlantis, Minreth, Vals, Phoenix

Uživatelský avatar
Ilmarinen
Desátník
Desátník
Příspěvky: 27
Registrován: 21 čer 2016, 13:50

Re: Ynglingesagaen - ságy o severských vládcoch

Příspěvek od Ilmarinen » 05 čer 2018, 05:55

Olaf I Jernside Haakonson

Ihneď ako sa k Olafovi dostala správa o otcovej smrti, ukončil svoju službu vo Varjažskej garde a vydal sa na strastiplnú cestu naspäť do Škandinávie. Keďže bola ríša ešte stále vo vojne proti Francúzsku nemohol si Olaf dovoliť otáľať. Čo najskôr sa musel dopraviť domov aby sa oboznámil s vývojom udalostí a ujal sa vlády.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Po návrate domov sa nový fylkir okamžite vydal na juh aby sa postavil na čelo vojska a viedol ťaženie proti Francúzom. Medzitým sa bojovníkom podarilo získať späť územia na ľavo od Labe obsadené Francúzmi. Predošlú prehru francúzskeho vojska využili nemeckí vojvodovia a vyhlásili nezávislosť. Francúzsky kráľ tak musel čeliť okrem vojny so Škandináviou aj vzbure vlastných vazalov.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Po znovuzískaní obsadených území sa bojovníci nalodili a flotila sa presunula na západ aby udrela priamo na územia Francúzskeho kráľovstva. Keďže sa francúzske kráľovské vojsko snažilo polačiť povstanie v Nemecku dokázali severania rýchlo postupovať a počas leta obsadiť územia Eu, Rouen a Vexin. Onedlho sa vojsko dostalo na breh rieky Seiny na dohľad od Paríža – pýchy Frnacúzskeho kráľovstva. Olaf neodolal príležitosti zasadiť ranu priamo do srdca Francúzska a rozhodol dobyť Paríž. Armáda severanov dokázala v priebehu niekoľkých dní Paríž pokoriť. Po obsadení mesta, Olaf navrhol francúzskemu kráľovi podmienky mierovej dohody. Nežiadal žiadne francúzske územia iba oficiálne uznanie svojej vlády nad Frízskom.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Správa o víťaznom ťažení a dobytí Paríža sa po Európe rýchlo rozniesla. Olaf si získal uznanie ako brilantný vodca a udatný bojovník. Keď sa neskôr rozhodol nájsť si vhodnú nevestu nemal núdzu. Nakoniec sa zasnúbil s uhorskou princeznou. Uhorsko v tom čase predstavovalo mocného spojenca. Kráľkovstvo ovládalo značnú časť územia a disponovalo silnou armádou.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Krátko po zásnubách prijal Olaf vo svojom sídle niekoľkých svitjodských jarlov, ktorí žiadali zníženie autority svitjodskej koruny. Nepáčili sa im totiž vysoké odvody, ktoré museli platiť do kráľovskej pokladnice a keďže po predošlej vojne z Francúzskom sa domov nevrátilo mnoho bojovníkov len s problémami dokázali dodržať svoje záväzky. Olaf požiadavku odmietol a snažil sa jarlov presvedčiť o nevyhnutnosti dostatočne bohatej ríšskej pokladnice pre potreby obrany nových území. Rozhnevaní jarlovia nechceli s fylkirom súhlasiť a oficiálne mu vypovedali vojnu. Zakrátko vojnu v Svitjode využil aj zeelandský jarl Faste a vyhlásil vojnu za nezávislosť Zeelandu. Olafova osobná družina vracajúca sa z výpravy z Francúzska sa preto na spiatočnej plavbe vylodila najskôr na Zeelande a v Bitke o Vissingen porazila zeelandských vzbúrencov. Hneď po boji sa urýchlene vydali na cestu do Škandinávie aby sa pripojili ku zvyšku vojska.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Na ostrove Sjæland sa Olafova družina pripojila k dánskym vazalským vojskám a spoločne postupovali do Svitjodu. V Bitke o Gripsholm porazili najpočetnejšiu zo vzbúreneckých armád. Zakrátko na to sa povstalci vzdali a priznali porážku.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


