Normandia - Na pomedzí dvoch kráľovstiev

Reporty nebo-li AAR z Crusader Kings II.

Moderátoři: Atlantis, martas3, Vals, Phoenix

Uživatelský avatar
Ilmarinen
Štábní rotmistr
Štábní rotmistr
Příspěvky: 311
Registrován: 21 čer 2016, 13:50

Normandia - Na pomedzí dvoch kráľovstiev

Příspěvek od Ilmarinen » 04 bře 2020, 14:35

Prológ


Náš príbeh sa začína písať na jeseň roku Pána 1067, rok po slávnej Bitke pri Hastingse kde William Bastard porazil Harolda Godwinsona a bol neskôr korunovaný Anglickým kráľom. Anglicko sa za rok vlády normanského kráľa začína výrazne meniť. Normanská šľachta postupne preniká do najvyšších štruktúr a ovláda chod udalostí v kráľovstve. Nový panovník prerozdelil zem a najvyššie úrady svojim vazalom, francúzština začína vytláčať pôvodný jazyk, ktorý pretrváva iba medzi pospolitým ľudom a je medzi Normanmi vnímaný s pohŕdaním. Porobené obyvateľstvo sa musí prispôsobovať novým zákonom a pravidlám, ktoré začali noví páni zavádzať podľa vzoru na ktorý boli zvyknutí zo svojej domoviny. Mnohé sa za ten rok udialo a Anglicko už nikdy nemalo byť ako predtým.
My sa však z Anglicka vrátime späť na pobrežie Normandie, ktorej prednedávnom začal vládnuť mladý vojvoda Rolland de Mortain. Pred rokom by sotva niekto tvrdil, že tento mladý, málo významný šľachtic dosiahne tak významného úspechu a postavenia. Všetko sa však zmenilo práve pri Hastingse, kde Rolland tak ako mnohí iní chrabro a oddane bojoval za svojho vojvodu. Práve tu počas bitky uratoval svojmu pánovi život, keď ho obkľúčila skupinka Sasov a pomocou svojich dlhých sekier Williama zhodila z koňa. Na chvíľu sa zdalo byť všetko stratené, až do momentu kedy neďaleko bojujúci Rolland zočil, že je jeho pán v úzkych a náhlil sa mu na pomoc. Hrdinsky sa mu podarilo odraziť dorážajúcich Sasov a v poslednej chvíli zabránil aby nepriateľská sekera zaťala do ležiaceho Williama. Bitka skončila pre Normanov víťazne, Harold Godwinson v nej prišiel o to najvzácnejšie, o vlastný život a William čoskoro opanoval Londýn a nechal sa korunovať anglickým kráľom.
Keď bolo po všetkom nezabudol William veľkoryso oceniť skutok, ktorý pre neho Rolland de Mortain vykonal. Na podiv všetkých prítomných udelil mu titul normandského vojvodu a žiadal aby mu aj naďalej slúžil verne a spravoval normandský kraj ako najlepšie vedel. Sám sa totiž od toho času musel zapodievať mnohými dôležitými záležitosťami Anglického kráľovstva a pre Normandiu mu neostávalo času. Trochu sentimentálne zdalo sa byť toto rozhodnutie významným normanským šľachticom, ktorí s nedôverou a zrejme aj s určitou dávkou závisti hľadeli na mladého Rollanda. Ten opäť prisahal vernosť svojmu kráľovi a prijal titul normandského vojvodu. Čoskoro už stál na lodi, ktorá odrazila od anglických brehov aby sa zrádnymi vodami vypravila na cestu do Normandie. Za svoj domov si však nezvolil Rouen, sídelné mesto normandských vojvodov no vrátil sa do rodného kraja Mortain, ktorý mal aj naďalej byť jeho domovom a odkiaľ započal svoju vládu.


Uživatelský avatar
Ilmarinen
Štábní rotmistr
Štábní rotmistr
Příspěvky: 311
Registrován: 21 čer 2016, 13:50

Re: Normandia - Na pomedzí dvoch kráľovstiev

Příspěvek od Ilmarinen » 04 bře 2020, 14:48

Rolland I


I. Verný služobník svojho pána

Rolland zádumčivo sedel vo svojej komnate, pohodlne usadený v kresle hľadel do krbu, kde príjemne praskal oheň a premýšľal. Myslel na všetky tie udalosti, ktoré sa za posledný rok udiali tak rýchlo, že mal dojem akoby ten rok trval prinajmenšom rokov desať. Dlaňou si hladil starostlivo zastrihnutú bradu a v spomienkach práve zablúdil do času keď spoločne s ostatnými vyčkával na pobreží Normandie na vhodný čas pre plavbu. Veľké normandské vojsko vtedy každým dňom netrpezlivo čakalo až sa počasie umúdri a vojvoda William vydá konečne rozkaz k nalodeniu. Rolland sa zdvihol z kresla, priložil do krbu ďalšie poleno a s rukami založenými za chrbtom pristúpil k obloku. Vonku nevľúdne jesenné počasie nepríjemne predznamenávalo príchod zimy, ťažké sivé mraky putovali po oblohe a chystali sa každú chvíľu spustiť novú spŕšku dažďa. Rollanda z premýšľania odrazu vytrhlo mocné zaklopanie na dvere komnaty. Otočil sa k dverám a dal klopajúcemu pokyn aby vstúpil. Bol to sluha oznamujúci pánovi, že svadobní hostia, sa neustále dopytujú kde je ženích a či sa uráči prísť zabávať medzi nich. „Iste, iste odkážte panstvu, že o chvíľu sa k nim pridám“ riekol Rolland sluhovi, ktorý sa na znak súhlasu pokorne uklonil a chytro odišiel. Rolland si povzdychol, trochu upravil slávnostný šat a vydal sa medzi hodovníkov. Mal len chuť ostať chvíľu sám so svojimi myšlienkami, no sotva sa vytratil z hostiny a na moment ušiel od svadobného zhonu už ho panstvo zháňalo.
Bol to veľký deň, mladý vojvoda Rolland de Mortain sa práve oženil s dcérou burgundského vojvodu Constance de Bourgogne. Pred veľkou inváziou do Anglicka, keď bol iba synom grófa z Mortain by sotva dostal ruku dcéry vojvodu. Dnes však bolo všetko inak. Rolland sa tešil úcte a mohol sa pýšiť priazňou a priateľstvom so samotným Williamom Dobyvateľom. Hostina bola bohatá a prítomní s pribúdajúcim časom stále viac opojení vyborným vínom a objedení vyberanými pokrmami. Nastal čas obradu uvedenia novomanželov na manželské lože, hrad pomaly utíchol a zahalila ho pochmúrna a sychravá jesenná noc.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Od svadby ubehlo iba pár dní keď do vojvodovho sídla zavítal posol z Anglicka, ktorý Rollandovi podal listinu na ktorej si hneď všimol Williamovu pečať. Rozlomil pečatný vosk, usadil sa a začal čítať. Po riadkoch obvyklých zdvorilostných fráz a priateľských pozdravov mladému vojvodovi kráľ ponúkal miesto v kráľovskej rade. Ponúkol svojmu vernému služobníkovi a záchrancovi vskutku významný titul maršala kráľovského vojska. Rolland list položil na stôl a pozrel na posla čakajúceho na odpoveď. Ten sa iba rozpačito usmial a netrpezlivo čakal či dostane odpoveď ihneď a stihne sa preplaviť do Anglicka skôr než sa zotmie a more opäť rozbúri. Rolland premýšľal, isteže bola to pocta stať sa kráľovým maršalom, no opustiť Mortain a vydať sa do Anglicka mu príliš po vôli nebolo. Ako len neznášal tých špinavých, barbarských Sasov, ktorí páchli hnojom. Pri pomyslení na to, že sa vydá do Londýna a bude žiť medzi Sasmi, u ktorých si nemôže byť istý ničím mu mráz prebehol po chrbte. Nakoniec však zvíťazila túžba po uznaní a oddanosť svojmu vladárovi. Nenechal posla dlhšie vyčkávať, vzal pero, namočil ho do atramentu a rýchlo napísal odpoveď. List spečatil rodovým znakom a vyprevadil posla z komnaty.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Súhlasná odpoveď kráľa Williama samozrejme potešila. Možno to bol pocit podlžnosti za záchranu života, alebo považoval Rollanda za skutočne schopného veliteľa, no pridelenie ďalšieho významného postu mladému šľachticovi predsa len vŕtalo v hlave. Starosti s chystaním na cestu do Londýna však bolo neúrekom a tak čoskoro ani nemal čas sa viac zaoberať s podobnými otázkami. Zanechal rodnú Normandiu a vyplavil sa v ústrety novým povinnostiam. Keď sa na obzore zjavili anglické brehy Rolland nemal príliš dobrý pocit. Naposledy sa tadiaľto plavil spolu s veľkým vojskom a odchádzal z Anglicka ako novomenovaný vojvoda. Teraz po vyše roku sa sem však vracia sám, navyše nevie na ako dlho. Loď prirazila k brehu a Rolland vyskočil na pevninu. Chvíľu trvalo kým si jeho nohy po plavbe privykli na pevnú zem, no o chvíľu už rozhodne vykročil vpred. Obďaleč ho čakal doprovod s pripraveným koňom a tak sa hneď vypravil do Londýna. Kráľ William ho vrúcne privítal a neskrýval spontánnu radosť z jeho príchodu. Ubytoval ho v skutočne nádhernej komnate a keď sa Rolland zabýval a oddýchol si po ceste, okamžite začal plniť povinnosti veliteľa kráľovského vojska. V Londýne sa však nový maršal dlho neohrial. Už začiatkom roku 1068 tiahol kráľ William s vojskom na sever do Škótska. Nič dlžný prídomku Dobyvateľ teraz pochodoval v čele vojska za novými výbojmi. Rolland narýchlo vyslal do Normandie príkaz vystrojiť vojsko a vypraviť sa na sever Anglicka, kde bude svojich bojovníkov očakávať aby sa pridali ku kráľovskému vojsku.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Po niekoľkodňovej plavbe sa vojsko vojvodu Rollanda vylodilo v Durhame. Durham, kedysi dávno zvaný Dunholm, mesto založené Rimanmi, ktoré neskôr opanovali vikinskí nájazdníci, ktorí odtiaľto podnikali lúpežné výpravy do okolitých krajov sa na čas stalo miestom oddychu pre normandských bojovníkov, unavených po dlhej plavbe. Keď sa vojaci zotavili vydali sa na cestu za svojim pánom, ktorý medzičasom po boku Williama Dobyvateľa plienil v škótskom Cumberlande. Krátko po odchode Normanov ale do Durhamu vpadli Škóti na čele so svojim kráľom a mesto obležali. Ľutovali veru obyvatelia mesta, že Škóti neprišli ešte v čase kým bolo mesto pod záštitou Rollandovych bojovníkov. Teraz museli čeliť protivníkovi osamote a modliť sa k všemohúcemu aby im doprial zdaru.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Boh vyslyšal úpenlivé modlitby durhamských neborákov. Hoci stihli Škóti napáchať v okolí mnoho zloby mesto doposiaľ nedobyli a čoskoro predsa prišla spása. Veľká radosť nastala na durhamských hradbách keď sa v diaľke zjavili štandardy kráľa Williama. Obrancovia získali novú nádej, ktorá im dodala odvahy. Kone hrdej normanskej jazdy duneli a vojsko sa valilo na Škótov. Proti presile a šikovnosti normanských rytierov nemali obliehatelia šancu. Za podpory opakovaných spŕšok šípov z hradieb kráľ William docválal na dosah Škótov. Dlhé štíty jazdcov s vpred vztýčenými kopijami rozrážali obranu zúfalo sa brániacich Škótov a beda tým, ktorí sa nestačili vyhnúť tomu smrtiacemu nájazdu. Hŕstka šťastlivcov ktorej sa podarilo spolu s kráľom uniknúť mohla ďakovať všetkým svätým, že bitku prežila. Žalostný pohľad na rozprášené nepriateľské vojsko dodával Normanom sebavedomie. Nič už nestálo v ceste na sever.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


William vpadol do Bernicie a čoskoro znovu pocítil sladkú a opojnú chuť víťazstva. Spolu s kráľom sa mohol radovať aj vojvoda Rolland, ktorý svojim velením nemálo prispel k zdarnému koncu vojny. Cumberland sa ocitol v područí Williama Dobyvateľa, ktorému dá veru ešte veľa úsilia skrotiť tamojšie vzdorovité obyvateľstvo.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Znovu Rolland presvedčil Williama o svojiej oddanosti a vojnových kvalitách. Postupne sa tak dostával stále viac do kráľovej priazne, čo dokázal ako muž rozumný patrične zužitkovať. Dlhá cesta zo severu do Londýna im obidvom poskytla dostatok času na rozhovory o všeličom. Rolland bol rovnako ako jeho pán mužom ctižiadostivým no vedel kde je jeho miesto a kam až môže zájsť. Len opatrne Williamovi predostrel svoju túžbu zmnožiť normandské vojvodstvo a sám príliš neveril, že bude jeho prosbám vyslyšané. Kráľ William dobre vedel, že pravé normanské srdce vždy túžilo po novej pôde a výbojoch a ďalšia vojnová výprava predsa prinesie slávu a prestíž aj jemu samotnému. Prisľúbil preto Rollandovi, že bude jeho verná služba odmenená a ihneď ako sa vrátia do Londýna prikáže začať prípravy na ťaženie do Francúzska. Povedal to tak nedbalým tónom, až sa Rolland zarazil, či skutočne počul správne. Neočakával totiž, že kráľ jeho prosbe vyhovie a ak by aj, tak čakal skôr vojnu so susednou Bretaňou. Vôbec ale neočakával, že si William trúfne postaviť sa samotnému francúzskemu kráľovi, ktorému bol donedávna vazalom.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Skôr než sa kráľ s vojskom vylodí v Normandii Rolland neváhal a vyslal do Mortain príkaz pripraviť sa na ťaženie do Francúzska. O pár týždňov sa sám spoločne s Williamom vylodil na brehu Normandie a pochodoval k rieke Seine. Jeho bojovníci šli v predvoji a mali za úlohu vyčerpať francúzsku obranu než dorazí kráľ s veľkým vojskom. Sotva však niekto čakal, že Normanďania narazia na neveľkú armádu Francúzov na čele so samotným kráľom. V Bitke pri La Roche-Guyon sa Rollandovo vojsko postavilo nepriateľovi. Bolo zbytočné vyčkávať na kráľa Williama, toho času neúnavne pochodujúceho cez Évreux. Početná výhoda sľubovala víťazstvo a po tom, čo sa potvrdili správy o prítomnosti francúzskeho kráľa zatúžili sa normandskí velitelia zaskvieť pred svojimi pánmi. Hoci sa poľahky podarilo nepriateľa poraziť francúzsky kráľ so šťastím z bojiska unikol a tak sa po príchode kráľa Williama nemohli pochváliť ničím, čo by stálo za obdiv.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Vexin sa onedlho ocitol v područí kráľa Williama, ktorý sa po víťazstve vydal na samotný Paríž. To však pochodujúce vojsko už zastihli nepríjemné správy o francúzskej armáde, ktorá obišla Angličanov a preplavila sa na druhú stranu La Manche. Francúzi obležali Londýn a nastala tak zvláštna situácia, kedy každý z kráľov obliehal sídelné mesto svojho protivníka. William však bol úspešnejší, keď za cenu straty života mnohých svojich mužov Paríž získal skôr ako Francúzi prelomili londýnsku obranu. Z Paríža vyslal nepriateľom jasný odkaz, ktorý ich varoval, že ak sa nestiahnu bude drancovať ďalšie a ďalšie mestá až pokým vo Francúzsku pod ťažobou mizérie a zúfalstva nevypukne úplný chaos.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Keď sa ukázalo, že je Londýn dobre bránený a obliehanie sa môže pretiahnuť na dlhé mesiace posilňovalo to francúzsku beznádej. Medzitým William neotáľal a konal tak ako predtým nepriateľa varoval. Plienil čo mu prišlo do cesty a dobýval ďalšie sídla v okolí Paríža. Nakoniec predsa Francúzi žiadajú o mier. Rolland získal Vexin a kráľ William Dobyvateľ opäť utvrdil povesť neohrozeného vojvodcu a úspešného bojovníka. Na krátky čas tak mohol Rolland znovu pobudnúť v rodnom Mortain. Ako mu len veľmi chýbal rodný kraj a normandské pobrežie. Cítil, že tu je miesto kam patrí a ako sa blížil čas návratu do Londýna bol stále viac skleslý. Žiadal však tentokrát aby ho do kráľovského mesta nasledovala aj jeho verná manželka, ktorá mu aspoň trochu mala spríjemniť chvíle v tom neľúbivom meste. Rolland sa veľmi potešil, keď jeho milovaná privolila a to dokonca bez akýchkoľvek námietok. Hneď boli prípravy na odchod v trochu veselšom duchu a najväčšou starosťou sa mu stalo pohodlie drahej Constance.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Koncom leta spoločne s manželkou vojvoda Rolland opúšťal brehy Normandie, netušiac, že viac sa do milovanej domoviny nevráti. Najbližšie mesiace v Londýne sa plne pohrúžil do povinností, ktorých mal ako kráľovský maršal veru požehnane. Voľné chvíle mu spríjemňovala láskyplná náruč milovanej Constance a ich úprimná láska sa čoskoro dočkala sladkého ovocia. Akoby symbolicky v deň narodenia Božieho syna roku 1072 porodila vojvodkyňa zdravého chlapčeka Richarda. Keď Rolland prvý krát uzrel brunátne chlapča ako spokojne spí v náručí matky rástol hrdosťou a život sa mu stal veselším. Každú možnú voľnú chvíľu trávil s rodinou a staral sa o jej najlepšie pohodlie.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Povinnosti, ktorými ho však jeho hodnosť zaväzovala mu voľných chvíľ príliš nedopriali. Realita všedných dní Rollandovi stále pripomínala prečo tak nemá rád Anglicko. Hoci kraj postupne ovládla normanská šľachta a vo vyšších kruhoch prichádzal do styku výhradne s Normanmi, musel ako vojenský veliteľ veľa času tráviť aj so Sasmi. Ako len pohŕdal tými nevychovanými neokrôchancami, ktorí sa mu svojimi zvykmi a nevyberaným chovaním hnusili. Svoje opovrhovanie nedokázal ukrývať a tak sa častokrát stávalo, že prichádzal s prudšími a odvážnejšími Sasmi do sporov. Nebolo to príliš rozumné počínanie a povýšenecký Norman si narobil mnoho nepriateľov. Čoraz ťažšie sa mu medzi Sasmi nažívalo, čoho si všimol aj kráľ William. Keď tak raz spoločne hodovali začal si Rollanda zo žartu doberať. Keď však videl, že jeho maršal nemá pre tento typ žartov pochopenia priateľsky sa na neho usmial a radil mu aby si nerobil zbytočnú zlobu medzi saskými vojakmi. Kiežby vtedy Rolland načúval kráľovým radám. Nedokázal sa pretvarovať a vystúpiť z tieňa pohŕdania. Williama si veľmi vážil. Za to, čo všetko pre neho vykonal mal pocit akoby mu záchranu života splatil už tisíckrát. Zamyslel sa nad tým, čo mu priateľ radil, nevzal si však dobré rady k srdcu a aj naďalej so Sasmi ťažko vychádzal.
Naproti tomu sa však kráľovský maršal tešil dobrému postaveniu a pomerne silnej priazni medzi novou anglickou šľachtou tvorenou skoro výhradne normanskými veľmožmi. Aspoň medzi svojimi krajanmi sa cítil uvoľnene a spokojne. O chode Anglicka rozhodovala rada tvorená výhradne Normanmi, ktorí postupne menili pomery v kráľovstve. Čoskoro sa začalo uplatňovať právo na ktoré boli zvyknutí zo svojej domoviny a život na ostrove sa rýchlo menil. Kráľ William často zvolával zasadnutia kráľovskej rady, v ktorej mal Rolland celkom silné slovo. Napomáhalo tomu okrem iného predovšetkým jeho blízke priateľstvo s kráľom. To zaistilo ctižiadostivému vojvodovi dobré postavenie. Rolland častokrát svojho kráľa v rade podporoval a zaisťoval si tak vhodnú pozíciu pre zaistenie významu rodu de Mortain. Nakoniec sa odhodlal pre požiadavku, ktorá mu už niekoľko mesiacov vŕtala v hlave. Ako každý milujúci otec aj Rolland myslel na čo najlepšiu budúcnosť svojho jediného syna a až sa raz pominie túžil mu zanechať pevnú pôdu pod nohami. Najistejšie bolo nájsť pre syna nevestu, ktorá by mu také postavenie zabezpečila. Samotný kráľ William mal niekoľko dcér a tak sa Rolland sám seba v duchu spytoval, prečo to neskúsiť? Posmelil sa teda a žiadal kráľa o ruku princezny Agathe. William s požiadavkou nakoniec po hĺbavom premýšľaní súhlasil. Podmienil však svoj súhlas tým, že sa nebude Richard v budúcnosti uchádzať o kráľovský trón a bude verne slúžiť jeho dedičom. Na takú podmienku Rolland pristal a tak sa čoskoro konali zásnuby kráľovskej dcéry s mladým Richardom de Mortain, synom normandského vojvodu. Moc kráľovského maršala rástla a čoskoro sa mal jeho rod spojiť s rodom kráľovským. Ambicióznemu Rollandovi doposiaľ všetko zväčša vychádzalo ako si prial, no šťastie je vrtkavé a osud častokrát nečakane priženie mraky, ktoré zahalia jasnú oblohu.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Ľudská závisť vie byť mocným motívom k tomu, aby sa človek dopustil ťažkého hriechu a úkladom pozbavil života toho, kto mu jest na obtiaž. Keď na jar roku 1079 našli v lese neďaleko Londýna mŕtve telo vojvodu Rollanda vynorili sa pochybnosti o tom ako zahynul. Rolland sa pravidelne vydával na koni za brány Londýna, kde v okolitých lesoch jazdil a hľadal pokoj od strastí každodenného života. Tak ako inokedy aj toho jarného dňa kráľovský maršal sám osedlal svojho koňa a vypravil sa na obvyklé obľúbené miesta. Keď prešiel mestskou bránou popohnal zviera do rezkejšieho cvalu aby sa čo najskôr vzdialil od mesta. Konečne sa jazdec stratil v hustom dubovom lese. Našli ho až ďalšieho dňa drevorubači zvážajúci z lesa do mesta drevo. Spočiatku všetko nasvedčovalo tomu, že Rolland nešťastne spadol z koňa a zlámal si väz. Kto však vojvodu poznal, ťažko uveril takému vysvetleniu. Šikovný jazdec, ktorý pravidelne jazdil na koni by sotva z ničoho nič spadol zo sedla a navyše tak nešťastne, že by zmárnil vlastný život. Keď však telo lepšie obzreli zdalo sa, že pred smrťou vojvoda s niekým ešte počas jazdy v sedle zápasil. Pád z koňa teda zrejme nebol dielom náhody, no podlého ukládu.
Či tak alebo onak, nepodarilo sa zistiť ako presne vojvoda Rolland umrel. Ak mu niekto dopomohol k záhube súdiť ho už bude iba samotný Boh. Nešťastná smrť okrem blízkej rodiny zasiahla aj samotného kráľa Williama. Navštívil trúchliacu vdovu a prisľúbil, že zaistí ochranu pre malého Richarda. Normandská vojvodkyňa oplakala telo svojho nešťastného muža a nemala viac dôvod ostávať v Londýne. Mŕtve telo sa do Normandie plavilo spolu s vojvodkyňou a mladým vojvodom Richardom. Po návrate vystrojili v Mortain honosný pohreb a uložili telo nebožtíka do rodinnej hrobky. Osud človeka je nevyspytateľný. Pozemský svet Rolland opustil na vrchole svojich síl, zanechajúc po sebe trúchliacu vdovu a malého syna, ktorý bude vyrastať bez otcovskej autority a podpory.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

Uživatelský avatar
Ilmarinen
Štábní rotmistr
Štábní rotmistr
Příspěvky: 311
Registrován: 21 čer 2016, 13:50

