Pod krídlami Piastovskej orlice

Reporty nebo-li AAR z Crusader Kings II.

Moderátoři: Atlantis, martas3, Vals, Phoenix

Uživatelský avatar
Ilmarinen
Nadrotmistr
Nadrotmistr
Příspěvky: 232
Registrován: 21 čer 2016, 13:50

Re: Pod krídlami Piastovskej orlice

Příspěvek od Ilmarinen » 10 dub 2019, 15:45

VII. Pád Kyjevskej Rusi

Keď sa roku Pána 1108 Európou širili správy o krížovej výprave chudobných sotva sa niektorý z urdozených pánov ubránil pohŕdavému úsmevu. Nikto neveril v úspech týchto biednych ľudí, ktorí boli privyknutí v pote tváre obrábať polia, či hrdlačiť niekde v lesoch. Porážka Kráľovstva jeruzalemského, bola trpkým jablkom, ktoré kresťania len ťažko dokázali skusnuť. Niet vedomostí o tom, kto dokázal zburcovať biedny ľud aby sa vydal na strastiplnú cestu do svätej zeme a pokúsil sa o to, čo sa nepodarilo rytierom vojenského remesla znalým. Snáď každý na počiatku považoval výpravu za márnu a dopredu ju odsudzoval k neúspechu. O to väčšie bolo počudovanie, keď zo svätej zeme prišla novina o jej úspechu. Božie cesty sú nevyspytateľné a nikto nepozná jeho zámer. Čo stálo za nečakaným triumfom núdznych bojovníkov, ktorí sa vo svojej prostote a čistej viere vydali proti ukrutným Saracénom? Snáď práve viera a úprimné odhodlanie posvätili tento úspech. Jeruzalem sa opäť ocitol pod vládou kresťanov. Preveliká bola radosť, avšak moc mohamedánskych panovníkov obklopujúcich sväté kráľovstvo je ohromná. Určite nepotrvá dlho a moslimovia zatúžia pomstiť potupnú porážku.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


V službe Bohu neotáľal ani Władysław. Nešíril však vieru v Boha len mečom no posilňoval významne aj úsilie a prácu misionárov, ktorí sa vydali v ústrety neistému a nebezpečnému poslaniu. Poľskí mnísi sa vydávali na územia pohanov aby prinášali medzi zblúdilé národy kresťanské učenie. Množstvo nebezpečenstva číhalo v neznámych krajoch, no viera v posvätné poslanie bola silnejšia a víťazila nad strachom. Práca odvážnych mníchov prinášala čoskoro ovocie. Okrem niektorých baltských pohanov prijal kresťanský krst aj estónsky ľud, obývajúci kraje na chladnom severe. Poľským pričinením sa tak estónski pohania zbavili tmárstva, vystúpili z temnoty a našli správnu cestu k večnej spáse.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Významne Władysław napomohl aj kráľovstvu Jeruzalemskému. Vyslal novokorunovanému kráľovi truhlu plnú zlatých mincí ako dar, ktorý má dopomôcť k obrane svätého mesta. Za tento skutok nanajvýš šľachetný bol poľský kráľ odmenený darom naskutku vzácnym. Družina, ktorá zlato do Jeruzalema dopravila mu priniesla prst apoštola Jána.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Úmorné boli toho času boje na Kyjevskej rusy. Knieža Davyd v zúfalstve vyslal na krakovský dvor poslov so žiadosťou o pomoc. Neslobodno v takej ťažkej chvíli ponechať svojho spojenca na pospas mnohým nepriateľom, ktorí trhali Rus kyjevskú ako hladní vlci. Vychstal sa preto Władysław a vypravil s vojskom kniežaťu na pomoc. Poľské šíky pochodovali ruským krajom a porážali rebelské bandy.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Ako hrozivá nemoc sa rebélia šírila Rusou. Mnohí stanuli proti vláde kniežaťa Davyda. Nebolo nádeje na to aby dokázal aj za pomoci Poliakov zjednať poriadok. Mocné mesto Kyjev sa aj navzdor odhodlanej obrane nepodarilo ubrániť. Zradný náčelník Jakov sa mesta zmocnil a vyhlásil sa za nového pána. Započal vládnuť zemi zvanej Černigov a vypudil všetkých prívržencov kniežaťa Davyda.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Davydovo vojsko bolo úplne zničené a jedinou nádejou sa mu stal kráľ Władysław. Poliaci sa bili chrabro a vyhnali nepriateľa z príhraničných krajov. Tu našiel zúbožený knieža Davyd spásu a započal panovať. Nezval sa však viac kniežaťom kyjevským, lež utvoril kráľovstvo zvané Ruthenia. Tak bolestivá zrada spôsobila pád mocného impéria a zrazila Davyda na kolená.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Nemal však Davyd v úmysle zmieriť sa s hanebnou porážkou. Sotva sa navrátil Władysław z výpravy a prekročil brány Krakówa žiadal ho pomoc v úsilí znovuzískať stratené zeme. Množstvo bojovníkov však na Rusy našlo svoju smrť a nebolo by múdre zvolávať v tak skorom čase tých, čo sa sotva k rodinám vrátili. Prisľúbil znovu Władysław spojencovi pomoc, no doprial prv svojmu vojsku ako aj sebe samotnému odpočinku. Po dostatočnom oddychu nechal zvolať svoje vojská a vyrazil na pomoc spojencovi.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Cestou do Ruthenie pokonal Władysław podlaského náčelníka Arasa, ktorý si ako mnohí iní utrhol kus kyjevskej zeme a započal na ňom bezbožne vládnuť. Keďže to bol náčelník pochádzajúci z plemena baltských pohanov nehodlal Władysław strpieť jeho vládu na podlaskom území. Tobôž nie po tom, ako prišli do poľska noviny o tom ako bezprávne zaobchádza s kresťanmi na svojom území. Poliaci dobyli Podlasie a pripojili zem ku svojmu kráľovstvu. Bez poľského pričinenia po porážke pohania sami opúšťali Podlasie zo strachu pred možnou pomstou.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Neutešený bol veru pohľad na spustošenú ruskú zem. Už niekoľko rokov Rus sužovali vojny a ľud trpel v zbiedačených, rozvrátených osídliach. Kráľ Davyd sa vypravil bojovať ďaleko na východ a srdce jeho panstva trpelo pod neprestajným besnením litovských bojovníkov. Keď poľské vojsko prechádzalo zbedačeným krajom zračila sa v očiach skormúteného ľudu iskrička nádeje. Sami sa Litovcom nedokázali ubrániť a temer strácali aj poslednú nádej. Władysławovi sa podarilo niekoľkokrát Litovcov odraziť a získať späť stratené územia. Keď pokonal posledný útok pohanov hnal Litovcov na ich vlastnú zem, kam ich prenasledoval a pri Vilne úplne ich vojsko rozprášil. Tým nebojácny poľský kráľ bezbožníkov nadobro od ďalšieho boja odradil a spasil ruthénsky ľud pred ďalším vyčíňaním litovských bojovníkov.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Z Litvy sa vojsko vypravilo naspäť do Kráľovstva poľského, keďže kráľa čakali neodkladné povinnosti zanedbávané počas bojov na Rusy. Navrátil sa teda Władysław do Krakówa, aby spravoval domáce záležitosti. Toho času sa k Poľskému kráľovstvu pridružili pomoranské kraje bez kráľovho úsilia. Pomoranské kráľovstvo sužovala po smrti kráľa vojna s Nórmi a nový kráľ Koloman II nedospel ešte do veku vhodného samostatnej vlády. Dobré časy pomoranské boli nenávratne preč. Úspech pohanského kráľovstva ustal smrťou panovníka a Pomorania sa museli boriť s výbojmi Škandinávcov. Vhodnú príležitsoť zúžitkoval słupský starosta Bożydar. Ten sa uzhodol s niekoľkými vplyvnými obchodníckymi rodmi a vyslal na Pomorany vojsko, ktoré dobylo Maklenburg. Spolok obchodníkov po zdarnej výprave založil Maklenburskú republiku a zvolil starostu Bożydara svojim pánom. Bożydar ako verný vazal neskôr prishal vernosť kráľovi Władysławovi, čím republika ostala pod ochranou Kráľovstva poľského.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti
Naposledy upravil(a) Ilmarinen dne 19 kvě 2019, 20:59, celkem upraveno 1 x.

Uživatelský avatar
Atlantis
18. Plukovník
18. Plukovník
Příspěvky: 4705
Registrován: 08 říj 2006, 12:25
Bydliště: Praha
Kontaktovat uživatele:

Re: Pod krídlami Piastovskej orlice

Příspěvek od Atlantis » 11 dub 2019, 08:56

Jo, expanze na Ukrajinu. Správně :tssa:

Jinak v Říši zuří nějaké povstání? (Poslední dva obrázky)
Oklamat, zmást, překvapit
("Stonewall" Jackson)

Uživatelský avatar
Ilmarinen
Nadrotmistr
Nadrotmistr
Příspěvky: 232
Registrován: 21 čer 2016, 13:50

Re: Pod krídlami Piastovskej orlice

Příspěvek od Ilmarinen » 11 dub 2019, 13:43

Tak veru, Lotrinčania sa rozhodli cisára pokúšať, nepochodili však úspešne. Hmm, no na Ukrajinu zrovna nie, ale pokoj zbraniam samozrejme dlho nepotrvá :D

Uživatelský avatar
Ilmarinen
Nadrotmistr
Nadrotmistr
Příspěvky: 232
Registrován: 21 čer 2016, 13:50