V Marci roku 1055 keď uhorská princezná Natália dosiahla plnoletosti sa konečne stala Olafovou ženou. Princezná si ho veľmi obľúbila a ich vzťah bol úprimný a plný lásky. Rok na to porodila prvé dieľa syna ktorého nazvali Ragnar. Natoľko bola Natália Olafovi oddaná, že sa rozhodla vzdať svojej pôvdonej viery a prijať sevrské pohanstvo.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Nemecké kráľovstvo sa začiatkom roku 1057 zmietalo v neustálych vojnách. Územie si rozdelilo niekoľko vojvodov, ktorí medzi sebou neústale viedli vojny a snažili sa jeden na úkor druhého rozširovať svoje panstvá. Olaf využil nestabilitu na zisk provincie Celle, čo mu umožňovalo kontrolovať značnú časť povodia Labe. Vojvoda Thomas nedokázal svoje územia proti veľkej armáde severanov obrániť a tak bol nútený vzdať sa Celle a žiadať o mier.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


V nasledujúcich rokoch sa Olaf venoval predovšetkým domácim záležitostiam. Musel čeliť niekoľkým povstaniam šľachty, ktorá bola nespokojná s vysokými záväzkami voči panovníkovi. Niekoľkokrát sa pokúsili jarlovia z Norralandu a Skåne vyvolať povstanie, zosadiť Olafa z trónu a namiesto neho dosadiť jeho brata Eirka. Všetky povstania však boli rýchlo potlačené, jarlovia uväznený a v jednej z bitiek sa kráľovi dokonca podarilo zajať a uväzniť aj brata Eirika. Kráľovná Natália medzičasom porodila Olafovi dcéru Kraku a ďalšieho syna Halfdana. V decembri roku 1065 nechal usporiadať veľký Blót kde obetoval brata Eirika, ako aj vzbúrencov jarla Grima z Norrlandu a jarla Ingeho zo Skåne aby tak pykali za zradu, ktorej sa dopustili.
Aj naďalej rozširoval Olaf svoje územie s cieľom spojiť západné provincie so zvyškom ríše. Postupne vypovedal vojnu grófke Serhilde z Osnabrücku a Nemeckej kráľovnej Agathe.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Koncom roku 1072 už Olaf ovládal skoro celú provinciu Glere. Nemecké vojsko bolo v niekoľkých bitkách porazené a kráľovná Agathe žiadala o pomoc Bavorsko. S bavorskými vojskami sa severania stretli v rozhodujúcej bitke pri meste Goslar. Víťazstvo škandinávskeho vojska znamenalo potvrdenie jednoznačnej prevahy. Kráľovná Agathe nemala iné východisko ako prijať mier a vzdať sa Glere.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Keď v apríli roku 1074 syn Ragnar žiadal Olafa o pripojenie sa k Varjažskej gardy fylkir vôbec nenamietal. Sám len v najlepšom spomínal na čas strávený v garde a vedel preto, že služba Byzantskému cisárovi je síce nebezpečná avšak aj veľmi prínosná. Nebránil preto synovi a naopak ho všemožne posmeľoval a dodával mu sebavedomia. Keď mladý princ opúšťal domov s hrdosťou na neho Olaf hľadel a prial mu veľa šťastia.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Keď sa po niekoľkých rokoch mladý Ragnar vrátil domov bol z neho statný a skúsený bojovník. Zúčastnil sa niekoľkých bojových výprav a nabral množstvo užitočných skúseností. Olaf sa synovmu návratu veľmi potešil a keď zočil pred sebou statného bojovníka neskrýval svoj obdiv. Okrem bohatých skúseností našiel v Byzancii mladý princ aj svoju lásku. Priviedol si so sebou nádhernú ženu, ktorú otcovi predstavil ako svoju manželku. Keďže bola nádherná a veľmi rozumná rýchlo si získala Olafovu priazeň. Po návrate mladý Ragnar trávil veľa času so svojim otcom. Často si vzájomne rozprávali bohaté zážitky z Varjažskej gardy a veľmi si rozumeli. Otec syna učil umeniu vládnuť a ten ho so záujmom počúval. Obidvom chýbal zvuk rynčajúcich zbraní a zatúžili po spoločnom vojnovom ťažení. Olaf preto zakrátko vypovedala vojnu livonskému velenáčelníkovi scieľom získať Liivimaa.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Víťazné opojenie bolo silné a tak sa Olaf rozhodol pre vyhlásenie svätej vojny Meklenbursku. Zhromaždil vojsko pri nepriateľských hraniciach a v čele armády sa vydal kupredu. Keď sa po jednej z bitiek odobral do svojeho stanu aby si oddýchol už zo stanu nevyšiel. Ráno našli fylkira mŕtveho. Olaf zrejme umrel od prílišného vyčerpania po bitke. Po jeho smrti sa ihneď ujal vedenia armády jeho syn Ragnar, nechal otcovi narýchlo vystrojiť pohreb a rozhodol sa pokračovať v ťažení.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti
„Nemôže nad druhým vládnuť ten, kto sám seba nevie ovládať.“