Re: Normandia - Na pomedzí dvoch kráľovstiev

Příspěvek od Ilmarinen » 06 bře 2020, 06:55

Richard IV


II. Mračná nad Anglickom

Idylické ticho nedeľného popoludnia náhle prerušil zvuk rozbíjajúcich sa nádob a hlasné bedákanie ozývajúce sa zo zámockej kuchyne. Z dverí rýchlo vybehol malý chlapec a trielil čo mu sily stačili aby unikol horekujúcej kuchárke, ktorá sa ho snažila dobehnúť. Chlapca náhodou zadržala práve jeho matka, ktorá v tom momente mierila do kuchyne aby dala služobníctvu pokyny k večeri. Prísne pozrela na chlapca, no nepovedala zatiaľ ani slova. Veľmi dobre svojho syna poznala a tušila, že opäť niečo vyviedol. Zadychčaná kuchárka o chvíľku dobehla pred vojvodkyňu, s červeným rumencom v tvári sa oprela dlaňami o kolená a lapala po dychu. Keď konečne prestala dychčať pozrela zúfalo na svoju pani a vzápätí na to vyčítavo na chlapca snažiaceho sa vytrhnúť svoj golier z pevného matkinho zovretia. „Čo si zase vyviedol? Či aspoň vo sviatočný deň nemôžeš mať kľud od huncútstiev?“ Spytuje sa matka karhavo chlapca. Kuchárka sa neodvážila bez vyzvania na mladého pána donášať a preto ostala potichu. Až keď sa vojvodkyňa spýtala vyliezlo z nej, že chlapec po kuchyni naháňal mačku a pri tom zhodil zo stola niekoľko mís, v ktorých pripravovala večeru. Keď videla, že vojvodkyňa so záujmom načúva pustila sa do ešte oduševnenejšieho horekovania na rozbitý riad a jedlo váľajúce sa po kuchynskej dlážke. Vojvodkyňa zdvihla dlaň na znak aby kuchárka stíchla a začala hrešiť syna. Ten sa prestal trhať a snažiť vymaniť z matkinho držania. Teraz už iba stál so sklonenou hlavou, hľadiac do zeme tŕpol a čakal kedy matka dohovorí. Za trest potom musel pomôcť upratať v kuchyni a sľúbiť, tak ako už mnohokrát predtým, že druhý raz bude opatrnejší.
Vychovávať energického chlapca bez tvrdej mužskej ruky nebolo vôbec jednoduché. Vojvodkyňa Constance sa veru často trápila synovou neposednosťou a lapajstvami. Ako čas plynul uschli trúchlivé slzy a vojvodkyňa znovu otehotnela. Nevedno však s kým počala druhé dieťa a z tej príčiny na ňu medzi silne veriacimi Normanmi padol tieň pohŕdania.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Čoskoro porodila druhého nemanželského syna Guilhema, ktorý ju zamestnával natoľko, že nemala čas venovať prílišnú pozornosť prvorodenému Richardovi. Počatie dieťaťa v nemanželskom zväzku bolo medzi Normanmi vnímané ako ťažký hriech a tak sa k hriešnici ľudia chovali rezervovane a tí čo si to mohli zo svojho titulu dovoliť dávali znať svoje opovrhovanie otvorene.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Mladý Richard tak dospieval bez otcovskej pevnej ruky a musel sa o matkinu priazeň deliť s nevlastným bratom. Aj napriek tomu však čoskoro našiel záľubu vo vojenskom remesle, kde mohol naplno popustiť uzdu svojej energickej povahe. Práve umenie boja bolo to čo si normanská duša cenila najväčšmi a Richard bol vskutku učenlivým a šikovným bojovníkom. Získal si preto sympatie okolia a ako rástol z detských rokov prestal vystrájať neprospešné zbojstvá a naplno sa pohrúžil do vojenského výcviku.
Život v Normandii v tých rokoch plynul pokojne, akoby vojvodstvo ani nepatrilo pod anglickú korunu a žilo si po svojom. Tento pocit umocňovalo aj more, ktoré tvorilo pomyselnú hranicu medzi pevninskou Normandiou a ostatkom kráľovstva. Po smrti vojvodu Rollanda sa Normanďania príliš o politiku na ostrove nezaujímali a žili rovnako ako predtým než sa ich osud prepojil s Anglickom. Napriek tomu, však medzi Normandiou a zvyškom kráľovstva prebiehal čulý odchod a vojvodstvo muselo plniť svoje záväzky voči kráľovi. Regentská vláda mala len obmedzené právomoci, čo častokrát využívala vo svoj prospech ako výhovorku pre svoju neangažovanosť. Rovnako tomu bolo aj v časoch, kedy sa kráľ William dostal do sporu s pápežom a ten ho vyobcoval z cirkvi svätej. Exkomunikovaný panovník sa ocitol v nemilosti svätej stolice, ponechaný napospas komukoľvek, kto si práve jeho exkomunikáciu zvolí ako zámienku pre vojnové ťaženie. A vskutku nepotrvalo dlho a francúzsky kráľ Philippe sa rozhodol skúsiť šťastie a zmerať sily so slávnym Normanom. Isto v tom zámere bola aj túžba pomsty niekdajšiemu vazalovi, ktorý sa šikovne vymanil z jarma francúzskeho panstva. Starnúci kráľ William sa nezaľakol a chrabrosťou sebe vlastnou mieril aj napriek vysokému veku do vojny na čele vojska. Ako sa čoskoro ukázalo kráľ Philippe precenil svoje sily a jeho výprava do Anglicka zhasla rýchlo ako fakľa. Nemohol sa rovnať rokmi bojov ostrieľanému Williamovi, ktorý francúzske vojsko rozprášil hneď ako sa vylodilo. S veľkou slávou od francúzskych brehov odrážajúce vojsko tak tentokrát s hanbou priplávalo späť. Aby sme boli presnejší teda aspoň tá úbohá časť, ktorá z neho po neslávnej bitke zostala. William Dobyvateľ vytrval a ubránil svoj majestát. Normanďania sa však vtedy do vojny nezapojili. Práve pod zámienkou obmedzenej regentskej vlády nad vojvodstvom sa kráľovi normandský páni diplomaticky vyhovorili.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Tak Normandia aj naďalej nažívala v mieri a pokoji až do času kým mladý vojvoda Richard nevkročil do dospelosti. V mnohom sa podobal svojmu otcovi, ba možno povedať, že bol ešte odvážnejší a trúfalejší ako on. Krátko po oficiálnom ujatí sa vojvodského titulu ho čakala návšteva Londýna, kam ho pozval kráľ William aby mu mladík oficiálne prisahal vernosť a podľa prísľubu dostal ruku jeho dcéry Agathe. Hoci bolo toho času Anglicko vo voje so švédskym kráľom William sa na výpravu nevydal. Očakával so zvedavosťou budúceho zaťa v Londýne.
Anglicko Richard opustil ešte ako chlapec, tesne po otcovej smrti a spomienok na sychravý ostrov mu veľa neostalo. Na plavbu sa vydal v nevľúdnom januárovom počasí, studený vietor šľahal do plachiet a tvárí posádky. Ovládať loď v takomto počasí si vyžadovalo skutočný um a skúsenosti. Nebolo to však nič s čím by si pravý Norman nedokázal poradiť. Moreplavectvo mali títo potomkovia vikinských dobyvateľov stále v krvi a lode ovládali šikovne aj vtedy kedy by mnohí iní skončili roztrieskaní o skaliská. Konečne loď dorazila k brehu a počasie sa na moment umúdrilo. Keď Richard prechádzal londýnskymi bránami márne lovil v dávnych spomienkach. Nedokázal si rozpomenúť na nič z mesta v ktorom sa narodil a prežil prvé roky života. Konečne dorazil do kráľovského paláca a prvý krát sa stretol s kráľom Williamom. Starý vladár si mladého muža so šibalským úsmevom prezeral. Pristúpil k nemu, pohľadel mu do tváre a rukami mocne uchopil jeho ramená. Aj napriek starobe bol jeho stisk stále mocný. Richard mu pripomenul starého priateľa a to ho vskutku potešilo. Doširoka sa usmial a otcovsky mladého vojvodu objal. „Iste si po ceste unavený a vyhladnutý, nestrácajme čas a poberme sa spoločne k stolu aby si telo zasýtil dobrým jedlom a opojil vyberaným vínom.“ Pobádal William mladíka. „Žiadne obavy, víno na našich stoloch pochádza výhradne z Francúzska.“ zažartoval kráľ a priateľsky na Richarda žmurkol. Ten sa pousmial a nasledoval svojho pána k hodovnému stolu. Zverina nádherne rozvoniavala a oheň z krbu do miestnosti sálal príjemné teplo. Dlho vojvoda a jeho kráľ spoločne hodovali a debatovali. William Richardovi rozprával o jeho otcovi, ktorého mladík žiaľ nestihol poriadne spoznať. V mnohom mu mladý vojvoda pripomínal mŕtveho priateľa a cítil sa v jeho spoločnosti rovnako príjemne ako kedysi pri Rollandovi. Rovnako Richard sa cítil v kráľovej sprítomnosti príjemne a po niekoľkých čašiach vína sa atmosféra stále viac uvoľňovala. Keď sa do komnát vkradla hlboká noc, jedla a vína ostalo na stole poskromnejšie a oheň v krbe už iba pokojne plápolal, nastal čas odobrať sa k spánku. V dobrej nálade sa spoločníci rozžehnali a pobrali do svojich komnát. Po náročnom dni Richard zaspal tvrdým spánkom len čo sa položil na lôžko.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Druhý deň sa konala oficiálna audiencia a prísaha vernosti kráľovi. Richard kľačiac pred svojim pánom odrecitoval prísahu, po ktorej sa prítomné panstvo odobralo k hostine. Tu sa okrem iného preberali prípravy jeho svadby s kráľovskou dcérou. Až do sobáša mal mal mladý vojvoda zotrvať v Londýne. Svadba bola vskutku veľkolepá, William Dobyvateľ si aj teraz dal záležať na tom, aby dal všetkým znať svoju moc a bohatstvo. Za ten čas, ktorý Richard strávil v Londýne sa tu vcelku udomácnil. Jeho energická a trúfalá povaha sa nakoniec predsa len prejavila. Krátko po svadbe sa odvážil žiadať svojho pána o zemský titul v Anglicku, kde by si mohol zbudovať hrad a tráviť čas keď príde z Normandie. William bol najskôr prekvapený z toľkej opovážlivosti no vcelku mu bola mladíkova odvaha sympatická. Nakoniec boli už predsa rodinou a na zaťovu požiadavku teda pristal. Daroval mu grófstvo Northampton, ktoré nebolo od Londýna príliš vzdialené, no zároveň poskytovalo kľudné útočisko.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Po dlhom čase strávenom v Anglicku sa vojvoda Richard konečne vracal do Normandie. Mal veľké plány a hľadiac na svoju manželku, ktorá sa plavila vôbec po prvý krát myslel na budúcnosť. Vojvodkyňa Agathe zvládla plavbu úspešne a po prvý krát vstúpila na normandské pobrežie. Nikdy predtým Anglicko neopustila a Normandia sa jej od prvého okamihu zapáčila. Richard až teraz započal skutočne vládnuť. Za dlhý čas v Anglicku sa povinností nakopilo veru neúrekom. Preto nebolo radno otáľať. V Mortain aj v Rouen sa dali veci do pohybu, provincie začali rozkvitať a vojvoda investoval nemálo zlata na zveľadenie svojich hradov. Od začiatku bolo jeho snahou čo najviac posilniť Normandiu a zaistiť jej celistvosť. Starý kráľ William mu učaroval svojou osobnosťou a nadobudol presvedčenia, že vekom človek dozrie a preto by mal mať právo vládnuť taký, ktorý rokmi dozrel a je z rodu najstarším. Tak vojvoda zmenil zaužívané normanské zvyky a zaviedol vo vojvodstve seniorát. Nie všetci s týmto odvážnym zákonom súhlasili a Richardovi dalo mnoho úsilia presvedčiť šľachtu o správnosti svojho zámeru.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


O pár mesiacov v Anglicku vypukla revolta proti Williamovi Dobyvateľovi. Richard sa ako verný služobník svojho pána vydal za more aby bránil kráľovský majestát. Až priveľmi sa Normani v Anglicku rozťahovali a až príliš dávali Sasom znať kto je pánom a kto služobníkom. Kým bol William Dobyvateľ pri sile neodvažovali sa saskí sprisahanci novým pánom postaviť. Teraz však starnúci kráľ strácal autoritu a Sasi vyčkávali ako hladná svorka vlkov kým sa korisť úplne vyčerpá. Worcesterský biskup Eadgar, ktorý z pozície cirkevnej autority prehováral nespokojných Sasov aby poslúžili jeho zámerom teraz konečne vycítil vhodnú príležitosť. Ako len túžil vyhnať Normanov späť za more, zasadnúť na anglický trón a navrátiť staré poriadky. Aj dvadsaťpäť rokov po hanebnej porážke pri Hastingse sa mnohí nevedeli zmieriť s tým, že museli pokľaknúť a slúžiť novým pánom. Biskup teda nemal ťažkosti nájsť dostatok mužov ochotných vziať do rúk meč a postaviť sa Normanom.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Povstalci udreli skutočne veľkou silou. Netrvalo dlho a územie, ktoré ovládali sa príliš rozrástlo. Počiatočné úspechy posmeľovali stále viac Sasov aby sa k rebélii pridali. Normanská šľachta zo severu Anglicka začala unikať na juh do bezpečia. Keď sa totiž ľud, ktorý ich kŕmil a slúžil im vzbúril neposkytovali im už záštitu ani kamenné hrady. Boli však aj takí Normani, ktorí zradili svoju krv a odvrátili sa od svojho kráľa. Pod rôznymi očakávaniami prechádzali na stranu povstalcov a spoločne s nimi plienili územia tých, ktorí aj naďalej bránili kráľovský majestát.
Vskutku zlé správy Richarda znepokojovali. Bez toho aby ho kráľ vyzval sám prikázal chystať vojsko do boja. Dvadsaťdva lodí onedlho odrazilo od normandských brehov. Naložené proviantom, koňmi a vojskom čítajúcim skoro tisícpäťsto bjovníkov mierili proti saským rebelom. Kým William pochodoval s vojskom na sever, kde operovala hlavná časť rebelskej armády, Richard ostal na juhu. Vpadol na povstalecké územie a čoskoro získal pod kontrolu kraj Wiltshire. Vtedy sa Európou začala šíriť pápežská výzva na krížovú výpravu do Jeruzalema. Vyslobodiť Svätú zem bolo veľkým lákadlom pre mnohých kresťanských rytierov. Samozrejme správny Norman, v ktorého žilách koluje krv dávnych severských dobyvateľov nemôže stáť bokom. Z dobytého Wiltshire preto nechal Richard zaslať do Ríma posolstvo so súhlasnou odpoveďou. Sám nevedel, ako skončí anglická revolta, no dúfal v skorý zvrat udalostí a víťazstvo kráľa Williama. Úpenlivo sa modlil a prosil Boha aby stál na strane Normanov.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Zdalo sa, že Boh vyslyšal horlivé normanské modlitby. Na severe William zázrakom porazil početnejšiu saskú armádu. Tá sa nedokázala rovnať disciplinovanosti a kvalite normanských bojovníkov. Navyše, keď v ich čele stál samotný William Dobyvateľ, vojvodca opradený mnohými legendami. Už to síce nebol ten razantný bojovník a do sedla koňa vysadal iba s pomocou, no stále sa v tom sedle ešte dokázal udržať, chopiť do rúk meč a udatne bojovať. Zázračné víťazstvo významne pozdvihlo normanskú morálku a naopak dusilo saské nádeje. Konečne nastal tak žiadaný zvrat.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Dobrá novina sa dostala aj k Richardovi, ktorý dúfajúc v skorý koniec vojny premýšľal nad návratom do Normandie. Priveľmi totiž dychtil po výprave do Svätej zeme a nechcel úplne vyčerpať svoje vojsko. Nakoniec sa predsa rozhodol opustiť Anglicko a vrátil sa do Mortain. Pár dní po návrate však z Anglicka prišla smutná správa, ktorá zasiahla celé kráľovstvo. Aj napriek tomu, že bol William Dobyvateľ pre mnohých mužom s až nadprirodzenými schopnosťami, bol to predsa len smrteľník ako každý iný. Staré telo už nebolo tak silné a odolné a kráľ sa počas výpravy nakazil škvrnitým týfusom, ktorému po niekoľkých dňoch podľahol. Rebélia stále nebola potlačená a nečakaná smrť kráľa dala Sasom novú nádej.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Vlády v Anglicku sa po Williamovej smrti ujal jeho vnuk Silvester. Mladík, ktorý nemal príliš veľa skúseností tak stál hneď na počiatku pred ťažkou skúškou. Ubrániť a znovuzískať to čo mu právom náležalo nebude jednoduché. Našťastie však v tom čase Normani žali jeden úspech za druhým a darilo sa im tlačiť rebelské vojská. Biskup Eadgar prišiel o množstvo mužov a obyčajný ľud, ktorý tvoril väčšinu jeho vojska strácal záujem ďalej bojovať. Naproti tomu Normani, pre ktorých bol boj dôležitou súčasťou ich života a vecou cti boli odhodlaní bojovať do konca.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Richard sa však do Anglicka viac nechystal. Sústredil sa na prípravy na krížovú výpravu a keď sa okrem toho konečne dočkal dediča nechcel ihneď opustiť svoju milovanú. Modlil sa a nepochyboval o normanskom víťazstve. Aj napriek tomu, že všetko prispôsoboval plavbe do Svätej zeme bol odhodlaný v prípade najhoršieho obrátiť svoj záujem na Anglicko a podporiť kráľa Silvestra. Doposiaľ však beh udalostí nasvedčoval tomu, že bude rebélia čoskoro potlačená a tak vojvoda vyčkával, kedy nastane vhodný čas a do normandských plachiet zaduje priaznivý vietor aby ich šťastne a bez ujmy doplavil do ďalekých krajov.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

Uživatelský avatar
Josif
Štábní rotmistr
Štábní rotmistr
Příspěvky: 311
Registrován: 03 čer 2015, 20:16
Bydliště: Moskva Rudé náměstí Kreml

Re: Normandia - Na pomedzí dvoch kráľovstiev

Příspěvek od Josif » 07 bře 2020, 12:46

Ejhle další AAR :o
Tento podpis byl smazán, protože porušoval pravidla tohoto fóra. Neprodleně nahlaste autora tohoto podpisu administrátorovi.

Uživatelský avatar
Ilmarinen
Štábní rotmistr
Štábní rotmistr
Příspěvky: 311
Registrován: 21 čer 2016, 13:50

Re: Normandia - Na pomedzí dvoch kráľovstiev

Příspěvek od Ilmarinen » 11 bře 2020, 08:06

III. Nešťastná výprava do Svätej zeme

Kresťanská Európa sa dala do pohybu. Každý schopný a odvážny bojovník túžil nájsť vykúpenie z hriechov v boji o to najsvätejšie. Na východ mierili rytieri v honosnej zbroji, obyčajní vojaci no aj mnoho chudákov, ktorí okrem svojho života nemali čo iné stratiť. Pred Bohom si všetci boli rovní a všetci putovali do Svätej zeme s rovnakým cieľom. V Normandských prístavoch lode čakali pokojne sa pohupujúc na vodnej hladine až ich zaplnia všetkým potrebným pre ďalekú výpravu. S prvými lúčmi slnka v prístave začal čulý ruch a všetci sa náhlili. Bojovníci sa starali aby sa nezabudlo na nič čo by im v boji chýbalo, iní zase tlačili po doskách opretých z palúb lodí o prístavné móla množstvo sudov s proviantom, či vodili na lode kone zámožných rytierov. Nastal dlho očakávaný deň kedy normandskí križiaci odrazili od dobre známych brehov a vydali sa na ďalekú plavbu pozdĺž Bretane, francúzskeho pobrežia a krajov Maurov až do ďalekej Levanty. Normanďania boli vskutku vynikajúci moreplavci. Na mori sa cítili rovnako sebaisto ako v konskom sedle s mečom v ruke. Vikinská krv a prastaré skúsenosti predkov, ktoré ani po desaťročiach v hrdom národe nezanikli bolo teraz naplno badať. Vďaka šikovnosti námorníkov a priaznivému vetru dosiahli normandské lode cieľa pomerne rýchlo. Ihneď po vylodení sa Richard so svojim vojskom zúčastnil Bitky o Scandalon, kde križiaci s ťažkosťami zvíťazili. Arabi sa bili veru udatne a nehodlali vydať zem kresťanom lacno. Richard dorazil na bojisko v poslednej chvíli a spoločne s ďalšími rytiermi s ktorými sa doplavil naklonil misku váh na stranu križiackych spolubojovníkov. Ťažkými stratami vykúpené víťazstvo moslimov zahnalo hlbšie do vnútrozemia a križaci s podporou ďalších a ďalších posíl, ktoré prichádzali, postupne opanovali pobrežie.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Noví križiaci prichádzajúci z Anglicka pravidelne Richarda oboznamovali s vývojom udalostí doma. Tak sa vojvoda dozvedel, že kráľ Silvester uhájil korunu a porazil Sasov. Onedlho sa však nepohodol s pápežom a ten nešťastníka exkomunikoval. Bez ochrany cirkvi svätej musel tak mladý Silvester vzdorovať druhej Francúzsko-Anglickej vojne. Mieru si tak Anglicko dlho neužilo a rebéliou vyčerpaná krajina sa opäť ocitla vo vojne.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Richard bol však príliš ďaleko aby svojho pána podporil. Čo však bolo horšie, normandského križiaka čoskoro šťastena opustila. Nabudený scandalonským úspechom sa nechal presvedčiť aby sa spoločne s ďalšími anglickými križiakmi vydal hlbšie do vnútrozemia. Istý si podporou novoprichádzajúcich bojovníkov sa vydal do údolia El Bekaa, kde sa chcel pokúsiť získať starobylé mesto Ba´albek. Prastaré rímske ruiny, ktoré v meste ostali pripomínali zašlú slávu veľkého impéria, bojovníci zahliadli už z diaľky. Cesta sa zdala byť nenáročná a mesto pôsobilo ľudoprázdne. To však bola len predzvesť nešťastnej bitky, v ktorej Richard prišiel o celé svoje vojsko a len so šťastím vyviazol. Mesto najskôr skutočne získali bez boja, no akonáhle z hôr pritiahlo veľké arabské vojsko nemali križiaci žiadnu šancu ubrániť sa. Posily boli v nedohľadne a museli sa spoliehať iba na vlastnú šikovnosť a šťastie. Vyviaznúť z toho pozemského pekla sa však po obkľúčení mesta zdalo byť nemožné. S vypätím všetkých síl sa križiaci udatne bili, no nečakalo ich iné iba smrť. Beznádej a zúfalstvo sa spolu s výkrikmi utrpenia niesli bojiskom. Vtedy mal Richard videnie, kde sa mu zjavil archanjel Michal, ktorý ho údajne vyviedol z bitky a zachránil rovnako zázračne ako chrám vo Frýgii. Úspešne sa Norman vtedy prebil cez dobiedzajúcich arabských bojovníkov a unikol do okolitých hôr. Dlho blúdil a živil sa tým čo mu les poskytol aby po niekoľkých dňoch útrap konečne narazil na kresťanských rytierov. Nemal však viac síl pustiť sa s nimi bez svojho vojska do ďalšieho boja a tak zlomený, skormútený a pokorený nastúpil na loď do Normandie. Od tých čias sa však stal mužom zbožným a to, že zázrakom prežil bitku a neskoršie útrapy v horách ho presvedčili, že je v božej priazni.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Snáď aspoň drobnú útechu mu počas plavby domov mohli priniesť dobré správy o úspešnom konci krížovej výpravy. Jeruzalem bol pokorený a vládnuť mu začal kresťanský kráľ. Jeruzalemské kráľovstvo ktoré následne vzniklo bude musieť s veľkým vypätím udržať krehkú existenciu. Kresťanský ostrov v moslimskom mori bude musieť čeliť nebezpečným nástrahám a snáď s božou pomocou vytrvá. Plavba do Normandie sa Richardovi zdala byť nekonečná. Hoc bol majetným šľachticom a prisľúbil posádke, ktorá ho vzala na palubu štedrú odmenu nemal na lodi zaistené pohodlie hodné jeho postavenia. Keďže vo Svätej zemi prišiel skoro o všetko nemohol posádke zaplatiť prv než sa doplavý do Normandie. Musel sa teda uspokojiť aspoň s tým, že sa mu podarilo nájsť loď, ktorá mierila jeho smerom a vzala ho na palubu. Tak sa dlho plavil až uzrel konečne brehy rodného kraja. Preveliká bola jeho radosť, keď konečne vystúpil na normandskú pôdu. Odpočinul si a so záujmom načúval novinkám, ktoré sa v medzičase doma udiali.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