Re: Pod krídlami Piastovskej orlice

Příspěvek od Ilmarinen » 12 dub 2019, 05:43

VIII. Strestanie hriešnych Pomoranov

Roku Pána 1124 vyrástol z chlapeckých rokov princ Leszek. Mladý ctižiadostivý kráľovič túžil po bojovej sláve, rovnať sa svojmu otcovi však pozatým nemohol. Jeho neduživé telo stále pripomínalo chlapca, hoc rozum dospel v muža. Na to však aby bojovník vyzrel v skutočného majstra meča je potrebný čas a skúsenosti. Prisľúbil preto Władysław synovi, že sa čoskoro vydajú spoločne na výpravu, kde bude mať Leszek príležitosť naučené znalosti zúročiť. Sám bol už požehnaného veku, no stále sa cítil pri sile a chcel synovi odovzdať čo najviac skúseností.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Vypravil sa teda kráľ Władysław spoločne s princom Leszkom na ťaženie proti Pomoranom, ktorých dlhý čas sužovala vojna s nórskym kráľom. Poblízko mesta Poznań nechal zvolať svoje vojská a vpadol v lete roku Pána 1125 na pohanskú zem. Keď sa Pomorania dopočuli o chystanom vpáde zburcovali svoje vojská a náhlili sa do Meklenburgu aby pálili a drancovali poľské osídlia. Mýlne sa kráľ Władysław nádejal, že vojna s Nórmi Pomoranov oslabila. Pohanské vojsko bolo napodiv stále pri sile.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Nezačal Władysław preto plieniť a obsadzovať nepriateľské hrady, lež sa vypravil čo najrýchlejšie do Meklenburgu aby zastavil Pomoranov. Keď dorazil zočil cestou miesta, ktoré stihla ruka bezbožníkov vypáliť a vyrabovať. Netrvalo dlho a natrafili na nepriateľa. Hoc sa počtom poľské aj pomoranské šíky skoro rovnali získali Poliaci na bojovom poli čoskoro prevahu. Ťažkú bitku toho dňa vojská zviedli, no milostivý Boh opäť držal ochrannú ruku nad svojimi vernými. Pomoranský kráľ prišiel o skoro polovicu vojska. Hrozivý bol pohľad na množstvo padlých bojovníkov, ktorí tam toho dňa položili svoje životy.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Pomoranské vojsko sa dalo na ústup a Poliaci počali vyháňať posádky pohanov z dobytých hradov. Keď už neostalo v okolí jediného Pomorana vydal sa Władysław dobývať ich tvrdze. Neoblomný bol odpor obrancov, ktorí bránili svoje domovy tak vzdorovito, že spôsobili Poliakom veľké ujmy. Vojsko Pomoranov sa vzmužilo, vpadlo opäť na poľskú zem a drancovalo v blízkosti svojich hraníc. Keď sa pohanskí velitelia dopočuli o značných stratách v poľskom vojsku nádejali sa, že dokážu tentokrát nad Lechmi zvíťaziť. Prestali nivočiť a plieniť a vydali sa naproti Poliakom. Nenechal sa však Władysław zaskočiť a zastrašiť presilou. Starý kráľ pred bitkou predstúpil pred svojich bojovníkov a takto ich posmeľoval: „Nie je potreba vašu odvahu a oddanosť vyzdvihovať. Tak ako verím vo všemocného Pána tak verím, že aj dnes preukážete svoju chrabrosť a nenecháte sa presilou zastrašiť. Vecte, že bojujete za slávu božiu a slávu Kráľovstva poľského. Pohľaďte na šíky bohorúhačských oplanov pred vami! Predsa sa nemôže cháska Pomoranov hoc aj v presile s nami rovnať! Spomeňte na všetky tie víťazstvá, ktoré sme doposiaľ dosiahli a nech vás viera a hrdosť ženie k ďalšiemu hrdinskému triumfu. Buďte však ostražití a nepodceňujte soka. Nieje však vo mne kúska pochýb o tom, že dnes poľské vojsko znovu opustí bojisko ako víťaz.“ Keď Władysław dohovoril prevolali bojovníci svojmu kráľovi slávu a údermi o svoje štíty sa navzájom burcovali. Keď starý kráľ usúdil, že je vhodný čas nevyčkával viac. Vyzdvihol Szczerbiec nad hlavu, a so zvolaním „Naprzód rodacy!“ mávol čepeľou napred, čím dal vojsku pokyn k útoku. Hrozivým hnevom udrelo poľské vojsko na Pomoranov. Tráva sa od potokov krvi sfarbila na rubínovo a pohľad na bolesťou skrivené tváre mŕtvych bojovníkov bol strašlivý. Pred všetkými však hodno vyzdvhnúť činy, ktorými sa mladý princ Leszek v boji vyznamenal. Bijúc sa ako zúrivý lev porúbal množstvo pomoranských bojovníkov. Nevýhodu svojej útlej chlapeckej postavy dokázal premeniť na výhodu, keď dokázal manévrovať mrštenejšie a obratnejšie ako mnohí jeho protivníci. Jeho údery možno neboli tak mocné, no zato presné. Pomoranské vojsko utrpelo tak krutú porážku, že sotva kto ostal po boji úplne bez ujmy. Pach smrti sa vznášal nad bojiskom a aj samotní Poliaci túžili po bitke z toho pekelného miesta pôjsť čo najskôr.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Vypravil sa preto Władysław so svojim vojskom priamo na Szczecin, sídelné mesto pomoranského kráľa. So zámerom uštedriť sokovi konečnú porážku úderom priamo do srdca ich kráľovstva pochodoval na čele vojska so synom po boku. Mladý Leszek sa hrdo niesol v sedle koňa, vedomý si svojich záslužných činov v predošlej bitke. O nič menej bol hrdý aj samotný Władysław, ktorý nepochyboval, že bude Leszek vhodným nástupcom. O pár dní vojsko stálo pred bránami Szczecina. Niekde za hradbami v komnatách kráľovského paláca nachádzal útočisko mladučký pomoranský kráľ, ktorý nebol s to kvôli svojmu veku vládnuť a tak rozhodovali v týchto ťažkých časoch tí najváženejší a najschopnejší spomedzi pomoranských pánov. Poľskí obliehatelia bortili hradby mesta a chystali sa práve na útok, keď sa Pomorania múdro rozhodli prijať poľské nároky pred neistým osudom. Radosť z triumfu však vzápätí vystriedali obavy. V čase keď Władysław dobýval Szczecin vpadol do Poľska akýsi nomádsky náčelník zvaný Busir so svojou armádou. Podlo ten stepný vlk využil neprítomnosť kráľa v Krakówe a mesto vyplienil. Posmelený úspechom žiadal od Władysława jednu z jeho dcér alebo kus poľskej zeme na ktorej by sa mohol so svojou družinou usadiť. Keď kráľ obdržal podmienky bol už na ceste zo Szczecina. Rozhnevaný nad toľkou trúfalosťou požiadavky odmietol a tak sa Busir rozhodol vziať si sliezske územie násilím. Po ťažkých bojoch by oslabená kráľovská armáda nedokázala sama čeliť stepným votrelcom. Postupujúc do Sliezska preto Władysław povolával do boja vojská vazalov, ktorých územím tiahol.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Krom vyčíňania náčelníka Busira započali na východe kráľovstva lúpežné nájazdy pohanských Litovcov, ktorí už pridlho čakali na chvíľu kedy sa môžu nenávideným Lechom pomstiť. Záležitosťou najpálčivejšou však bolo odvrátiť nomádskych bojovníkov a uchrániť Sliezsko pred ich panovaním. S dostatočne veľkým vojskom Władysław pochodoval na Opole, kde podľa správ Busir práve pustošil a drancoval poľské sídla. Prevahou svojho vojska zdolal jeho hordu, ktorá nevidiac šancu na úspech ustúpila do Čiech. So šťastím prešiel Busir zrádne horské cestičky a kráľ dúfal, že sa viac na jeho území neobjaví. Netrvalo však dlho a bol rovnako ako otravný hmyz spiatky. Ani tento krát však nepochodil a odtiahol z Poľska bez úspechu.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Čoskoro ustali aj litovské lúpežné výpravy a tak si mohol starý kráľ konečne vydýchnuť a vrátiť sa do Krakówa. Mesto znivočené nomádskym vpádom bola potreba čo najskôr znovu postaviť na nohy a taktiež samotný panovník potreboval oddych od konského sedla. Bolo to veru dávno, od času kedy naposledy poľský a český kráľ zasadli k jednému stolu a ako spojenci spoločne hodovali. Hoc boli vzťahy medzi obidvomi kráľovstvami od čias uzmierenia kráľa Bolesława Smelého žičlivé, kontakty medzi dvormi však neboli časté. Potešil sa preto kráľ Władysław, keď ho český následník Prokop poctil pozvaním na svoju korunováciu. Neotáľal a vypravil sa do Prahy aby nového panovníka neurazil a dobré vzťahy s Čechmi uchoval. Českí Přemyslovci krom toho dosiahli v Ríši rímskej postavenia naskutku významného, keď sa kráľovnou uhorskou stala Justina Přemyslovna a Uhry sa tak zviazali s majestátnou ríšou.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Roku Pána 1133 udivila poľský dvor krížová výprava, ktorú pápež zvolal proti mocnej Byzancii. Starajúc sa o vlastné záležitosti Władysław príliš nedbal o politiku Svätej stolice a teda nepoznal pápežov motív. Tušil však, že tŕňom v päte bude pradávny rozkol medzi pravou cirkvou katolíckou a tmárskym pravoslávím. Rím sa snažil zraziť Konštantinopol na kolená a teda pápež naliehal na všetkých katolíckych panovníkov aby jeho snahy podporili. Keďže Władysław usiloval vznešene o šírenie a ochranu katolíckej viery neotáľal a vyslal do Ríma súhlasnú odpoveď. Tak ako mnoho iných zbožných bojovníkov tak sa i poľský kráľ so svojim vojskom zberal na pyšnú Byzanc. Vskutku mnoho vznešených aj menej vznešených pánov vyslyšalo pápežove prosby. Z celej Európy prúdili rytieri na Balkán aby získali slávu v tejto významnej výprave. Ani mocná Byzanc nedokázala odolať tak ohromnej sile. Ako sa povodeň po silných jarných dažďoch rozleje po šírej krajine, tak sa rozleteli križiacke vojská po celej ríši. Plienili a dobývali osídlia a hrady až stanuli pred samotným Kanštantinopolom. Mesto tak pompézne a nádherné mnohí ešte doposiaľ nevideli. Aj napriek tomu, že sa zdalo, že je mesto nepremožiteľné nakoniec predsa odolalo. Byzantský cisár unikol do Odessy a na konštantinopolský trón zasadol nový vladár, cisár Gottfried. Hoc bol pôvodný zámer dosadiť na trón katolíckeho konvertitu Adriána Komnenosa nestalo sa tak. Nešťastník našiel svoju smrť pri obliehaní mesta. Byzanc ostala rozdelená na množstvo panstiev a na mocné impérium tak ostali už iba spomienky.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Keďže princ Leszek toho času ešte stále ako slobodný mladík obháňal k nevôli svojho otca sukne nevznešených dám snažil sa nájsť mu Władysław vhodnú nevestu. I vydarilo sa mu takú vyhľadať v jednom z prachu Byzancie vzniknuvších panstiev. Vojvodstvo Thessaloniki sa javilo byť vhodným spojencom a tamojší vojvoda mal spanilú dcéru Margaritu, ktorá ešte nebola nikomu zasľúbená. Keďže samotný Władysław bol už veku značne vysokého a očakával, že ho Boh čoskoro povolá k sebe usiloval zaopatriť syna a celé Kráľovstvo poľské tak aby po jeho smrti naďalej prosperovalo. Dobre vedel, že so silným spojencom po boku sa naskutku lepšie vládne.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Aby úskoční Pomorania zamedzili ďalšej poľskej výprave prijal kráľ Milosz posvätný krst. Nádejal sa, že ak prijme Božie slovo nedá Poliakom príčinu na ďalší vpád. Ako sa však ukázalo Pomorania aj naďalej slávili pohanských bohov a nežili životom v kresťanskej morálke. Oddávali sa aj naďalej cudzoložníctvu a rúhačstvu. Keďže vie Boh rovnako trestať ako byť milostivý uvrhol čoskoro na luhárskych hriešnikov trest. Zákerná choroba sa šírila pomoranskými mestami a kosila pospolitý ľud za tie ťažké hriechy. Spravodlivosť božia tak čoskoro dostihla falošných kresťanov.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


So záujmom starý kráľ slúchal správy o pomoranskom treste. Sám sa však už necítil byť pri sile. Cítil, že jeseň jeho života nadišla a teda pripravoval ako najlepšie znal a vládal kráľovský trón pre svojho syna Leszka. Ten bol vo veku viac než zrelom a čoskoro sa oženil. Nepotrvalo dlho a manželka mu na svet priviedla dcéru Mariu. To však Władysława staroba prikvačila natoľko, že už len nečinne čakal kým vydýchne naposled. Jeho čas nadyšiel niekoľko dní pred oslavami narodenia Krista roku Pána 1143. Úctyhodného veku sa dožil jednoruký kráľ. Trest za svoje hriechy musel niesť až do svojich posledných dní. Poučil sa však z toho a konal tak ako mu kresťanská morálka kázala. Stal sa postrachom pohanských kmeňov a vládcom svojim ľudom milovaným. Nech Boh odmení jeho činy večným životom v raji nebeskom.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

Uživatelský avatar
Ilmarinen
Nadrotmistr
Nadrotmistr
Příspěvky: 232
Registrován: 21 čer 2016, 13:50

Re: Pod krídlami Piastovskej orlice

Příspěvek od Ilmarinen » 18 dub 2019, 05:27

Leszek I Slabý


IX. Ako sa Leszek kráľom Pomoranov stal

Životná púť kráľa Władysława I Misionára došla konca a na poľský trón zasadol jeho jediný syn Leszek, zvaný pre svoju neduživosť Slabý. Navzdor jeho útlej postave však nemožno povedať, že by mladému kráľovi chýbala odvaha a bojová zručnosť. To v čom zaostával na sile vynahrádzal bystrým umom a obratnosťou. Hoc však aj bol šikovným bojovníkom obľuboval skôr iné činnosti ako s mečom narábať. Svoju vládu Leszek započal korunováciou v posledný februárový deň roku Pána 1144. Toho mrazivého dňa sa do krakovskej katedrály zišli všetci významní páni z blízka i ďaleka aby sa zúčastnili korunovačnej ceremónie. Korunu Leszek prijal s požehnaním biskupa Świętosława a s mocnými údermi katedrálnych zvonov sa tak stal novým poľským panovníkom.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Ešte v posledných dňoch vlády kráľa Władysława Poliaci s veľkou nedôverou prijímali zvesti o zrádnych Pomoranoch, ktorí síce prijali svätý krst no aj naďalej chovali pohanské zvyky a znesväcovali tak to k čomu sa zaviazali. Boží hnev hriešnikov čoskoro dostihol a mnoho farizejských Pomoranov zhynulo v mukách ťažkej choroby, ktorá kraj postihla. Niet pochýb, že za svoje skutky mnohí skončili v útrobách pekelných. Boh je vo svojej nekonečnej múdrosti spravodlivý a jeho trest dostihne každého, kto sa ho snaží oklamať či sa pod za jeho učenie ukryť. S nevôľou však Leszek načúval, že aj napriek božiemu trestu sa Pomorania nenapravili a naďalej žijú v ťažkom hriechu. Nehodlal trpieť toľké rúhanie a mienil, že pod jeho panovaním najlepšie bezbožníkov privedie na správnu cestu. Sám seba tak vyhlásil za kráľa pomoranského a vypravil sa na sever aby svoje právo uplatnil a ukončil vládu kráľa Milosza.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


V čase žne roku pána 1145 vpadli poľské šíky do pomoranského kraja. Leszek Slabý sa toho teplého letného dňa postavil v Bitke o Travemünde proti bojovníkom kráľa Milosza. Mnohí Pomorania pri pohľade na Leszkovu nedospelú postavu zlomyseľne pokrikovali na náprotivnú stranu bojiska hanlivé urážky. Nekonali tak však tí, ktorí ešte živo pamätali na kráľovu bojovú zročnosť z časov, kedy so svojim otcom pomoranské vojsko pokorili. Slnko bolo už vysoko keď obidve vojská vyčkávali na povel k útoku. Neznesiteľná horúčava rozpaľovala telá bojovníkov zaodeté do ťažkých brnení a po tvárach sa im rinuli kropaje potu. Konečne prišiel čas útoku a zrovnané šíky sa rútili proti sebe. Mohutnou silou na seba narazili štítmi a bojiskom sa o chvíľu niesol zvuk rinčiacich zbraní a krik bojovníkov. Zo sedla koňa sa Leszek oháňal legendárnym Szczerbcom kým ho ktorýsi Pomoran podlo mocným úderom kopije do chrbta z koňa nezhodil. Veru isto by toho dňa Leszek skončil prebodnutý pomoranskou kopijou nebyť jeho chrabrých bojovníkov, ktorí život kráľovi uchránili. Keď zočili ako ich vladár spadol z koňa rýchlo sa zomkli okolo ležiaceho rytiera a odrážali útoky dobiedzajúcich Pomoranov, kým sa Leszek nespamätal a nepostavil opäť na nohy. Aj napriek jeho nevôli ho verní bojovníci do konca bitky neopustili a bojovali po jeho boku. Božia spravodlivosť sa však znovu ukázala, keď šťastena opustila pomoranského kráľa Milosza. Ten sa aj napriek poľskej prevahe príliš s osudom zahrával a nahnal svoje vojsko do kotla pekelného. Čoskoro Leši pobili vyše polovicu jeho vojska a ostatok zovreli v obkľúčení. Kam len Milosz uprel zrak všade videl poľské prápory. Zdalo sa, že niet úniku a ďalší boj by Pomoranom priniesol skazu. Zaťažko však bolo Miloszovi vzdať sa tak poľahky Lechom a prijať ich vládu. V tom zmätku premýšľal ako najlepšie uniknúť úplnej porážke. Vtom odrazu na svojej tvári ucítil bolesť tak neznesiteľnú, že v momente upadol do mdlôb. Ani prilbica nedokázala uchrániť jeho tvár pred mocným úderom palcátu poľského rytiera. Chvíľa nepozornosti ho vyšla príliš draho. Bitka bola prehratá, Pomorania zložili zbrane a bezvládne telo kráľa Milosza kriesili poľskí felčiari. Keď konečne prišiel k vedomiu a zotavil sa z ťažkých zranení nechali ho predviesť pred Leszka. Nebolo iného východiska ako pokľaknúť pred poľského kráľa, prisahať mu vernosť a prijať jeho vládu. Tak sa Leszek stal novým vladárom Pomoranov a zaprisahal sa vykoreniť z kraja posledné zbytky starej viery.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Úspešná výprava priniesla Leszkovi úctu a začal väčšmi premýšľať nad slávnymi skutkami svojich predkov. Vtedy sa zrodila myšlienka zaznamenať tie pamätné činy piastovských vládcov aby ostali uchované pre ďalšie pokolenia a navždy tak pripomínali odvahu a múdrosť poľských kráľov. Počal tak písať kroniku piastovského rodu tak ako príbehy poznal z rozprávania najstarších, ktorí ešte mnohé sami pamätali a to čo nepamätali slýchali nespočetne krát od svojich rodičov a prarodičov.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Mnoho strán kroniky kráľ Leszek zapísal keď sa v lete roku Pána 1148 narodil princ Krzysztof. Zanechal toho času písania aby chystal krst o ktorý žiadal samotného pápeža. Ten choval voči Leszkovi za jeho snahy v Pomoransku uznanie a teda pristúpil na jeho prosby. Vypravil sa začiatkom septembra na strastiplnú cestu do Krakówa, kde ho prijali s poctami a vážnosťou. Keď pápežov kočiar dorazil pred kráľovský palác Leszek čakal na nádvorí spolu s kráľovnou, ktorá držala dieťa v náručí. Leszek pokľakol pred pápežom a bozkal jeho prsteň. Ten milostivo kráľa pohladil po hlave a láskyplne sa usmial na dieťa spokojne spiace v matkinom náručí. Pápež si vyžiadal pár dní oddychu po náročnej ceste a keď bolo všetko náležite prichystané pokrstil v krakovskej katedrále malého následníka. Návštevu najvyššej autority cirkevnej využili v tých dňoch aj mnohí klerikálni hodnostári pre svoje záležitosti a tak pápež odchádzal z Krakówa možno viac znavený ako v čase svojho príchodu.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Onedlho Leszkovi kráľovná povila ďalšiu dcéru Jadwigu. Roky pokoja a mieru čoskoro prerušili obavy. Toho času Poliakov znepokojovalo nebezpečne mocnejúce panstvo Litovcov, ktoré si podrobilo iné pohanské kmene. Náčelníci prisahali vernosť Litve a Leszek sa začínal obávať aby pohania nevykonali pomstu za poľské výboje. Nepúšťal sa však s Litvou neuvážene do vojny lež začal hľadať záštitu v spojencoch a premýšľať nad tým ako suseda oslabiť. Spojenca naskutku významného našiel na Lotrinskom dvore, keď svoju najmladšiu dcéru Jadwigu zasľúbil vnukovi přemyslovca Vladislava II, Kráľa lotrinského a českého. Přemyslovci v ríši získali postavenie naskutku významné a teda s takým spojencom po boku Poliaci získali záruku ochrany. Hoci je s mocným spojencom po boku ľahšie spanie, neprestával byť Leszek ostražitý. Nechcel sa bezhlavo na Litvu vypraviť, no počal zmocňovať svoje hrady a posilňovať posádky na východnej hranici.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Poučený z bitky proti Pomoranom, kde takmer na bojisku dušu vypustil sa rozhodol nechaťi vyhotoviť takú zbroj, ktorá ho lepšie ochráni pred nepriateľskými údermi. Prikázal vyhľadať po šírom Poľsku majstra kováča s najlepšou povesťou a prisľúbil za prácu štedrú výplatu. Na krakovský dvor v čase jesennom zavítal majster Mieszko z Kalisza, o ktorého práci sa povesti niesli ďaleko za kraj odkiaľ pochádzal. Prisľúbil ukovať brnenie akému chýru niet, no žiadal výplatu až keď bude s prácou hotový. To na Leszka zapôsobilo a rozhodol sa prijať služby majstra Mieszka. S obľubou potom navštevoval kováčsku vyhňu a sledoval majstra Mieszka pri práci. Obdivoval jeho šikovnosť a zručnosť a keď videl aké majstrovské dielo sa pod jeho rukami rodí nebanoval veru, že ho vzal do služby. Po sviatkoch narodenia Pána bola robota hotová. Zaodel sa kráľ do toho veľkolepého brnenia a velice si majstrov skvostný výtvor pochvaľoval. Nešetril slovami uznania a tak ako prisľúbil štedro majstra Mieszka odmenil.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Príliš sa vladár staral o práce na svojej zboji a temer všetok zvyšný čas trávil písaním kroniky svojho rodu. Pozabudol vtedy na túžby svojej mladej ženy a tá začala hľadať útechu u iného muža. Leszek pohrúžený do vlastných záležitostí pojal podozrenie až keď kráľovná ostala v požehnanom stave. Zlé predtuchy sa potvrdili. Kráľovskí špehovia odhalili s kým sa kráľovná Margarita stretá. Starosta Bezprim až z ďalekého Bytówa pobýval príliš často v Krakówe a uspokojoval osamelú kráľovnú. Hnev no zároveň beznádejná ľútosť a sklamanie lomcovali kráľom Leszkom. Nedal to však na sebe znať. Pred celým dvorom pranieroval cudzoložnicu a nechal Bezprima vykázať z mesta s výčitkou, keby vraj sa s takým zápalom staral o záležitosti bytomské ako sa stará o cudzie manželky.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Keď konečne vzišlo z tej tajnej lásky na svet dieťa, nemohol naň Leszek od hanby ani pohľadieť. Jeho hrdosť utŕžila tak krutú ranu, že nedokázal viac s kráľovnou zdieľať lože, ba ani v jej prítomnosti dlhší čas zotrvávať. Vyslal preto do Ríma pápežovi list v ktorom objasnil krivdu, ktorá sa mu udiala a žiadal svätého otca o odobrenie rozvodu. Hoc nerád pápež rušil niečo čo boh spojil uznal Leszkove dôvody a anuloval jeho sobáš. Sklamaný Leszek vyobcoval nevernú ženu zo svojho paláca. Jeho bôľ bol tak veľký, že nemal na nič ochoty. Žiaden zármutok však netrvá večne, tak ako sa iné rany hoja, tak sa zhojí aj zlomené srdce. Čoskoro sa Leszek pohrúžil do každodenných starostí a pozabudol na smútok.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