Uživatelský avatar
Ilmarinen
Desátník
Desátník
Příspěvky: 27
Registrován: 21 čer 2016, 13:50

Re: Ynglingesagaen - ságy o severských vládcoch

Příspěvek od Ilmarinen » 07 čer 2018, 05:54

Ragnar I Skriftefar Olafson

Starý fylkir Olaf sa vydal na cestu do Valhally so všetkými poctami hodnými váženého panovníka. Aj napriek tomu, že umrel ďaleko od domova mu jeho bojovníci vystrojili dôstojný pohreb so všetkými náležitosťami. Na ramená mladého Ragnara padli všetky panovnícke povinnosti. Skôr než sa však vydá naspäť do ríše a začne vládnuť je nutné zavŕšiť vojnové ťaženie v Meklenbursku. Na čele vojska teda tiahol nerpiateľským územím a dobýval jedno mesto za druhým. Vo chvíli keď sa bojovníci chystali preplaviť na ostrov Rügen a dobyť hlavné sídlo Meklenburského vojvodu prišla správa so žiadosťou o mier. Vojvoda Sergonis sa dobrovoľne vzdal a odstúpil svoje územia.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Po úspešnom ťažení sa nový fylkir vrátil ako oslavovaný vodca. Keď sa na obzore zjavila víťazná flotila obyvatelia Akershusu vítali nového fylkira s nadšením. Konečne mohol Ragnar zasadnúť na trón a venovať sa panovníckym povinnostiam. Počas ďalšieho roku vynaložil množstvo prostriedkov aby zveľadil svoje dŕžavy. Onedlho mu kráľovná porodila dcérku Guðrun. Stabilita a mier však netrvali dlho. Rozmáhanie sa severského pohanstva bolo dlho tŕňom v oku pre pápeža a kresťanských panovníkov. Úspešná svätá vojna ktorú severania viedli proti Meklenbursku bola vnímaná ako nebezpečné šírenie pohanstva po Európe. Pápež sa obával silnej pohanskej ríše a šírenia pohanstva ďalej do kresťanských kráľovstiev. Dlho ho znepokojovalo, že kresťania vo Frízsku trpia pod vládou pohanov. V januári roku 1090 preto vyhlásil proti Škandinávskej ríši krížovú výpravu a žiadal všetkých kresťanských panovníkov aby sa pridali k boju za oslobodenie frízskych kresťanov a zastavili barbarských pohanov v ďalšej expanzii.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Kresťanské vojská postupovali rýchlo, skôr než fylkir zhromaždil dostatočne silnú armádu dokázali obsadiť väčšinu frźskeho územia. Z Jutského polostrova Ragnar postupoval na čele skoro štyridsaťpäťtisícovej armády na západ. V Oldenbursku zastavil postup nemeckého vojska a dobyl Východné Frízsko. Keď neskôr armáda pochodovala ďalej na západ dostihla ho radostná správa, kráľovná konečne porodila syna. Novina o narodení následníka pozdvihla morálku celého vojska a dodala Ragnarovi odhodlanie.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Severania dokázali získať späť obsadené územia no rýchlo sa dopočuli správu o francúzskej armáde, ktorá dobyla Východné Frízsko. Ragnar sa preto vydal naspäť na východ aby sa s Francúzmi stretol na bojovom poli. Uvedomoval si, že pápež spolieha predovšetkým na silu mocného francúzskeho vojska. Keďže dokázal predtým poraziť početné vojsko nemeckého kráľa víťazstvo nad Francúzmi by určite kresťanov značne demoralizovalo. V Bitke o Dorestad, na brehu rieky Rýn došlo ku konečnému stretu. Francúzi utrpeli zdrvujúcu porážku a severania sa vydali na západ, kde sa medzitým vylodilo anglické vojsko a začalo s dobývaním Frízska. Angličanov dokázal Ragnar na hlavu poraziť čo prakticky predznamenalo jednoznačný vývoj ďalších udalostí. Kresťania už nedisponovali žiadnou veľkou armádou, ktorá by sa dokázala severanom postaviť. Ragnar preto pápežovi zaslal svoje požiadavky a ten prijal mier.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Ragnar po víťazstve dlho v miery nezotrval. Opäť sa ozývali hlasy nespokojných svitjodských jarlov, ktorí žiadali zníženie autority koruny. Jarl zo Skåne získal podporu niekoľkých ďalších veľmožov a vypovedal fylkirovi vojnu. Povstanie bolo síce potlačené, no Ragnar v jednej z bitiek utrpel vážne zranenie. Keď sa vracal z výpravy zasiahla ho ďalšia zlá správa, jeho dcérka Guðrun krátko po jeho odchode ochorela a umrela. Po návrate sa dlho zotavoval zo svojho zranenia a smrť dcéry ho veľmi zarmucovala. Po čase sa však so stratou vyrovnal a sústredil opäť na panovnícke povinnosti.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Keď v apríli roku 1096 Hrörekr syn jarla Karla z Vestergautlandu zdedil grófstvo Jorvik otvorili sa Ragnarovi nové možnosti expanzie na Britských ostrovoch. Jorvik bol za dávnych čias v držaní severanov, ktorí odtiaľ pravidelne podnikali vikingské výpravy do príľahlých saských kráľovstiev. Čoskor však miestni páni prijali kresťanstvo a severská kultúra postupne vymizla. Rangnar videl v opätovnom zisku Jorviku veľkú príležitosť ako obnoviť vládu nad Britániou, získať nové územia a rozšíriť vieru v severských bohov.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Od leta roku 1096 podnikol Ragnar niekoľko dobyvačných výprav do okolitých grófstiev. Získal Cumberland a následne viedol vojnu s Welšanmi o Northampton. Zakrátko tak spojil škandinávske územia na severe s provinciami na juhu Anglicka.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Severský živel sa v ďalších rokoch valil ostrovnými kráľovstvami ako nezastaviteľná vlna. Časté vikingské nájazdy na územia Walesu a Wessexu čoskoro kráľovstvá úplne destabilizovali. Hlad a choroby sa začali šíriť mestami a osadami, ktoré vikingovia vydrancovali a moc miestnych kráľov bola ohrozená.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