V Anglickom kráľovstve nastali zmeny, ktoré Richarda nemilo prekvapili. Vnuk Williama Dobyvateľa Silvester neuspel a prehral vo vojne s Francúzmi, ba čo viac počas jednej z bitiek padol do nepriateľského zajatia a bol nútený vzdať sa koruny. Znepokojivé správy prišli onedlho aj z Jeruzalemu, ktorý musel čeliť moslimskému džihádu. Mohamedáni pod velením kalífa Nadiba Fátimovca tiahli proti kresťanskému kráľovstvu, aby si vzali to o čom boli presvedčení, že im náleží. Znovu sa tak rozpútala vojna o nadvládu nad posvätným miestom. Vojvoda Richard mal však toho času mnoho vlastných starostí a okolnosti v ktorých sa ocitol sa mu vôbec nepozdávali.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Na Anglický trón zasadol William II de Vassy, ktorý využil uväznenie kráľa Silvestra Normandského a šikovne sa zmocnil anglickej koruny. Šľachtic pôvodom z normandského Évreux bol sprvu práve Richardovým vazalom a ten mal teraz pred ním pokľaknúť. Rod Williama Dobyvateľa tak prišiel o trón a Anglicku započal vládnuť nový normandský rod de Vassy.
Znepokojene sa Richard prechádzal po zámockej záhrade a premýšľal tak zaujato, že si nevšímal okolia. Hrdý vojvoda sa mal teraz skloniť pred niekdajším vazalom, toľká potupa a nehoráznosť. Chodil s rukami založenými za chrbtom sem a tam a hľadel do zeme. Trápila ho zároveň porážka, ktorú vo Svätej zemi utrpel a nedokázal sa pozbaviť zlých spomienok. Aj napriek vnútornému odporu sa však nakoniec rozhodol vyčkať na lepšie časy. Prijal formálne vládu nového kráľa no vo vnútri sa s ňou nikdy nezmieril a svoj nesúhlas starostlivo ukrýval.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Územie Normandského vojvodstva sa zmenšilo. Évreux odkiaľ pochádzal nový anglický panovník sa odtrhol a prestal náležať pod Richardovu správu. Odpor, ktorý vojvoda pociťoval voči Williamovi de Vassy rástol. Nový kráľ bol osobou úskočnou, podlou a vypočítavou. Ako slizký had sa vedel plaziť okolo človeka a svojim jedovým jazykom ho opájal peknými rečami. Dobre Richard poznal povahu svojho niekdajšieho vazala a o to väčšmi mal voči nemu odpor. Potešil sa preto, keď uzurpátora pápež kvôli akémusi vzájomnému sporu exkomunikoval a krátko na to vypuklo v juhozápadnom Anglicku roľnícke povstanie. Normandia bola v pomoci novému kráľovi zdržanlivá, Richard sa rozhodol vyčkávať a svoju neúčasť odôvodňoval neúspechom vo Svätej zemi. Musel vybudovať nové vojsko a ani keby skutočne chcel nebol v momentálnej situácii schopný tiahnuť do boja.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Na východe sa moslimom nakoniec podarilo pokoriť Jeruzalem. Slávili úspešný džihád a kresťanský svet sa musel zmieriť s krutou porážkou. To čo tak hrdinsky križiaci vybojovali bolo teraz nenávratne preč a túžba po pomste otriasala Európou.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Richard bol zatiaľ trpezlivý a čoskoro sa dočkal. Francúzsko rozpútalo tretiu Francúzsko-Anglickú vojnu so zámienkou strestať exkomunikovaného Williama de Vassy. Ľstivý Normanďan sa vojne potešil. Zatiaľ však stále vyčkával ako sa vojna vyvinie a dúfal, že sa Francúzom podarí zvrhnúť Williama de Vassy. Vnuk Williama Dobyvateľa Silvester ešte stále čakal na svoj osud vo francúzskom žalári, teda Richard už ani nedúfal v jeho návrat na trón. Ani jeho úsilie orodovať za Silvestra u francúzskeho kráľa nebolo úspešné.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Boje boli dlhý čas vyrovnané a nezdalo sa, že by niektorá zo strán mala prevahu. Angličania sa krátko po novom roku vylodili v Normandii a Richardovi ako kráľovskému vazalovi prináležalo postarať sa o prechádzajúce vojsko. Hoci s nevôľou no svoju povinnosť splnil a vojsko čoskoro pochodovalo na juh na Paríž. Mesto sa podarilo dobyť no William de Vassy sa hneď nato musel náhliť na pomoc obliehanému Londýnu. Tu však Angličania proti francúzskej presile nedokázali uspieť. Porazené vojsko unikalo na západ a Francúzi medzitým dobyli Londýn. Aká len bola opojná sladká príchuť výhry, keď Francúzi pochodovali londýnskou bránou. Richard nečinne sedel na svojom zámku a nehodlal prehrávajúcemu uzurpátorovi pomôcť. Premýšľal však ako so situáciou naložiť tak aby z toho čo najviac získal.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

Uživatelský avatar
Ilmarinen
Štábní rotmistr
Štábní rotmistr
Příspěvky: 311
Registrován: 21 čer 2016, 13:50

Re: Normandia - Na pomedzí dvoch kráľovstiev

Příspěvek od Ilmarinen » 13 bře 2020, 06:25

IV. Normandia sa vydáva vlastnou cestou

Tretia Francúzsko-Anglická vojna trvala už rok. Anglická porážka pri Londýne naklonila misky váh na francúzsku stranu a Richard hodlal chytiť príležitosť za pačesy. Dlho už premýšľal nad tým ako sa vymaniť spod vlády toho prekliateho uzurpátora Williama de Vassy. Vedel, že zrada kráľa je najťažším zločinom a v prípade, že neuspeje zaplatil by za svoje konanie najvyššiu cenu. Najskôr bolo v jeho záujme navrátiť anglickú korunu právoplatnému kráľovi, no keďže ten strádal vo francúzskej temnici zdal sa byť jeho návrat na trón nepravdepodobný. Slúžiť však kráľovi, ktorý podlo využil príležitosti a zmocnil sa koruny nehodlal. Jediná možnosť, ktorá v tejto trudnej chvíli prichádzala v úvahu sa zdala byť nezávislosť na Anglickom kráľovstve.
Koniec augusta prišiel s neobvykle chladnými a hmlistými ránami. Niekedy trvalo poriadne dlho kým sa slnečné lúče predrali cez hustú hmlu a pripomenuli, že leto ešte úplne neodovzdalo svoju vládu. Po obvyklej rannej modlitbe sa vojvoda Richard vybral na prechádzku aby sa nadýchal sviežeho vzduchu a dobre premyslel svoje zámery. Vojvodkyňa Agathe bola v očakavaní tretieho dieťaťa, ktoré sa malo čoskoro narodiť no Richarda väčšmi trápila budúcnosť Normandie a samozrejme s tým spojená budúcnosť jeho rodu. Nakoniec sa po úvahách predsa odhodlal k činu. Teraz alebo nikdy, pomyslel si a rezkým krokom sa vydal späť k zámku. Nechal zvolať svojich radcov a oznámil im zámer povstať proti korune a bojovať za nezávislosť Normandie. Zdalo sa, že radcov vojvodov zámer obzvlášť neprekvapil. Neobľúbenosť nového kráľa bola v Normandii badateľná snáď viac ako kdekoľvek inde. Povstania sa ale mnohí obávali. Oslabené Anglicko bolo stále nebezpečné a vojna mohla skončiť porážkou, keď však Richard argumentoval vojnou s Francúzmi, dostatkom zlata v normandskej pokladnici a ochotou najať žoldnierske vojská, podarilo sa mu radu presvedčiť. O chvíľu už brány zámku v Mortain opúšťalo posolstvo s vyhlásením vojny adresované anglickému kráľovi. Richard viac nečakal a s vervou sa pustil do príprav. Prikázal zvolať vojsko a nechal vyslať správu veliteľovi žoldnierov Svätého Juraja s prísľubom štedrej odmeny za jeho služby.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Na konci novembra Normanďania vpadli do Évreux, sídelného grófstva rodu de Vassy. Udreli tak cielene priamo tam, odkiaľ kráľ William pochádzal. Sychravé neskorojesenné počasie komplikovalo pohyb vojska, listy zo stromov už dávno opadali a škrekot havranov ešte viac umocňoval pochmúrnu atmosféru, ktorá kraj opanovala. Kone sa brodili ťažkým, lepkavým blatom a vojaci boli premočení neustálym daždivým počasím. V Évreux sa však nestretali s výrazným odporom. Väčšina bojaschopných mužov odišla do Anglicka bojovať za svojho kráľa a ich domovy teraz boli slabo bránené. Richarda v tých upršaných a pochmúrnych dňoch aspoň potešila správa z domova, kde vojvodkyňa Agathe porodila tretieho syna Henryho. Zároveň sa ale musel mať na pozore, lebo kráľ William zoskupoval vojsko na juhu Anglicka a chystal sa preplaviť do Normandie. Rozhnevaný sa náhlil aby sa porátal so zrádnym vazalom.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Richard vedel, že sa kráľ bude chcieť pomstiť a udrie na jeho sídlo v Mortain. Obával sa o svojich najbližších a preto nechal manželku aj so synmi dočasne presídliť do Rouen. Začiatkom augusta roku 1101 sa anglický kráľ William de Vassy skutočne vylodil so svojim vojskom na Normandských brehoch. Ihneď ako prirazili k brehu vypravili sa podľa očakávaní k Mortain aby vykonali pomstu na sídle zradcu. Obležali mesto a častými útokmi na hradby sa pokúšali zlomiť odpor obrancov. Richard vtedy so svojim vojskom plienil v Maine no jeho armáda bola oproti nepriateľovi v početnej nevýhode a teda sa zatiaľ na pomoc obliehanému sídlu nechystal.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Vyčkával na príchod najatých žoldnierov, ktorí mali podľa správ každým dňom doraziť. Čas čakania zdal sa byť nekonečný a hrozilo, že William so svojim vojskom upustí od obliehania Mortain a pustí sa v ústrety Richardovi skôr než príde posila. Žoldnieri napokon dorazili skôr a keď sa ich práporce objavili na obzore zavládla v tábore Normanďanov radostná atmosféra. Spolunažívanie s cháskou nájomných vojakov však nebolo najideálnejšie. Popustilá morálka žodlierov, ktorí keď nebojovali tak sa opíjali a za groš by zapredali aj vlastnú matku Normanďanom príliš nepasovala. Boli to však výborní bojovníci, ktorých Normandia potrebovala. Vojsko sa dalo na pochod a chýr o ich postupe sa rýchlo dostal k Williamovi. Z opatrnosti pred silou nepriateľa ustúpil od Mortain k pobrežiu a chystal sa na bitku. Polia neďaleko malej pobrežnej osady zvanej Avranches stali sa toho dňa svedkom krvavej bitky v ktorej Richard de Mortain pokoril anglického kráľa Williama II de Vassy. Za podpory žoldnierov Svätého Juraja sa cieľavedomý vojvoda prihnal do blízkosti osady, kde už kráľovské vojsko vyčkávalo na stret. William zo správ zvedov vedel, že zradca povolal na pomoc žoldnierov a teraz sa blíži s veľkým vojskom. Napriek tomu však ako hrdý Norman neustúpil a postavil sa zoči voči svojmu osudu. Neuspel však a musel rýchlo ustúpiť na juh kam sa vydal i Richard.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Normanďania dobyli Maine a po druhýkrát pri Lavale porazili Angličanov snažiacich sa zastaviť ich postup. Zúfalý pokus kráľovského vojska bol posledným klincom do rakvy Williamových nádejí. Rozprášená armáda sa rozutekala do okolia aby unikla smrti a nechala Normanďanov dokonať skazu anglických území. Richard do leta opanoval všetky anglické pevninské dŕžavy a vynútil si u Williama de Vassy uznanie normandskej nezávislosti.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Neúspech znamenal pre Williama II de Vassy nepredstaviteľnú potupu, ktorá spustila v Anglicku vlnu nepokojov. Nepodarilo sa mu vybojovať ani vojnu s Francúzmi, s ktorými sa dohodol na draho vykúpenom prímerí a prehra v Normandii ešte väčšmi poškodila jeho prestíž. Neúspech a porážky na bojisku vrhali na kráľa zlé svetlo a mnohí šľachtici protestovali proti vláde slabého a neschopného kráľa.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Naproti tomu na druhej strane kanálu La Manche Richard slávil úspech a jeho obľuba medzi pospolitým ľudom narastala. Správy o anglickej revolte ho tešili, pretože to znamenalo, že William de Vassy bude mať dosť práce s potlačením rebelov a nebude mať dostatok zlata ani mužov pre prípadnú pomstu. Sľubný vývoj udalostí nechával vojvodu Richarda kľudným, mohol sa opäť pokojne venovať Normandii. Svoje snahy okrem domácich povinností smeroval hlavne do Francúzska, kde sa snažil čo najväčšmi si nakloniť kráľa a vplyvných šľachticov.
Jeho traja synovia rástli a Richard začal pomýšľať nad ich budúcnosťou. Titul vojvodu mal podľa práva zdediť najstarší Arnaud, no ako otec milujúci všetky svoje deti rovnakým dielom chcel zaistiť dobrú budúcnosť aj ostatným synom. Najstaršieho syna zasnúbil s dcérou flanderského vojvodu Belleassez a prinajmenšom rovnako vhodné a vplyvné nevesty sa snažil nájsť aj pre Guya a Henryho. Prostredný syn sa ale onedlho rozhodol pre vlastnú cestu, keď sa pridal k detskej krížovej výprave smerujúcej na Jeruzalem. Bez otcovho zvolenia sa tvrdohlavý dobrodruh potajme vykradol z mortainského zámku a vložil svoj osud do božích rúk.
Richard sa hneval, keď sa dozvedel čo Guy vykonal, no neostávalo mu nič iné ako sa so synovým rozhodnutím zmieriť. Málokto dúfal v úspech pochabej snahy mladých chlapcov získať Jeruzalem z rúk skúsených bojovníkov. O to väčšie bolo prekvapenie, keď krížová výprava skončila úspechom. Guy de Mortain, druhorodený syn normandského vojvodu Richarda de Mortain už vo svätej zemi ostal. Napísal otcovi list, kde sa mu ospravedlňoval za to, že konal bez jeho zvolenia. Vojvoda synovi odpustil a ten potom pravidelne domov posielal správy ako sa mu v ďalekom Kráľovstve jeruzalemskom vodí. Neskôr sa rozhodol pre kariéru v cirkvi a zastával istý čas v Jeruzalemskom kráľovstve váženú pozíciu primasa.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Vráťme sa však na búrlivé normandské pobrežie, kde sa medzitým opäť rozpútal boj medzi nezávislou Normandiou a Anglickom. Dávny Richardov nepriateľ William II medzičasom umrel a na trón zasadol jeho syn William III, ktorý sa však rovnako ako otec potácal vo víre neustálych vzbúr. Okrem toho sa musel brániť voči tým, ktorí si nárokovali anglickú korunu. Rod de Vassy za vlády Williama II nedokázal pevne presadiť svoje právo na korunu a držať žezlo mocne v rukách. Moc kráľa bola krehká a stále viac ju oslabovali neústále vojny a vzbury, čo posmeľovalo tých, ktorí mali hoc len slabý nárok na anglický trón. V behu týchto udalostí odhodlal sa vojvoda Richard znovu využiť príležitosť. S jedlom rastie chuť a rovnako to platilo o územných ambíciach vojvodu Richarda. Predošlý úspech vo vojne s Anglickom mu dodal smelosti a sebavedomia a chcel teda skúsiť šťastie znovu. Nedalo mu kľudného spánku strátené územie Évreux, ktoré tradične prináležalo k Normandii, no s nástupom rodu de Vassy na anglický trón sa od vojvodstva odtrhlo. Túžil teraz kraj znovu dobyť a pričleniť naspäť k vojvodstvu.
Znovu presvedčil svojich radcov o správnosti svojho úmyslu a o pár dní sa už plavil posol s vypovedaním vojny na druhú stranu La Manche. Keď s vážnym výrazom v tvári lial pečatný vosk na listinu s vypovedaním vojny v hlave splietal stratégiu, ktorou by zvýšil vyhliadky na svoj úspech. Tak ako predtým, aj tentokrát sa priklonil k najatiu žoldnierskeho vojska, ktoré by podporilo normandských bojovníkov.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Európou sa vtedy niesol chýr o Bielej kompánii, ktorá doposiaľ neutrpela porážku a priniesla víťazstvo tým, po ktorých boku jej bojovníci stáli. S kapitánom žoldnierov sa Richard dohodol na rozumnom žolde a než žoldnieri dorazia vydal sa v čele vojska do Évreux. Anglický kráľ William III de Vassy bojujúci s rebelmi nemohol zareagovať tak rýchlo ako by si situácia žiadala. Až po roku Richardovho vyčíňania v Évreux sa konečne preplavil do Normandie a zaútočil na Mortain. Skoro rovnaký scenár ako sa odohral pred rokmi sa črtal aj teraz. Rovnako ako pred rokmi čakali Normanďania na príchod žoldnierov aby spoločne rozdrvili anglické vojsko, ktoré znovu útočilo na vojvodské sídlo.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Mortain vyčkávalo na spásu, no bolo vskutku dobre bránené a Angličanom sa nedarilo prelomiť jeho obranu. Blížila sa však jeseň a mestom sa niesol pocit neistoty a strachu, či vydržia so zásobami a či ich pán vyslobodí z neľahkej situácie. Richard medzitým čakal v Évreux kedy dorazí žoldnierske vojsko. Keď posila neprichádzala ani v dohodnutý deň Richard začal byť nekľudný. Nakoniec sa s oneskorením niekoľkých dní predsa žoldnieri objavili. Bielej kompánii velil akýsi Sas menom Swithraed, pyšný a niekedy až opovážlivo drzý. Nerobil si ťažkú hlavu so šľachticmi vyššieho postavenia než bol Richard, preto ho nemohol jeden vojvoda vyviesť z miery. S istotou vkročil do vojvodovho stanu a bez ponúknutia hostiteľom žiadal si naliať čašu vína. Richard ohromený jeho bezprostrednosťou a drzosťou sa spočiatku od prekvapenia nezmohol na slovo. Iba s padnutou sánkou hľadel na veliteľa už pohodlne usadeného v kresle a špárajúceho si dýkou v riedkom chrupe. Keď sa konečne znovu spamätal pokúsil sa vytknúť Swithreadovi jeho neskorý príchod, no ten si z výčitiek nič nerobil. Pozrel na Richarda, zastrčil dýku do pochvy pri páse a oblízal si skazené zuby. „Najvážnejšie je, že sme tu a pripravení k boji“ riekol mocným dunivým hlasom. „Na čo teda vyčkávať? Moji muži sú odpočinutí a môžeme okamžite pochodovať do boja. Ak sa nemýlim, Angličania sa nachádzajú iba niekoľko dní cesty odtiaľto“. Richard s nápadom okamžitého odchodu nemal dôvod nesúhlasiť. Jeho muži boli taktiež odpočinutí, ba dlhým vyčkávaním dokonca otrávení. Velitelia sa teda zhodli a onedlho už vojsko pochodovalo na Mortain. Akoby sa navlas presne opakovali udalosti z predošlej vojny, aj tentokrát anglický kráľ ustúpil k pobrežiu a na rovnakom mieste zviedol s Richardom bitku, v ktorej aj toho dňa Normanďania zvíťazili.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


William III prišiel o množstvo svojich mužov a po bitke Richard nemal viac dôvod vydržiavať Bielu kompániu. Vyplatil vojakom dohodnutý žold a rozišli sa každý svojou stranou. Normanďania pokračovali do Maine, kde dobyli Le Mans. Angličania, ktorí sa medzičasom v Bretónsku preskupili sa odhodlali na ďalší útok na Mortain. Keďže sa situácia na ostrove konečne upokojila a boje so šľachtou boli zažehnané, očakával kráľ posily, ktoré sa chystali preplaviť do Normandie. Vojvoda Richard však neotáľal a keď sa dopočul o Angličanoch chystajúcich sa v Bretónsku na protiútok vydal sa im naproti. Pochodujúcemu vojsku skrížil cestu a uštedril ďalšiu porážku skôr než dostali posily. Pokorený kráľ William III musel vydať územie Évreux Normanďanom. Richard vybojoval vojnu a obhájil svoj nárok. Normandia tak znovu dosiahla svojich niekdajších hraníc.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

Uživatelský avatar
Ilmarinen
Štábní rotmistr
Štábní rotmistr
Příspěvky: 311
Registrován: 21 čer 2016, 13:50