Uživatelský avatar
Ilmarinen
Nadrotmistr
Nadrotmistr
Příspěvky: 232
Registrován: 21 čer 2016, 13:50

Re: Pod krídlami Piastovskej orlice

Příspěvek od Ilmarinen » 24 dub 2019, 05:52

X. Leszkove úklady

Prosté je ubrániť sa jednému vlku, sťažka sa však možno ubrániť celej svorke. Tak ako sa vlci poddávajú jedinému najsilnejšiemu, tak sa poddávali baltské kmene vláde litovského náčelníka Komantasa, ktorý predstavoval najmocnejšieho z ich radov. Hrozba silnejúceho pohana Leszka trápila o to viac, že vedel o Komantasovej nenávisti voči Poliakom. Nie je však vždy múdre na svojho soka užiť vojenskej sily, lež zavše je vhodnejšie skrytými skutkami jeho moc oslabiť. Tak mienil aj kráľ Leszek, keď sa rozhodol pre ľstivú záhubu obávaného rivala. Započal medzi Baltmi hľadať takých, ktrým vláda náčelníka Komantasa nebola po vôli a spoločne s nimi plánoval jeho zmárnenie. Na počudovanie našiel mnohých, ktorí aj bez dukátov pristúpili na jeho úklady. Takých, ktorí váhali lež im bola vlastná chamtivosť silnejšia, takých nechal vyplatiť a čoskoro boli rady zradcov dostatočne silné aby Leszek započal spriadať podlé plány.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Zanedlho sa medzi sprisahancami zrodil zlomyseľný plán. Náčelník Komantas sa hotoval na cestu vozom do niektorej zo svojich dŕžav, aby sa zúčastnil hostiny na ktorú bol prizvaný. Keďže však cestoval s početnou družinou upustili sprisahanci od prepadu, no prichystali pascu, ktorá mala vyzerať ako nešťastná príhoda. Náčelník neobľuboval len rýchly cval v sedle koňa, lež keď sa viezol povozom mal vo zvyku častokrát sám vziať opraty do rúk a uháňať čo koňom sily stačili. V to dúfali aj sprisahanci, keď štedro zaplatili koniara, ktorý večer pred náčelníkovým odchodom narezal žrď pri kolese tak aby sa pri veľkej rýchlosti prelomila. Druhého dňa sa Komantas netušiac o nebezpečenstve vypravil na cestu. V dobrej nálade sa potužoval medovinou už za cesty. Keď vypil hodné množstvo a jeho myseľ bola veselšia prisadol si na kozlík ku kočišovi. Žartoval a jeho hlasnú mluvu čuli až na konci celého zástupu. Keď už mal dosť medoviny odhodil skoro prázdnu čútoru za seba do vozu, drgol mocno lakťom do kočiša a šibalsky sa pousmial. Ten znalý náčelníkových zvykov vedel čo bude nasledovať. Podal bez protestu potrundženému spolusediacemu opraty a pevne sa lapil operadla kozlíka. S hlasným rehotom na perách Komantas popohnal kone, schytil bič a plieskal ako zmyslov zbavený. Keď kone nabrali rýchlosť, usalašil sa na kozlíku a pevne schytil opraty. Rovnako družina sa dala do cvalu a uháňala za povozom. Kone fučali od rýchleho cvalu a od nozdier odfukovali obláčiky pary. Napitý Komantas však nehľadel na nebezpečenstvo a s oztutným krikom pobádal kone k ešte rýchlejšiemu cvalu. Od smiechu sa až zadúšal a keď zočil vystrašeného kočiša držiaceho sa voza ako kliešť ešte viac ho to vyburcovalo. Úbožiak vidiac náčelníkove diabolské oči sa neodhodlal na odpor a zoskočiť z voza sa bál. V tichosti tak iba trpel a čakal, kedy Komantasa znudí rýchly cval. Odrazu sa z pod kolies ozval praskot lámajúceho sa dreva. Náčelník hoc pripitý zbystril a keď zočil, že sa koleso láme dvakrát nepremýšľal. Pustil z rúk opraty, zvolal na kočiša aby si život ratoval a vyskošil povedľa cesty do chriaštia. Kým sa však kočiš spamätal, koleso sa nadobro ulomilo a kotúľalo po ceste. Žrď bez kolesa spadla na cestu, nahla voz a strhla cválajúce kone vzad. Tie sa netušiac čo sa robí splašili a začali tryskom cválať dopredu. Voz bez kolesa sa zmietal po prašnej ceste až z nej úplne zbehol a roztrieskal sa v jarku. Nešťastník pohonič nestihol z voza uskočiť a jeho bezvládne telo skončilo pod rozlámanými troskami. Vystrašené kone, ktoré voz stiahol so sebou sa snažili postaviť na nohy a vyslobodiť z nechceného nákladu. Náčelník Komantas obišiel bez vážnej ujmy, hoci sa len doškriabal v tŕstí nič vážne sa mu neudialo. Ako sa rečie, opitému sa zriedka nešťastie stane. Tak sa stvrdilo aj toho dňa. Keď došli k miestu nešťastia vypriahli kone z rozlámaných ojí, povyberali náklad z voza a preložili na iný. Z trosiek voza vytiahli mŕtve telo a neboráka pochovali v neďalekom háji. Tentokrát však náčelník pokračoval v ceste v sedle koňa. Mĺkvy hľadel pred seba pomaly triezvel a začal si uvedomovať koľké nešťastie ho mohlo postihnúť a ako zdarne z toho vyviazol. Sotva by však niekomu z družiny na um prišlo, že to nebola náhoda no premyslený zámer.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Keď Leszek vyzvedel novinu o nezdarenej pasci nepotešil sa veru, no nehodlal upustiť od svojho úmyslu. Čoskoro došli jeho spoluúčastníci s plánom otráviť náčelníka hadím jedom. Leszek spočiatku nedôverčivo na ten nápad nazeral. Veď kto to kedy slýchal aby v treskúcej zime hady z dier vyliezali. Ten čo však s nápadom došiel kráľa ubezpečil, že náčelník Komantas sám takú zmiju z roztopaše chová. Lapil ju vraj vlastnými rukami počas jedného lovu v lesoch a počal ju od tých čias kŕmiť a pre svoju potechu vydržiavať. Nuž pristúpil teda Leszek na ten ničomný plán.
Pod rúškom noci potom vnikol zabijak do komnát náčelníka Komantasa. Vyňal opatrne zmiju z jej príbytku a potichu sa prikradol k lôžku, kde náčelník tvrdo spal. Vypil toho večera mnoho medoviny a upadol do tak tvrdého spánku, že by ho sotva čo prebudilo. Prikritý kožušinami spokojne chrápal, netušiac čo sa na neho chystá. Tmavá postava sa prikradla k jeho lôžku a vpustila zmiju pod kožušiny. Tak chytro ako sprisahanec do komnát prišiel tak chytro aj unikol a nevyčkával ako si zmija s náčelníkom poradí.
Hoc Leszek príliš nedôveroval, že sa plán vydarí bol potešený, keď všetko vyšlo podľa predstáv. Náčelníka našli jeho služobníci druhého dňa mŕtveho a netušili čo sa udialo kým nenašli v teplých kožušinách skrútenú zmiju. Nazdali sa teda všetci, že had unikol a hľadajúc teplú skrýšu priplazil sa do lôžka. Zrejme ho v spánku Komantas vystrašil a teda sa zmija bránila.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Smrť náčelníka Komantasa však nepriniesla žiadaný výsledok. Keďže náčelník nemal žiadneho potomka, ktorý by sa po práve vlády ujal stal sa novým vládcom jeho synovec Zygimantas. Ten v odvahe a rozhodonosti veru za svojim strýkom nezaostával a tak zjednal rýchlo na Litve poriadok. Ak aj niektorý z náčelníkov v nádeji zatúžil po samovláde nedal mu nový vladár príležitosti. Tak sa udialo aj s náčelníkom Prusov, ktorý v domnení svojho zrelého veku a znalostí bojového umenia sa mu postavil a ktorého v rovnom súboji mladý náčelník porazil. Ušetril však jeho život aby ukázal svoju milosrdnosť. Nebolo Leszkovi po vôli, že jedného mocného náčelníka vystriedal iný. Uzmyslel si preto znovu, že rovnako úkladne odprace z cesty aj mladého bojovníka.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