S rozmachom Škandinávskej ríše začali na Britské ostrovy prichádzať noví osadníci a zaberať pôvodnú saskú pôdu. Oslabené saské kráľovstvá sa stávali terčom výbojných výprav a tak onedlho vznikali malé samostatné kráľovstvá na čele s pohanskými pánmi. Niektorí prijali postupne vládu Škandinávskej ríše a súhlasili s vazalstvom.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


V januári roku 1101 umrel nemecký kráľ a trón zdedila mladučká princezná Richwara, ktorá mala v tom čase iba päť rokov. Absenciu skúseného panovníka okamžite využili nemeckí vojvodovia a viedli s kráľovstvom vojny o svoju nezávislosť. Ragnarovi prišla nestabilita v Nemecku vhod a rozpútal okamžite niekoľko vojen aby získal nové územia.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Po niekoľkých rokoch bojov fylkir Ragnar umiera. Časté vojenské výpravy a početné zranenia, ktoré počas bojov utrpel si vybrali svoju daň. Kráľ zápasil s mnohými bolesťami a čím bol starší, tým boli staré nedoliečené rany viac bolestivé. S pribúdajúcim vekom sa dravý životný štýl podpísal na jeho zdraví, časté choroby a bolesti boli stále intenzívnejšie až fylkir jedného aprílového rána vydýchol naposledy.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti
„Nemôže nad druhým vládnuť ten, kto sám seba nevie ovládať.“

Uživatelský avatar
Ilmarinen
Desátník
Desátník
Příspěvky: 27
Registrován: 21 čer 2016, 13:50