Re: Normandia - Na pomedzí dvoch kráľovstiev

Příspěvek od Ilmarinen » 16 bře 2020, 06:48

V. Po boku Bretónska

O šikovnosti a prezieravosti vojvodu Richarda de Mortain niet pochýb. Odvážny muž doteraz pokúšal šťastie a zväčša mu osud prial. Dvakrát dokázal poraziť anglického kráľa a vybojovať nezávislosť Normandie. Od poslednej vojny ubehli vyše dva roky a Richard viac šťastie nepokúšal, lež usiloval o politiku zmierlivú, takú ktorá by bola Normandii čo najviac ku prospechu. Svoj záujem však nesústredil na Anglicko s ktorým boli vzťahy aj naďalej dosti zložité, no snažil sa priblížiť k Francúzsku a ešte väčšmi k susednému Bretónsku. Neveľké Bretónske kráľovstvo stálo na podobne krehkých základoch ako Normandia. V blízkosti mocných susedov bola jeho existencia zraniteľná a teda Richard správne odhadol možnosť spojenectva, ktoré by obidvom stranám prinieslo úžitok. Bretónsku toho času vládla po tragickej smrti kráľa regentská vláda. Mladá kráľovná Anna si musela na korunu ešte pár rokov počkať. Richard sa sem vypravil na priateľskú návštevu aby dojednal sobáš najmladšieho syna Henryho čím by sa rody spojili a dali základ výhodnému spojenectvu.
Cesta nebola dlhá, keďže samotné Mortain sa nachádza len neďaleko bretónskej hranice a odtiaľ to bolo do kráľovského sídla čo by kameňom dohodil. Voz s doprovodom sa trmácal po nedobrej ceste a keď konečne dorazil na kráľovský zámok bol vojvoda prijatý skutočne úctivo a priateľsky. Ba možno povedať, že prijatie bolo hodné kráľa a nie vojvodu. Už samotné uvítanie svedčilo o bretónskom záujme o dobré vzťahy s Normandiou. Vojvoda pricestoval aj s najmladším synom, aby si obzrel svoju budúcu nevestu a trochu bližšie spoznal kraj, ktorý sa mu o pár rokov snáď stane domovom. Pár dní potom návšteva pobudla na zámku až sa nakoniec vrúcne a priateľsky rozlúčili. Dojednané zásnuby a prísľub spojenectva hriali Richarda pri srdci a tak sa do Mortain vracal v dobrej nálade.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Doma však na vojvodu nečakali dobré správy. Vojvodkyňa Agathe náhle ochorela a jej stav sa zo dňa na deň zhoršoval. Ani dvorný lekár nevedel panej od bolesti uľaviť a tá každým dňom väčšmi chradla a chorľavela. Darilo sa ju udržiavať pri živote ešte niekoľko mesiacov až na jar roku 1117 vydýchla naposledy. Rovnako ako zvyknú starci na skorú jar, unavení po dlhej a vyčerpávajúcej zime umierať, rovnako nevládala ďalej žiť ani chorľavá vojvodkyňa. Richard pochoval svoju drahú manželku a dlho trúchlil nad bolestnou stratou.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Po smrti vojvodkyne nastali pre Normandiu roky pokoja, kedy nemal Richard ochoty púšťať sa do nových výbojov, ba naopak snažil sa aj naďalej o opatrnú a pokojnú politiku. Darilo sa mu nakloniť si francúzskeho kráľa, no zároveň sa neprestával zaujímať o udalosti v Anglicku, ktoré pre Normandiu predstavovalo najvážnejšiu hrozbu. Tu sa však znovu rozhoreli boje o kráľovskú korunu, čo vylučovalo útok na Normandiu. Kráľ William III musel hájiť svoj nárok proti nároku svojho brata Turstina, ktorý teraz tiahol na Londýn aby bratovi zrazil z hlavy korunu. Mladší a energickejší Turstin sľuboval, že zvrhne neschopného brata a vytiahane konečne Anglicko z marazmu neustálych vzbúr a vojen. Ako sa skoro ukázalo, medové reči presvedčili väčšiu časť šľachty, ktorá sa pridala na Turstinovu stranu. Ten nakoniec brata porazil a roku 1120 zasadol na anglický trón. Či nový kráľ bude pre Normandiu predstavovať nebezpečie Richard nevedl zatiaľ odhadnúť, no nič neponechával náhode. Ostával v ostražitosti a naďalej pozorne sledoval pomery na druhej strane La Manche.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Toho istého roku konečne bretónska kráľovná Anna dosiahla veku vhodného na vydaj a tak sa nevľúdnou jeseňou plahočila celá svadobná spoločnosť do Bretónska. Svadobná hostina bola vskutku bohatá a Bretónci na návštevníkoch nešetrili. Hostia sa najedli a napili do sýtosti a nemožno ani povedať, že by sa niekto nezabával. Po svadbe sa otec rozžehnal s najmladším Henrym a pobral sa na spiatočnú cestu.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Aj po návrate vojvodu zo synovej svadby plynul život v Normandii pokojne. Onedlho sa Richard mohol tešiť z prvého vnuka, keď sa najstaršiemu synovi Arnaudovi narodil syn Roger. Po rokoch manželstva, kedy už Arnaud nedúfal sa konečne dočkal syna.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Dlhý čas pokoja narušila v lete roku 1128 pápežská výzva na krížovú výpravu do Jeruzalema. Kráľovstvo jeruzalemské sa doposiaľ úspešne bránilo moslimom, ktorí ako osy dobiedzali a snažili sa rozvrátiť kresťanskú vládu. Vytrvalo však a ustálo ťažké časy. Ba čo viac, zmocnelo a malo teraz ambíciu rozšíriť svoje panstvo ďalej na juh. Smelé ašpirácie kráľovstva uvítal najmä pápež, ktorý teraz vyzýval všetkých kresťanských bratov aby sa chopili zbrane a vydali bojovať do Svätej zeme. Normandia ani tentokrát nebude stáť mimo diania a vojvoda prisľúbil účasť svojich bojovníkov vo výprave. Na ďalekú plavbu sa však viac vypraviť nezamýšľal. Vojsko do boja povedie najstarší zo synov Arnaud, ktorý tak získa cenné bojové a veliteľské skúsenosti.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Ešte než sa však Arnaud vydal na more porodila mu jeho milovaná druhého syna Orderica. Neľahko sa mu opúšťalo rodný kraj pri pomyslení, že tu má zanechať manželku samotnú. Povinnosť však je pre rytiera posvätná a tak mu neostávalo nič iné ako sa modliť pre šťastie v boji, dúfať v úspech, slávu a skorý návrat do rodnej Normandie. V deň odchodu na sebe Arnaud nedal znať žiadny strach, či pochybnosti o svojom návrate. Láskyplne pobozkal svoju milovanú držiacu v náručí spokojne spiace dieťa, pohladil po hlave staršieho syna Rogera držiaceho sa maminej sukne a vydal sa k pobrežiu. Zvítal sa s ostatnými mužmi a nastúpil na palubu. Lode odrazili od brehu a o chvíľu sa dostali na šíre more. Vial správny vietor, teda si muži mohli oddýchnuť od vesiel. More bolo pokojné a lode kĺzali po jeho hladine akoby leteli vzduchom. Ich posádky čakala dlhá cesta.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Konečne dorazili k brehom Jeruzalemského kráľovstva. Tu sa pridali k ďalším križiakom smerujúcim na juh do Asqualanu. Práve z juhu prichádzali správy o blížiacich sa moslimských bojovníkoch z Afriky, ktorí prišli aby bojovali za ochranu svojej viery. Normanďania sa teda pripravovali na ťažký boj. Strach mal však málokto. Posmeľovala ich viera a myšlienka na večné vykúpenie v raji. Smrť vo svätej vojne totiž nič iné priniesť nemohla.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Asqualan sa onedlho stal svedkom krvavej bitky medzi kresťanmi a mohamedánmi. Tu sa zrodilo zázračné víťazstvo v ktorom dokázali križiaci vzdorovať presile a vybojovať dôležitú bitku, ktorá naklonila úspech na ich stranu. Bitky o Harbijah sa zúčastnil aj Arnaud so svojimi bojovníkmi. Hrdí normanskí jazdci roznášali na kopytách moslimské rady. Rozrážali šíky nepriateľov a vnášali do ich radov zmätok. Nesmierne krvavá však bola cena, ktorú križiaci za víťazstvo zaplatili. Prišli o takmer deväťtisíc mužov, ktorých telá sa teraz povaľovali navôkol a vytvárali hrozivú scenériu. Straty na strane nepriateľa však boli ešte vyššie. Zem v okolí Harbijahu nasiakla krvou a vzduchom sa niesol odporný mrtvolný zápach. Ten pohľad na krajinu pripomínajúci apokalypsu nenechal chladným ani tie najotrlejšie povahy.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Keď križiaci pochovali svojich druhov, tak ako sa na kresťanov patrí vydala sa časť vojska ďalej na juh. Arnaud však so svojimi mužmi ostal pri pobreží a dobýval moslimské mestá a pevnosti. Nepúšťal sa do riskantných dobrodružstiev. Pod velením opatrného Normana nakoniec križiaci dobyli Asqualan, Beersheb a Negev. Kresťanské úspechy čoskoro výrazne prevýšili moslimské víťazstvá a križiaci začali protivníka vytláčať ďalej na juh. Opanovali značné územie a uštedrili mohamedánom veľké straty. To nakoniec prinútilo moslimov rezignovať a priznať porážku. Jeruzalemské kráľovstvo slávilo víťazstvo a spolu s ním jasali aj križiaci. Teraz sa vracali z boja s radosťou v srdci a vedomím, že ich doterajšie hriechy sú odčinené.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Arnaud dosiahol žiadanej slávy. Okrem dobrej povesti si zo Svätej zeme odnášal truhlice plné pokladov, no na spiatočnú cestu sa nenáhlil. Využil príležitosti aby sa stretol so svojim bratom Guyom, ktorý sa v kráľovstve Jeruzalemskom dobre udomácnil a získal veľkej úcty. Hoc nad kráľovstvom vládol kresťanský pán, miešali sa tradície pospolitého ľudu ako aj zvyky a právo s moslimskými. Taktiež titulovanie šľachticov sa zachovalo z čias kedy kráľovstvu vládli moslimovia. Guy, ktorý sa sem kedysi vydal s detskou križiackou výpravou za svoje šľachetné služby získal časom od kráľa titul šeika a dostal do úžívania hraničné územie na juhu kráľovstva. Opustil cirkevný úrad a usadil sa v Negeve. Sem sa vypravil Arnaud aby brata navštívil a pobudol u neho tak ako sa na kresťana pre ktorého je rodina posvätná sluší. Keď sa bratia zvítali a strávili v družnej spoločnosti niekoľko dní vydal sa Arnaud konečne na spiatočnú plavbu do Normandie.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Zlato, ktoré Arnaud z križiackej výpravy priviezol poslúžilo na zveľadenie vojvodských dŕžav v Mortain a Rouen. Vojvodstvo tak rozkvitalo a dlhý mier v ktorom nažívalo prospieval predovšetkým poddanému ľudu, ktorý sa mohol nerušene venovať hospodáreniu.
To spokojné obdobie prerušili až správy od najmladšieho Richardovho syna Henryho, ktorý sa otcovi v liste zdôveril ako Bretónsko stráda pod jarmom vojny s nenásytným vojvodom z Anjou Geoffroyom IV, zvaným pre svoj odpudivý vzhľad Ohyzdný. Vojvodstvo Anjou nebezpečne silnelo a snažilo sa rozšíriť svoje dŕžavy na úkor susedov. Najskôr sa vojvodovi podarilo od Angličanov získať grófstvo Maine, ktoré bolo v susedstve s Normandiou a kedysi dávnejšie po ňom túžil aj samotný Richard. Lež nepodarilo sa mu vtedy získať presvedčivý nárok, ktorý by ho oprávnil vypovedať vojnu. Vojvoda Geoffroy využil šance keď sa úbohé Anglicko znovu borilo s ďalšou z mnohých vzbúr a vpadol do Maine. Zvíťazil a rozšíril územie svojho vojvodstva až po hranice Normandie. Úspech posmelil vojvodu k ďalším výbojom a tak obrátil svoj záujem na susedné Bretónsko. Nárokoval si príhraničný kraj Roazhon, kam čoskoro vpochopdovalo jeho vojsko. Bretónsko v snahe zastaviť votrelca vyslalo do Roazhon vojsko, ktoré však utrpelo porážku. To čo z vojska ostalo muselo ustúpiť a vojvodovi Geoffroyovi teraz nič nestálo v ceste aby si bral to čo tvrdil, že má patriť jemu.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Bretónsko stálo proti Anjou osamotené. Nemalo spojenca, ktorý by mu v krušných časoch pomohol a zlata pre najatie žoldnierov v kráľovskej pokladnici nebolo dostatok. Richard s nepokojom čítal správy od syna a nehodlal spojenca ponechať napospas nepriazni osudu. Zvolal svojich radcov aby im predostrel svoj zámer. Keďže silnejúce Anjou predstavolalo rovnako hrozbu pre Normandiu nebolo ťažké radu presvedčiť o vstupe do vojny. Vyslal bretónskej kráľovnej správu s prísľubom pomoci a Arnaudovi prikázal aby sa s vojskom vydal do Roazhonu. Keď Normanďania prekročili hranicu hľadeli na spúšť, ktorá po vojsku vojvodu Geoffroya ostala. Čoskoro dohnali nepriateľa a zviedli s ním víťaznú bitku.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Dlho potom Arnaud bojoval v Roazhone, až pokým z kraja nevyhnal posledných bojovníkov vojvodu z Anjou. Až vtedy sa vydal na nepriateľské územie prenasledovať porazené vojsko. Tu po druhý krát v Bitke o Vendôme Normanďania zvíťazili a zvrátili priebeh vojny. Cestou sa nikde nezdržiavali a prešli celým Anjou až po jeho východnú hranicu. Arnaud sa nechcel zapodievať dobývaním či rabovaním sídel, ktoré obchádzali a k nevôli svojich bojovníkov, ktorí ohŕňali nosmi nad veliteľovým príkazom chvátal vpred aby čo najskôr dohnal nepriateľa. Nakoniec vojsko vojvodu Geoffroya dohnalo a v Bitke o Vendôme znovu porazilo.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Zdalo sa, že je po všetkom a vojvoda Geoffroy čoskoro rezignuje a prizná porážku. Získal však novú nádej, keď jeho rady poslinil mainský gróf a vpadol so svojim vojskom do Bretónska. Arnaud toho času páchal skazu vo Vendôme, keď si nechcel pohnevať svojich mužov a povolil im rabovať nepriateľské sídla. Počas výbojov prišiel o mnohých mužov a teraz váhal, či sa vrátiť do Bretónska a stretnúť sa v boji s mainským grófom. Ponechal predsa výsledok bitky na osud a vypravil sa na ochranu spojeneckého územia. V Roazhon sa postavil presile a dúfal vo víťazstvo. Normanďania sa bili udatne a neostali chýru o ich odvahe nič dlžní. Počas bitky skupina jazdcov obkľúčila jedného z veliteľov a hoc sa snažil zo všetkých síl prebiť z obkľúčenia podarilo sa im ho odzbrojiť. Keďže vojaci podľa brnenia správne usúdili, že ide o muža šľachtického stavu ušetrili jeho život. Zviazaného priviedli k nohám svojmu veliteľovi a ten vystúpiac na neďaleký pahorok väzňa ukázal bojujúcemu nepriateľopvi. Keď mainskí bojovníci zočili známu zbroj, vedeli že jeden z veliteľov padol do zajatia. Mnohí prepadli zúfalstvu a nevedeli či ďalej bojovať alebo zložiť zbrane. Druhý z nepriateľských veliteľov snažil sa situáciu upokojiť a zorganizovať vojsko. Chaos v nepriateľských radoch však Normanďania šikovne využili a podnikli útok, ktorý im bitku vybojoval.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Vojna skončila a Bretónsko mohlo sláviť úspech. Normanďania kráľovnej Anne zachránili Roazhon a teraz sa hrdo vracali domov. Arnaud sa však z víťazstva dlho netešil. Po príchode domov ho čakala smutná správa o úmrti jeho drahej manželky Belleasez Burgundskej. Zarmútený rytier od toho času už so žiadnou ženou neuľahol a zaprisahal sa žiť v celibáte. Všetku lásku odteraz venoval svojim dvom synom.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


O dva roky odovzdal svoj život do rúk božích aj vojvoda Richard. Zbožný muž, ktorý Normandiu pozdvihol a vybojoval jej nezávislosť. Odovzdal svojmu synovi vojvodstvo silné a bohaté. Ten aspoň v kole povinností mohol zabudnúť na stratu milovanej manželky a venovať sa okrem synov množstvu vladárskych povinností.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

Uživatelský avatar
Ilmarinen
Štábní rotmistr
Štábní rotmistr
Příspěvky: 311
Registrován: 21 čer 2016, 13:50

Re: Normandia - Na pomedzí dvoch kráľovstiev

Příspěvek od Ilmarinen » 18 bře 2020, 07:03

Arnaud I


VI. Vojna starcov

Vojvoda Arnaud de Mortain prevzal vládu po otcovi vo zrelom veku štyridsaťsedem rokov. Niekto by povedal, že muž v takom veku pomaly pomýšľa na oddych a nebude mať chuti podnikať nič čo by ho rušilo z pokľudného života, po ktorom iní muži v takom veku zväčša túžia. Toho presvedčenia boli aj mnohí šľachtici v Normandii a očakávali pokľudnú a krátku vládu nového pána. Normandiu krátko po smrti Richarda zasiahli suchoty a tak Arnaud prikázal uzatvoriť brány a sám z bezpečia sídla vychádzal iba zriedka. Vídať ho bolo hlavne na terasách hradu, kde sa prechádzal aby sa nadýchal čerstvého vzduchu toľko potrebného pre zocelenie zdravia. Za hradbami poddaný ľud na suchoty kapal ako muchy no panské sídlo sa chorobe bránilo úspešne. Pre epidémiu sa vo vojvodstve dlhé mesiace neudialo nič významné a čakanie kým choroba prehrmí zdalo sa byť nekonečné. Spočiatku sa všetko veru javilo, že vojvoda Arnaud počas svojej vlády nevykoná nič obzvlášť pamätné a zasluhujúce si oslavné ódy. Aj tentokrát sa však potvrdilo, že zdanie klame a vojvoda Arnaud predsa vykonal toľko, že sa jeho meno v histórii tohto slávneho kraja zapíše výrazným písmom. Nepredbiehajme však udalosti a vypovedzme od počiatku ako Normandii vládol tento ctihodný a cieľavedomý muž.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Suchoty dlho kvárili Normandiu a keď konečne ustúpili mohli sa otvoriť brány miest a život sa navrátil do obvyklého kolobehu. Vojvoda akoby po tom neutešenom období nabral novej sily a pustil sa s vervou do dlho odkladaných povinností. Arnaud bol človekom príliš ctižiadostivým a táto vlastnosť hnala ho mocno dopredu. Ako to častokrát medzi súrodencami býva panovala aj medzi bratmi z rodu de Mortain skrytá súťaživosť. Najstarší Arnaud chcel bratov predčiť a príliš ho netešilo, že by po jeho smrti mal Normandii vládnuť jeden z nich. Želanie aby po jeho smrti vojvodstvu vládli jeho potomkovia stala sa mu najvyšším cieľom. Svojich dvoch synov miloval po manželkynej smrti bezhraničnou láskou a túžil im zaistiť čo najlepší život.
Keďže boli synovia doposiaľ slobodnými mládencami usiloval nájsť pre nich vhodné nevesty na významných dvoroch. Vyslal poslov do susedného Francúzskeho kráľovstvá, kde si naklonili mocných vojvodov, ktorí mali dcéry vhodné na vydaj. Napokon sa mu podarilo nájsť nevesty, ktoré okrem vysokého vena a vskutku vznešeného pôvodu mali Normandii priniesť aj významné spojenectvá. Staršieho syna Rogera zasnúbil s dcérou mocného vojvodu z Toulouse a mladšieho Orderica s dcérou gaskonského vojvodu. Francúzskom toho času otriasal vnútorný cirkevný rozkol, kvôli ktorému kráľovstvo žilo v neistote. Tamojší kráľ Thibault prijal nové valdénske učenie, ktoré sa snažilo pretvoriť staré cirkevné poriadky. Nové náboženské hnutie sa šírilo Francúzskom tak rýchlo ako tečie voda riekou po výdatných jarných dažďoch. Myšlienky zdali sa byť šľachetné, no v mnohom v rozpore s pôvodnou vierou a teda pápež ostro vystupoval voči ich šíriteľom. Keď učenie prijal za svoje samotný kráľ získalo valdénske hnutie vo Francúzsku podporu v najvyšších kruhoch. Časť šľachty prijala rovnako ako panovník nové myšlienky, no stále bolo mnoho takých, ktorí sa odmietali vzdať pravej viery a začali kráľa považovať za kacíra.
V tomto neistom čase nebolo obtiažne získať si vojvodov z Toulouse a Gaskonska, ktorí práve boli tými čo zotrvali pri pravej viere. Aj napriek tomu, že vo Francúzsku vládla neistota darilo sa v kráľovstve zatiaľ udržať mier. Nikto však s istotou nemohol povedať dokedy pretrvá a čo prinesie ďalší deň.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Od zásnub synov uplynulo iba niekoľko mesiacov, keď z Bretónska prišla chmúrna správa o smrti najmladšieho brata Henryho. Podivné to veru boli noviny. Neveriacky Arnaud krútil hlavou, keď sa mu tá nečakaná správa dostala do rúk. Hoc vraj všetko nasvedčovalo tomu, že brat umrel prirodzene akosi nemal v to podozrivé vysvetlenie dôveru. Nemal však dosah na to, aby bratovu smrť nechal vyšetriť. Ako sa vraví, všetko zlé je na niečo dobré a tak aj smrť brata bola Arnaudovi predsa k úžitku. V nástupníckej línii totiž už ostával iba jeho druhý brat Guy, ktorému doposiaľ nebolo dopriate syna a sám mal už dosť pokročilý vek. Najstarší Arnaudov syn Roger sa tak hneď po strýkovi stal pretendom vojvodského titulu a bol o krôčik bližšie k vláde nad Normandiou.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Teraz začal Arnaud konať skutočne pilne aby dosiahol cieľ, ktorý si zaumienil. Do vojvodskej rady na pozíciu primasa dosadil jemu oddaného a lojálneho dvorného lekára Gaillarda a štedro podplatil grófa Eudesa, čím získal ich hlasy pre zákony, ktoré mali ešte väčšmi priblížiť jeho syna Rogera k vojvodskému titulu. Postupne pretváral staré zákony tak, aby vytvoril podmienky pre zmenu nástupníckého práva a vylúčil zostávajúceho brata z nároku na Normandiu.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Ešte toho istého roku syna oženil s Adalaidou z Toulouse a mladá nevesta čoskoro ostala v požehnanom stave. Dvor so zvedavosťou vyčkával, či Boh dopraje Rogerovi syna, alebo dcéru. Na jeseň nasledujúceho roku Adalaida porodila dievčatko. Aj keď Roger niekde v hĺby duše dúfal, že mu bude dopriaty syn nezúfal. Adalaida bola ešte mladá a veril, že sa raz vytúženého syna dočká.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


To čo si vojvoda Arnaud predsavzal, to aj nakoniec dosiahol. Vykonal mnohé aby získal náklonnosť vazalov, poniektorí sa potešili štedrým darom, iných zase uspokojili tituly. Keď sa jeho obľuba medzi šľachtou konečne tešila všeobecnej priazni dosiahol podporu pre zmenu dedičského práva. S prijatím primogenitúry zákonne vylúčil brata Guya z nároku na vojvodský titul a zaistil Normandiu pre svojho syna Rogera.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Toho času sa však už vo Francúzsku rozhorel náboženský boj, ktorý vo vzduchu visel už pridlho. Nestabilitu v kráľovstve využili odvekí francúzski nepriatelia Angličania a rozpočali so zámienkou potrestať kráľa-kacíra vojnu. Normandia stála medzi bojujúcimi kráľovstvami a bolo na Arnaudovom rozhodnutí ako so situáciou naloží. Boje vyčerpávali rovnako Angličanov ako aj Francúzov a otvárali Normandii príležitosť rozšíriť svoje územie. Dlho Normanďania stáli na strane Francúzska a v niekoľkých vojnách bojovali proti Angličanom, teraz sa však karta obrátila a Normandia tiahla do vojny proti francúzskym heretikom. Nárokovali si susedné Anjou pod zámienkou vykoreniť odtiaľ kacírske učenie, vziať kraj pod svoje krídla a ochrániť ho pred valdénstvom.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Ako pravý kresťan, oddaný Bohu a nevybočiaci od pravého učenia povolal Arnaud do boja rád Templárskych rytierov. Snažil sa tiež zapáčiť pápežovi a tak svoj boj prezentoval ako čisto posvätný zámer oslobiť Anjou od kacírov. Ťažko posúdiť, či skutočne vojvoda veril v nejaký vyšší cieľ, alebo bolo jeho konanie čisto pragmatické a iba šikovne zakrýval skutočný zámer.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Do čela vojska sa postavil mladý Roger, ktorému otec zveril pozíciu vojvodského maršála a vkladal v neho veľkú dôveru. Sám vojvoda však brnenie nenavliekol a ostal spravovať veci domáce na zámku v Mortain.
Pre Rogera to bol veľký deň, bolo to vôbec po prvý krát, čo mal veliť vojsku v poli. Poniektorí sa dívali na mladého veliteľa cez prsty a nevereli, že si bude počínať úspešne no akceptovali vojvodove rozhodnutie. Noc pred odchodom Roger nespal najlepšie, myšlienky mu nedopriali spokojného a zdravého spánku a tak sa ráno prebudil unavený. V hlave mu dunelo a v ušiach mal zaľahnuté. Ponoril hlavu do suda so studenou vodou aby sa prebral, pretrel si krvou podliate oči a začal sa chystať na cestu. Všetko už bolo pripravené k odchodu, Roger sa pred cestou výdatne najedol a privolal svojho zbrojnoša aby mu pomohol navliecť sa do brnenia. Váha drôtenej košele zdala sa neoddýchnutému veliteľovi odrazu akási ťažšia. Nasadil si na hlavu normanskú helmu s nánosníkom a vykročil zo zámku ku stajniam, kde čakal osedlaný kôň.
Vojsko stálo v zástupe čakajúc na príkaz k odchodu. Roger sa postavil do čela spoločne s templárskym majstrom a rukou dal pokyn k pochodu. Pomaly sa uberali na juh do Anjou a modlili sa za zdarný koniec výpravy.
Francúzsky kráľ s vojskom práve bojoval v Anglicku a tak Anjou bránil iba tamojší vojvoda so svojimi mužmi. Normanďania nad nepriateľom zvíťazili a po úspešnej bitke udreli na vojvodovo sídlo v mestečku Angers.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Angers dlho v obležaní nevytrvalo. Keď sa normandské vojsko prebilo až k vojvodovmu hradu mysleli si obrancovia, že sa udržia pokiaľ nedorazia posily. Podľa posledných správ však bol francúzsky kráľ stále v Anglicku a mohlo trvať týždne kým sa dočkajú pomoci. Hrad v Angers bol obohnaný vodnou priekopou čo sťažovalo obliehateľom prístup k jeho múrom. Vtedy však Roger prikázal pred hrad priviezť voz naložený mŕtvymi nepriateľmi. Postavil sa potom na breh priekopy a vyhrážal sa obrancom, že ak hrad nevydajú, nechá do vody vysypať mŕtvoly a potom bude vyčkávať kým hnijúce telá dokonajú skazu. So strachom, že mŕtvoly otrávia vzduch a vodu, bez ktorej by obyvatelia hradu neprežili, sa nakoniec posádka rozhodla vydať sídlo do rúk nepriateľa. Angers padol a Normanďania odtiahli na sever. V meste ostala iba posádka, ktorá mala sídlo brániť pred prípadným pokusom o znovudobytie. Prišli však správy, že Anglicko - Francúzska vojna skončila a kráľ Thibault sa chystá preplaviť do Normandie a zaútočiť na votrelcov.
Práve keď plienili v Maine dozvedeli sa o Francúzoch chystajúcich sa preplaviť La Manche a vyslobodiť Anjou z normandského jarma. Vojvoda Arnaud nenechal nič náhode a najal žoldnierov Bielej kompánie, ktorí za štedrú úplatu Normandii v boji pomohli.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Príchod posíl v najvhodnejšom čase zaistil Rogerovi značnú prevahu. V Bitke o Beaumont porazil slávne vojsko a uštedril hrdému kráľovi Thibaultovi mrzkú potupu.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Myseľ kráľa Thibaulta opanovala neskonalá zlosť. Keď do Paríža dorazila správa o zahanbujúcej porážke akurát hodoval. Keď zlé noviny vypočul prešla ho chuť a mocno zarazil nôž do stola. Siahol po čaši s vínom a do dna vypil jej obsah. Jednou rukou sa podoprel o operadlo stolice a ukazovákom druhej ruky nervózne klopal po drevenom stole. Nebolo času otáľať. „Toľká drzosť, taká bezočivá opovážlivosť! Čo si o sebe ten prekliaty Norman myslí? Okamžite sedlajte koňa a pripravte zbroj. Ten oplan nemôže ostať nestrestaný!“ Kráľ sa sám postavil do čela vojska a nedôverujúc svojim veliteľom sa vypravil v ústrety plieniacim Normanďanom. Než dorazil do Anjou dokázal Roger získať pod kontrolu väčšinu vojvodstva. Keď sa dozvedel, že armáda na čele s kráľom miery k Angers prikázal vojsku zbaliť tábor a okamžite sa vydať na cestu. Vojská sa stretli v Bitke o Graon. Hoci bolo vojsko kráľa Thibaulta sotva polovičné v porovnaní s nepriateľom bili sa Francúzi udatne. Túžba po pomste a zúfalstvo z prehier hnalo ich do boja s odhodlaním, ktoré je vlastné tomu, kto zápasí o holý život. Normandská prevaha však bola badateľná kam len oko pozrelo. Než sa nad bojiskom zvečerilo hnali Normanďania nepriateľa na ústup. Normanskí rytieri si od dávna potrpeli na kvalitné kone a jazdectvo bolo pýchou ich armády. Pred rýchlymi koňmi ovládanými špičovvými jazdcami sotva kto unikol. Pod ich kopytami zahynulo mnoho unikajúcich protivníkov. A práve pri honbe ustupujúcich Francúzov sa jazdcom podarilo dohnať a zajať samotného kráľa Thibaulta. Roger kráľa doviezol až do Mortain, kde s ním dojednali mier. Výmenou za vlastnú slobodu musel Thibault prisľúbiť, že sa vzdá Anjou. Keďže česť rytierovy prikazuje dodržať svoj sľub, ponechal Arnaud kráľovi slobodu a nechal ho doprovodiť k hraniciam.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Normandia pokorila hrdé Francúzske kráľovstvo a vydobyla si veľkú slávu. Veru málokto by povedal, že normandský Dávid porazí francúzskeho Goliáša. Nepravdepodobné sa však stalo skutočnosťou a Anjou teraz bolo súčasťou Normandie.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