I vychystali sprisahanci na mladého náčelníka Zygimantas takúto pascu. Po ceste do Livónska, ktorou sa chystal vypraviť, aby navštívil svojho brata v tých končinách žijúceho, vyhľadali hostinec, v ktorom sa isto náčelník pristaví. Na tak dlhej ceste je potreba niekde prenocovať a kone tak ako aj seba napojiť a nasýtiť. Hoc bola taverna, ktorú si vyhliadli už dlhší čas opustená prichystali všetko tak, aby to vyzeralo ako utešený hostinec, ktorý by bolo hriechom svojou návštevou nepoctiť. V hostinci vytrhali drevenú podlahu a vyhĺbili v tých miestach hlbokú dieru. Ponechali prieviesť od miestneho sedliaka fúru hnoja, ktorú do jamy vykydali. Keď tak učinili popribíjali drevené dosky tak, aby nebolo ničoho znať. V deň, keď tadiaľ mal Zygimantas prechádzať prihotovili všetko tak, aby nepojal podozrenia. Aby objasnili zápach vo vnútri hostinca nechali voz s celou fúrou hnoja schválne pri ceste vysypať. V domnení, že ktorýsi sedliak nešikovne voz naložil a ten sa na hrboľatej ceste prevrátil mali vysvetlenie na ten nepríjemný smrad. V podvečernom šere sa na obzore objavili jazdci, ktorí sa pomaly približovali. Keď dorazili k hostincu sprvu sa potešili. Hľadiac však na tú fúru hnoja povedľa cesty ohŕňali nosmi. Hostinský ich však pobádal aby sa vážení páni nenechali odhovoriť, že sedliak, ktorý voz prevrátil sa ho o chvíľu chystá odpratať, len čo odbehol na statok privolať niekoho na pomoc. Zosadla teda družina z koní, hostinský šmahom ruky naznačil svojmu čeľadníkovi aby sa o kone postaral a úctivo panstvo zval dnu. Keď spoločnosť vošla do hostinca nadobudol náčelník pochýb, že nikde nikoho niet. Posťažoval sa však hostinský družine, že mu obchody neidú ako by si žiadal a že málo pocestných na sever dnes putuje. Sťažujúc sa na neznesiteľný zápach usadol Zygimantas za stôl a rozkázal si holbu piva a niečo čím by hlad zahnal. Za oknom sa medzičasom objavili muži, ktorí sa snažili dotať na kolesá prevrhnutý voz. O chvíľu už svižne nakladali vysypaný hnoj a spoločnosť v hostinci sa začínala baviť. Keď hodina pokročila a začalo sa zmrákať boli hlavy družijníkov už dosť oťapené silným pivom a výparmi z pod podlahy. Tu nastala správna chvíľa vykonať ten nekalý plán. Hostinský naposledy výdatne obslúžil hodujúcich, zažal sviece a vytratil sa z hostinca. Smrteľné výpary z hnoja pod podlahou vytvorili nebezpečnú výbušnú zmes, ktorá čoskoro explodovala. Ten podlý plán, ktorý skrsol v hlave ktoréhosi znalého alchymistu zafungoval. Náčelník Zygimantas spoločne so svojimi nešťastnými družijníkmi našiel smrť v pekelných plameňoch Leszkovho úkladu. Diabolský čin však nezostal utajený. Sedliak, ktorý hnoj do hostinca navozil vyzradil pod ťarchou výčitiek svoj podiel na pláne.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Keď sa tie dobré zvesti k Leszkovi doniesli dokončoval práve svoje veľdielo. Veľké činy poľských kráľov boli spísané a Leszek bol na dielo právom pyšný. Svoje podlé skutky vykonané na Litve však v knihe zamlčal. Nemožno predsa vyzrádzať všetko, keď to podstatné je aj tak napísané. Vyzradené sprisahanie však nevrhlo na Leszka dobré svetlo. Ešte viac Litovci zrádneho kráľa Poliakov znenávideli. Zmietali sa však vo vlastných strastiach a na vojnu s Lechmi nebolo pomyslu.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Konečne priniesli Leszkove zlomyseľné činy svoje ovocie. Hoc sa nezdarilo Litvu oslabiť tak ako si žiadal vniesol medzi baltské rody svár. Prvým z náčelníkov, ktorý sa odhodlal za svoju slobodu postaviť bol pruský náčelník, ktorého otca pred rokmi mladý náčelník Zygimantas v rovnom súboji porazil. Sotva však tušil, že bude čoskoro čeliť nebezpečenstvu, keď proti nemu vytiahol Leszek so svojim vojskom. Stále však Leszka neopúšťala myšlienka rozkmotriť spoločnestvo kmeňov tak, aby ta mohol neohrozene vpadnúť, pokonať pohanov a donútiť ich pokľaknúť pred svätým krížom.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Horlivé boli Leszkove snahy, no nechcel nič ponechať náhode. Ak by mu totiž nebolo dopriateho víťazstva, prinieslo by to zaiste Poľsku skazu. Zúročil priazeň svojho mena v Ríme a žiadal samotného najvyššieho služobníka cirkevného o posvätenie jeho vznešenej misie. Vyslyšal pápež úpenlivé poľské prosby a rozhodol sa šľachetné úmysly podporiť. Koncom leta roku Pána 1164 rozhlásil do kresťanského sveta zámer krížovej výpravy na pohanskú Litvu. S veľkým nadšením bola správa na krakovskom dvore prijatá. O to väčšie bolo sklamanie, keď sa medzi kresťanskými panovníkmi nenašla dostatočná vôľa pre tento vznešený zámer.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Potešením pre Leszka mohla byť aspoň čiastočná satisfakcia, keď sa víťazne skončila výprava do Pruska. Litva však naďalej ostávala balastom, ktorý Leszka najväčšmi na duši ťažil. Hoc mal po boku mocného přemyslovského spojenca nechystal sa do vojny. Svätá rímska ríša sa totiž zmietala toho času vo vojne s nemeckými vojvodami, ktorí odopreli znášať politiku cisára a Přemsyslovci mali plné ruky práce s bojmi proti rebelom. Neboli tak s to aby na Litvu vyslali oddiely, ktoré by Leszka podporili.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Tak započal Leszek podporovať cisára rímskeho aby tak dopomohol k skorému koncu rebélie. Prisľúbil vyslať do ríše svoje vojsko za čo žiadal spojenecké záruky v obrane proti Litovcom. Cisár Humbert pristal na Poľské návrhy a súhlasil v prípade zrádneho litovského útoku Leszkovi pomoc. Zdôraznil však, že ak Leszek z vlastnej vôle na Litvu povedie útok, nemôže na podporu cisárskych vojsk spoliehať. Leszkovi tak neostalo nič, len škrípať zubami nad povýšeneckou pyšnosťou cisára a na podmienky pristal. Sám sa potom vypravil s vojskom do zeme lužickej aby dobyl mesto Görlitz. Keď sa však od juhu a západu blížili počtom prevyšujúce vojská rebelov stiahol sa naspäť do Poľska a viac sa do ríše bojovať nevydal.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Keď roku Pána 1167 na Petrov stolec zasadol pápež Lev X skrsla Leszkovi nová nádej na svätú vojnu proti Litve. Vyslal do Ríma posolstvo v ktorom vyzdvihujúc svoje zbožné zásluhy nového pápežia žiadal o pomoc v boji proti baltským bezbožníkom. Je to predsa Poľsko, ktoré dlhé roky udatne bojuje proti pohanom a ako skalný hradný múr ochraňuje kresťanov na západe pred ich bezprávnym plienením. Pápež pod všetkými tými poľskými argumentami pripustil Leszkove dôvody a zvolal proti Litve krížovú výpravu. Kráľ sa úpenlivo modlil, aby tentokrát výprava nezlyhala. Tak ťažké srdce mal a tak veľké boli jeho obavy z pohanov.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


O to viac započal byť opatrný, keď nemeckí vojvodova zvrhli vládu cisára Humberta a dosadili na trón Wilhelma von Weimar, najváženejšieho zo svojich radov. Nemohol sa viac Leszek podporujúci pôvodného cisára na dobré vzťahy s ríšou odvolať a sotva by našiel vo Wilhelmovi spojenca. Naďalej mu však verným spojencom ostali Přemyslovci, ktorých si však vážil natoľko, že ich nechcel do svojich záležitostí zaťahovať.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Pápež Lev X bol vo svojej snahe presvedčivejší a nakoniec aj úspešnejší ako jeho predchodca a teda na jeseň roku Pána 1168 započala Križiacka výprava za oslobodenie Litvy zo spárov vlády pohanskej. Konečne sa tak kráľ Leszek dočkal dňa, kedy bude snáď zúčtované s obávaným susedom. Vypravil sa na Litvu so svojim vojskom aj spolu s ostatnými rytiermi, ktorí prišli, aby získali slávu v križiackej výprave. Na čele pochodujúcich poľských šíkov stanul taktiež princ Krzysztof, ktorého chcel otec ešte pred tým než sa stane novým panovníkom previesť bojovým krstom.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


V skorom lete roku pána 1169 sa križiacke vojsko stretlo s pohanmi vo veľkej bitke na pláňach kraja žemaitského. Poľské prápory vlali hrdo vo vetre. Neboli to však iba Poliaci, ktorí toho dňa zdobili slávu na vojnovom poli, lež vskutku významne sa o to zaslúžili aj rytieri nemeckí, ktorí stanuli po boku Leszkovho vojska. O tom či by bitka dopadla v prospech poľských bojovníkov nebyť pomoci saského vojvodu, ktorý sa ta počas bitky zjavil a svojim pričinením o víťazstve rozhodol môžeme iba premýšľať. Dôležité jest, že bolo vojsko pohanov toho dňa škaredo porazené a prevživší v panike a hrôze unikali čo najďalej od križiakov opojených cenným víťazstvom.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Jedna bitka však zriedka kedy vyhrá celú vojnu a preto nemožno usnúť na vavrínoch. Víťazstvo môže rytiera hriať pri srdci a dodávať mu smelosti, no ten nesmie pozbaviť svoju myseľ pokory a spyšnieť natoľko aby mu to uškodilo. A tak nebolo času na dlhý oddych, vojsko si po bitke odpočinulo, aby nabralo trochu síl a vydalo sa hlbšie do zeme Litovskej. Na starom kráľovi Leszkovi však bolo badať značnú únavu. Sotva sa držal v sedle, tak veľmi ho predošlý boj a nedostatok odpočinku vyčerpal. Jeho chabé telo sa kymácalo v sedle koňa a bál sa pridriemnuť aby nezletel z konského chrbta na prašnú cestu. Dlho sa toho dňa trmácali nedobrými cestami kým konečne s prichádzajúcim súmrakom rozložili tábor. Ustatý kráľ Leszek už ani nevládal stáť na vlastných nohách. Pomohli mu z koňa a zbrojnoši z neho poodopínali ťažkú zbroj. S úľavou sa konečne položil na pripravené lôžko.
S ranným brieždením nastal v tábore obvyklý rozruch a všetci mali plno práce aby sa skoro opäť vypravili na cestu. Nikto sa neodvažoval prebudiť spiaceho kráľa, no keď sa zdalo, že spí už pridlho privolali princa Krzysztofa aby na otca dohliadol. Ten vošiel potichu do otcovho stanu a spočiatku sa zdalo, že kráľ iba tvrdo spí. Keď však pristúpil bližšie neprirodzene bledá pokožka jeho tváre kráľovičovi odhalila dôvod prečo sa otec doposiaľ z lôžka nezdvihol. Leszek Slabý tej noci vydýchol naposledy.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

Uživatelský avatar
Atlantis
18. Plukovník
18. Plukovník
Příspěvky: 4705
Registrován: 08 říj 2006, 12:25
Bydliště: Praha
Kontaktovat uživatele:

Re: Pod krídlami Piastovskej orlice

Příspěvek od Atlantis » 25 dub 2019, 10:34

Král je mrtev, ať žije král.

Prusko konečně zabráno, taktéž Pomořansko - Polsko bude mít slušné pobřeží B)
Jinak nechápu Tvoje neustálé obavy z Litvy, resp. jejich sílu. Jak to? Polsko je, dle počtu území, násobně větší a věřil bych, že i hospodářsky rozvinutější, tzn. by mělo být schopno Litevce převálcovat čistě silou svého počtu. Něco opomíjím?
A nebylo by záhodno trošku oslabit SŘŘ? Alespoň o to Maďarsko?
Oklamat, zmást, překvapit
("Stonewall" Jackson)

Uživatelský avatar
Ilmarinen
Nadrotmistr
Nadrotmistr
Příspěvky: 232
Registrován: 21 čer 2016, 13:50

Re: Pod krídlami Piastovskej orlice

Příspěvek od Ilmarinen » 25 dub 2019, 11:54

Tak samozrejme ten strach z Litovcov je trochu nadnesený, kvôli príbehu. No okrem toho Litva mala v tom čase množstvo spojencov, všetky ostatné baltské kmene + ešte sa k tomu pridružili nejakí Ugrofíni zo severu, takže samotný by som s nimi mal možno problém. Musel by som povolať do vojny minimálne vazalskú hotovosť a to by mi zbytočne zhoršovalo vzťahy so šľachtou. Takto som išiel na istotu :D

Hmm tá SRR, že by som sa pokúsil pustiť sa do toho molochu? Musel by som najskôr vyčkať kým nastane znovu nejaké väčšie povstanie aby ma nezvalcovali a zrejme by som si tým dosť poštval Přemyslovcov s ktorými som si vytvoril tradíciu dobrých vzťahov :)

Potom ešte vymyslieť nejaký pádny dôvod na vojnu aby som to zakomponoval do príbehu.

Uživatelský avatar
Ilmarinen
Nadrotmistr
Nadrotmistr
Příspěvky: 232
Registrován: 21 čer 2016, 13:50

Re: Pod krídlami Piastovskej orlice

Příspěvek od Ilmarinen » 30 dub 2019, 05:41

Krzysztof I Levie srdce


XI. O tom ako skončila krížová výprava na Litvu

Žalosť nad smrťou kráľa Leszka zarmútila princa Krzysztofa, no ani strata tak bolestivá nezmarila posvätné ťaženie. Telo naložili na pripravený povoz, Krzysztof pokľakol a s rukami položenými na záštite svojho meča a sklonenou hlavou dal otcovi v tichosti posledné zbohom. Než smútočný sprievod dorazil, boli už v Krakówe vyvesené čierne zástavy a vykonané prípravy na veľkolepý pohreb. Po smútočnom obrade telo spočinulo v rodinnej hrobke a všetci s nádejami očakávali snáď triumfálny návrat nálsedníka z krížovej výpravy. Nech Spasiteľ dopraje Leszkovi pokojného odpočinku a bdie nad dušou kráľa Krzysztofa. Mladý Krzysztof sa po tej nešťastnej udalosti ujal velenia poľských vojsk. Hoc ešte nebol pomazaný za kráľa v skutočnosti s ním tak bolo jednané. Neoplýval takou bystrosťou ako jeho otec a rovnako chovaním sa ponášal skôr na človeka neurodzeného než na šľachtica pestujúceho vyberané spôsoby. Sotva však bol niekedy iný z Piastovcov tak horlivým kresťanom, odhodlaným do posledného výdychu mečom šíriť vieru v Kristovo učenie. Nebolo preto ničím zvláštnym že posvätné poslanie, ktoré ho ako križiaka zaväzovalo prijímal s hlbokou vážnosťou a nehodlal sa vrátiť do Krakówa chytrejšie ako bude pokorený posledný z protivníkov a na Litve zavládne kresťnaská vláda. Tak viedol svoje vojsko v ústrety nástrahám a počínal si vskutku udatne.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Pod poľskými mečmi zhynuli mnohí protivníci, v krvi sa brodili udatní bojovníci dokiaľ pokorili zem žemaitskú. Rozbortili múry mnohých litovských hradov a keď víťazne vkročili do Memelu dostihla ich radostná správa o zdarnom konci krusády. Statočné činy neostali neodmenené. Korunu litovskú si na hlavu nasadila sestra mŕtveho kráľa Leszka, Agnieszka Piast, ktorú Krzysztof proponoval a veru za svoju odvahu a zásluhy našiel u pápeža súhlasu. Nadto korisť, ktorú Krzysztof vo výprave utŕžil bola tak ohromná, že jeho muži museli zbudovať ďalšie povozy, aby všetko odviezli. Krom tých záslužných slávnych činov spoznal Krzysztof na Litve Zvonimira Trpimirovića, kráľa Chorvátov a človeka rovnako zbožného a bojovného akým bol on sám. Od tých čias sa stali z bratov v zbrani úprimní priatelia.
Po zdarnom križiackom ťažení započal rod Piastov vládnuť pohanom na Litve. Kráľovná Agnieszka bola však už veku vysokého a skrz svoj nelichotivý vzhľad ostala po celý život netknutou pannou. Nemala teda potomstva, ktoré by sa po jej smrti litovského žezla ujalo. Nevedno, či to bol zámer kráľa Krzysztofa, a či v prostote svojej mysle len úprimne a veľkoryso žiadal korunu pre svoju obľúbenú strynú. Podľa práva sa však mal práve on stať dedičom koruny litovskej. Hrdo vlali vo vetre piastovské prápory keď sa vojsko uberalo z Litvy domov. Krzysztof nevyčkal korunovácie svojej strynej keďže sám sa náhlil čo najrýchlejšie do Krakówa aby sám podstúpil korunovačný obrad. Žiadal taktiež svojho nového priateľa Zvonimira Trpimirovića, aby ho pri návrate domov poctil svojou návštevou ba aby sa zúčastnil slávnostnej korunovácie. Pristal Zvonimir na jeho prosby a keďže nemal viac na Litve povinností vydal sa do Krak´wa spoločne s Krzysztofom.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Cez brány kráľovského mesta vojsko pochodovalo v čase, kedy bola kvetena v rozpuku a vzduchom sa niesla vôňa zakvitnutých čerešní. Keď ľud zočil toľké bohatstvo, ktoré križiaci na vozoch priviezli so zvedavosťou dvíhal krky aby sa presvedčil či ich oči neklamú. Veru dlho budú ešte v tavernách spievať piesne ospevujúce slávnu krusádu v ktorej zdobili kresťanskí bojovníci prevelikej slávy a určite bude množstvo piesní aj o statočnom kráľovi Krzysztofovi, ktorý aj napriek hlbokému žiaľu bojoval aby pozdvihol slávu Kráľovstva nebeského. Vedomý si svojich slávnych činov aby ešte väčšmi umocnil váženosť svojho majestátu vyslal ešte pred príchodom do Krakówa posla do Ríma s listom, v ktorom pokorne žiadal samotného pápeža aby sa unúval pomazať ho na kráľa a prisľúbil súčasne do svojich posledných dní ochraňovať a šíriť kresťanstvo hoc by mal pri plnení tej posvätnej úlohy položiť vlastný život. Keďže svätý otec choval k Poliakovi značnú náklonnosť pristúpil na jeho žiadosť. Tak s pápežovým požehnaním započal vládnuť kráľ Krzysztof, pre svoj litovský triumf zvaný Levím srdcom.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Vážnosť a veľké bohatstvo, ktoré v križiackej výprave získal mu dopomohli vkročiť do začiatku vlády vskutku veľkoryso. Rytiersky turnaj na ktorom si zmerali sily tí najchrabrejší a najváženejší z poľských rytierov ešte väčšmi umocnil úctu nobility voči svojmu panovníkovi. Kráľovský majestát kvitol a Krzysztof poručil najvychýrenejším zlatotepcom aby vyhotovil ceremoniálne klenoty hodné slávy poľských vladárov. Neopomínal však ani svoj posvätný prísľub pápežovi a dbal na podporu misionárov, ktorí sa vydávali do prihraničných krajov v ktorých ešte toho času stále chválili pohanských bohov. Pri toľkom bohatstve kráľovskej pokladnice nezanedbával ani svoje dŕžavy a tak v tých časoch mieru kráľovské hrady rozkvitali a prosperovali.
Mnoho záslužných skutkov kráľ Krzysztof učinil, získal si úctu nie len ľudu urodzeného ale aj lásku ľudu pospolitého. Rytierovi, ktorý však pridlho zotrvá bez boja sa zväčša začne cnieť po vojnovej sláve. Čoskoro tak Krzysztof vychystal výpravu do Scalovie, kde hodlal ako sa zaprisahal mečom primať zatvrdilých bezbožníkov aby opustili cesty temnoty a prijali svätý kríž. O to viac bažil po boji v týchto končinách keď stále častejšie prichádzali správy o pohanoch vzdorujúcich na Litve, ktorí sa zanovito bránili prijať kresťanskú vládu jeho strynej.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Než kráľ s družinou vypochodoval z brán krakovských stačil ešte uzrieť skvostné korunovačné klenoty, ktoré mu majstri zlatotepci priniesli. Koruna vykladaná perlami jasnejšími než hviezdy na nočných nebesách, rubínové žezlo a prenádherný zlatý meč mali od tých čias symbolizovať moc vznešeného majestátu. Nebolo však času nazvyš aby sa Krzysztof pridlho kochal tým skvostným, majstrovským dielom. Osedlaný kôň čakal na nádvorí paláca a vojsko bolo prihotované na odchod. Uložili teda starostlivo klenoty do predpripravenej vitríny a Krzysztof sa vydal v ústrety novému dobrodružstvu.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