Re: Ynglingesagaen - ságy o severských vládcoch

Příspěvek od Ilmarinen » 11 čer 2018, 05:35

Knut I den gode Ragnarson

V čase keď Knut zdedil trón mal iba šestnásť rokov, aj napriek nízkemu veku sa však čoskoro ukázalo, že bude veľmi schopným vládcom. Pre jeho exotický výzor, ktorý zdedil po matke ho zvykli nazývať aj Bysantinere. Matka mladého Knuta vychovávala v byzantskom duchu, princ teda okrem výzoru pôsobil aj správaním a spôsobmi skôr ako byzantský šľachtic než severský fylkir. Otec ho naučil umeniu boja a spôsobu vedenia vojny, ktoré neskôr dokázal dokonale zúžitkovať. Ihneď ako sa mladý Knut ujal vlády ukočil vojnu s Nemeckom, ktoré odstúpilo sporný Essex Škandinávii. Svoju mocenskú prevahu na Britských ostrovoch však hodlal uplatniť aj v ďalších rokoch. Najskôr si však chcel zaistiť dostatočnú podporu vlastných vazalov aby mohol podniknúť ďalšiu expanziu bez hrozby konfliktov s vlastnou šľachtou.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Koniec roku 1112 sa zdal príhodný pre rozšírenie územia na Britských ostrovoch. Stabilita v ríši bola vysoká, mladý panovník dokázal v prvých rokoch obratnou politikou zadusiť akékoľvek pokusy o spiknutia či vzbury. Tešil sa všeobecnej obľube a teda mohol svoju pozornosť sústrediť na ďalšie výboje. Populačná expanzia v britských provinciách bola vysoká, zo samotnej Škandinávie prúdilo na ostrov množstvo nových osadníkov. Pôvodné obyvateľstvo bolo zakrátko vytlačené do susedných kresťanských kráľovstiev a škandinávske pohanstvo zakrátko dominovalo. Aby Knut získal ďalšie nové územia rozpútal vojnu s vojvodom z Wessexu. Malé vojvodstvo nemohlo v žiadnom prípade vzdorovať mocnému škandinávskemu vojsku a tak bol vojvoda nútený vzdať sa Winchestru.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