Uživatelský avatar
Ilmarinen
Štábní rotmistr
Štábní rotmistr
Příspěvky: 311
Registrován: 21 čer 2016, 13:50

Re: Normandia - Na pomedzí dvoch kráľovstiev

Příspěvek od Ilmarinen » 20 bře 2020, 07:01

VII. Normandské kráľovstvo

Zahanbujúca porážka ukázala neschopnosť kráľa Thibaulta čo posmelilo jeho odporcov a vo Francúzsku krátko po vojne vypukla vzbura. Rebeli sa nádejali, že je kráľovské vojsko a pokladnica príliš vyčerpané a nazdávali sa, že je vhodný čas zbaviť sa kacírskeho kráľa. Thibault sa však stále mohol oprieť o pomoc lojálnych vazalov, ktorí mu poskytli dostatok mužov aby sa ubránil. Čudné v tej chvíli zdalo sa byť konanie Arnaudovho svata vojvodu z Toulous. Ten donedávna otvorene kráľa Thibaulta za jeho náboženskú zradu kritizoval. Teraz však ako verný vazal stál na strane svojho pána a bolo to aj zásluhou jeho mužov, že sa podarilo vzburu potlačiť. Zrejme intuitívne vycítil, že nie je múdre postaviť sa na stranu vzbúrencov. Vo Francúzsku tak o niekoľko mesiacov opäť zavládol mier, no nespokojnosť časti šľachty to neumlčalo. Plamienok vzbury stále tlel a stačilo málo aby sa znovu oheň rozhorel.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Naproti tomu v Normandii vládla opačná nálada. Víťazstvo nad Francúzmi náramne zvýšilo prestíž vojvodu Arnauda, no prinieslo tiež slávu jeho synovi Rogerovi, ktorý v čele vojsk vybojoval víťazstvo. Mladý maršal sa osvedčil a teraz už nikto nepochyboval o jeho vojenských schopnostiach. Až príliš narástlo sebavedomie vojvodu Arnauda, čo je nie vždy k úžitku. Sebavedomý muž častokrát zvykne preceniť svoje schopnosti a tak ako rýchlo vystúpil na piedestál slávy, tak rýchlo z neho môže spadnúť do hlbín neúspechu. Snáď bude Boh bdieť nad jeho konaním aby na svojej životnej ceste nezakopol. Nech je akokoľvek v tom čase sa vojvoda tešil veľkej vážnosti nielen doma v Normandii ale aj za hranicami vojvodstva. Svätou vojnou za Anjou si získal uznanie samotného pápeža a o jeho odvážnom čine sa teraz hovorilo aj v ďalekom Ríme. Hrdý Arnaud nadobudol presvedčenia, že sa stal viac než obyčajným vojvodom, vyhlásil Normandiu kráľovstvom a seba samotného prvým kráľom. Smelý to bol čin, samotného seba povýšiť na kráľa. Odvážnemu však šťastie praje a keď jeho úmyslu požehnal aj samotný pápež, ktorý nového kráľa sám korunoval, nebolo pochýb, že sa v Európe zrodilo nové kráľovstvo. Hrdý Norman dosiahol to, v čo na začiatku svojej vlády ani sám nedúfal.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


V susednom Francúzsku predsa nakoniec kráľa Thibaulta postihol mrzký koniec. Zradní šľachtici sa viac do otvorenej vojny nepúšťali, no uchýlili sa k podlej zrade. Úkladom prichystali svojmu vladárovi nečestnú smrť. Pod rúškom noci najatí zabijaci vnikli do kráľovskej komnaty a čepeľ dýky ukončila život nešťastníka. Šikovný vrah zmizol bez stopy a nikdy sa ho lapiť nepodarilo. Rozhádané Francúzsko teraz čakalo neisté obdobie regentskej vlády. Podľa práva sa novým kráľom mal stať Thibaultov sedemročný pravnuk Géraud. Nedospelosť dediča však podporovala neustále sváry medzi šľachtou a nedarilo sa nájsť zhody.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Mier vo Francúzsku bol krehký ako jarný ľad, ktorý zdá sa byť naoko pevným, no v momente keď naň vykročíte podlomí sa pod nohami. Hlasy nespokojencov silneli až zmocneli natoľko, že opäť vypukla vzbura. Šľachta požadovala právo voliť panovníka a tiahla teraz do vojny aby ho presadila. Chaos využila Svätá rímska ríša, ktorá videla šancu utrhnúť si kus francúzskeho koláča. Cisár vyhlásil nárok na územie Remeša a o pár dní už jeho vojsko pochodovalo cez francúzsku hranicu.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Arnaud aj tentokrát správne odhadol situáciu a načúvajúc správam z Francúzska dlho nepremýšľal. Starý lišiak sa chopil šance a na naliehanie svojho syna si nárokoval Flámsko. Hoc bol nárok na vojvodstvo slabý požiadavka bola oprávnená, keďže odtiaľto pochádzala Rogerova zosnulá matka. Flámsko teraz prináležalo samotnému mladému kráľovi, no Roger ako potomok línie predošlých vojvodov sa považoval za právoplatného pána.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Stojac v čele vojska princ vyrazil na východ. Prešli spustošenou Picardiou, ktorú ovládali vzbúrenci a vpochodovali do Flámska. Tu vystrájali vojská rebelov, ktoré bojovali s Flámami a darilo sa im tlačiť protivníka a víťaziť. Roger obležal Guines a netrúfal si zatiaľ pustiť sa ďalej na východ, odkiaľ prichádzali správy o početnejšom vojsku rebelov. Na juhu sa flámske vojsko snažilo dobyť späť stratené územia.
Roger sa prechádzal pomedzi svojich vojakov neúnavne páliacich ťažké skaly do hradieb obliehanej tvrdze. Netrpezlivo počúval každého jedného posla, ktorý prichádzal a prinášal správy o pohybe rebelských a flámskych vojsk. Premýšľal čo učiniť aby príliš neriskoval a aby poistil flámske víťazstvo. Ak by sa v boji stretol s ktorýmkoľvek z vojsk prišiel by o mužov a oslabenie by mohol ihneď využiť druhý z nepriateľov. Nevidel inej šance ako žiadať otca o posily. Hneď napísal naliehavú správu a vyslal posla do Normandie. Neriskoval však cestu cez rebelské územia, lež poslal správu po mori a vyčkával.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Rebelom sa čoskoro podarilo vytlačiť flámske vojsko a získali veľkú časť vojvodstva. Obozretný Roger sa snažil vyhnúť otvorenému boju, aspoň dovtedy kým nedorazia posily. Nedostal síce zatiaľ od otca súhlasnú odpoveď, no veril, že jeho prosbe vyhovie. Francúzski rebeli sa zatiaľ snažili získať Guines, ktorý urpútne bránila normandská posádka. Roger totiž medzičasom hrad získal a teraz sa presunul ďalej na východ, kde bojoval v Gente.
Starý vojvoda Arnaud obdržal synove správy o stave bojov a zároveň jeho prosbu o posily. Aj napriek všeobecnej nespokojnosti žiadal vazalov o vojenskú pomoc. Zakrátko už Normanďania napínali plachty a nabrali kurz severovýchod. Šikovným moreplavcom trvalo krátko než sa doplavili k brehom Flámska a vylodili v Bruggách. Skôr než Roger dostal otcovu súhlasnú odpoveď, prišli správy o posilách v Bruggách. Viac mu treba nebolo, prikázal spratať vojenský tábor a náhlil sa na sever aby sa pridal k svojim druhom.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Normanďania teraz dobývali Bruggy a blízkosť pobrežia im umožňovala rýchle spojenie s domovom. Čerstvé zásoby a posily dostávali pravidelne. Rogera navyše veľmi tešili správy o novonarodenom synovi Tancredovi. Veril, že čoskoro Flámsko dobyje a presídli sem ako nový vojvoda s celou svojou rodinou. Rebeli sa sekali s Flámami a nikto z nich sa zatiaľ neodvažoval stretnúť sa s jeho vojskom.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Francúzsko sa stále viac trápilo s bojmi na viacerých frontoch. Vojny kráľovstvo vyčerpávali až príliš a poniektorí doposiaľ lojálni vazali sa radšej pridávali na stranu rebelov. Žiadali si čo najskorší koniec vojny a radšej zradili svojho kráľa ako by mali naďalej financovať vojnu, ktorá sa zdala byť stratenou. Francúzska kráľovská rada musela konať a bezpodmienečne ukončiť niektorú z vojen. Do Normandie prišlo posolstvo v ktorom Francúzi žiadali mier. Prísľub vydať Flámsko Normanďanom a uznať Rogera de Mortain novým vojvodom znamenal splnenie Arnaudovej požiadavky. Nebolo viac dôvodu predĺžovať vojnu a medzi kráľovstvami konečne zavládol mier. Roger sa stal novým flámskym vojvodom. Ostal v Gente, kde čoskoro presídlila aj jeho rodina. Od toho času sa stal pánom nad týmto neznámym krajom a začal ho spravovať podľa normandských zvyklostí.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Vo Flámsku sa Rogerovi veru nevládlo jednoducho. Skoro zistil, že sú miestni z celkom iného cesta než Normanďania. Nový pán Flámom príliš nepasoval a vnímali ho ako cudzinca a uzurpátora. Upustil preto čoskoro od tvrdej vlády a za cenu ústupkov sa snažil nakloniť si miestnu šľachtu.
Roku 1161 prišla aj na normandský dvor pápežská výzva k podpore križiackej výpravy v Leóne. Normanďania ako verní nasledovatelia Kristovho učenia ani tentokrát posvätnú povinnosť neodmietli. Na výpravu sa napodiv chystal aj kráľ Arnaud. Za posledné roky dával síce prednosť spravovaniu kráľovských záležitostí z pohodlia svojho sídla, no teraz mal pocit povinnosti viesť Nromanďanov do svätej vojny. Zatúžil ešte na sklonku života odčiniť svoje hriechy a pobrať sa do Kráľovstva nebeského s očistenou dušou. Kráľovstvo sa tak pripravovalo na križiacku výpravu, princ Roger sa trápil so získaním si priazne flámskej šľachty a starý kráľ sa venoval obvyklým panovníckym povinnostiam.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

Uživatelský avatar
Ilmarinen
Štábní rotmistr
Štábní rotmistr
Příspěvky: 311
Registrován: 21 čer 2016, 13:50

Re: Normandia - Na pomedzí dvoch kráľovstiev

Příspěvek od Ilmarinen » 23 bře 2020, 07:25

VIII. Križiacka výprava do Leónu

A lete roku 1163 nastal ten dlho očakávaný deň. Lode v normandských prístavoch boli pripravené k odchodu a kňazi žehnali zástupom bojovníkov nastupujúcich na palubu. Starý kráľ spoločne so synom stojac na korme lode pozorovali zástupy bojovníkov pripomínajúcich pilné mravenisko. Keď bolo všetko vojsko nalodené odrazili od brehu a vydali sa na šíre more. Arnaud otcovsky potľapkal syna po pleci a usmial sa. V jeho očiach bolo vidieť spokojnosť. O pár dní sa vojsko doplavilo k San Sebastiánu. Počas plavby sa lode dostali do silnej búrky, Normanďania teraz museli zápasiť so silou počasia a do cieľa sa doplavili o niekoľko dní neskôr. Už z paluby bolo vidieť vojsko Maurov pochodujúce neúnavne pobrežím. Náhlilo sa na pomoc obliehanej Navarre. Sotva teda prirazili križiaci k brehom nebolo im dopriate odpočinku po úmornej plavbe. Neočakávane teraz skrížili nepriateľovi cestu a hoc vyčerpaní museli sa chopiť zbraní a pustiť do boja. Vylodenie bolo rýchle. Normanďania povyskakovali z lodí a velitelia náhlivo organizovali bojovníkov k útoku. Vojaci na pláži vytvorili ochrannú štítovú hradbu aby umožnili zvyšku armády vylodenie a prípravu k boju. Moslimovia sa obďaleč chystali k útoku, no proti presile boli ich vyhliadky na víťazstvo mizerné. Snažili sa podniknúť rýchly útok skôr než sa zvyšok normandského vojska vylodí, no disciplína a rýchlosť akou sa Normanďania vyloďovali zmarila ich šance. Štítová hradba neohrozene odrážala útoky dobiedzajúcich Maurov a za ich chrbtami sa zatiaľ pripravovala chýrna normanská jazdy k protiútoku. Velitelia horúčkovito pobádali svojich bojovníkov aby vytrvali a kráľ s princom zatiaľ vysadali na kone a chystali sa vyraziť do bitky. Arnaud so zápalom organizoval vojsko a keď bol presvedčený, že je vhodný čas zavelil k útoku. Jazda vzpriamila kopije a s bojovým pokrikom na perách hnala kone vpred. Odrazu maurské vojsko opanoval pocit neistoty a strachu. Rútiaca sa normanská jazda už iba pri pohľade naháňala hrôzu. Štítová hradba držala líniu, Arnaud s Rogerom s jazdou obišli obrancov z obidvoch strán a z bokov zaútočila na nepriateľa zbesilo sa snažiaceho prebiť neoblomnú obranu. Maurský veliteľ v boji prišiel o väčšinu svojho vojska a teraz rýchlo ustupoval do vnútrozemia. Bolo dobojované. Príliv zmýval z mŕtvych tiel povaľujúcich sa na pláži krv a Normanďania dorážali tých, čo sa ešte v agónii zvíjali. Hrozivý je pohľad na útrapy vojny, ktorá so sebou okrem opojnej moci víťazstva vždy prináša aj strádanie a smrť.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Konečne si mohlo vojsko oddýchnuť. Pritiahlo pred hraby San Sebastiánu a rozložilo tu tábor. O niekoľko týždňov mesto padlo a stalo sa novou zastávkou pre križiakov putujúcich do Leónu. Prišla zima, ktorá však v tomto kraji bola podstatne miernejšia než na akú boli Normanďania zvyknutí zo svojej domoviny. Počasie im dovoľovalo pokračovať vo výbojoch a tak netrvalo dlho a opanovali celé okolie San Sebastiánu. Do mesta prichádzali stále noví bojovníci, ktorí išli pod znamením kríža bojovať za slávu kresťanského Boha. S novými križiakmi prišli aj čerstvé správy o džiháde za znovudobytie Jeruzalema. Moslimovia využili Leónsku križiackú výpravu aby teraz nečakane udreli a vzali si sväté mesto. Už od poslednej potupnej porážky čakali na vhodnú príležitosť, ktorá sa zdala byť práve teraz. Kresťania však boli zamestnaní bojmi na západe a Jeruzalem stál osamotený.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


San Sebastián už niekoľko mesiacov poskytoval Normanďanom azyl a slabo bránené okolie prinášalo istú korisť bez väčšej námahy. Dobré časy však mali skoro skončiť. Moslimovia pozbierali sily a s veľkou armádou sa chystali vytlačiť križiakov, ktorí sa až príliš udomácnili na ich územiach. V neďalekých horách Burgosu zvádzali nemeckí križiaci boje s maurským vojskom, ktoré bolo iba predvojom ďalšej armády nebezpečne rýchlo sa približujúcej z juhu. Správy o blížiacej sa posile mohli znamenať pre kresťanov istú porážku. Križiacke vojská roztýlené po okolí sa teraz náhlili k Burgosu aby zamedzili porážke.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Do poslednej chvíle sa zdalo byť všetko márne. Osud však toho dňa križiakom prial. Posily dorazili práve včas a podporili húževnato sa brániacich nemeckých križiakov. Prichádzajúca pomoc zahnala Maurov na ustúp a tak mali kresťania čas preskupiť vojsko a pripraviť sa na ďalší boj. Spomedzi seba vybrali za veliteľa stredného útoku práve starého Normanďana. Arnaud sa veľmi potešil úcte a dôvere, ktorú v neho ostatní vkladali a nechcel zlyhať. Pred bitkou na moment zosadol z koňa, vytasil meč z pochvy, pokľakol a s hlavou opretou o rukoväť meča sa oddával modlidbe. Prosil Boha aby mu doprial víťazstva a rovanko tak činil aj jeho syn Roger. Času však nebolo nazvyš, modlitbu prerušil náhly útok Maurov, ktorí sa teraz rútili na vyčkávajúcich križiakov. Na večnú slávu toho dňa v krvavej Bitke o Castrobarte kresťania Maurov porazili. Nesmierne krutý boj zanechal na poli množstvo mŕtvych. Obidve vojská prišli o veľký počet bojovníkov a pre križiakov to bolo draho zaplatené víťazstvo. Mauri teraz unikali čo im sily stačili na juh a križiaci dodržiavajúc kresťanské zvyky pochovávali svojich spolubojovníkov. Hoc bola cena za ten triumf privysoká bol to jeden zo zlomových momentov výpravy.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Križiaci žali úspechy aj na východe. Podarilo sa dobyť Navarru a vyhnať odtiaľ posledncýh vzdorujúcich Maurov. Vzniklo tu neskôr kresťanské vojvodstvo, ktorému začal vládnuť nemecký šľachtic Meinhard a zaviazal sa poskytnúť útočisko všetkým križiakom mieriacim do Leónu. Navarra sa stala novým oporným bodom a v prípade, že by krížová výprava zlyhávala mala byť poslednou baštou obrany.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Svätá vojna sa však doposiaľ vyvíjala priaznivo a tak Navarra skôr slúžila ako medzizastávka novoprichádzajúcich križiakov. Tu nachádzali odpočinok, doplnili zásoby a pokračovali ďalej na západ. Arnaud sa po krvavej bitke vrátil na pobrežie a smeroval na západ do Corune. Slabo bránená Coruňa dlho normandským križiakom neodolávala. Maurské sídla po pár dňoch otvárali brány dobyvateľom a všetko nasvedčovalo tomu, že Normanďania čoskoro ovládnu celú provinciu. Ako to však už býva, keď sa zdajú veci príliš jednoduché nečakane sa situácia skomplikuje. Tak sa udialo i toho dňa keď bolo normandské vojsko neočakávane prekvapené veľkou armádou Maurov. Aj napriek tomu, že sa pokúsili ustúpiť na východ a pridať sa k pápežskému vojsku Mauri ich dohnali a vojsku neostávalo nič iné než sa postaviť na obranu.
Pláne neďaleko Villalby stali sa dejiskom ďalšieho krvavého stretu. Tu maurské vojsko dohnalo Normanďanov a zabránilo mu v ústupe. Arnaud mal však šťastie v nešťastí, keď sa z posledných síl snažil udržať pozície a dostalo sa mu pomoci. Od východu pritiahli pápežskí bojovníci, ktorí samotní netušili, že idú rovno do bitky. Normanďania sa bránili zo všetkých síl a veru nebyť pomoci zle by pochodili. Príchod posíl zvrátil priebeh bitky a moslimskí bojovníci utrpeli ďalšiu tvrdú porážku. Radosť z výhry však zatienili smutné zvesti o páde Jeruzalemu, ktoré Pápeženci priniesli. Moslimovia dobyli sväté mesto a teraz sa mstili na kresťanoch. Vtedy ešte Arnaud netušil, že v boji padol aj jeho druhorodený syn Guy. Dopočul sa tú smutnú novinu až neskôr. Zasiahla ho správa tak mocno, ako vie raniť správa o smrti dieťaťa. Ostal mu jediný syn, ktorý teraz stál po jeho boku a utešoval otca vo veľkom žiali.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Porážkou pri Villalbe zhasla pre Maurov posledná nádej na víťazstvo. Nedokázali viac križiackym vojskám vzdorovať a nemali viac dosť bojovníkov aby vo vojne pokračovali. León bol oslobodený, no stal sa iba slabým liekom za stratu Jeruzalemu. Úspešná krížova výprava mohla sotva priniesť útechu za tú pre každého kresťana veľkú stratu.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Nad svätým mestom opäť zavládol polmesiac. Kresťania boli vytlačení na východ a spriadali teraz plány na pomstu. Celý kresťanský svet s napätím očakával kedy nastane vhodná príležitosť pre oslobodenie Jeruzalema. Nateraz však boli mocné európske kráľovstvá vyčerpané Leónskou krížovou výpravou a potrebovali čas aby ich vojská opäť zosilneli.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Z Leónu si Normanďania priviezli množstvo zlata, ktoré teraz vojvoda Arnaud hodlal investovať do rozvoja kráľovstva. Započala výstavba nových hradov a rozvoj kráľovských sídel nabral na rýchlosti. Na chválu víťazstva navyše vystavali po kráľovstve niekoľko honosných kresťanských chrámov. Kým Normanďania bojoval v Leóne, započal vo Francúzsku vládnuť nový kráľ. Na trón usadol Hugues III, brat zavraždeného kráľa Thibaulta. Ten pred časom zvrhol mladého kráľa Gérauda, ktorý ani nestihol dospieť. Ani on však nedokázal skrotiť nespokojnú francúzsku šľachtu a sám sa musel boriť so vzburou, ktorá hneď po jeho vyhlásení sa za kráľa vypukla.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Anglicko taktiež zažívalo neľahké časy. Už niekoľko rokov zemi vládol kráľ Humphrey Krutý, synovec predošlého kráľa Turstina. Vládol však príliš neľútostne a tvrdo čím sám zažal plameň rebélie. Vzbúrenci požadovali väčšiu moc kráľovskej rady a protestovali proti krutovláde kráľa, ktorý častokrát obchádzal svoje právomoci a konal svojvoľne.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Francúzsko sa pridlho zmietalo v neustálom chose a súboji o korunu. Ani Hugues III na tróne dlho nevytrval. Krátko po uchvátení trónu bol úkladne zavraždený a trón zdedil jeho iba štvorročný syn Hugues IV. Neustále vojny vo Francúzsku a Anglicku Normandiu posilňovali a dovolili jej rozvíjať sa v miery a bez obavy pred vojnou s mocnými susedmi.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Pokoj v kráľovstve však čoskoro narušila vzbura Flámov, ktorí sa postavili proti vojvodovi Rogerovi. Ani ústupkami, ani titulmi či zlatom nedokázal princ presvedčiť Flámov. Teraz musel hájiť svoj titul s mečom v ruke. Boj bol vecou cti a tak sa vojvoda Roger postavil do čela vojska a vydal sa z Gentu na západ aby rebéliu rozprášil. Nikto netušil, že sa mu tá bitka stane osudnou. Príliš v križiackej výprave spyšnel mladý vojvoda a cítil sa byť neohrozeným. Vysoké sebavedomie však sa mu stalo fatálnym. Cválal v čele vojska v ústrety nepriateľovi, neuvážene sa vrhal do boja v predných radoch a prirýchlo sa dostal k nepriateľovi. Nebolo okolo neho nikoho, kto by mu v boji pomohol. Ocitol sa v obkľúčení a musel sa teraz spoliehať sám na seba. Nervózne popoťahoval uzdu koňa a mečom odrážal dobiedzajúce hroty kopijí. Kruh nepriateľských vojakov sa postupne zovieral až nebolo úniku. Odrazu Roger pocítil ukrutnú bolesť kopije, ktorá vnikla do jeho boku. Spadol z koňa a zosypalo sa na neho množstvo úderov. Než dobehol zbytok vojska dokaličený vojvoda Roger vydýchol naposled.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Kráľa Arnaud prišiel o posledného syna. Prežil všetky svoje deti a ostal na sklonku života úplne sám. Priveľký žiaľ nakoniec starca zmoril natoľko, že čoskoro umiera. Muž veľkých činov, ktorý Normandiu povýšil na kráľovstvo sa do pamäti tohto národa vryje poriadne hlboko. Trón mal po ňom zdediť jeho vnuk Tancred, ktorý snáď bude ďalším z múdrych panovníkov a bude vládnuť Normandii spravodlivo.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