V čase skoro jarnom dorazilo vojsko k severnej hranici. Nájazdy pohanských bojovníkov nedovolili Poliakom vyčkať priaznivejšieho počasia a tak museli bojovať aj v nevľúdnom chladnom daždi aby vyhnali zo Sudovie pohanov, ktorí stihli v kraji veľa príkoria napáchať. Po víťaznej bitke sa Poliaci vypravili nepriateľa prenasledovať, aby ho dohnali na jeho vlastnom území a dokonali čo v Sudovii započali. Pohania však unikali prirýchlo a stihli sa ukryť za múry náčelníckej pevnosti. Obrana tej pevnosti však bola chabá a nevydržala odolávať dlho. Poliaci obležali pevnosť a vyhotovili baranidlo z mocného dubového kmeňa. Pohania neboli ako sa ukázalo tak zdatní majstri v obrane pevnosti a teda poľahky prenikli vojaci nesúci baranidlo a chránení štítmi až pred bránu pevnosti. Mocnými údermi zbortili drevenú bránu a onedlho už bolo nádvorie plné poľských bojovníkov. Neverci museli prijať potupnú porážku a podrobiť sa poľskej vláde. Krzysztof nechal ešte toho dňa zboriť pohanskú svätyňu a rozkázal ta vybudovať kresťanský chrám. Pred zhromaždenými pohanmi potom pohrozil, že ak sa vzoprú jeho vláde a ak sa opovážia akýmkoľvek spôsobom ublížiť jeho kňazom ukrutne a bez milosti ich strestá. Nepočínal si možno v tom momente najsprávnejšie no strach pohanov pred jeho hnevom bol na jeho šťastie mocnejší.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


V čase Krzysztofovho návratu zo Scalovie navštívil kráľovské mesto opát Yves z Cluny. Dopočul sa o bohabojnom a odvážnom kráľovi, ktorý koná vždy tak aby kresťanskú vieru povzniesol a rozhodol sa ho preto poctiť svojou návštevou. Audiencia u kráľa bola pre opáta veľkou poctou a veru nesklamal sa v tom čo o kráľovi Krzysztofovi počul. Veľa spolu hovorili o veciach duchovných, no mnohé aj o problémoch svetských. Opáta prekvapilo, že kráľ ho privítal v jednoduchom šate a hoc návštevníkom ponúkal vyberané jedlá sám hodoval veľmi skromne a striedmo. Návštevníci z Cluny pobudli v Krakówe mnoho dní a opát Yves trávil s kráľom Krzysztofom dlhé hodiny v rozhovoroch. Mnohé kráľovi vypovedal o živote mníchov v Cluny a Krzystzof s obdivom načúval o vzdelaných Benediktínoch, ktorí sa mnohým zaslúžili o rozmach kresťanského učenia. I rozhodol sa obdarovať opátstvo v Cluny niekoľkými hrivnami zlata aby tak podporil významné úsilie a zároveň vyjadril svoj úprimný záujem o rozkvet kresťanstva. Chýr o toľkej štedrosti sa rýchlo rozniesol po Európe a jeho príkladné činy vyzdvihoval vo svojich kázňach aj samotný pápež, ktorý si ho po tomto akte ešte väčšmi obľúbil.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Rovnako tvrdý ako na bojisku bol kráľ Krzysztof rozhodný a prísny tam, kde si to správa vecí kráľovských vyžadovala. Isteže si svojimi skutkami získal obdiv a úctu mnohých, nemožno však opomínať na tých, ktorí zo svojej vlastnej prirodzenosti pomýšľajú na to, ako iných vo svoj prospech zneužiť. Práve v tom tkvelo nebezpečenstvo, ktoré kráľ vďaka prostote svojej mysle nevedel vždy vypozorovať. Keď mu však jeho bystrejší radcovia také hrozby odhalili neváhal strestať previnilcov tvrdo a spravodlivo. Nie vždy je potrebné aby kráľ bystrosťou nad všetkých ostatných vynikal, lež vysoko žiadané jest, aby mal okolo seba radcov múdrych, znalých a oddaných. A takých bolo kráľovi Krzysztofovi dopriate. V jeho rade zasadli muži kráľovi verní, čo jeho vplyv a moc ešte väčšmi posilnilo. Zrejme tak bolo aj vďaka jeho prudkej náture, ktorej sa mnohí u tak mocných vladárov stráchajú. Mnohí z kráľovskej rady preto volili bez námietok ustúpiť energickému panovníkovi, než sa s ním prieť.
Ako roky plynuli začal aj kráľ Krzysztof pociťovať osamelosť a započal hľadať vhodnú nevestu. Hoc by veľmi túžil spojiť rod Piastov s Trpimirovićmi v zväzok manželský jeho priateľ kráľ Zvonimir nemal doposiaľ žiadnych potomkov. A tak sa musel Krzysztof poohliadnuť iným smerom. Do tých čias žil ako zbožný kreťan prísnym celibátom a oddával sa modlitbám. Týrali ho hriešne myšlienky a aby potlačil prirodzenú žiadostivosť pomýšľal nad ďalšou výpravou proti podlým pohanom, ktorí tak strpčovali život jeho strynej na Litve. Veľmi sa preto potešil, keď sa dozvedel o zámere novozaloženého Rádu nemeckých rytierov šíriť kresťanské učenie práve v Pobaltí. Prizval toho času na krakovský dvor veľmajstra rádu, ktorého štedro obdaroval.
Sám zatúžil v hĺbke duše oprostiť sa od panovníckych povinností a pridať sa k božím bojovníkom. Vedel však, kde je jeho miesto a preto túžobné myšlienky ihneď zahnal. Začal ešte usilovnejšie hľadať vhodnú nevestu aby konečne naplnil svoje telesné túžby, no u žiadneho z kráľovských dvorov vhodnej princeznej na vydaj nenašiel. Čas však nemilosrdne plynul a Krzysztof vedel, že ak nechce aby jeho vetva vymrela po meči ho nemá nazbyt.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

Uživatelský avatar
Ilmarinen
Nadrotmistr
Nadrotmistr
Příspěvky: 232
Registrován: 21 čer 2016, 13:50

Re: Pod krídlami Piastovskej orlice

Příspěvek od Ilmarinen » 02 kvě 2019, 05:55

XII. Ako Krzysztof Poľsko na cisárstvo povýšil

Občas hľadáme šťastie ďaleko no pritom sami netušíme, že ho možno nájsť bližšie než by sme sa nazdali. Kráľ Krzysztof hľadal tak dlho nevestu v cudzích krajoch, až ju nakoniec našiel vo vlastnom kráľovstve. Zásnuby s dcérou najmocnejšiecho poľského vojvodu Jakuba Poraja boli skôr dielom náhody než cieleným zámerom. Keď bol totiž v záležitosti jednania kráľovskej rady prizvaný vojvoda Jakub dorazil do Krakówa spoločne so svojou rodinou. Vtedy skrsla v hlave kráľa myšlienka požiadať o ruku dcéru vojvodu Jakuba a umocniť tak vernosť svojho najmocnejšieho vazala. Ten zase dúfajúc v posilnenie svojej vážnosti a vplyvu nemal dôvod kráľovu ponuku odmietnuť. Zásnuby prospešné pre obidva rody sa tak uskutočnili ešte predtým než sa veľkopoľský vojvoda vypravil na spiatočnú cestu.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Na sobáš však musel kráľ Krzysztof ešte hodnú chvíľu vyčkať. Prirodzená túžba po žene však bola mocná a zbožný kráľ podstupoval z vlastnej vôle útrapy aby svoju myseľ hriešnych túžob pozbavil. Neulíhal s neurodzenými ženštinami aby ukojil nízke potreby lež oddával sa modlitbám, mrskal sa bičom a úpenlivo prosil Krista aby ho pozbavil túžby, ktorá tak mučivo sužovala jeho ducha. Aby zamestnal myseľ a telo iným vychystal sa čoskoro opäť do vojny. Vydal sa do Livónska aby pomstil bezbožnosti, ktoré Livónci konali. Tí totiž využívajúc nevôľu Litovcov podnikali časté nájazdy na Litvu a spôsobovali tak kráľovnej Agnieszke veľké trápenie.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Bolo to práve na ceste do Livónska keď kráľa Krzysztofa zastihla správa o úmrtí kráľovnej Agnieszky. Smrťou strynej zdedil korunu litovskú a započal vládnuť trom kráľovstvám. Zarmútil sa nad smrťou strynej no zároveň potešil zväčšením svojho panstva. Konečne tak mohol na rozdiel od svojej strynej na Litve nastoliť vládu pevnej ruky a vysporiadať sa so vzdorujúcimi pohanmi.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Keď dorazil do Livónska túžil svojim triumfom zastrašiť taktiež nekalé úmysly Litovcov. Obzvlášť tvrdo a bez ľútosti preto trestal tých, ktorí sa odmietali poddať jeho vláde. Keď sa chýr o hrozivom kráľovi Lechov rozniesol krajom vypravil sa rozhnevaný livónsky náčelník Talivaldis cez hranice a začal sa mstiť na osídliach na Litve. Svoj hnev však vybíjal iba na kresťanoch, zatiaľ čo svojich pohanských pobratimov tam žijúcich ušetril. Ba mnohí Litovci sa k nemu pridávali aby spoločne plienili a mstili sa kresťanským pánom. Krzysztof však nechvátal na Litvu no najskôr dobyl sídlo náčelníka Talivaldisa. Keď zdobyl jeho panstvo až potom sa vydal na Žmuď aby sa stretol s livónskym vojskom. Na žmuďských pláňach spoznali Livónci hnev Poliakov. Krzysztof dostihol vojsko nepriateľa v pochode na ďalší lúpežný útok. Litovci zo strachu z poľskej presily, skôr však pred tým, aký trest ich postihne keď bitka skončí radšej zbabelo zutekali do okolitých lesov a ponechali zradených Livóncov svojmu osudu. Krzysztof nevyčkával a ihneď dal príkaz k útoku, jazda vyrazila aby zaútočila na zadný voj pochodujúceho vojska skôr než sa nepriateľ stihne preskupiť k boju . Sneh odletoval od kopýt koní a jazdci uháňali s kopijami vystrčenými vpred. Za nimi nasledovalo pešie vojsko, ktoré malo rozdrviť rozohnané livónske šíky. Mocno udrela jazda na nepripravených pohanov. Pod kopytami koní či poľskými kopijami zhynuli mnohí bojovníci. Nečakaný a rýchly útok jazdy vniesol paniku do radov nepriateľa. Náčelník Talivaldis však nestrácal hlavu a snažil sa čo najskôr zorganizovať obranu. Bolo však už príliš neskoro, keď jazdu dohnal zvyšok vojska. Sneh sa sfarbil do karmínova, väčšina pohanských bojovníkov už našla na bojisku svoju smrť alebo sa v bolestivej agónii zvíjala a prosila o koniec svojho trápenia. Náčelník s hŕstkou svojich bojovníkov vytvoril kruh a pokúsil sa o zúfalú obranu. Keď však začala okolo nich poľská jazda krúžiť a vrhať do nich svoje kopije bolo zjavné, že ďalší odpor by poviedol k zbytočnej smrti. Nebolo viac vyhliadky na spásu. Zložili teda Livónci na príkaz svojho náčelníka zbrane a ten sa sám hrdinsky vydal do rúk Poliakom s prosbou aby Krzysztof ušetril preživších a nechal ich odísť do svojich domovov. Podivený nad tým gestom vykonal Krzysztof tak ako ho náčelník žiadal a prepustil jeho bojovníkov. Ba veľkoryso udelil slobodu aj samotnému náčelníkovi. Ten mu však výmenou musel odovzdať časť svojej zeme, ktorá sa mala stať kresťanskou.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