V decembri roku 1113 sa Knut po uvážení oženil s Jorunn, dcérou jarla z Vestlandet. Keď hľadal vhodnú ženu premýšľal nad takou, ktorá by bola jednak pekná a múdra, no zároveň mu sobáš zabezpečil aj politcké výhody. Nakoniec sa rozhodol vziať si dcéru jedného z najmocnejších škandinávskych jarlov. Z okolitých kráľovstiev mu nehrozilo žiadne veľké nebezpečenstvo teda sa rozhodol ešte viac upevniť stabilitu vo vnútri ríše. Sobášom si zaviazal jarla z Vestlandet, ktorý v tom čase ovládal viacero prosperujúcich provincii a bol jedným z najbohatších a najvplyvnejších jarlov v Škandinávii. Vo februári roku 1115 sa Knut dočkal prvého potomka, Jorunn mu porodila syna Sigurda, ktorý sa mal stať následníkom trónu.
Keďže sa ríša stále rýchlejšie rozvíjala a bohatla rozhodol sa Knut pre ďalšiu expanziu. Územie bývalého Nemeckého kráľovstva sa zdalo ako ľahká korisť. Množstvo malých a slabých vojvodstiev, ktoré po rozpade Nemecka vzniklo nepredstavovalo žiadnu prekážku. Onedlho sa tak ku Škandinávii pripojil Weimar, Göttingen a Münster.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Vo Februári roku 1120 sa Knutovi narodil druhý syn Ivar. Nakrátko sa tak vrátil do svojho sídla aby pobudol so svojou rodinou a usporiadal pri tej príležitosti veľkú hostinu, na ktorú prizval všetkých vplyvných veľmožov. Na ďalší rok začal chystať novú výpravu. Okrem dobytia ďalších území rozdrobeného Nemeckého kráľovstva chcel Knut v prvom rade získať Thüringen, ten totiž oddeľoval od ríše Würzburg, ktorý získal dedičstvom jeden z jeho vazalov.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Po zisku Thüringenu Knut pokračoval v ťažení, vypovedal vojnu bretaňskému vojvodovi o Kolín a neskôr Nemeckej kráľovnej Guillaumette o Nasavsko. Všetky novozískané územia neskôr prideľoval pohanským šľachticom a vysielal na ne pohanských goðar aby vykorenili kresťanstvo a šírili vieru v severských bohov. Miestnemu kresťanskému obyvateľstvu však nebránil v odchode ani ich nenútil ku konverzii násilne. Uvedomoval si totiž, že násilná konverzia by mohla pri väčšom množstve novozískaných území znamenať zbytočné nepokoje. Ak by sa totiž začali na novozískaných územiach množiť vzbury mohlo to vyvolať nepokoje a nestabilitu aj v ostatných provinciách. Knut preto razil v nových provinciách politku tolerancie a minimálneho násilia.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Náhla mohutná expanzia Škandinávie začala hlboko znepokojovať pápeža a vôbec všetky kresťanské kráľovstvá bezprostredne susediace s ríšou. O to viac keď sa dopočuli správy o snahách šírenia pohanstva na dobytých územiach. Pápež vyhlásil proti Škandinávii krížovú výpravu a apeloval na všetkých kresťanov aby sa k vojne proti neveriacim pripojili. Zároveň so správou o križiackej výprave sa fylkir dozvedel aj o vzbure vo Frízsku. Všetko nasvedčovalo tomu, že vzbúrencov podporoval samotný pápež aby tak vyvolal vnútornú nestabilitu v ríši.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Knut urýchlene ukončil vojnu s bretaňským vojvodom a nemeckou kráľovnou, v krátkej dobe obsadil sporné územia a donútil obidvoch protivníkov pristúpiť na požiadavky ktoré si určil. Mierovou zmluvou získal Kolín a Nasavsko a mohol sa plne sústrediť na vojnu proti križiakom.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Z juhu začali na územie ríše prenikať armády kresťanov a pokúšali sa dobyť stratené nemecké územia. Knut nechal zvolať zemskú hotovosť všetkých vazalov z nemeckých provincii a vyslal na juh aj svoje osobné oddiely. Po niekoľkých víťazných bitkách pápežovi navrhol biely mier. Nemal záujem bojovať príliš dlho, nechcel jednak príliš zaťažovať ríšsku pokladnicu ani zdržiavať dlhú dobu zvolané vazalské vojská. Pápež pochopil, že krížová výprava s najväčšou pravdepodobnosťou skôr či neskôr stroskotá. Rozhodol sa preto pristúpiť na biely mier a vojská odvolal.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Neúspešná krížová výprava pozdvihla sebavedomie severanov. Knut bol oslavovaný ako hrdina a ľud na neho vzhliadal s obdivom. Mnoho skaldov ospevovalo fylkirove veľké činy a múdre rozhodnutia. Na konci leta roku 1126 sa Knutovi narodil tretí syn Leif. Pár dní po narodení syna začal pomýšľať na ďalšie ťaženie v Anglicku. Povzbudený doterajšími úspechmi nevidel v ďalšej expanzii v Británii žiadnu prekážku. Na ostrovoch nebolo kráľovstva ktoré sa mu dokázalo rovnať. V septembri vyhlásil vojnu Anglicku, ktoré sa zmietalo vo vnútornom konflikte proti vlastnej vzbúrenej šľachte. Anglicka kráľovna Beate síce dokázala v krátkom čase povstanie potlačiť, nemala ale dostatok vojakov ani zlata aby dokázala viesť ďalšiu vojnu proti Škandinávii. Pristúpila preto na mierové požiadavky a odstúpila grófstvo Djuraby.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Po víťazstve nad Angličanmi vyhlásil fylkir vojnu malému a slabému grófstvu Chester. Gróf Merfyn nemohol v žiadnom prípade zvíťaziť. Zmohol sa síce na odvážny odpor no jeho chabá armáda bola úplne zdecimovaná. Po porážke vojska v Bitke o Halton gróf pristúpil na mier a vzdal sa svojho územia.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Severský živel sa začal Britskými ostrovmi šíriť veľmi rýchlo. Od mája roku 1128 sa vydal Knut s družinou na vikingskú výpravu na oslabené anglické územia. Okrem plienenia sa rozhodol šíriť strach v okolitých kráľovstvách aby demoralizoval miestne obyvateľstvo a pripravil si tak vhodnú pôdu pre ďalšiu expanziu. Začiatkom jari roku 1131 sa Knut dozvedel od posla smutnú správu o smrti svojej milovanej maželky Jorunn, umrela na následky ťažkej choroby. Ukončil preto vikingskú výpravu a vrátil sa späť do Akershusu aby trúchlil.
„Nemôže nad druhým vládnuť ten, kto sám seba nevie ovládať.“

Uživatelský avatar
Ilmarinen
Desátník
Desátník
Příspěvky: 27
Registrován: 21 čer 2016, 13:50