Uživatelský avatar
Ilmarinen
Štábní rotmistr
Štábní rotmistr
Příspěvky: 311
Registrován: 21 čer 2016, 13:50

Re: Normandia - Na pomedzí dvoch kráľovstiev

Příspěvek od Ilmarinen » 25 bře 2020, 08:19

Tancred I


IX. Pobozkaný ohňom

Než starý kráľ Arnaud skonal zveril regentstvo nad Normandiou grófovi Eudesovi z Vexinu. Bol to muž, ktorý mu bol dobrým priateľom, slúžil mu vždy verne a získal si jeho dôveru. Starý gróf nebol z tých, ktorý by využijúc významného postavenia zvýšil svoje majetky či vplyv, no spravoval kráľovstvo skutočne rozumne a dbal o to, aby mladý princ dospel v muža hodného svojho rodu.
Tancred bol priebojným a odvážnym chlapcom. Jeho výrazne ryšavé vlasy spôsobovali, že si mnohí poverčiví dvorania keď ho stretli potajme odpľúvali do rukáva a pociťovali v mladíkovej prítomnosti nepokoj. Normanďania totiž verili, že sú ohnivé vlasy symbolom diabla, pokušenia a divokosti. Hlúpa povera však bola Tancredovi aj k úžitku. Mnohí sa ho preto báli a on sa to čoskoro naučil využívať vo svoj prospech. Princ mal dve sestry, staršiu Charlotte a mladšiu Agnes, okrem toho mal ešte brata Arnauda, ktorý bol zo súrodencov najmladší. Kým dievčatá, ako to už býva, sa starali o vlastné pletky a boli vychovávané ako vznešené dvorné dámy, ktoré jedného dňa budú robiť spoločnosť niektorému významnému šľachticovi, bratia trávili mnoho času spolu. Obidvaja boli v duchu starej normanskej tradície vedení k rytierstvu, umeniu vojny a správy kráľovstva. Kráľovná matka do výchovy chlapcov príliš nezasahovala. Väčšmi sa starala pripraviť dcéry na manželský život a nájsť im vhodných ženíchov na niektorom z európskych kráľovských dvoroch.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Čoskoro bol dojednaný sobáš staršej Charlotte so škótskym princom Conanom a Normandia na znak priateľstva súhlasila s ponúkaným spojenectvom. Škótsky kráľ Donald III zdal sa byť vhodným spojencom, ktorý v neistom čase medzivládia prinajmenšom odrádzal zrádnych Angličanov od útoku na Normandiu.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Roky plynuli a Tancred opustil chlapecký svet. Ryšavec vyrástol v statného mladého muža. Pokiaľ by sme hovorili o jeho vlastnostiach, možno povedať, že tie pozitívne jednoznačne prevládali. Už počas výučby a vojenského výcviku preukázal talent pre bojové umenie, bol cieľavedomý, ambiciózny, trpezlivý a pokorný. Snáď jedinou tienistou vlastnosťou mu bola tvrdohlavosť. Keď si neústupčivý mladík niečo zaumienil len ťažko mu to niekto vyhovoril. Na korunováciu nového kráľa bol do Normandie prizvaný samotný rímsky pápež. Ten nepochyboval o vernosti a zbožnosti normandských ovečiek a s radosťou sa vypravil na ďalekú cestu. Tak ako mnohí iní, ktorí Tancreda uzreli po prvý krát aj pápež sa zarazil nad ohnivo ryšavou bradou, ktorú si kráľ už od mlada pestoval. Bol na ňu hrdý a stala sa jeho neklamným poznávacím znamením. Pápež však bol človek vzdelaný a rýchlo v mysli zahnal povery nevzdelaných sedliakov. Mladý Tancred nezdal sa mu byť ničím odlišný od ostatných a už vôbec v ňom nevidel dielo diabla. Korunovácia sa uskutočnila v honosnej katedrále v Rouen, pýche Normandského kráľovstva, ktorá bola vystavaná ešte za čias Williama Dobyvateľa. S požehnaním pápeža Tancred prijal korunu a začal vláduť Normandii.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Len čo usadol mladý kráľ na trón, neotáľal a započal sa obzerať po vhodnej neveste. Tradične hľadal najmä na francúzskych vojvodských dvoroch, no nemal úspech. Niekde boli najvznešenjšie dámy už sľúbené, inde zase dcér vôbec nebolo. Konečne sa dopočul o vhodnej neveste z kráľovstva Leónskeho. To kráľovstvo, ktoré povstalo na niekdajšom maurskom území a o ktorého jestvovanie sa zaslúžil aj Tancredov otec a ded. Bez toho aby uzrel svoju budúcu nevestu žiadal leónskeho kráľa o jej ruku. Možno keby sa ta vydal a najskôr so svojou vyvolenou stretol, upustil by od zásnub. Konal však neuvážene, čo neskôr spôsobilo nešťastné faux pas. Princezná Mayor totiž bola ošklivého vzhľadu, narodila sa s vadou krásy, ktorú pospolitý ľud nazýva zajačím pyskom. Kráľ Sion schválne svoju dcéru ukrýval a padlo mu vhod, že mladý Normanďan len tak na diaľku dojednal zásnuby a nežiada si stretnúť sa so svojou vyvolenou. Princeznú dokonca neuzreli ani tí, ktorých vyslal do Leónu aby zásnuby dojednali. Tak žil Tancred až do čias kedy sa schyľovalo k svadbe v nevedomosti o skutočnom zjave svojej snúbenice.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Než ten deň nastane sústredil sa na obvyklé kráľovské povinnosti. Roku Pána 1179 prišla žiadosť od škótskeho spojenca, ktorý zval svojho švagra do vojny proti Nórskemu kráľovy Tryggvemu. Králi sa sporili o ostrov Iona na západ od Škótska a Donald III chcel využiť spojeneckého záväzku, ktorý Normandiu zaväzoval. Aby Normanďan splnil spojeneckú povinnosť a neukázal sa ako zbabelec, súhlasil so vstupom do vojny a nechal zvolať vojsko.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Vydal sa so svojim vojskom na sever ku škótskym brehom. Lode prirazili k pevnine a vojaci sa po vylodení chystali na pochod. Dva dni však táborili na pobreží než bolo všetko na cestu pripravené. Tancred sa na čele vojska vydal do vnútrozemia a už čoskoro Normanďania prišli pred divoké masívy Škótskej vysočiny. Neprivyknutí na tak hornatý kraj postupovalo vojsko len veľmi pomaly. Škótske klany sídliace v týchto nehostinných horách žili biedne a veľmi skromne. Bol to však ľud hrdý a naskutku priebojný. Väčšina mužov odišla do vojny a tak v osadách Normanďania stretali zväčša starcov a ženy s deťmi. Tu sa dozvedeli, že sa ich kráľovi vo vojne príliš dobre nevodí. Na západe podľahol nórskej presile a musel s vojskom ustúpiť ďalej na sevre, kde čaká na posily.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Niekoľko dní potom trvalo kým Tancred prešiel majestátne vrchy až k západnému pobrežiu. Tu sa totiž podľa správ zvedov sústredilo vojsko kráľa Tryggveho. Čoskoro opustili bezpečie územia chráneného škótskymi klanmi a ocitli sa v nepriateľskom kraji. Teraz museli byť Normanďania vskutku opatrní. Nepriateľ bol neďaleko a všade po okolí číhali jeho špehovia. Horský kraj im poskytoval výhodu, zakrádajúc sa pomedzi skaliská, ktoré im slúžili ako kryt pozorovali pochodujúcich Normanďanov a prinášali do nórskeho tábora čerstvé informácie o ich pohybe. Tancred to tušil a žiadal od svojich mužov čo najväčšiu ostražitosť. Počas táborenia zdvojnásobil hliadky a sám spával odetý tak, aby mohol v prípade nečakaného prepadu rýchlo navliecť zbroj a bojovať. Nóri však nepriateľa počas pochodu neprekvapili. Vyčkávali na pláňach neďaleko jazera Finlaggan, ktoré si zvolili za vhodné miesto pre bitku. Tu nakoniec došlo k rozhodujúcemu stretu. Severania vyčkávali nastúpení v rade a hľadeli na prichádzajúcich Normanďanov. Už z diaľky svietila ohnivo oranžová brada kráľa Tancreda. Nóri zaostrovali zrak a upierali pohľad na honosne sa nesúceho rytiera. Tancred o chvíľu zastal na pláni. Do tváre mu šľahal nepríjemný vietor, čo znamenalo, že sa bude jeho mužom horšie proti vetru postupovať. Normanďania sa preto na bojisku začali zoradzovať zdanlivo zmätene, čo malo vyvolať dojem chaotického velenia a neskúsenosti bojovníkov. To všetko malo vylákať Nórov aby zaútočili ako prví. Tak sa aj stalo. Nepriateľ opantaný normandskou ľsťou sa onedlho pustil do útoku. Len čo Nóri dobehli na úroveň protivníka ten sa k ich počudovaniu veľmi rýchlo zorganizovali a začal bojovať tak šikovne až ostali severania na chvíľu úplne zaskočení. Nemali vôbec skúsenosť s bojom proti Normanďanom, pre ktorých bola lesť a klamanie nepriateľa hlavnou taktikou boja. Bezhlavo sa pustili do útoku a padli do pasce, ktorá na nich bola dopredu starostlivo prichystaná. Bitku prehrali a teraz ich nepriateľ štval na sever ako divú zver.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Ďaleko Nóri unikali s Normanďanmi v pätách. Zvyknutí pohybovať sa v horskom teréne Nórska mali oproti prenasledovateľom výhodu. Dorazili na sever dostatočne skoro aby sa stihli preplaviť na Orkneje. Tancred sa však nenechal odradiť. Okolitý kraj však bol úplne nezalesnený a naplavené drevo nepostačovalo na stavbu lodí pre jeho vojsko. V okolí však bolo niekoľko opustených osád, tu kráľ prikázal zbortiť domy a z ich dreva postaviť lode na ktorých sa potom preplavili až na Orkneje. Veľké bolo prekvapenie, keď Nóri zočili na ostrove nepriateľa. Mysliac si, že tu našli spásu neboli na boj pripravení. Húževnatí Normanďania aj tentokrát zvíťazili a drvivo pokorili vojsko kráľa Tryggveho. Tomu neostávalo nič iné ako po tých nešťastných správach skloniť hlavu a prijať mier. Tak Tancred svojmu spojencovi vybojoval vojnu a plavil sa teraz späť do Normandie ako víťaz.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Návrat do Normandie bol ako to už pri návrate domov býva veľmi príjemný. Bolo naskutku potešením opäť z paluby lode zoskočiť na dôverne známu, rodnú zem. Výprava do Škótska nepriniesla Tancredovi okrem úcty a bojových skúseností nič inšieho. Ba naopak, stála kráľovskú pokladnicu výdavky, ktoré musí dobrý hospodár bedlivo strážiť. Normandia však toho času prosperovala a preto výprava iba stenčila príjmy pokladnice, no nebolo potreba z nej míňať viac ako do nej kráľovskými daňami pribúdalo.
Tancred však túžil po väčšej bojovej sláve, no nechcel sa bezhlavo púšťať do vojny, ktorá by Normandii nebola k úžitku. Cieľom jeho záujmu stalo sa Anglicko, ktoré svojim bohatstvom lákalo mladého Normanďana. Tu stále vládol normandský rod de Vassy, ktorý dlho odolával povstaniam a snahám o jeho zosadenie z kráľovského trónu. Nakoniec sa rodu podarilo vytrvať a už dlho v Anglicku udržiaval mier a poriadok. Tancred nateraz s výpravou do Anglicka vyčkával a rozhodol sa rozšíriť kráľovskú pokladnicu aby bol na vojnu dostatočne pripravený.
Nutné je však spomenúť pár riadkami ďalšiu zo šľachetných vlastností kráľa Tancreda. Priskorá smrť otca naučila mladého kráľa milovať rodinu, ktorá sa mu stala tým najcennejším. Najstaršia sestra Charlotte už dávno opustila rodinné hniezdo a vydala sa na škótsky dvor, teda ju Tancred nestihol dostatočne spoznať. Aj napriek tomu však k sestre pociťoval náklonnosť. Bola to práve neskonalá láska k nej, ktorá Tancreda viedla do boja po boku škótskeho kráľa. Teraz nastal čas nájsť vhodného ženícha aj pre mladšiu sestru Agnes. Keď umrel Leónsky kráľ Sion, mal na trón usadnúť jeho starší syn Ramiro IV. Ten však ešte nedospel a nad kráľovstvom tak vládol regent, ktorý sa netešil veľkej obľube. Vtedy Tancred prisľúbil ruku svojej sestry mladému Ramirovi, čím ukázal, že Normandia stojí po boku Leónskeho kráľova. To malo odradiť od útoku prípadných sprisahancov, či Maurov trasúcich sa na znovuzískanie strateného územia. Nakoniec Ramirova sestra Mayor už bola Tancredovi sľúbená a teda boli skoro rodinou.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Najväčšmi však Tancred miloval svojho najmladšieho brata Arnauda. Od mlada spolu trávili veľa času a kráľ mal neustále pocit, že musí bratovi nahrádzať mŕtveho otca. Bolo mu to nakoniec neustále vtĺkané aj matkou, ktorá staršiemu synovi často pripomínala, aby dohliadol na brata, aby sa o neho postaral a vždy ho ochraňoval. Ten si brata natoľko obľúbil, že sa mu vždy snažil všemožne pomáhať. Arnaud bol rovnako ako Tancred šikovným bojovníkom s predpokladmi stať sa dobrým vojvodcom. Keď dospel nemal preto Tancred žiadne pochyby o tom aby brata menoval jedným zo svojich veliteľov.
Hoc sa Arnaud usadil vo Flámsku, kde spravoval tamojšie rodinné majetky častokrát sa vydával do Mortain, kde spoločne s Tancredom trávili čas na hostinách a poľovačkách. Ten mladšiemu bratovi povedal o svojej túžbe vydať sa na výpravu do Anglicka a pokoriť kráľa Gaillarda. Keďže bol aj Arnaud podobne bojovnej nátury ako Tancred pobádal ho v jeho úmysloch. Taktiež bažil po bojovej sláve a chcel sa vyrovnať bratovi. Obidvaja našli zhody a vzájomne sa presviedčali o správnosti vojny s Anglickom. Spoločne hodujúc pripíjali na zdarnú výpravu, ktorá sa mala čoskoro uskutočniť.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

Uživatelský avatar
Ilmarinen
Štábní rotmistr
Štábní rotmistr
Příspěvky: 311
Registrován: 21 čer 2016, 13:50

Re: Normandia - Na pomedzí dvoch kráľovstiev

Příspěvek od Ilmarinen » 28 bře 2020, 14:38

X. Vojna proti Anglicku

Vojna s Anglickom mala byť predovšetkým ukážkou moci Normandie. Tancred ani tak netúžil po nových územiach, ako skôr po tom aby si zmeral sily s rovnocenným súperom a ukázal svetu, že v jeho žilách koluje krv pravého normanského rytiera. Hoci vojnu vypovedal už na jeseň, Normanďania sa do Anglicka vypravili až nasledujúceho roku. V Rouen sa zhromažďovalo kráľovské vojsko a flotila lodí pripravených pre plavbu na druhú stranu La Manche. Na krátko sa Rouen stalo Tancredovým domovom. Vyčkával tu príchodu svojho brata, ktorý sa priplaviť spoločne s bojovníkmi z Flámska. Ten však vyčkával na vhodnejší čas pre plavbu. Zima priniesla nepokojné počasie a Arnaud sa neodvažoval vydať na more.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Keďže sú vody La Manche v zimnom čase zrádne nečakali Normanďania ani vpád nepriateľa. Na ich prekvapenie však začiatkom februára roku Pána 1183 prirazili k Brehom neďaleko Mortain anglické lode. Udivený Tancred vyčkal kým dorazí do Rouen Arnaud so zvyškom vojska a náhlil sa brániť kráľovské sídlo. Mesto však obliehalo len malé, sotva dvojtisícové vojsko, ktoré bolo predvojom armády, ktorá sa v Anglicku pripravovala na plavbu. Normanďania odrazili útok Angličanov, no len čo bolo dobojované prišli správy o Angličanoch, ktorí sa vylodili v Caen.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Práve Caen sa stalo miestom kde udrela hlavná časť anglickej armády, ktorá mala viesť útok na Normandiu. Kráľ Gaillard však predsa do Normandie nevyslal všetko vojsko. Bojovníci, ktorých mu poskytla vazalská šľachta udrel na Northampton, jedinú provinciu Normandského kráľovstva na Britských ostrovoch. Tu sa chcel pomstiť za podlosť kráľa Tancreda. Na rozdiel od neho však bol kráľ Gaillard zbabelcom, ktorý nestanul v čele vojska. Radšej z bezpečia svojho londýnskeho sídla rozdával príkazy. Kým Tancred hrdinsky bojoval v Caen, dobývali Angličania Northampton. V Bitke o Bayeux ryšavý kráľ nad hlavnou časťou anglického vojska zvíťazil a nepotrvalo dlho a plavil sa do Anglicka aby vyslobodil Northampton spod nepriateľského obleženia.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Už z diaľky bolo vidieť tú ohromnú flotilu dvestovky lodí. Obyvatelia pobrežia zo strachu pred hnevom Normanďanov opúšťali svoje domovy a ratovali si život útekom do vnútrozemia. Lode sa približovali k pevnine a keď vojsko vystúpilo na breh nebolo tu už nikoho. Ľudoprázdnou krajinou potom Tancred pochodoval na sever. Keď im však dielom náhody po ceste padol do zajatia akýsi šľachtic náhliaci sa z Londýna na západ, kde hľadal väčšie bezpečie zmenil kráľ svoje plány. Šľachtic totiž pod hrozbou, že bude jeho telo pálené žhavým železom prezradil všetko čo vedel. Tak sa Tancred dozvedel, že kráľ Gaillard naďalej pobýva v Londýne a z úkrytu mocného hradu Tower, niekdajšieho sídla Williama Dobyvateľa, rozposiela príkazy svojim vojskám. Nechal teda nateraz Northampton svojmu osudu a vydal sa dobývať Londýn. Spred múrov mesta potom vyslal kráľ domov do Normandie posolstvo svojim vazalom. List s kráľovskou pečaťou žiadal šľachtu poskytnúť čo najskôr voľných mužov pre boje v Anglicku. Kým on dobýval Londýn organizovali sa v Normandii aj napriek nevôli šľachty vazalské vojská. Angličania, ktorí predtým v Caen prehrali bitku totiž teraz preskupili svoje sily a znepríjemňovali život v Anjou. Mnohí sa obávali vyčíňania nepriateľských vojsk na svojich územiach a preto len neochotne posielali svojich mužov za more. Tancred sa nakoniec dostal až za londýnske brány. Nemilé však bolo prekvapenie, keď sa dozvedel, že sa podarilo kráľovi Gaillardovi z mesta vykĺznuť. Rozhnevaný na nedbalosť svojich vojakov, ktorí neustrážili všetky východy z mesta sa teraz rozhodol predsa pochodovať na Northampton. Pár dní v Londýne vyčkal než dorazili vazalské posily a s veľkým vyše desaťtisícovým vojskom teraz mieril na sever.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


V Northamptone sa Angličanom nedarilo podľa ich predstáv. Grófstvo sa urputne bránilo a obrancovia robili útočiacemu vojsku veľké problémy. Uvedomujúc si svoje chabé šance sa northamptonskí bojovníci uchyľovali k záškodníckym činom. Pod rúškom tmy prenikali do táborov nepriateľov, škodili a potom znovu mizli v tmavom závoji noci. Hrdinsky dokázali vytrvať než konečne prišla spása. Tancred s veľkým vojskom porazil pri Crowlande Angličanov a vytlačil ich z Northamptonu.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Normandia však musela čeliť neustálym útokom Angličanov, ktorí na pevnine po prehratej Bitke o Bayeux zostali. Teraz sa sem navyše preplavili z Anglicka ďalší bojovníci, ktorí vojsko posilnili a spoločne obležali Mortain. Ich vyčíňanie znepokojovalo normandskú šľachtu, ktorá musela svojich mužov vyslať do Anglicka. Náhlivo teraz žiadali kráľa o návrat, aby ich zbavil plieniacich Angličanov. Tancred nevyčkával. Zavelil k okamžitému návrat do Normandie, kde sa chcel s Angličanmi nadobro porátať. Vojsko sa preplavilo do Caen a kráľ hnaný túžbou po pomste teraz horlivo organizoval vojsko na pochod na Mortain. Už z diaľky bolo počuť dunivé nárazy skál dopadajúcich na Mortainské hradby. Angličania povytínali množstvo stromov z okolitých lesov a vystavali na poliach neďaleko mesta obliehacie zbrane. Teraz neúnavne pálili na mesto všetkým čo mali k dispozícii a mohlo na múroch spôsobiť škodu. Chladný december znepríjemňoval obliehanie, no rovnako tak znepríjemňoval aj cestu Tancredovmu vojsku. Blížili sa k Mortain a už o chvíľu uzreli kúdole dymu, ktoré k nebu stúpali z tábora obliehateľov. Možno hovoriť o šťastí, že k mestu dorazili práve v miestach, kde mali Angličania rozložený tábor. Nedali tak protivníkovi šancu pre rýchle zorganizovanie obrany. Ako svorka hladných vlkov vrhli sa na tábor a pobili všetkých čo im prišli do cesty. Tancred cválal pomedzi stany a rozrážal svojim palcátom nepriateľské lebky. Ryšavú bradu bolo vidieť už z diaľky, teda mnohí vedeli kto je ten rozzúrený rytier ničiaci všetko čo mu príde pod ruku. V jeho očiach blčal plameň zúrivosti a keby mohol zabíjal by aj pohľadom. Mnoho Angličanov našlo svoju smrť pred hrdbami mesta Mortain. Tí čo prežili teraz ratujúc si holé životy utekali na všetky smery.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Dlho sa Tancred v Mortain nezdržal. Narýchlo zorganizoval obranu mesta a obnovu hradieb. Rozkázal rozrúbať obliehacie zbrane, ktorých drevo malo poslúžiť na zahriatie v blížiacej sa zime. Potom sa znovu vydal do Anglicka, kde hodlal úplne zlomiť nepriateľský odpor. Ešte zima nedala kraju posledné zbohom, keď Normanďania znovu pritiahli do Londýna. Kdožvie kde sa káľ Gaillard toho času ukrýval, no do Londýna sa nevrátil. Normanďania teraz znovu stáli pred Towerom a Tancred bol pevne odhodlaný pevnosť pokoriť. S veľkým triumfom nakoniec Tower predsa odolal. Na slávu veľkého a zaslúženého víťazstva nechal svojich mužov piť vyberané vína z kráľovskych pivníc. Hodoval potom za jeho stolom, no jedlo si museli víťazi zadovážiť sami. Počas dlhého obliehanie totiž obrancovia pevnosti sporiadali takmer všetky zásoby. Po Londýne Normanďania dobyli grófstvo Kent, odkiaľ sa preplavili naspäť do Normandie.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Vojna bola skoro vyhratá, no Angličania sa zmohli na posledný odpor. Ukrývajúci sa kráľ Gaillard vyslal s poslednou nádejou do Normandie zvyšky svojho vojska a čoskoro sa Mortain opäť muselo brániť nepriateľskému obliehaniu. Mesto však bolo tento krát dobre pripravené a navyše kráľ Tancred s vojskom už v tom čase napínal plachty a odrážal od anglických brehov. Bitka ktorá sa odohrala na konci leta roku 1184 bola poslednou, trpkou kvapkou v kalichu anglickej porážky. Kráľ Gaillard prišiel o vyše polovicu svojich bojovníkov a akékoľvek nádeje boli zadusené.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Bojovníci volali na slávu svojho kráľa a s pocitom pýchy hľadeli na porazených Angličanov. Teraz konečne Gaillard vyšiel zo svojho úkrytu, kde sa ako zbabelý potkan po celú dobu ukrýval. Neostávalo mu len pokľaknúť pred víťazom, skloniť hlavu a zmieriť sa s porážkou. Anglicko muselo po vojne Normandii platiť vojnový tribút, čo kráľovstvo vcelku zaťažovalo. Príjem do normandskej pokladnice vzrástol a v krajine začali vyrastať nové hrady a mestá rozkvitali v blahobyte. Tancred teraz uspokojil výbojné túžby a na čas sňal z hlavy vojenskú prilbu a opäť na ňu nasadil kráľovskú korunu.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

Uživatelský avatar
Ilmarinen
Štábní rotmistr
Štábní rotmistr
Příspěvky: 311
Registrován: 21 čer 2016, 13:50