So slávou sa potom kráľ navrátil do Krakówa a ako víťazný vojvodca a kráľ troch kráľovstiev získal prevelikej vážnosti nielen na svojich územiach no taktiež ďaleko za hranicami svojho panstva. I povýšil vtedy Poľsko na cisárstvo a seba nechal titulovať cisárom. Tak prvý z piastovských vladárov pozdvihol poľský majestát na piedestál božskej slávy. Po tom slávnom akte sa slovutný zemevládca vydal cestovať po svojej ríši aby pozdravil poddaný ľud a vyslyšal strasti svojich vážených vazalov.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Počas putovania nebol veru všade Krzysztof vítaný vľúdne, najmä nekatolícki poddaní trpko prijímali poľskú porobu. Aj napriek úporným snahám sa len pomaly darilo kresťanským kňazom presviedčať pohanov. Bez ústupku však jednal cisár a nehodlal poľaviť vo svojej snahe vykoreniť vieru v starých bohov. Zdarilo sa tak v Pomoransku, teda nepochyboval, že sa tak podarí aj na Balte. V okolí hraníc sídlili však slobodné pohanské kmene Kuróncov a Livóncov ktoré krížili poľské snahy a podporovali svojich litovských bratov v ich tvrdohlavom odpore. Ľstivosťou pohanom vlastnou tak činil aj náčelník Talivaldis, ktorému Krzysztof tak veľkodušne udelil milosť. To cisára škrelo natoľko že sa zaprisahal s Livóncami ako aj ich bratskými Kuróncami čoskoro vysporiadať, nastoliť na ich územiach vládu kríža a rozboriť tak na veky vekov ich tmárske kulty. Medzi baltskými kmeňmi však boli aj takí, ktorí prijali sami nevynútene svätý krst a vzdali sa starých zvykov. Takým Krzysztof ponúkol svoju záštitu. Pomocnú ruku tak prijal zemgalský náčelník a obávajúc sa svárov s okolitými pohanmi prisľúbil poľskému cisárovi vernosť a pomoc v jeho snahách ak ho ochráni pred pomstou ostatných náčelníkov.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Na jar roku Pána 1180 sa cisár navrátil z dlhej cesty, ktorá trvala mnoho mesiacov. Jednak ho hnala do Krakówa túžba čo najskôr vstúpiť do zväzku manželského, no krom toho bol už tým večným trmácaním po cestách znavený. Stanisława Poraj dosiahla toho času veku vhodného na vydaj a tak mohol Krzysztof konečne zapudiť život v celibáte a popustiť uzdu nespútanej vášni. Nechal pripraviť veľkolepú svadobnú hostinu na ktorej sa stoly prehýbali pod tým množstvom vyberaných pokrmov. Prizval k svadobným hodom množstvo zámožných pánov nielen z domova ale aj zpoza kraníc. Na svadbu dorazil aj dávny priateľ kráľ Zvonimir s ktorým sa po bratsky zvítal a mohli neskôr pohovoriť o príhodach, ktoré spolu ako križiaci prežili. Krzysztof známy svojim odriekaním aj na vlastnej svadobnej hostine hodoval a pil veľmi striedmo. Keď nastal vhodný čas presvedčili sa tí k tomu spôsobilí, že je mladá cisárovna stále pannou a teda mohol cisár konečne vstúpiť do komnát lásky.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Dlhé roky v celibáte akoby si cisár vynahrádzal a nevedel sa nasýtiť mladej manželky. Najbližšie roky tak trávil v Krakówe a nevydával sa na dlhšie cesty. Keď už musel niekde nutne vyraziť žiadal mladú Stanisławu aby mu robila spoločnosť. Na konci roku Pána 1184 sa dočkal prvého potomka, keď mu cisárovna porodila dcérku Annu. Hoc ako každý panovník túžil po mužskom následníkovi nermútil sa nad dcérou no radoval sa, že je dieťa zdravé a má sa k svetu.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Keď cisárovná ostala po druhý krát v požehnanom stave vychystal sa Krzysztof na zamýšľanú výpravu proti zradným Baltom, ktorí pridlho sužovali jeho myseľ. Tak ako prisľúbil tak chcel teraz vykonať a splatiť svoju podlžnosť voči Bohu. Princ Michał sa narodil, keď bol kráľ už ďaleko z domova. Strasti pôrodu znášala Stanisława statočne bez prítomnosti manžela. Ten sa tak konečne dočkal mužského následníka a dobrá novina pozdvihla jeho myseľ pred chystaným bojom.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Kurónsky náčelník Baise sa skoro dozvedel o poľských zámeroch a vpadol na Kurzeme, kde čakal, že mu pohanskí bratia dobrovoľne otvoria brány svojich tvrdzí a budú mu nápomocní v bitke proti Lechom. Nestalo sa tak, Krzysztof stihol nepriateľa dohnať prv, než dorazil k niektorej z jeho pevností. Ohromné poľské vojsko čítajúce viac ako dvanásťtisíc bojovníkov kruto porazilo pohanov. Po tej potupnej porážke sa Kurónci sotva zmohli na odpor a ustúpili dúfajúc v záštitu svojich sídel do Vanema. Nikto z Poliakov nepochyboval o jasnom víťazstve, vtrhli do Vanema a keď zočili drevené palisády, ktoré boli obohnané okolo pevnosti v ktorej sa náčelník so svojimi druhmi ukrýval snažili sa ich vyduriť ohňom. Keďže drevo nie je kameň sotva odolá neúprosným plameňom. Našťastie toho času ešte Balti nestavali kamenné hrady, ktoré nešlo dobyť tak zľahka ako drevené tvrdze. Rýchlo sa teda Krzysztof vysporiadal s obrancami, ktorí aby sa vyhli smrti v plameňoch radšej dobrovoľne otvorili brány a vydali sa na milosť poľským obliehateľom.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Po víťazstve sa Krzysztof nakrátko vydal do Krakówa aby sa potešil so synom a zahrial v ženskom lone. Prísľub ktorý dal však nebol ešte dokonaný do posledku a preto čoskoro opäť mieril na sever aby zúčtoval s Livóncami, ktorí mali pykať za zradu milosrdnosti ktorú im preukázal. Poučení z predošlých márnych pokusov zvíťaziť nad mocnejším poľským vojskom v poli hľadali pohania útočisko vo svojich opevneniach. Horúčkovito sa chystali na obranu a vyčkávali kedy sa zjaví nepriateľ. Poľské vojsko dorailo čoskoro a prv než začalo s obliehaním stanul samotný Krzysztof nebojácne pred brány sídla a takto prehovoril: „ Zrádny Talivaldis, nepekne si sa mi odplatil za moju láskavosť. Teraz stojím tu pred tvojou bránou a rozhodol som sa byť aj napriek tvojej podlej zrade znovu milostivý. Aby ste vy pohanskí oplani zočili, že spravodlivý kresťan dokáže odpúšťať rovnako ako odpúšťa hriešnikom samotný Boh. Preto ti nechávam čas aby si sa rozmyslel, či dobrovoľne svoju dušu vydáš a ušetríš tak životy svojich bojovníkov, alebo ponecháš brány zatvorené a zmetiem tvoju pevnosť ohňom pekelným“. Keď cisár dohovoril nechal niektorého z Litovcov svoje posolstvo vypovedať v jazyku pohanov, potom sa pozvoľna na koni otočil a poberal sa k svojmu vojsku. Náhle však sa z hradieb ozvala odpoveď. Keďže však Krzysztof nerozumel jazyku Livóncov vyčkal kým muž na hradbách dohovorí a nechal Litovca aby mu odpoveď vypovedal v lámanej poľštine. Ukázalo sa, že z hradieb hovorí samotný náčelník Talivaldis, ktorý uznal cisárove nároky no obraňoval sa prirodzenou povinnosťou voči svojej viere a ľudu konať tak ako konal. Keďže videl, že proti poľskej presile niet šance na obranu pristúpil na návrh a bez boja ponechal svoju zem Poliakom.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Aj samotní poľskí rytieri boli z počínania svojho cisára milo udivení. Hoc nebolo pochýb, že by zvíťazil preukázal veľkodušne aj napriek predošlej zrade svojmu protivníkovi milosť a ušetril tak mnoho životov. Chýr o tom zbožnom skutku sa rozniesol Poľskom a povesť o spravodlivom vladárovi si získala priazne u mnohých. Tak sa cisár navrátil do Krakówa bez toho aby vytasil svoj slávny Szczerbiec z pochvy a ušpinil svoj plášť pohanskou krvou. Úcta, vážnosť a obľuba cisára vzrástla natoľko, že bez otáľania ponechal uzákoniť právo vlády nad cisárstvom ako aj všetkými kráľovstvami jedným zvrchovaným vladárom. Keďže do tých čias Poľsku vládol vždy jeden panovník bol zákon medzi šľachtou prijatý ako akt prirodzený a očakávaný.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

Uživatelský avatar
Ilmarinen
Nadrotmistr
Nadrotmistr
Příspěvky: 232
Registrován: 21 čer 2016, 13:50