Re: Ynglingesagaen - ságy o severských vládcoch

Příspěvek od Ilmarinen » 14 čer 2018, 05:53

Keď pominul čas smútku vychystal Knut ďalšiu expanziu. Obrátil tentokrát svoj záujem na pomoranskú oblasť, ktorú kontrolovala Litva. Mocné kráľovstvo, ktoré reformovalo svoju starú vieru a taktiež významne expandovalo na úkor svojich susedov predstavovalo pre Škandináviu možnú hrozbu. Ríša mala s Litvou dlhú hranicu a ich obchodné a mocenské záujmy sa stretali najmä v oblasti Baltského mora. Dlhé roky sa obidve kráľovstvá tolerovali, žili pospolu v krehkom miery a navzájom na seba neútočili. Teraz však Knut videl v Litve možnú hrozbu. Príliš dlho sa sústredil na boje s kresťanmi na západe, zatiaľ Litva nebezpečne posilňovala. Západoeurópske kráľovstvá boli rozdrobené a oslabené neustálymi škandinávskymi výbojmi, nepredstavovali preto väčšiu hrozbu. Fylkir vedel, že jeho vojsko je dostatočne silné aby dokázalo Litvu zraziť na kolená a oslabiť skôr než posliní do stavu kedy by predstavovala relevantnú hrozbu. Aby pre vojnu získal dostatočnú podporu svojej šľachty argumentoval zámienkou šírenia pohanstva v Pomoransku. Pod touto zámienkou nakoniec aj vyhlásil vojnu samotnému litovskému kráľovi.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Knut zvolal vojská svojich vazalov a rozhodol pre postup z niekoľkých smerov. Po rade víťazných bitiek sa všetky armády sústredili do Pomoranska a začali postupne obsadzovať pobrežné oblasti. Kráľ Gerdautas prišiel o veľkú časť svojej armády a Škandinávci nezadržateľne obsadzovali jednu provinciu za druhou. Zakrátko k nemu Knut vyslal posla s mierovými podmienkami. Gerdautas vojnou stratil všetky svoje pomoranské územia a jeho armáda bola značne oslabená. Knut tak udusil možnú hrozbu v zárodku a získal rozsiahle územia v úrodnom povodí rieky Labe.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Malé a slabé Frízsko nemohlo dlho prežiť v obkolesení Škandinávskej ríše. Bolo len otázkou času kedy ho ríša zmetie a pohltí, stalo sa tak v marci roku 1139, kedy fylkir Knut vyhlásil frízkemu vojvodovi vojnu a v krátkom čase územie úplne obsadil.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Na Britských ostrovoch v posledných rokoch vplyv severanovov neustále silnel. S príchodom niekoľkých vĺn nových pohanských osadníkov postupne kresťanstvo ustupovalo a nahrádzalo ho severské pohanstvo. Budovali sa pohanské chrámy a podporovali sa pohanské obrady. Prítomnosť severanov mala veľký vplyv aj na spoločenský život, začali sa uplatňovať severské zákony, v menšej miere adaptované na miestne zvyky. Na severe susedné Škótske kráľovstvo zápasilo s neústalymi vzburami. Šľachta sa často proti kráľovi búrila, čo hodlal opäť Knut využiť vo svoj prospech. Vnútorný konflikt v Škótsku znamenal príležitosť ako opäť rozšíriť svoje územie. Vyhlásil preto svätú vojnu jarlovi z Lothianu a v krátkom čase obsadil celé protivníkové územie.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


V septembri 1144 sa fylkir musel vyrovnať so smutnou a skľúčujúcou správou o smrti prvorodeného syna Sigurda. Ten umrel po dlhej a ťažkej chorobe. Následníkom trónu sa tak podľa nástupníckeho práva stal mladší syn Ivar. Knut v ďalších rokoch trávil väčšinu času v Británii, podnikal časté vikingské výpravy do Walesu a na sever do Škótska. Okrem toho všemožne podporoval ďalšie šírenie pohanstva a severských zvykov.
Začiatkom roku 1149 získal jarl Röngvaldr I Falk z jarlstva Brabant územia v Bretani a na juhu Írska. Najmä v Írsku mal tento fakt významný vplyv na ďalšie udalosti. Severská šľachta začala postupne expandovať na nové územia. Okrem dobyvačných výprav uzatvárali svadobné zväzky s dcérami miestnych šľachticov čím získavali nové územia. O pár rokov neskôr tak rozšíril svoje dŕžavy aj jarl z Vestergautlandu, keď získal významnú časť waleského územia.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