Re: Normandia - Na pomedzí dvoch kráľovstiev

Příspěvek od Ilmarinen » 30 bře 2020, 06:11

XI. Nevydarené zásnuby

Anglicko bolo pokorené a teraz platilo Normandii vojnový tribút. Francúzsko so závisťou hľadelo na svojho menšieho suseda, no neodvažovalo sa podniknúť nič čo by ho zrazilo z piedestálu slávy. Normandia bohatla a prosperovala. Tancred sa teraz konečne naplno venoval domácim záležitostiam a nezamýšľal ďalšiu výpravu. Čoskoro sa mal oženiť a dúfal, že sa snáď čoskoro dočká potomkov. O tom, že rodina bola pre kráľa najväčším šťastím sveta niet žiadnych pochýb. Neustále sa zaujímal o šťastie svojich sestier a najmladší brat Arnaud, pre ktorého mal slabosť, pod jeho vládou posilňoval. Čoskoro mu kráľ zveril titul flámskeho vojvodu a mladík sa stal jedným z najvplyvnejších mužov v zemi. Za manželku si vzal neurodzenú ženu z Flámska a tá mu čoskoro porodila syna Rogera. O dobrom vzťahu Arnauda voči staršiemu bratovi však už možno pochybovať. Hoc nemal dôvodu, v skryte duše bratovi závidel a nebol voči nemu vždy úprimný. Zneužíval jeho lásku a dobrotu a pokiaľ brat dával tak mu pochleboval. Žiaľ Tancred bratove nečisté úmysly nevidel. Zaslepený úprimnou bratskou láskou mu plne dôveroval a dal mu teraz do rúk príliš nebezpečnú moc.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Nastal konečne čas kedy dospela princezná Mayor a Tancred sa chystal na dvor leónskeho kráľa aby svoju nastávajúcu formálne popýtal o ruku a dojednal všetko potrebné pre sobáš. Muži na palubu lode nosili truhlice s rozmanitými darmi a Tancred sa nevedel dočkať kedy sa vydá na cestu a svoju nastávajúcu uzrie po prvý krát. Predstavoval si nádhernú princeznú, ktorá svojou krásou oslní Mortain a bude mu dobrou manželkou. Loď s normandským kráľom už čoskoro vplávala do leónskeho prístavu. Tancred bol prijatý so všetkými poctami a predstavený na kráľovskom dvore. Kráľ Ramiro IV, ktorý sa mal stať manželom jeho mladšej sestry Agnes sedel síce na tróne no kráľovstvu ešte stále oficiálne vládol regent. Tancred vošiel do trónnej sály, uklonil sa mladému kráľovi a s napätím očakával kedy mu predstavia princeznú Mayor. Otvorili sa bočné dvere a do miestnosti vošla závojom zahalená dáma. Pristúpila k trónu a posadila sa na stolec povedľa. Tancred so skrývanou nedočkavosťou čakal, kedy dáma odhalí závoj a konečne zjaví svoju tvár. Ťažko slovami vypovedať aké potom bolo sklamanie Normanďana. Keď dáma odkryla svoju tvár jeho oči sa roztiahli doširoka a spodná tvár povedla. S pootvorenými ústami potom hľadel na princeznú a krk sa mu stiahol natoľko, že nedokázal vyhapkať jediné slovo. Oblial ho studený pot a sklamanie, čo pociťoval vo svojom srdci bolo obrovské. Keď sa konečne spamätal premýšľal, ako sa zo svadby čo najslušnejšie vykrútiť. Nemohol si predsa vziať ženu tak odpudivého vzhľadu. Príliš si idealizoval svoju nastávajúcu a o to väčšie bolo teraz jeho rozčarovanie. Keďže sú ženy od prírody tvory všímavé a vedia vycítiť mužskú náladu, všimla si princezná Mayor Tancredove sklamanie. Plachá dievčina ponorila tvár do dlaní a pustila sa do plaču. V sále nastala vskutku rozpačitá atmosféra. Tancredovi prišlo dievčiny ľúto, no nemohol inak. Leónsky dvorania si začali pošepkávať a kráľ Ramiro bol ešte príliš mladý na to aby situáciu dokázal vyriešiť. Nakoniec sa kráľ Tancred hlboko poklonil a celému leónskemu dvoru ospravedlnil. S jemnou výčitkou, že mu bol zatajený skutočný zjav mladej princeznej a že hľadá nevestu, ktorá mu porodí zdravých a silných synov potom odôvodnil svoj zámer upustiť od sobáša. Obával sa, že na oplátku bude zrušený sľúbený zväzok jeho sestry s mladým kráľom, no nestalo sa tak. Zrejme si sami Leóňania uvedomovali, že princezná je naozaj nie hodna vydať sa za ženícha z Normandie.
Zťažka si Tancred vydýchol keď konečne na palube lode opúšťal leónske brehy. Bol nesmierne rád, že konečne odchádza a na tú nepríjemnú príhodu by bol najradšej úplne zabudol. Plavil sa konečne domov a premýšľal ako v Normandii vysvetliť, prečo sa vrátil bez nevesty.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Nebolo čo tajiť, doma vysvetlil, že po vzájomnej zhode nakoniec obidve strany od sobáša upustili a vyhol sa tak nanajvýš diplomaticky zahanbeniu počesnosti leónskej princeznej. Už čoskoro si Tancred našiel novú snúbenicu na druhej strane La Manche. Ælfgyth, mladučká vojvodkyňa z Cornwallu zdala sa byť konečne vhodnou dámou. Tentokrát však Tancred predtým než dojednal sobáš navštívil Cornwall a stretol sa so svojou vyvolenou. Ťažko však na mladom dievčati odhadnúť či vyrastie skutočne do krásy. Keď telo ženy dospieva, krivky sa zaobľujú a detská tvárička naberá ženské črty môže sa konečný výzor úplne zmeniť. Tancredovi však roky pribúdali a bol najvyšší čas založiť rodinu a plodiť potomstvo. Sám predsa toľko túžil po vlastnej rodine. Teraz musel znovu vyčkávať, kým jeho vyvolená vyrastie v ženu vhodnú na vydaj.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


V lete roku 1192 sa konečne dočkal. No ani tentokrát kráľ nedostal vytúženú krásu. Mladá Ælfgyth síce mala tvár bez chyby, no výzorom väčšmi než urodzenú šľachtičnú pripomínala nevzdelanú sedliačku. Čo však už mal Tancred robiť. Preberal natoľko až sa musel uspokojiť aj s tým, čo sa mu núkalo. Lepší predsa vrabec v hrsti ako holub na streche. Rezignácia z ďalšej svadby by na neho vrhla zlé svetlo a navyše nemal času nadostač. Zvolil preto k svadbe a tak sa na konci leta toho roku doplavil s novou kráľovnou do Normandie.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


O tri roky sa kráľovskému páru narodil syn Raymond a starnúci Tancred sa konečne dočkal dediča. Jeho cit pre rodinu sa aj teraz prejavoval prílišnou starostlivosťou o syna a manželku. Nakoniec sa predsa naučil kráľovnú milovať nie pre jej výzor, ale preto, že sa stala matkou jeho dieťaťa.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Na prelome storočí bola z Ríma do všetkých kráľovstiev vyslaná výzva na podporu križiackej výpravy. Normandia sa chystala do vojny. Dobrým zvykom sa stalo, že zbožní Normanďania doposiaľ nikdy nestáli bokom keď išlo o ochranu kresťanstva. Tak ani teraz nepripadala v úvahu záporná odpoveď na pápežskú prosbu. Dlho kresťania čakali, kým sa budú môcť pomstiť moslimom a znovu získať Jeruzalem. Od dôb Leónskej križiackej výpravy, kedy Seldžuci podlo dobyli Jeruzalem, uplynulo mnoho rokov a za ten čas moslimskí páni zmocnili svoju vládu. Teraz sa však kresťania chystali získať posvätné miesto späť.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Než sa Tancred vydal na výpravu snažil sa zanechať kráľovstvo dobre spravované. Zaviazal svojich radcov prísahou aby Normandii v jeho neprítomnosti dobre slúžili. Zasnúbil svojho jediného syna Raymonda s jednou z dcér vojvodu z Poitou. Vojvodstvo, ktoré susedilo s Normandiou bolo mu zároveň zárukou mieru s Francúzskom. Vojvoda Doumenge bol totiž jedným z tých, ktorí mali na francúzskeho kráľa významný vplyv a Tancred si od toho sľuboval záruku mieru medzi kráľovstvami.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Po horlivých prípravách konečne prišla chvíľa odchodu. Normanďania sa vydali na more a po niekoľkých týždňoch plavby dorazili k brehom Levanty. Do Svätej zeme sa vypravilo množstvo križiakov. Seldžuckí bojovníci nemali šancu vytrvať proti presile kresťanov, ktorí boli neustále posilňovaní novými bojovníkmi. Tancred ihneď po vylodení dobyly Bejrút a pokračovali do Damasku. Tu bojoval až do konca výpravy. Skoro hrozilo, že sa jeho vojsko ocitne zoči voči veľkej presile blížiacej sa armády moslimov, no šťastie stálo na strane Normanďanov. Než vojsko dorazilo k hradbám Damasku bolo po všetkom. Moslimovia pokorne zložili zbrane a vydali Jeruzalem kresťanom.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

Uživatelský avatar
Ilmarinen
Štábní rotmistr
Štábní rotmistr
Příspěvky: 311
Registrován: 21 čer 2016, 13:50

Re: Normandia - Na pomedzí dvoch kráľovstiev

Příspěvek od Ilmarinen » 01 dub 2020, 07:17

XII. Zradný brat

Lode naložené zlatom sa šťastne doplavili do normandských prístavov. Muži zhrbení pod ťažkými nákladom z palúb vynášali bohatú korisť. Od pohľadu na toľké bohatstvo pospolitý ľud čo postával obďaleč a zvedavo sledoval pohyb v prístave nevychádzal z údivu. Tancred sa teraz spokojne prechádzal pomedzi truhly s nevídaným majetkom a premýšľal ako korisť najlepšie zúročiť. Neďaleko od Mortain čoskoro rozpočala stavba nového hradu, ktorý bol súčasťou siete pevností brániacich prístup ku kráľovskému mestu. Prikázal usporiadať veľkú slávnosť na počesť šťastného návratu a na oslavu Jeruzalemského víťazstva. Nech aj prostý ľud ochutná zo sladkého ovocia úspechu a aspoň na chvíľu zabudne na každodenné úmorné povinnosti. Tancred nezabudol ani na verných radcov, ktorí v jeho neprítomnosti kráľovstvo spravovali najlepšie ako vedeli. Zlatom ich teraz za dobrú službu obdaroval. Pridlho bol kráľ bez tepla ženského objatia a tak len čo si po ceste odpočinul uľahol s Ælfgyth. Jeho žiadostivosť musela byť skutočne náramná, keďže mu o niekoľko mesiacov kráľovná porodila naraz dve dcérky Adele a Aline.
Netešili však kráľa smutné správy od sestier, ktoré dielom náhody obidve ovdoveli. Rovnako leónsky kráľ Ramiro IV ako aj škótsky kráľ Conan zvaný Chromý našli svoju smrť v nešťastných súbojoch. Ramiro IV doplatil na vlastnú pýchu a prílišnú sebadôveru keď jeho lebku rozťal meč šľachtica, ktorého vyzval kvôli akejsi malichernosti na osobný súboj. Conan Chromý taktiež padol v súboji, keď precenil svoje možnosti. Sotva mohol ten mrzák s jednou nohou zvíťaziť proti zdravému bojovníkovi. Obidve sestry teraz vládli za svojich nedospelých synov. Hoc Tancred ponúkol pomocnú ruku, obidve zdvorilo odmietli. Ubezpečil teda aspoň sestry, že kedykoľvek bude potreba je pripravený pomôcť.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Normandia mocnela a roky mieru prinášali prosperitu. Tancred však už dlhšie túžil pripojiť Flámske vojvodstvo k zvyšku kráľovstva a tak keď nastal vhodný čas nárokoval si územie Ponthieu. Kráľ Hugues IV vládol v tom čase Francúzsku už mnoho rokov. Dokázal so znesvárenou šľachtou urobiť poriadky a panoval teraz rozhodnou a pevnou rukou. Jeho vojsko bolo mocné a tak sa mohlo zdať Tancredove rozhodnutie zaútočiť na mocnejšieho bláznivé. V Ponthieu bol jediný francúzsky prístav, ktorý kráľovstvu zaisťoval prístup k La Manche či ďalej do Severného mora. Normanďan musel počítať s tým, že budú Francúzi územie brániť všetkými silami. Aj napriek tomu sa však od vojny tvrdohlavý ryšavec nedal odhovoriť. Víťazstvo nad mocnejším súperom stalo sa mu výzvou. Šľachtu uspokojil prísľubom, že ju nebude žiadať o mužov pokiaľ to nebude nevyhnutné. Namiesto toho sa rozhodol povolať do vojny svojho poplatníka kráľa Gaillarda.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Nasledujúca zima bola vcelku suchá a pokojná. Než prídu jarné dažde dali sa vojská do pohybu. Tancred mieril na východ, kde vyčkávali muži z Rouen a na druhej strane La Manche kráľ Gaillard organizoval podpornú armádu. Sám sa tento povestný zbabelec však do boja nechystal. Ku cti mu aspoň slúžilo, že poslal množstvo mužov, ktorí teraz mali bojovať po boku Normanďanov. Mnohí anglickí páni však vysielali svojich mužov do vojny celkom dobrovoľne. Išlo sa predsa bojovať s Francúzmi, ktorí boli ich dávni nepriatelia.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Než francúzsky kráľ zvolal posily a vydal sa do protiútoku padlo Ponthieu. Pobrežnú provinciu Normanďania dobyli bez ťažkostí a čoskoro pokračovali v bojoch na juhu v Clermonte. Vojsko si kliesnilo cestu k Parížu a po ceste rabovalo mestá a obsadzovalo nepriateľské pevnosti. Kráľ Hugues sa sám postavil do čela vojska a nechcel dlhšie vyčkávať. Než dorazia posily z juhu krajiny môže byť všetko stratené. Dlhšie preto neváhal a vydal sa do Normandie. Tancred spoločne s anglickými posilami boli predsa len veľkým sústom aby ho s armádou, ktorú v tom čase dal dokopy prehltol. Mysliac si, že sa Tancred pustí na Paríž učinil všetko aby mesto čo najdlhšie vytrvalo a sám s vojskom odišiel. Predpokladal, že kým budú Normanďania zamestnaní obliehaním Paríža dorazia posily a potom spoločne na votrelcov udrú. Évreux Francúzom po niekoľkých týždňoch obliehania podľahlo. Tancred nateraz odolal Parížu a náhlil sa do Évreux aby sa s Francúzmi stretol skôr než bude ich vojsko posilnené. Sám totiž správne odhadol Huguesov plán. Pri Lisieux narazil na pochodujúceho nepriateľa a ihneď zaútočil. Sám sa čudoval s akou vervou sa do boja púšťali anglickí spojenci. Ako besní vlci Angličania kántrili Francúzov a Tancred vtedy pochopil aká hlboká je ich nevraživosť voči dávnemu sokovi. Pomyslel si, že určite v hĺbke duše nenávidia aj Normanďanov, ktorí ich už od dôb Williama Dobyvateľa trápia vojnami a teraz sú im dokonca zaviazaní platbou tribútu. Veru mal sa Tancred na pozore pred zrádnym spojencom a nevyzrádzal preto anglickým veliteľom všetky svoje zámery. Bitka o Lisieux skončila jasným víťazstvom Normanďanov a preživší Francúzi teraz utekali na juh.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Tancred sa konečne vypravil na Paríž. Počas obliehania mesta prišiel o mnoho mužov a čoskoro jeho zvedi priniesli správy o blížiacom sa veľkom vojsku. Francúzi, ktorí ušli od Évreux sa spojili s posilami z juhu a teraz spoločne mierili vyslobodiť Paríž z obležania. Nepriateľ sa rýchlo blížil a bolo potrebné sa pripraviť na veľkú bitku. Tancred zanechal obliehania a prikázal mužom pripraviť sa na stret s francúzskym vojskom. Krátko pred sviatkom narodenia Krista, roku 1209 sa na predmestí Paríža St. Denis stretlo spojené normandsko-anglické vojsko s francúzskym protivníkom. Francúzi mali miernu prevahu a okrem toho ďalšie posily boli na ceste. O príchode posíl však Tancred zatiaľ nevedel. Jeho špehovia, ktorí mu správy niesli, boli lapení Francúzmi. Teraz stál v čele svojho vojska a burcoval mužov k odvahe. Už spod prilby nežiarila výrazne ryšavá brada, no starosti posledných týždňov spôsobili, že kráľove vlasy osiveli. Šediny mu však dodávali na vážnosti a jeho rozhodné slová teraz dvíhali morálku mužov. Prišiel čas. Tancred vztýčil ruku a pohybom svojho palcátu vpred dal vojsku pokyn k útoku. Rýchlo naši hrdinovia získali na bojisku prevahu a Francúzom nepomohli ani posily, ktoré dorzali príliš neskoro. Akurát na moment oddialili nevyhnutnú porážku. Francúzske straty boli trojnásobné, polia v okolí St. Denis boli posiate padlými a Normanďania čoskoro predmestie získali pod svoju moc.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Skormútený kráľ Hugues IV musel prijať porážku. Prišiel o Ponthieu a utrpel ponižujúcu prehru. Dlho sa spamätával z toľkej hanby a keď konečne osamel ronil v hradnej kaplnke horké slzy sklamania. Tancred sa víťazne vrátil do Mortain. Nebol to však už ten energický ryšavec, lež vážny, zádumčivý zrelý muž so striebornou bradou.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Od návratu z vojny uplynulo sotva niekoľko dní keď sa Tancred dozvedel správy, ktoré boleli na duši tak veľmi ako len vie bolieť zrada blízkeho človeka. Spočiatku neveril, že by ho brat zradil. Keď sa však domnienky potvrdili opanovalo kráľa obrovské sklamanie. Musel sa s bratom čo najskôr stretnúť a porozprávať. Ten nevďačník, ktorému dal všetko, daroval mu vojvodstvo, učinil ho svojim radcom a veliteľom. Ten teraz vo svojej chamtivosti zatúžil vládnuť Normandii a zbaviť vlastného brata trónu. Tancredom lomcoval hnev, no zároveň zúfalstvo. Nechutilo mu jesť a prebdel mnoho nocí než sa konečne s bratom stretol. Opäť však bratská láska zatemnila Tancredovu myseľ a zadusila zdravý úsudok. Nechal sa obmäkčiť a nevďačný Arnaud ustúpil od svojich úmyslov až po tom, čo mu brat daroval ďalšie zlato. Naivne dúfajúc, že tak uchlácholí bratove ambície sa nakoniec rozišli.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Onedlho Tancredovi pribudli ďalšie vrásky a ďalšie šediny. V Škótsku po smrti kráľa Conana rástla nespokojnosť šľachty a teraz dúfajúc v ženskú slabosť kráľovnej Charlotte vypukla na juhu kráľovstva vzbura. Vzbúrenci rýchlo vpadli do kráľovského sídla a premohli stráže. Kráľovnú Charlotte odvliekli do zajatia a teraz strádala v chladnej temnici. Tancred zúfal nad údelom svojej nešťastnej sestry. Uchýlil sa do hradnej kaplnky, padol na kolená pred oltárom, zopäl ruky a modlil sa pred krížom. „Bože prečo na mňa zosielaš ďalšie rany? Za čo ma trestáš?“ pýtal sa šeptom mlčiacej postavy na kríži. Veru neprinášali ostatné dni kráľovi veľa radostí. Kvárili ho zlé myšlienky a modlil sa aby sa znovu minca osudu obrátila na druhú stranu. Akosi zatrpkol a zvážnel v tom čase. Veľmi ho ranila bratova zrada a začal byť nedôverčivý a opatrný.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

Uživatelský avatar
Ilmarinen
Štábní rotmistr
Štábní rotmistr
Příspěvky: 311
Registrován: 21 čer 2016, 13:50

Re: Normandia - Na pomedzí dvoch kráľovstiev

Příspěvek od Ilmarinen » 03 dub 2020, 06:01

XIII. Neobmedzený vládca

Po pár mesiacoch, kedy kráľ prepadal trápeniu zo sklamania z vlastného brata a uväznenia sestry Charlotte predsa prišli lepšie časy. Kráľovná Charlotte nakoniec s rebelmi došla k zhode. Škótska vzbura skončila a Charlotte bola za cenu mnohých ústupkov prepustená. Nesmierne sa Tancred potešil keď dostal od sestry správu, že sa jej vodí dobre a opäť sa teší zo slobody. Sužoval ho však stále mladší brat Arnaud, ktorý zdalo sa neupustil od svojich túžob nárokovať si kráľovskú korunu. Zrejme jediné čo mu bránilo bola nedostatočná podpora zo strany normandskej šľachty. Darmo mu Tancred dohováral, Arnaud ostával chladným. Veru oželel starý kráľ, že bol voči bratovi tak láskavý a štedrý. Niekedy však ťažko prečítať skutočnú povahu blízkeho človeka, tobôž ak sme zaslepení úprimnou súrodeneckou láskou.
Anglicko toho času pochovávalo kráľa Gaillarda I. Zbabelého kráľa na tróne vystriedal jeho najstarší syn Gailard II, ktorý vynikal v mnohých smeroch. Okrem toho, že bol na rozdiel od otca zdatným vojvodcom bol to aj dobrý hospodár, ktorý kráľovskú pokladnicu spravoval nanajvýš rozumne. Keďže bolo naďalej Anglicko zaviazané platiť Normandii dojednaný tribút, bol šikovný hospodár na tróne nanajvýš žiadúci.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Taktiež vo Francúzskom kráľovstve na trón usadol nový panovník. Kráľ Hugues IV sa kvôli svojim neúspechom stal obeťou ničomnej vraždy. Stratená vojna s Normandiou uvrhla na kráľa zlé svetlo a stratil úcty u svojej šľachty. Krátko na to sa spolčila skupinka významných mužov, ktorí v tajnosti dohodli podlý plán. Jed primiešaný do kráľovho vína potom ukončil kráľov život. Nešikovnosť vraha však spôsobila, že bol lapený a v bolesti mučený vyzradil, kto mu za ten hanebný čin štedro zaplatil. Vyšlo tak najavo, že príkaz vydal vojvoda Arnaud de Poitou, ktorý bol zároveň švagrom Tancredovho syna Raymonda.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Francúzsku korunu zdedil Hugues V, ktorý však nemal čas porátať sa s vrahmi svojho otca. Smrť starého kráľa totiž využili Mauri a sotva mŕtvi panovník spočinul v rodinnej hrobke tiahli proti Francúzsku. Po narýchlo zorganizovanej korunovácii sa tak musel mladý kráľ náhliť aby bránil južné Francúzsko. Vojvoda z Poitou snažil sa nového panovníka presvedčiť o svojej lojálnosti a ochotne mu poskytol svojich mužov. Hoc nechal zavraždiť kráľovho otca, voči synovi nepociťoval zášť. Naopak zdal sa mu vhodným vládcom a snažil sa preto udobriť si ho a všemožne mu dokázať svoju vernosť. Ako čert kríža sa zároveň bál kráľovej pomsty.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Ďalšieho roku dospel princ Raymond. Mladík zocelený rokmi vojenského výcviku vyrástol v tvrdého vojaka. Okrem toho to však bol muž, ktorému Boh požehnal dar reči. Obratný rečník a zdatný rytier, to sú sľubné vlastnosti hodné dobrého kráľa. Hoc Raymond ani zďaleka nepatril medzi dvorných krásavcov možno povedať, že mal akési osobné čaro, ktorým si v kombinácii s výrečnosťou dokázal ľudí získať. Starý kráľ bol so synovou náturou spokojný, no chcel ho ešte mnohému priučiť. Aby vycibril jeho vojvodské skúsenosti túžil Raymonda čoskoro vziať na vojnovú výpravu a zoceliť jeho veliteľské zručnosti.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Opäť tak Normandia obrátila svoj záujem na Francúzsko. Kráľ Hugues V, zamestnaný bojmi s Maurami, bol príliš ďaleko aby mohol vojsko vyslať na obranu. Tancred, trúfalo si tentoraz nárokujúc Picardiu, vpochodoval do Francúzska. Aj tentokrát na Francúzsko zaútočil spoločne s anglickými posilami. S anglickým vojskom tiahol do boja aj anglický kráľ Gaillard II. Ten sa našťastie nepodal na svojho zbabelého otca a volil radšej veliť vojsku v poli než rozdávať príkazy z bezpečia múrov pevnosti.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Niekoľko mesiacov Normanďania spoločne s Angličanmi vyčíňali v Picardii, keď prišiel nepriateľský posol s nečakanou správou. Bolo ta za ranného rozbresku, keď stráže v diaľke zočili muža na koni. Jazdec jednou rukou pridŕžal konský postroj a druhú mal vztýčenú nad hlavu. V ruke držal na znak, že prichádza v mieri biely šat. Stráže teda zatiaľ vyčkávali bez tasených zbraní než sa muž dostane bližšie. Keď bol dosť blízko aby počul zvolal na neho jeden zo strážnikov aby zadržal koňa a vyslovil čo si žiada. „Želám si hovoriť s kráľom Normandie, som poslom jeho výsosti Francúzskeho kráľa Huguesa V a prinášam vášmu pánovi ponuku mieru“ riekol jazdec, oprel si ruky na hrušku sedla a vypäl sa v sedle. Vyčkával s napätím či ho stráže vpustia do tábora. Tie sa medzitým potichu radili čo urobiť, nakoniec predsa privolili. Doprovodili posla ku kráľovskému stanu a jeden zo strážnikov potom žiadal o povolenie vstúpiť. Kráľ spoločne so svojimi veliteľmi akurát raňajkoval. Vôňa pečeného mäsa šíriaca sa zo stanu príjemne šteklila popod nos. Vyhladnutému poslovi sa zbiehali sliny a v bruchu odrazu pocítil, že veru už dlho nič nejedol. Tancred dal zvolenie k vstupu, teda stráže s poslom vkročili dnu. Posol kráľovi vypovedal čo mal a na znak pravosti svojich slov podal mu oficiálnu kráľovskú listinu s jeho pečaťou. Tancred sa pousmial, spľasol ruky a ironicky riekol „Tak slovútni páni, všetko nasvedčuje tomu, že sme dobojovali“. Kráľ Hugues V v liste prisľúbil ustúpiť Picardiu v prospech Normandie ak sa Tancred zaviaže k mieru a prestane s hanebným plienením francúzskych krajov. Onedlho už Normanďania v tábore pripíjali na víťazstvo a čoskoro Picardiu opustili. Vojakov však o pár dní nahradili noví páni, ktorí teraz mali vojvodstvo spravovať.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Len čo sa Tancred vrátil do Mortain čakala ho kráľovná s dieťaťom v náručí. Syn Robert sa narodil po kráľovom odchode. Samotný Tancred nečakal, že je ešte súci splodiť dieťa a že je to dokonca syn to ho tešilo o to väčšmi. Predsa sa teda znovu raz na neho osud usmial. Mraky odtiahli a v jeho živote opäť zažiarilo slnce. Obozretnosť ho však neopúšťala. Dával si pozor predovšetkým na svojho zrádneho brata Arnauda. Svojho syna Raymonda niekoľkokrát dôrazne varoval pred zradným strýkom. Obával sa, že len čo skončí na márach bude sa chcieť Arnaud zmocniť trónu. Princ Raymond sa však čoskoro vydal do Leónu. Tu zdedil územie Asturias de Oviedo na severe kráľovstva. Keď totiž umrela Constance de Mortain, sesternica kráľa Tancreda získal princ Raymond na územie nárok. Constance umrela bezdetná a nárok na územie pripadol práve Raymondovi, ktorý sa tu na čas kým jeho otec neumrie usadil. Vstúpil teraz do služby leónskeho kráľa a rýchlo sa v teplom, prívetivom kraji udomácnil. Dokonca natoľko, že sa rýchlo miestnym prispôsobil aj zvykmi a jazykom.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Francúzskemu kráľovi Huguesovi V sa veru nevodilo dobre. V boji s Maurami utrpel ťažké zranenie, ktoré naveky znetvorilo jeho tvár a zdalo sa, že práve dôsledkom tohto nešťastia sa pomiatol na mysli. Nekonal síce pochabo ako obvykle blázni konajú, no úplne sa odvrátil od Boha. Kvôli jeho rúhačstvu začali ho nazývať Synom Satanovým a odpudzoval nie len svojim zjavom, ale aj činmi a mluvou. Nepotrvalo dlho a znepáčilo sa mnohým jeho konanie. V kráľovstve vypukla vojna a šľachta odhodlaná zvrhnúť diabolského kráľa teraz burcovala ľud do boja.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