Re: Pod krídlami Piastovskej orlice

Příspěvek od Ilmarinen » 04 kvě 2019, 12:37

XIII. Protektor Chorvátskeho kráľa

Roku Pána 1189 skormútila cisára Krzysztofa neveselá novina o smrti jeho drahého priateľa, kráľa Zvonimira. Chorvátsky trón zdedil jeho iba dvanásťročný syn Matej. Kráľovstvo bolo s maloletým panovníkom v čele príliš zraniteľné a preto sa Krzysztof rozhodol, že vezme mladého Trpimirovića pod svoju ochranu aspoň do čias kým nevkročí do dospelosti a pevne neuchopí vladárske žezlo.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Zdalo sa toho času cisárovi, že príliš dlho zaháľa v miery a čím dlhšie v ňom zotrvá tým mu bude meč ťažší a konské sedlo tvrdšie. Tentokrát obrátil svoj záujem na Halič, na ktorú udrel nie zrovna po práve. Na Haliči toho času vládol princ Ingvar zo starého severského rodu Rurikov, ktorý sa odhodlal brániť neprávosti spupného cisára. Rozhnevala i zároveň zdesila Ingvara tá nespravodlivá opovážlivosť no keďže sám bol krvi slávnych bojovníkov nehodlal sa poddať bez boja. Skoršie tiahol so svojim vojskom do Poľska a obležal Przemyśl. Neviedol však celé svoje vojsko v jednom šíku lež časti vojska prikázal cez Uhry zamieriť na Kraków. Vedel, že nebude Krzysztof očakávať útok z juhu a ostane v domnení, že na Przemyśl útočí celé haličské vojsko. Ako premýšľal tak aj bolo, cisár Krzysztof sa vypravil na Przemyśl a v presvedčení o svojej neporaziteľnosti zanechal Kraków iba chabo strážený. Pri Przemyśli Ingvarovo vojsko porazil no čoskoro dostal správu o haličskom vojsku pred krakovskými bránami. Keď však vyzvedel počty nepriateľskej armády rozdelil svoje vojsko, prikázal veliteľovi Straszovi aby viedol polovicu vojska na Halič a sám sa vypravil oslobodiť Kraków z obleženia.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Pri Wieliczke zhatil Krzysztof haličské plány na zisk Krakówa. Rozprášené vojsko princa Ingvara našlo úkryt v horách na juh od mesta a v zákryte hustých lesov uniklo do Uhier. Nič už nestálo cisárovi v ceste aby sa vydal za zbytkom svojho vojska na Halič.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Poliaci už dobyli značnú časť haličského územia, keď prišli správy o princovi Ingvarovi, ktorý v Uhorsku zoskupil ponovne svoje vojsko a vypravil sa opäť na Kraków. Než však Ingvar dorazil pred krakovské hradby dopočul sa o poľských víťazstvách a najväčšmi s ním zakolísalo, že poľský veliteľ Strasz posmešne sedí v jeho hrade a vystrojil na oslavu víťazstva hostinu z jeho vlastných zásob. Nemalo teda zmyslu pokúsiť sa znovu dobyť Kraków a ponechať svoje vlastné dŕžavy na pospas nepriateľskému drancovaniu. Žiadal preto Ingvar svojho protivníka aby zastavil to krviprelievanie a prisľúbil, že sa stane jeho poplatníkom ak z Haliča odtiahne a ponechá mu jeho panstvá. Netúžil cisár Krzysztof po zväčšení svojho územia no vydal sa na Halič aby uspokojil svoje túžby po boji a preto súhlasil s Ingvarovou prosbou.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Poliaci opustili haličské hrady a Halič od tých čias musela cisárstvu platiť tribút niekoľkých hrievien striebra. Rozmach a vzrast cisárstva stúpal chytrejšie ako doposiaľ. Dostatok striebra a zlata napomáhal cisárovi zveľaďovať sídla a nemálo dukátov išlo do pokladníc cirkvi svätej. Len veľmi zťažka a povoľne však cirkev šírila svoje učenie na nešťastnej Litve. S nevôľou veru tamojší ľud vzhliadal k svojim kresťanským pánom. Snahy zamedziť Litovcom slobodne vyznávať svoju vieru nakoniec prepukli v otvorený odpor, keď roku Pána 1192 pohanský ľud povstal a obrátil sa s mečom v ruke proti svojim pánom. Vysmial sa Krzysztof tej úbohej cháske, ktorá sa odvážila postaviť mu na vzdor. Sedel práve v jednej zo svojich komnát a dumal nad šachovnicou keď vyzvedel tie nedobré správy. Pohľadel vtedy na posla, naklonil sa nad šachovnicu a šmahom ruky z nej zmietol všetky fagúrky. S klopotom popadali drevené figúrky na podlahu a rozkotúľali sa popod stôl. S hrozivým úsmevom na perách potom cisár prisahal, že zmetie tých nevďačných pohanov rovnako rýchlo ako tie úbohé figúrky. Neotáľal pridlho, vydal sa s vojskom na Litvu, tvrdo vzburu potlačil a opovážlivcov potrestal.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Sotva si však Krzysztof v Krakówe odpočinul opäť mieril do bitky. Tentokrát však nešiel bojovať za vlastné záležitosti no náhlil sa na pomoc svojmu chránencovi Matejovi Trpimirovićovi. Ten v úsilí vypudiť mohamedánov usadených v horách svojho kráľovstva viedol s nimi boje už niekoľko mesiacov. Pod vládou Pirozovského emirátu sa v pomedzí chorvátskych hôr v meste zvanom Destinik usadilo početné spoločenstvo moslimov. Spočiatku žili po boku kresťanov v miery a pokoji no nepotrvalo dlho a započali sváry. Zaumienili si preto Chorváti pod zámienkou práva spravovať tamojšie územie vypudiť tých muzulmanov za hranice svojho kráľovstva. Do tej chvíle sa vojna vyvíjala k spokojnosti, no keď emír vyslal svoje vojská na pomoc strádajúcim poddaným na Balkáne šťastie sa od Chorvátov začalo odvracať.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Poľské vojsko dorazilo po strastiplnom putovaní pred hory Onogoštu a rozložilo tábor, v ktorom pár dní odpočívali. Neskôr sa vydali cez horské priesmyky aby sa stretli s nepriateľom. Poliaci nezvyknutí na boj v horách však nerátali s nástrahami, ktoré na nich nepriateľ pripravil. Keď sa moslimovia dozvedeli o táboriacich Poliakoch chystajúcich sa čoskoro k útoku prihotovili im v horskom priesmyku pascu. Akokoľvek ostražití a pozorní sa Poliaci snažili byť, nepostrehli prichystanú pascu a čoskoro sa spálili tak plano, že tá príhoda dlho utkvela v mysliach nešťastníkov, ktorí toho dňa prechádzali zradnými priesmykmi Onogoštu. Keď vojsko prechádzalo popod strmý zráz zosypali na nich moslimovia veľké množstvo kamenia. Ten hrozivý kamenný dážď zhubil mnohých vojakov, ktorý zahynuli skôr, než zbadali čo sa robí. Než sa Poliaci zoradili a kryli štítmi mnohí ich druhovia ležali s rozdrvenými lebkami či dolámanými hnátmi. Po skalnej lavíne sa na nešťastníkov spustila spŕška šípov a ústup prepadlíci znemožnili zrúbanými stromami, ktoré pováľali na cestu za poslednými radmi poľského vojska. Z predu sa odrazu vynorili moslimskí bojovníci, ktorí zaútočili na poľský predvoj. Hoc sa cisár Krzysztof bil udatne stála pri ňom neraz šťastena, ktorá od neho odvrátila pazúre smrti. Dokázali moslimovia pokonať poľských votrelcov aj napriek presile. Šikovná lesť im napomohla vytlačiť cisára Krzysztofa, ktorý so svojim vojskom mohol ustúpiť až po tom, čo bojovníci v zadných vojoch krytými štítmi svojich spolubojovníkov odstránili zrúbané stromy z cesty. Tak utrpel cisár Krzysztof prvú porážku na bojovom poli a kvárila ho tá prehra o to viac, že sa nechal tak jednoducho vlákať do pasce. Pýcha predchádza pád a tak aj sebavedomý cisár presvedčený o svojom víťazstve utrpel potupu na ktorú nezabudne do konca svojich dní.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Medzičasom sa chorvátske vojsko vydalo do Malej Ázie, kde v nádeji rýchleho konca vojny zamýšľalo udrieť priamo na samotného emíra. Správy o zdarne bojujúcich Chorvátoch čoskoro dorazili aj do Destiniku a tak sa moslimské vojsko náhlilo na pomoc svojmu vladárovi. Keď moslimovia odtiahli vrátili sa Poliaci do hôr, no vstúpili do priesmyku až po tom, čo cisára zvedi ubezpečili, že je cesta voľne prechodná a nie je potreba obávať sa ďalšej ľstivej pasce. Horské mesto ostalo chabo bránené a tak ho Poliaci poľahky dobyli. Obyvateľstvo ušlo do okolitých hôr, Krzysztof tam ponechal posádku na obranu a vydal sa spiatky do Krakówa. Zvedel totiž, že sa mu krátko po jeho odchode narodil druhý syn princ Krzysztof a túžil dieťa uzrieť a potešiť sa s ním.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Chorvátom sa v nepriateľskej zemi nedobre vodilo. Keď sa z Balkánu navrátilo emírovo vojsko utrpeli pri Adene tvrdú porážku a tým skončila ich neslávna výprava. Víťazstvami opojení mohamedáni sa čoskoro opäť vystrojili na cestu na Balkán. Tam zamýšľali Chorvátov nadobro pokoriť a oslobodiť Destinik. Znovu naliehavo žiadal Matej cisára Krzysztofa o pomoc. Ten jednak z posvätnej povinnosti voči spojencovi a jednak z túžby po pomste sa znovu pustil na cestu.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Tentokrát však bol nadmieru ostražitý a neponechal nič náhode. Rozhodol sa pre útok z inej strany. Cestu mu vyzradili Chorváti znalí tamojších hôr. V dostatočnej vzdialenosti pred vojskom tentokrát sliedili po okolitých horách poľskí zvedi, ktorí mali hlásiť čokoľvek podozrivé. Podarilo sa Poliakom dostať bez ujmy až pred brány Destiniku, no moslimovia boli na útok dostatočne pripravení. Hoc s menším vojskom dokázali sa dlho úspešne brániť a Krzysztof prišiel pri pokuse preniknúť do mesta o množstvo mužov. Burcovaní hnevom a zároveň zúfalosťou sa Poliaci opakovane púšťali do útoku, no zakaždým boli úspešne odrazení. Až príchod chorvátskych bojovníkov na čele s kráľom Matejom zvrátil neľúbivú situáciu. Chorváti zaútočili na nepriateľa zo smeru odkiaľ to nečakal, podarilo sa im zahnať moslimov a spoločne s Poliakmi potom mesto dobyli.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Moslimská armáda ustúpila na Jadranské pobrežie, kde sa kruto mstila za tú prehru. Keďže kráľ Matej prišiel o množstvo mužov nebol s to postaviť sa ani oslabenému nepriateľovi. Vypravil sa ich preto prenasledovať Krzysztof a dohnal ich pri meste Stolac.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Muselo by to byť zrejme iba dielom božej nepriazne aby toho dňa mohamedáni nad poľskou presilou zvíťazili, no aj napriek tomu sa bili udatne. Na bojisku dokonca stanuli proti sebe aj velitelia obidvoch vojsk v rovnom súboji. Možno náhoda a možno osud chceli aby sa obidvaja vojvodcovia prebili jeden k druhému a skrížili svoje meče. Cisár Krzysztof vtedy ešte netušil, že proti nemu stojí bojovník, ktorého sláva bola pre jeho bojové úspechy medzi moslimami preveľká a len máloktorý bojovník sa mu môže rovnať. Ten muž veľkých bojových činov sa nazýval Abdul Hamid, pochádzajúci z vznešeného rodu z Levanty. Na rozdiel od Krzysztofa vedel kto proti nemu stojí a túžil zväčšiť svoju slávu porážkou slávneho cisára. Abdulovou Hamidovou výhodou bola jeho mladosť a znalosť spôsobu boja kresťanských rytierov. Lež Krzysztof bol skutočne zrodený pre bojové remeslo a dokázal chytro vypozorovať ako nepriateľ bojuje a zistiť jeho slabiny. Tak sa priučil akým štýlom moslimovia zápolia a teda prinajmenšom tušil čo od soka očakávať. S odhodlaním sa na seba vrhli a obidvaja túžili čo najrýchlejšie zvíťaziť. Abdul Hamid bol bojovníkom skutočne obratným a jeho rýchle pohyby vyzerali ako akýsi tanec so šabľou. Spočiatku sa Krzysztof nezmohol na výpad a iba odvracal údery šable. Vyzeralo to akoby mal Abdul Hamid jednoznačnú prevahu a Krzysztof sotva dokáže odrážať jeho opakované útoky. No zdanie bolo klamlivé a cisár sa snažil nepriateľa oklamať a pôsobiť akoby strácal dych. Tým Abdula Hamida posmeľoval k ďalším rýchlym útokom aby sa rýchlo unavil. Ten však dokázal napodiv dlho držať to rýchle tempo. Únave však skôr či neskôr podľahne každý bojovník a vtedy prišla Krzysztofova chvíľa. Keď na svojom štíte pociťoval, že sú protivníkove údery o čosi slabšie a čas medzi nimi dlhší odhodlal sa konečne na výpad. Posledný krát nechal udrieť Abdula Hamida, odrazil svojim štítom jeho šabľu, na chvíľu sa odkryl aby mocným úderom svojho meča vyrazil zbraň z protivníkovej ruky. Ten mysliac si, že je cisár z toľkých úderov znavený a čakal kedy ho svojimi neustálymi výpadmi nadobro zmorí nedúfal, že mu ostalo ešte toľko sily. Ostal odzbrojený a keďže sa počas boja pozbavil svojho štítu aby bol obratnejší tak zostal aj nekrytý. Uvedomil si svoju chybu no odhodlal sa na posledný odpor, tasil dýku ktorú mal pri svojom páse a čakal čo náprotivok učiní. Krzysztof švihal mečom a Abdul Hamid sa šikovne vyhýbal každému úderu. Skutočne obdivuhodná bola jeho obratnosť. Uzmyslel si preto Krzysztof, že vyčká až na útok soka a využije výhodu svojho štítu a meča. Zúfalý Abdul Hamid sa veru čoskoro odhodlal na spásny útok. Ako sa snažil dostať súperovi k telu a bodnúť do niektorej z nekrytých častí vystrčil Krzysztof štít pred seba a využijúc váhu svojho tela oprel sa do neho protivníka a tlačil ho kým nestratil rovnováhu a nespadol na zem. Chytro si potom sňal z ruky štít, hodil ho na ležiaceho protivníka aby na okamih zaujal jeho pozornosť. Ten sa z prirodzenosti kryl obidvomi rukami aby letiaci štít odbil a stratil na moment prehľad nad konaním svojho súpera. Keď sa spamätal už mal na krk namierený Krzysztofov meč a iba sťažka rezignovane odfúkol. Bol koniec a Abdul Hamid sa stal poľským zajatcom. Spolu s ním sa do zajatia dostal ešte ďalší z moslimských veliteľov, ktorý doplatil na poľské prečíslenie a nedokázal vzdorovať keď ho počas boja obkľúčilo niekoľko rytierov naraz. Tá víťazná bitka nakoniec rozhodla aj celú vojnu. Víťazné poľské vojsko mierilo konečne domov a viezlo so sebou aj vzácnych zajatcov. Triumf znamenal koniec moslimského panstva nad Destinikom a začiatok veľkého priateľstva medzi kráľom Matejom a cisárom Krzysztofom, ktorý mu akoby nahradil strateného otca.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

Uživatelský avatar
Ilmarinen
Nadrotmistr
Nadrotmistr
Příspěvky: 232
Registrován: 21 čer 2016, 13:50