V máji 1161 pápež opäť vyhlásil krížovú výpravu s cieľom vyhnať pohanov z Nemecka. K pápežským vojskám sa postupne pridalo viacero kresťanských kráľov. Knut sa však sústredil na útok na Francúzsko ako najsilnejšieho z protivníkov. Vojská severanov sa postupne vylodili v Boulogne sur Mer a Rouen a postupovali na juh Francúzskym územím až dosiahli Paríž. Po druhý krát v histórii pohania dobyli Paríž, centrum Francúzskeho kráľovstva. Mohutná armáda postupovala krajinou a nič jej nebolo sväté. V Bitke o Nemours porazili Francúzov pokúšajúcich sa o zúfalý odpor a obrátili sa naspäť na pochod na sever. Francúzi boli zlomení. Nepredstavovali viac vážnu hrozbu a tak fylkir nalodil vojsko a zamýšľal udrieť priamo na pápeža.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Na jeseň roku 1162 sa súčasťou Škandinávskej ríše stalo Škótske kráľovstvo, ktorého titul uzurpoval Birger, jeden z Knutových vazalov. Tým sa prakticky zavŕšil územný rozmach Škandinávskej ríše v Británii a Írsku. Severská šľachta postupne ovládla skoro celé územie a čoskoro úplne nahradila pôvodnú šľachtu.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


V Rouen sa zhromaždili všetky vojská vracajúce sa z Francúzska, po doplnení dostatku zásob sa vyše stotisícová armáda na palube skoro 4900 lodí vydala na plavbu do Talianska. Keď sa začiatkom roku obrovské škandinávske vojsko vylodilo na Apeniskom polostrove vzbudzovalo údiv a hrozbu. Dovtedy nikto nevidel tak početné vojsko pohromade. Severania ihneď začali s dobývaním území. Na zásobovanie tak obrovskej armády bolo nutné zabezpečiť dostatok zásob, preto severania bez milosti zabavovali všetky potraviny a hospodárske zvieratá na územiách cez ktoré postupovali. Po obsadení území Obchodnej ligy z Pizy sa armáda presunula na územie Benátskej republiky. Tak početná armáda budila obrovský rešpekt a nikto sa jej neodvážil postaviť na odpor. Pápež veľmi rýchlo pochopil, že v boji proti severanom nemá žiadnu nádej. Žiadal teda Knuta o uzatvorenie mieru a ponúkol mu výhodné podmienky. Keďže riadenie a efektívne zásobovanie tak obrovskej armády bolo náročne, nemal ani Knut záujem bojovať príliš dlho. Pristúpil teda na pápežov návrh a súhlasil s mierom.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Porážka presvedčila pápeža a kresťanské kráľovstvá, že v momentálnom stave sa severanom nedokážu rovnať. Chýr o pohanskej armáde, ktorá dobyla Paríž a v nevídanom množstve plienila na Apeninskom polostrove sa rýchlo rozniesol. Doma v Škandinávii skaldi spievali mnoho piesní o hrdinskom vojsku a veľkom fylkirovi Knutovi. Po návrate nechal Knut vystavať v dŕžavách Akershus a Vestfold dva nové hrady, ktoré mali posilniť jeho pozíciu doma v Nórsku. Neúspešná križiacka výprava mala za následok ďalšiu nestabilitu v kresťanskej Európe. Najmä francúzska kráľovská pokladnica bola značne vyčerpaná. Vo vojne s pohanmi zahynulo množstvo mužov a armáda bola oslabená. V krátkom čase sa tak proti korune vzbúrilo viacero šľachaticov a vyhlásilo nezávislosť. Nestabilitu opäť využili sevrania a Knut zvolal svojich bojovníkov na vikingskú výpravu do Francúzska. Vyplienili viacero dŕžav a zaútočili aj na samotný Paríž.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Pre starého fylkira bola výprava do Paríža posledným dobrodružstvom. Po návrate domov vekom a rokmi bojov vyčerpaný Knut uľahol na lôžko. Zakrátko ochorel a umrel. Dožil sa veľmi vysokého veku, po smrti ostal oslavovaný ako dovtedy najvýraznejší škandinávsky panovník. Počas života dokázal Škandináviu uchrániť proti niekoľkým križiackym výpravám, mohutnou expanziou k ríši pripojil rozsiahle územia. Porazil a mocensky oslabil silnú Litvu a Francúzsko a zároveň výrazne rozšíril severské pohanstvo a kultúru na novozískané územia.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti
„Nemôže nad druhým vládnuť ten, kto sám seba nevie ovládať.“

Odpovědět

Zpět na „Reporty/AAR z Crusader Kings II“