V Normandii kráľ Tancred teraz vytušil, že by mohol zmocniť autoritu majestátu. Víťazné vojny a expandujúce kráľovstvo prídavali panovníkovi na prestíži. Okrem toho mal v kráľovskej pokladnici dostatok zlata na to, aby si kúpil priazeň tých, ktorí boli pre jeho zámer dôležití. Obchádzal svojich radcov a zisťoval, ktorí by sa dali zlomiť a zahlasovali za jeho úmysel. Podarilo sa mu získať na svoju stranu dostatok radcov, ktorých za ich hlas odmenil zlatom a majetkami. Nepodarilo sa mu za žiadnu cenu však zlomiť Arnauda, ktorý zjavne pociťoval voči bratovi stále väčšiu závisť. Obával sa teraz prílišnej moci v rukách panovníka a snažil sa zamedziť jeho cieľu. Tancred však bol úspešnejší a kráľovská rada mu o jeden hlas priznala absolútne právo vládnuť nad Normandiou. Nemusel sa viac spytovať rady a stal sa neobmedzeným vládcom.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Dlho sa však Tancred z úspechu netešil. O pár týždňov vážne onemocnel a choroba ho prigniavila natoľko, že nevládal vstať z lôžka. Pohoršilo sa mu tak chytro, že mu nebolo viac pomoci. Hoc sa aj dvorný lekár snažil, starcovi nebolo viac pomoci. Ten vedel, že mu ostáva pár dní života a tak si nechal privolať princa Raymonda, aby sa s ním pred smrťou rozžehnal. Akoby to bola božia vôľa ten bol zhodou okolností toho času v Normandii a tak stihol prísť k smrteľnej posteli svojho otca. Keď Raymond vkročil do kráľovej komnaty zacítil pach potu miešajúci sa s vôňou zapálených sviečok. Otec ležiaci na posteli zťažka dýchal a podchvíľou ho dusil nepríjmený kašeľ. Princ pristúpil k posteli, starec mu vetchou rukou naznačil aby sa posadil. Iba nehybne ležal a nevládal sa posadiť. Očami blúdil po miestnosti a keď si Raymond sadol vedľa postele premeral si ho krvou podliatymi, kalnými očami. Nabral všetky sily aby sa so synom naposledy porozprával. Raymond iba mlčky sedel a načúvajúc pozoroval otca. Bol udivený čo s ním choroba porobila. Jarý muž spred pár dní bol odrazu iba úbohým starcom čakajúcim na svoju poslednú hodinu. Naposledy Tancred syna varoval pred strýkom Arnaudom a radil mu aby bol vládcom spravodlivým a opatrným. Vyčerpanie mu nedovolilo dlho rozprávať a tak opäť odvrátil hlavu, zatvoril oči a už iba oddychoval. Rymond otca naposledy chytil za ruku a iba mlčky sedel. Inokedy zhovorčivý princ nedokázal v tej chvíli nájsť žiadne vhodné slová aby otcovmu trápeniu uľavil. Skoro ráno nasledujúceho dňa starý kráľ Tancred skonal. V tichosti jeho telo vyniesli aby ho pripravili na slávnostný obrad poslednej rozlúčky. Princ Raymond sa tak viac do Leónu nevrátil, no musel okamžite prevziať kráľovské povinnosti v Normandii.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

Uživatelský avatar
Ilmarinen
Štábní rotmistr
Štábní rotmistr
Příspěvky: 311
Registrován: 21 čer 2016, 13:50

Re: Normandia - Na pomedzí dvoch kráľovstiev

Příspěvek od Ilmarinen » 06 dub 2020, 05:49

Raymond I


XIV. Moc ženského kúzla

Než Raymondov otec umrel stal sa mladý princ pánom kraja Asturias de Oviedo v ďalekom Leóne. Grófstvo mu dielom náhody pripadlo ako dedičstvo po otcovej sesternici, ktorá umrela bezdetná. Mladý Raymond sa teda vypravil do Leónu, kde pobýval väčšinu času a do Normandie sa vracal iba zriedka. Spravovať grófstvo síce nie je to čo spravovať kráľovstvo, no predsa človek nadobudne aspoň isté skúsenosti. V Leóne okrem iného natoľko Raymond privykol na miestny život až sa z neho v krátkom čase stal väčšmi Kastílec než Normanďan. Naučil sa dobre miestny jazyk a medzi svojimi poddanými sa aj preto tešil obľube. Za ženu mal Raymond Pernelle, dcéru vojvodu z Poitou, ktorá bola žena ctižiadostivá a ľstivá a naučila sa ako svojho muža presvedčiť na to čo si ona žiadala. Hoc bola len jednou z mladších dcér a na vojvodský titul po otcovi mala iba biedny nárok, zaumienila si, že s pomocou svojho muža dosiahne po čom prahne. Túžila predčiť starších súrodencov a sama vládnuť Poitou. Keď umrel starý kráľ Tancred a Raymond sa vrátil do Normandie získal konečne dostatočnú moc, ktorú Pernelle hodlala zužitkovať.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Mocná je ženská zbraň, ktorá dokáže uspokojiť mužskú žiadostivosť a kráľovná Pernelle naskutku vedela ako na svojho muža. Ten podľahnúc jej ženskému kúzlu snažil sa jej vyplniť všetko čo si žiadala. Neústále mu podsúvala svoju túžbu stáť sa vojvodkyňou v Poitou až ho dostala presne tam kam chcela. Raymond opantaný ženským pôvabom nechal sa presvedčiť aby tiahol do vojny.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Než francúzsky kráľ zoskupil vojsko vpadol Raymond spoločne s najatými žoldniermi za hranice. Nepochodoval však na Poitou no mieril k Parížu kde sa stretol s vojskom kráľa Huguesa. Tu Francúzov pri Neumours silou svojho veľkého vojska porazil. Víťazstvo nad kráľovským vojskom mu však nebolo príliš platné, keďže kráľ Hugues unikol a teraz sa snažil dostať k vazalským posilám.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Francúzsko onedlho muselo čeliť ďalšej vojne, keď Uhri spoločne so Sicilanmi využijúc vojny s Normandiou vypovedali kráľovstvu vojnu. Bezbožný kráľ bol od čias kedy sa odvrátil od Boha tŕňom v oku mnohým panovníkom, ktorí sa chceli zaskvieť v očiach cirkvi svätej. V čase, keď bolo Francúzsko vo vojne s Normandiou dúfajúc v jeho oslabenie, pochodovali od východu na kráľovské mesto dve početné armády. Rymond po bitke pri Neumours udrel na Poitou. Úspech Normanďanov stretal kam vkročili. Získali sever vojvodstva a podarilo sa im dobyť sídelný hrad vojvodu. Začalo sa však zmrákať a od juhu tiahla veľká francúzska armáda, ktorej sa Normanďania nedokázali rovnať. Raymond s vojskom stihol ustúpiť na sever do Nromandie a Francúzi vyháňali z Poitou posádky, ktoré ostali na dobytých hradoch. Raymond pochopil, že ak chce nad kráľom Huguesom zvíťaziť potrebuje poraziť jeho veľké vojsko. Rozhodol sa najať ďalších žoldnierov a tak bojovníci Bielej kompánie opäť raz stanuli po boku normandských vojakov.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Kým kráľ Hugues bojoval v Poitou Paríž strádal. Sicilskému vojsku sa podarilo dobyť predmestia kráľovského mesta a mestské múry teraz len tak tak odolávali nepriateľským útokom. Hugues preto opustil Poitou a náhlil sa zastaviť Sicilanov bušiacich na parížske brány. Keď Raymond od špehov vyzvedel francúzske zámery sám sa vydal k Parížu. Padlo mu vhod, že sa kráľ Hugues oslabí bitkou so Sicilnami a zamýšľal buď Sicilanom v boji pomôcť, alebo vyčkať ako bitka skončí a potom zaútočiť na Francúzov. Hlavný voj jeho armády tvorili žoldnieri, ktorým dobre zaplatil a spoliehal na ich bohaté skúsenosti. Zlata mal dostatok a tak sa neobával, že by nájomní vojaci zbehli a pridali sa na stranu nepriateľa.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Raymond o pár dní stanul pod Parížom. V diaľke sledoval zoskupujúce sa vojská Sicilanov, ktorí sa viac nevenovali obliehaniu mesta no pripravovali sa na francúzsky útok. Obďaleč rovnako kráľ Hugues organizoval svoje vojsko k útoku a náhlivo obchádzal pomedzi svojich bojovníkov. Raymond sedel pokojne v sedle, díval sa pozorne a odhadoval šance obidvoch vojsk. Nakoniec si nechal privolať posla, ktorého vyslal k veliteľovi Sicilanov. Ponúkol mu svoju pomoc a nič od neho ako protislužbu nežiadal. Obidvaja totiž mali spoločný cieľ poraziť Francúzov a tak sa teraz mohli spojiť pre jeho dosiahnutie. Raymond nemal čo stratiť. Postačovalo iba vyčkať ako bitka dopadne a potom rozdupať čo z Francúzskeho vojska zostane. Sicilania však boli v horšej situácii. Počtom ich Francúzi prevyšovali a ich vojsko vyčerpané dlhým obliehaním bolo v značnej nevýhode. Aj napriek tomu sa však Raymond zachoval rytiersky a pomohol Sicilanom. Keď sa posol vrátil a priniesol správy o radostnom prijatí u Sicilanov a tisíceré vďaky za kráľov šľachetný úmysel, dal Raymond pokyn k pochodu. Vojsko pomaly postupovalo k Sicilanom. Kráľ Hugues na druhej strane bojiska preklínal Normanďanov no cesty späť nebolo. Bitku podľa očakávaní prehral a prišiel o mnoho mužov.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Raymond sa rozišiel so sicilským veliteľom vo vskutku priateľskom duchu. Ten Normanďanom radostne žehnal za ich šľachetný skutok. Raymond sa teraz náhlil prenasledovať ustupujúcich Francúzov. Práve v Poitou dohnal nepriateľa a dokonal jeho skazu. Keď počas bitky padli do zajatia francúzski velitelia, ostal kráľ Hugues veliť vojsku sám. Ustupoval kam to bolo podľa jeho úvahy najlepšie a zúfal nad svojim údelom. Netušil čo ďalej, vojna zdala sa byť už stratená a premýšľal čo by mohol urobiť aby zvrátil nevyhnutnú prehru.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Nič sa však už podniknúť nedalo, porážka bola neodvratná a tak zastavil svoje vojsko a vzdal sa všetkych nádejí. Kráľovná Pernelle sa stala vojvodkyňou z Poitou a na krátky čas kým žil kráľ Hugues V sa dokonca vojvodstvo stalo od Francúzska úplne nezávislým.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


O pár mesiacov skonal kráľ Hugues V a novým panovníkom Francúzska sa stal jeho najstarší syn Hugues VI. Kráľ je mŕtvy, nech žije kráľ. Sotva mladík usadol na kráľovský trón musel čeliť naďalej trvajúcej vojne s Uhrami a akoby toho nebolo málo proti Francúzsku teraz stáli aj odvekí rivali Angličania. Skôr ako si na hlavu nasadil korunu musel sa vysporiadať so zdedenými vojnami. Poitou sa však teraz opäť stalo súčasťou Francúzskeho kráľovstva, no kráľovná Pernelle držala vojvodský titul pevne v rukách.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

Uživatelský avatar
Atlantis
18. Plukovník
18. Plukovník
Příspěvky: 4789
Registrován: 08 říj 2006, 12:25
Bydliště: Praha
Kontaktovat uživatele:

Re: Normandia - Na pomedzí dvoch kráľovstiev

Příspěvek od Atlantis » 06 dub 2020, 16:51

Jako rozehrané to máš suprově :clapping:

Co všechno máš vlastně za DLC? Na úvod nepíšeš a tak zběhlý v CK2 nejsem, abych to poznal. Jinak zajímavý vývoj a přemýšlím, kam se vlastně vydáš dále? Původně, když jsem začal report číst, jsem očekával útok na Bretaň a vytvoření státu v "rohu" Francie, nicméně Tvá expanze se zatím udává přesně opačným směrem (i když teď s Poitou částečně v normanských rukou... B) ). Škoda skoro zajímavého scénaře, kdy by saští rebelové v Anglii uspěli a zůstal normanský pouze jih, pak by Normandie mohla uplatňovat politiku všichni Normané v Normandii :D, zabrat jižní Anglii a opanovat La Manche. Nicméně to se již nejspíš nestane.
Ve hře jsi nejspíš už o dost dál, při pohledu na mapu mě napadají jen dva vývoje: Buď bude osekávání Francie pokračovat a nakonec Francie de-facto zanikne, přičemž nejsilnějším nástupnickým státem v oblasti se stane právě Normandie, nebo se uskuteční druhý 1066 a Normandie podruhé ovládne Anglii (syntéza obojího se, pochopitelně, nevylučuje :wink: ). Protože cokoliv jiného by Normanské území neuměrně tříštilo. Ano, nabízí se tu možnost táhnout směr Holandsko, ale i kdybys porazil HRE, stane se z Tebe totální nudle, což je IMO dost nepraktické.

Mimochodem, to hrabství v Anglii je hrozná pěst na oko :mrgreen:
Oklamat, zmást, překvapit
("Stonewall" Jackson)

Uživatelský avatar
Ilmarinen
Štábní rotmistr
Štábní rotmistr
Příspěvky: 311
Registrován: 21 čer 2016, 13:50

Re: Normandia - Na pomedzí dvoch kráľovstiev

Příspěvek od Ilmarinen » 06 dub 2020, 18:19

Hru mám už dohratú, dokonca aj report už dávnejšie napísaný. Chcel som to pridať už dávno (okolo vianoc) akurát prišli pracovné povinnosti a akosi nebol čas. Teraz mám paradoxne vďaka korone času dosť, no pridávam kapitoly postupne. Myslím, že dohromady to je 30 kapitol.

Pokiaľ ide o DLC tak mám všetky okrem Sunset invasion a Jade dragon mám vypnutý.

Ďalší vývoj prezrádzať nebudem :D aby som nekazil prekvapenie. No bola to celkom zaujímavá hra. V podstate som sa nechal inšpirovať Josifom ktorý mi kedysi navrhoval či by som neskúsil hrať za vazala. Tak som skúsil a nakoniec z toho bola celkom zaujímavá hra.

Tento reprt je taká rýchlovka, príliš som nad príbehom nepremýšľal, no už teraz mám rozohratú ďalšiu hru, opäť za vazala a napísaných mám zatiaľ 13 kapitol. Tentokrát však sa snažím o trošku prepracovanejší príbeh. Taktiež to vyzerá na celkom zaujímavú hru tak uvidím ako to skončí.

Uživatelský avatar
Ilmarinen
Štábní rotmistr
Štábní rotmistr
Příspěvky: 311
Registrován: 21 čer 2016, 13:50

Re: Normandia - Na pomedzí dvoch kráľovstiev

Příspěvek od Ilmarinen » 08 dub 2020, 05:58

XV. Pohan na francúzskom tróne

Nad Francúzskom viseli chmúrne, hrozivé mraky. Kráľovstvo čelilo vojne s Uhrami, Angličanmi a čoskoro znovu stálo aj proti normandskému rivalovi. Dobyvačné chúťky kráľa Raymonda neustali a obrátil sa opäť proti francúzskemu susedovi aby využíjúc nešťastia, ktorému mladý kráľ čelil a zároveň rozšíril svoje dŕžavy. Pod zámienkou nároku svojho vazala grófa Charlesa z Clermontu na úrodný kraj Champagne tiahol do ďalšej vojny.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Raymond vpochodoval so svojim vojskom do Champagne no čoskoro následkom podivnej náhody stratil právo pokračovať v boji. Francúzskom sa rýchlo niesla novina o novom panovníkovi, ktorý zvrhol z trónu nešťastníka Huguesa VI a z mesta Dijon započal vládnuť kráľovstvu. Isteže neúprosný boj o moc medzi mocnými rodmi nie je nič neobvyklé. Zvláštne však bolo, že Francúzsko opanoval pohan zvaný Vidmantas až z ďalekej Litvy, ktorý sa teraz vyhlásil novým vladárom. Raymond udivený novými pomermi vo Francúzskom kráľovstve teraz odtiahol naspäť do Normandie aby tu premyslel svoje ďalšie konanie. Nepáčilo sa mu veru, že pohan zasadol na trón a stal sa rovnako vládcom jeho drahej manželky Pernelle, vojvodkyne z Poitou.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Nechcel aby jeho milovaná strádala pod vládou pohana a zamýšľal preto na čele vojska skorý návrat do Francúzska. Pod zámienkou svätej kampane, voči ktorej žiadny z kresťanov nemôže mať krivej námietky, onedlho znovu tiahol do vojny. Vojsko už skoro prekročilo hranice Normandie keď sa Raymond dopočul, že pohanský kráľ Vidmantas sa vzdal svojej starej viery a prijal svätý krst. Z mesta Dijon teraz vládne ako kresťanský kráľ, zapudiac všetky svoje pôvodné zvyky. Kajúcnik sa vyspovedal zo všetkých svojich predošlých hriechov a očistil svoju dušu. Raymond sa teda musel zastaviť na hraniciach svojho kráľovstva a upustiť od vojny. Stratil práva na sväté ťaženie no neupustil od svojho zámeru vojny s kráľom Vidmantasom. Neveril, že sa pohan tak rýchlo vzdá svojich bohov a mysliac si, že je to len jeho vypočítavý čin aby sa udržal na tróne spriadal predsa plán na inváziu.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Sústrediac svoju pozornosť na nesporné právo svojho vazala na Champagne čoskoro kráľovi Vidmantasovi vypovedal vojnu. Sotva sa tak vrátil do Mortain a sňal zo seba zbroj, znovu sa chystal do boja.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Bolo to akurát v čase keď kráľovské vojsko obliehalo hrad Provins v kraji Brie, Raymonda špehovia upozornili na blížiaceho sa nepriateľa, ktorý od juhu postupuje s vojskom väčším než je jeho. Narýchlo teda vyslal posla za hranice. Listom žiadal svojho verného vojvodu z Picardie aby povolal vojsko a ak v udanom čase neuzrie na hraniciach svojho kráľa nech sa mu vydá na pomoc. Potom prikázal zbaliť tábor a vydať sa na spiatočný pochod.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Lež človek mieni a pán Boh mení. Pridlho trvalo zorganizovať spiatočný pochod a tak než kráľ Raymond odtiahol z Brie skrížilo mu cestu francúzske vojsko. Čelil teraz presile a jeho vojsko prichystané na odchod muselo rýchlo zaujať obranné pozície. Normanďania v narýchlo zorganizovanej obrane vyčkávali na nepriateľský útok. Zoradení v zástupe so štítmi pevne držiacimi pred sebou čakali na príkazy. Francúzska jazda sa vrhla na rady obrancov a začala krvavá bitka. V domnení početnej výhody Francúzi podcenili nepriateľa a tak keď sa Normanďania pustili na ústup nedisciplinovane zaútočili. Bol to však iba úskočný manéver Normanďanov, ktorý mal zmiasť nepriateľa. V momente keď sa organizovaný útok Francúzov zmenil na chaotické prenasledovanie ustupujúceho protivníka sa Normanďania obrátili a za podpory svojej jazdy vyčkávajúcej na ten moment vyšli do protiútoku.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Atmosféru smutnej piesne rynčiacich zbraní ešte väčšmi umocňoval krvavo červený, jesenný západ slnka. Blížil sa večer a bitka sa chýlila ku koncu. Aj napriek počiatočnej nevýhode teraz Normanďania získali na bojisku prevahu a dorážali zúfalého nepriateľa. Krvou sa sfarbilo nebo a krvou sa rovnako sfarbila aj zem v okolí Sézanne. Na večnú slávu kráľa Raymonda zvíťazilo toho dňa normandské vojsko nad Francúzmi. Keď na bojisko dorazilo vojsko z Picardie, ktoré márne vyčkávalo na hraniciach a keď sa kráľ neobjavil vydalo sa mu podľa jeho priania naproti, bolo už takmer dokonané. Francúzi ustupovali z bojiska a Normanďania prevolávali slávu svojmu kráľovi.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Raymond však neponechával nič náhode a tak najal žoldnierske vojská, ktoré mu mali pomôcť získať Champagne. Spoločne dobyli Brie a v Troyes po druhý krát porazili Francúzov.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Porážka pri Troyes bola labuťou piesňou francúzskeho vojska a kráľovi Vidmantasovi neostalo iné ako vzdať sa kraja Champagne. Trubadúri spievali mnoho piesní o slávnom víťazstve pri Sézanne ešte skôr než sa Raymond vrátil do Mortain. Legenda o zázračnom vojvodcovi, ktorý porazil mocné francúzske vojsko sa veru rýchlo rozniesla po kráľovstve.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Tak ako prisľúbil tak aj vykonal. Ešte toho dňa Charles de Bourgogne dostal do správy vojvodstvo Champagne. Teraz sa už kráľ Raymond konečne vydal na spiatočnú cestu do svojho sídla. To však ešte netušil, že ho čoskoro postihne nešťastie, ktoré zatemní jeho veselú myseľ a prinesie do jeho života veliké trápenie.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

Odpovědět

Zpět na „Reporty/AAR z Crusader Kings II“