Re: Pod krídlami Piastovskej orlice

Příspěvek od Ilmarinen » 07 kvě 2019, 10:07

XIV. Ako Krzysztof znovu bojoval v Chorvátsku a vypravil sa na krížovú výpravu na Sicíliu

Chorvátska vojna o Destinik skončila a cisár Krzysztof sa chystal na návrat do Poľska. Skôr než sa však vypravil na cestu prijal pozvanie kráľa Mateja na slávnostnú hostinu usporiadanú na počesť víťazstva. Panovníci pohodovali v priateľskom duchu a svoje spojenectvo spečatili dojednaním zásnub poľského dediča trónu Michała s najstaršou Matejovou dcérou Katalin. Rod Piastov sa tak mal s Trpimirovićmi spojiť nielen zväzkom spojeneckým no zároveň aj zväzkom pokrvným.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Po zdarnej výprave a dojednaných zásnubách sa cisár navrátil do Krakówa aby sa venoval svojim záležitostiam. No uplynulo sotva pol roka a kráľ Matej svojho spojenca opäť žiadal o pomoc. Viedol vojnu kvôli akémusi osobnému sporu s vojvodkyňou z Charsianonu a hoci mal nad nepriateľským vojskom prevahu chcel zrejme poľskou pomocou svoje šance umocniť. Sychravý koniec októbra nebol príliš priaznivý na cestovanie no Krzysztof nechcel vyčkávať a vyrazil skôr než zo stromov opadlo všetko lístie. Opäť tak poľské vojsko prechádzalo dôverne známymi cestami na juh.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Sotva Krzysztof prekročil chorvátsku hranicu narazil na protivníka, ktorý prekročil Dunaj a drancoval čo mu padlo pod ruku. Nepriateľskému vojsku velil akýsi Photios, veliteľ vskutku odvážny, ktorý premýšľal nanajvýš uvážene. Po prvom útoku vedel, že nedokáže poraziť poľskú presilu a teda vyzval cisára na osobný súboj aby tak po rytiersky, bez ďalších stratených životov bitku rozhodli. Odmietnuť výzvu na súboj by bolo zbabelou potupou a teda cisár súhlasil. Necítil sa však toho dňa najlepšie a snažil sa pred ostatnými ukryť svoje obavy zo zlyhania. Niekedy však radšej volíme podstúpiť veľké nebezpečie a prijať riziko nezdaru aby sme si zachovali vlastnú vážnosť. A tak sa teda Krzysztof postavil s mečom v ruke proti svojmu vyzývateľovi. Spočiatku obidvaja obchádzali dookola, sústredene si hľadeli do očí a každý čakal na prvý súperov výpad. Skúmavo sa navzájom sledovali a snažili sa odhadnúť slabiny toho druhého. K prvému útoku sa nakoniec odhodlal cisár Krzysztof, ktorého údery však Photios bez väčších ťažkostí vykryl svojim štítom, či odrazil mečom. Cisár ustúpil a znechutene si odpľul, videl že to nebude ľahký súper a nesmie sa príliš rýchlo vyčerpať. Keď znovu nabral silu pokúsil sa o ďalší útok, no ani tentokrát neuspel. Photios vyzeral byť skutočne zdatným majstrom meča. Krzysztof len zťažka vydychoval a takto udychčaný si uvedomoval bremeno svojich rokov, čo znamenalo oproti výrazne mladšiemu Photiosovi značnú nevýhodu. Nechcel dať náprotivkovy znať svoju únavu no rýchly a ťažký dych prezrádzal vyčerpanie. Mladý protivník neváhal, keď správne vypozorval vysilenie svojho súpera pustil sa do útoku, ktorý bol tak mocný a tvrdý až sa cisár Krzysztof pred silnými údermi ledva držal na nohách. Ako besný mlátil Photios do jeho štítu až bol nakoniec nútený pokľaknúť aby sa úplne nezrútil na zem. Údery však neprestávali, až sa Krzysztof divil, kde berie mladý veliteľ toľko sily a zdal sa mu ten moment kedy vyčkával na posledný úder ako večnosť. Photios ako zočil, že jeho sok kľačí na jednom kolene a má problém ustáť jeho údery rýchlo mu podpokol nohu ktorou ešte stál na zemi a cisár sa zrútil na zem úplne. V tom momente mu bol štít síce dobrou ochranou pred ďalšími údermi, no zároveň na obtiaž v pohybe a snahe postaviť sa znovu na nohy. Nedokázal sa so štítom postaviť, no mal obavu ho zhodiť a odkryť sa nepriateľovi. Ležiac na chrbte a kryjúc sa štítom preto premýšľal čo rýchlo urobiť, aby súpera odstavil. V momente kedy zbesilý Photios stál bližšie rýchlo zakliesnil do svojich jeho nohy a ten sa ocitol na zemi rovnako ako cisár. Kým sa mladý veliteľ spamätal zaľahol Krzysztof ruku v ktorej držal meč a šikovne sa dostal čepeľou svojho Szczerbca k nekrytému miestu medzi prilbicou a brnením. Mohol ukončiť život svojho súpera a vbudnúť špicu meča do jeho krku, no rozhodol sa jeho dušu ušetriť. Bitka tak bola rozhodnutá a Photios pokľakol pred svojim súperom aby tak vyjadril vďak za svoj život. Hoci Krzysztof zvíťazil sužovala ho myšlienka, že starne a o chvíľu ho možno porazí aj menej zdatný bojovník.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Nesmel však dať najavo svoje pochyby aby nestratil úctu svojich bojovníkov. Rýchlo sa pozbieral a bol to navonok opäť ten rozhodný a sebavedomý panovník. Vo svojom vnútri však pociťoval nekľud a trápenie. Poľské vojsko čoskoro prebrodilo Dunaj a vpadlo na nepriateľské územie. Niekedy v tom čase sa cisárovi narodil tretí syn Jan. Keď odchádzal z Krakówa ešte nevdel, že jeho milovaná opäť nosí pod srdcom dieťa a teda ho správy z domova prekvapili no o to viac potešili. Nedokázal sa však zbaviť skľúčujúceho pocitu, ktorý mučil jeho dušu. Od tých čias bol cisár častejšie mĺkvy a bystrému oku neuniklo, že sa niečím sužuje.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Navzdor vlastnému trápeniu však dobrý vojvodca nesmie poľaviť a mal by bojové ťaženie doviesť až do konca, či už úspešného alebo márneho. Preto aj Krzysztof postupoval nepriateľským územím, dobýval protivníkove hrady až sa znovu stretol s vojvodkyninym vojskom. Po druhý krát porazil nepriateľa a vojna čoskoro skončila. Znovu cisár Krzysztof odchádzal z Balkánu ako víťaz, no netešil sa z triumfu tak ako by iní čakali.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Po návrate do paláca nechal usporiadať hostinu na ktorej predstavil svojho najstaršieho syna Michała ako nového dediča koruny cisárskej, ako aj všetkých titulov kráľovských. Chcel tak učiniť skôr než sa pominie, aby poľská šľachta jasne znala koho si cisár praje ako svojho nástupcu. Snažil sa syna vyvarovať pred mocnými vojvodami, ktorí by mohli zneužiť akúkoľvek jeho slabosť. Učil svojho syna všetkému, čo by mal dobrý panovník poznať a vo výchove bol niekedy až príliš prísny. Veril však, že jeho výchova prinesie svoje ovocie a mladý Michał ustojí pod ťažkým vladárskym bremenom.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Bol práve jeden z takých dní kedy otec moril syna z výučby rôznych vznešených znalostí, keď dostal do rúk list s pápežskou pečaťou. Sadol si a privolal syna k sebe. Otvoril spečatenú listinu, položil ju pred mladého Michała a prikázal mu aby prečítal čo sa tam píše. V liste pápež vyzýval všetkých zbožných kresťanov aby sa vydali na Sicíliu, ktorá sa ocitla v rukách moslimského šejka Ifsera z Mahdie. Sicílski kresťania prosili pápeža aby ich vyslobodil spod jarma moslimského vládcu. Mladý princ túžil vydať sa do ďalekých krajov spolu s otcom, bol však ešte príliš mladý na to aby viedol vojsko do boja. Krzysztof obratom vyslal do Vatikánu súhlasnú odpoveď a čoskoro v Poľsku započali prípravy na krížovú výpravu.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Než sa kresťanskí bojovníci vydajú vyrvať Sicíliu zo spárov moslimských nevercov potrvá ešte niekoľko mesiacov. V tých časoch príprav sa Poľské cisárstvo významne zaslúžilo o rozšírenie kresťanstva na severe. Už viac nešíril na sever Krzysztof kresťanskú vieru mečom, no vysielal ta svojich misionárov, ktorí učenie kristovo zvestovali slovom. Dokonca aj tvrdohlaví Balti sa pomaly vzdávali svojej viery a prijímali krst, hoci ešte stále bolo mnoho oblastí, kde sa udržiavalo pohanstvo. Na severe za morom v tých časoch vzniklo nové cisárstvo zvané Yangikent. Pod vládou rodu Virtnanenov nové panstvo mocnelo a cisár Henri II čoskoro pochopil nevyhnutnosť prijatia kresťanstva, aby tak zachoval pokoj pre svoj rozmach. Žiadal preto zbožného cisára Krzysztofa aby vyslal do jeho kraja kňazov, ktorí pokrstia jeho ľud. Tak aj na ďalekom severe pomaly ustupovala stará viera na úkor kresťanstva.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Kým katolicizmus posilňoval v ortodoxnom svete nastal rozkol, ktorý vyústil v náboženskú krízu. Od ortodoxného učenia sa odlúčili tí, ktorí sa nazývali Obrazoborcami a čoskoro získali mnohých prívržencov. Z kultu sa čoskoro stal dominantný prúd a vytlačil pôvodnú ortodoxiu do úzadia. Ba zašiel tak ďaleko, že započal označovať vyznávačov starej ortodoxie kacírmi.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Konečne nastal čas odchodu na Sicíliu. Horlivý Krzysztof sa rýchlo vypravil na cestu. Spolus ním sa na ostrov vydalo mnoho rytierov, niektorí iba s cieľom získať slávu, iní s úprimnou túžbou navrátiť ostrov pod vládu kresťanského panovníka. Cisár chcel využiť tú príležitosť a želal si uzrieť aspoň raz v živote sväté mesto. Smeroval preto svoje vojsko na Rím. Náhoda chcela aby do Ríma dorazil v čase kedy sa neďaleko vylodilo moslimské vojsko, ktoré chcelo kresťanom zasadiť nečakanú ranu. Križiaci príliš zamestnaní túžbou dobyť Sicíliu pozabudli, že môže moslimské vojsko napadnúť miesto najvzácnejšie. A tak sa moslimovia bez obtiaží dostali až pred brány Ríma a nebyť cisára Krzysztofa, ktorý útočníkov rozprášil nevedno ako by mesto moslimským pazúrom čelilo.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Ako silná veterná smršť sa križiacke vojská prehnali Sicíliou. Beda tomu, kto sa svätým bojovníkom postavil na odpor. Málokto bol milostivý a šetril životy moslimských votrelcov. V panike porazení bojovníci utekali na pobrežie, kde si životy ratovali na všetkom na čom sa bolo možné odplaviť z toho prekliateho ostrova. Kresťania slávili triumf a pápež čoskoro na Sicílii vyhlasil križiacke kráľovstvo.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Dlhé mesiace potom poľské vojsko putovalo spiatky. Keď konečne cestou zmorení bojovníci dorazili do Krakówa princ Michał vyrástol v mladého muža. S cisárom sa tak lúčil chlapec no teraz ho vítal muž, ktorý netrpezlivo čakal na otca aby mu vyprával príhody, ktoré ich po ceste postretli. Tak túžil zdobiť bojovej slávy rovnako ako jeho otec. Ani sa nenazdal a dostal príležitosť keď spolu s otcom mierili do Chorvátska, kde vypuklo povstanie proti krutej vláde kráľa Mateja. Ten vládol svojvoľne a nenačúval požiadavkám svojej šľachty. Jeho samovláda nakoniec rozhnevala šľachtu natoľko, že sa vzoprela.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Cestou do Chorvátska poľská družina pobudla pár dní na dvore uhorského kráľa Árpáda. Ten keď sa dopočul, že poľské vojsko križuje jeho kráľovstvom vyslal posla aby zdvorilo cisára Krzysztofa prizval k jeho stolu. Krátke zastavenie na úmornej ceste vždy padne vhod a tak cisár pozvanie prijal. S poctami bol vítaný na uhorskom dvore a keď prišla vhodná chvíľa opovážil sa kráľ Árpád požiadať poľského cisára o ruku jeho jedinej dcéry Anny. Zapáčil sa Krzysztofovi mladý veselý kráľ a keďže jeho dcéra mala najvyšší čas na vydaj pristal na jeho požiadavku.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Sám ani netušil, že sa mu pošťastí na bojovej výprave zjednať svadbu svojej dcéry. Nebolo však príliš mnoho času na to aby s budúcim zaťom dlhšie pobudol a užíval pohostinnosť uhorského dvora. Mal naponáhlo pretože chcel čo najskôr vyplniť svoj záväzok a zaistiť zotrvanie Trpimirovićov na chorvátskom tróne. Kým sa kráľ Matej mstil za opovážlivosť na panstvách rebelom lojálnych šľachticov, vydal sa Krzysztof prenasledovať vzbúrenecké vojsko. Dohnal nakoniec povstalcov a tvrdo rozprášil v Bitke o Banju Luku. Po bitke zaútočil na ohnisko rebélie, pobrežné mesto Senj. Než však mesto dobyl rebeli sa vzdali a povstanie bolo potlačené.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Trpimirović vytrval na chorvátskom tróne a o pár rokov sa princa Michał oženil s chorvátskou princeznou Katalin. Toho času však už na chorvátskom tróne nesedel Matej ale jeho syn Zvonimir III. Doplatil nakoniec Matej na svoju pyšnú a krutú náturu. Niekoľko mesiacov po potlačení povstania spyšnel natoľko, že začal ešte väčšmi vládnuť podľa svojej vôle, bez zreteľa na požiadavky šľachty či vrchnosti cirkevnej. Tak sa dostal do sporu s kninským biskupom. Boh je však spravodlivý a po práve trestá hriešnikov. Tak Mateja postihol trest najhorší, keď padol v bitke s kninským vojskom.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Nedobre skončil život tyranského kráľa Mateja. Snáď bude jeho nástupca panovníkom vľúdnejším a rozumnejším. Krzysztofa smrť svojho niekdajšieho chráneca nepotešila, no slýchal ako kráľ vládol a bol presvedčený, že ho stihol spravodlivý trest. O chorvátske záležitosti sa viac nestaral no nepripúšťajúc si pribúdajúce roky a ubúdajúcu silu zatúžil znovu po boji. Slabnúce telo a unavená myseľ trápili ho príliš a nehodlal sa starobe poddať. Aby sám sebe dokázal, že sa ešte udrží v sedle koňa rozpútal začiatkom roku Pána 1211 vojnu proti ruténskemu kráľovi Kirillovi. Malé a slabé kráľovstvo nemohlo mocnému susedovi vzdorovať. Vedel to zaiste aj cisár Krzysztof a preto si zvolil ten jednoduchý cieľ.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Možno tak ako zahubila Mateja Trpimirovića jeho vlastná pýcha a nespravodlivá vláda, tak Boh strestal aj cisára Krzysztofa za to, že chcel oklamať starobu a neprávom zaútočil na slabého. V Bitke o Kobryň nečakane našiel svoju smrť. Nezišiel zo sveta však mečom protivníka lež umrel náhle bez cudzieho zavinenia. Poniektorí to videli ako zlé znamenie, no málokto tušil, že cisárovi bolo osudné jeho trápenie a tak zarputilo sa snažil smrti uniknúť až ho dostihla skôr ako by čakal.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

Uživatelský avatar
Josif
Štábní rotmistr
Štábní rotmistr
Příspěvky: 307
Registrován: 03 čer 2015, 20:16
Bydliště: Moskva Rudé náměstí Kreml

Re: Pod krídlami Piastovskej orlice

Příspěvek od Josif » 07 kvě 2019, 11:32

Chvilku mi to trvalo než jsem si zvykl na ten tvůj typ psaní ale musím říct že je to zatím tvoje nejlepší AAR. Good :D
Tento podpis byl smazán, protože porušoval pravidla tohoto fóra. Neprodleně nahlaste autora tohoto podpisu administrátorovi.

Uživatelský avatar
Ilmarinen
Nadrotmistr
Nadrotmistr
Příspěvky: 232
Registrován: 21 čer 2016, 13:50

Re: Pod krídlami Piastovskej orlice

Příspěvek od Ilmarinen » 07 kvě 2019, 12:25

Ďakujem Josif mnohokrát za pochvalu, snažím sa tomu dať aj nejaký príbehový nádych aby to nebol iba taký suchý, neosobný report.

Hmm no priznávam, asi to nebolo najšťastnejšie rozhodnutie používať archaizmy, či menej známe synonymá. Chcel som to však skúsiť aby to malo trošku taký kronikársky nádych a možno dodalo príbehu viac na stredovekej autentičnosti :D

Obmedzím to teda a budem sa snažiť písať zrozumiteľnejšie :D

Cizinec
Podplukovník
Podplukovník
Příspěvky: 3519
Registrován: 24 črc 2007, 21:10
Bydliště: Frei Stadt Hultschin, hlavní město Rzeczipospolite Prajzke

Re: Pod krídlami Piastovskej orlice

Příspěvek od Cizinec » 07 kvě 2019, 23:45

Ilmarinen píše:
07 kvě 2019, 12:25
...
Obmedzím to teda a budem sa snažiť písať zrozumiteľnejšie :D
Ale moc to nepřeháněj. ?;)
SOMUA měla dvě verze - model "standart" s poklopem a model "kabrio" bez poklopu.

Dekl je ve skutečnosti Dekl.

šedá eminence na dvoře Obodritského Cara

(Fórové hry, kterých jsem se zúčastnil.)
Admirál de Étranger, Francouzské císařské loďstvo (Trafalgar 1805)
rytíř Johannes von Ausländer, prozatímní regent Sicilského království (Byzanc 1214)
Luigi Mario Forestiero, Il primo ministro del Regno d'Italia (Německo 1866)
Generál von Ausländer st., velitel 51.rezervní divize, hrdina od města Ypres (1915)
Generál von Ausländer ml., velitel 22.tankové divize, hrdina od Krymu (1942)
očekává další nasazení do bitevní vřavy

Hotentotenpotentatentanteatentäter

Uživatelský avatar
Ilmarinen
Nadrotmistr
Nadrotmistr
Příspěvky: 232
Registrován: 21 čer 2016, 13:50

Re: Pod krídlami Piastovskej orlice

Příspěvek od Ilmarinen » 09 kvě 2019, 05:40

Michał I


XV. Boj poľskej šľachty za oslabenie cisárskej moci

Žiadnemu smrteľníkovi sa ešte nepodarilo zvíťaziť nad neúprosne plynúcim časom, nemohlo sa to podariť ani cisárovi Krzysztofovi. Ťažko sa zmieril s pribúdajúcimi rokmi a slabnúcim telom čo sa mu stalo osudným. Trápil sa natoľko až ho tá trýzeň zahubila. Aj napriek jeho smrti však vojna proti Ruténii pokračovala. Velenia vojska sa ujal princ Michał. Musel pokračovať vo vojne, ktorú z márnosti rozpútal jeho otec. Otcovo telo nechal vyslať do Krakówa aby mu bol vystrojený riadny kresťanský obrad hodný cisárskeho majestátu a sám pokračoval v ťažení. Niekoľko dní trvajúce boje pri Kobryni chcel Michał čo najskôr ukončiť a zahnať Ruténov za hranice cisárstva. Zaveli k útoku a bol odhodlaný, že útok povedie kým nepriateľa nezaženie na ústup. Obidve vojská sa bili udatne a Michał ukázal že jablko nespadlo ďaleko od stromu. Keď počas bitky skrížil svoj meč s nepriateľským veliteľom a dokázal nad ním zvíťaziť ukázal, že je rovnako statným bojovníkom ako niekdajší piasotvskí králi. Kobryňské víťazstvo oslabilo Rténiu natoľko, že sa kráľ Kirill nezmohol na ďalší odpor. Michał vpadol do jeho kráľovstva a keď dobyl Volkovysk bolo dokonané. Vojna skončila a Michał sa odobral do Krakówa, kde započali prípravy na slávnostnú korunováciu.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Pridlho vládol cisár Krzysztof a príliš počas svojho panovania obmedzil moc cisárskej rady a vplyv šľachty. No len málokto sa počas jeho života odvážil postaviť na odpor proti vôli mocného vladára. Keď starý cisár umrel a na jeho miesto nastúpil mladý Michał nádjeali sa poniektorí šľachtici zmocnenia svojho postavenia a začali čoraz hlasnejšie hovoriť o svojich požiadavkách. Sila odporcov cisárskej moci rástla a Michał v obave pred vzburou šľachty obnovil spojenectvo so svojim švagrom Zvonimirom III a dojednal taktiež spojenectvo s Árpádom, kráľom uhorským. Svojho mladšieho brata Krzysztofa učinil maršalom, keďže mu bol jednak dobrým priateľom a bol rovnako schopným bojovníkom chcel mať brata v boji po svojom boku. Nádejal sa, že silné spojenectvá odradia šľachtu a časom plameň nespokojnosti vyhasne.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Deň po sviatku narodenia Pána roku 1211 pápež korunoval v krakovskej katedrále Michała novým poľským cisárom. Korunovačná ceremónia bola vskutku veľkolepá a reprezentovala bohatstvo a vážnosť ríše. V pozadí tej pomepéznej oslavy sa však dojednávala zrada, ktorej sa Michał tak obával. Tí s ktorými toho dňa zasadol k slávnostnej tabuli ho neskôr zradili tak ako Judáš zradil Krista.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Napätie a dusná atmosféra medzi šľachtou a cisárom trvali ešte vyše roka keď sliezsky vojvoda Eustachy získal dostatočnú podporu pre svoj podlý zámer a vzbúril sa proti svojmu pánovi. Za podpory Pomoranov, ktorí nikdy neboli úplne lojálny svojim poľským pánom presvedčili medovými rečami Prusov aby sa k nim pridali. Pod hrzobou vojny potom vojvoda Eustachy žiadal cisára aby navrátil cisárskej rade moc, ktorá jej vraj právom náleží. Michał bol však neoblomný a obával sa, že tak veľký ústupok šľachte mu bude na škodu a stratí úctu a rešpekt. Osopil sa na Eustachyho a vyčítal mu, že takto zrádza dôveru, ktorú v neho vkladal jeho otec keď mu pridelil panstvá na východe ríše. Rozhnevaný cisár prikázal opovážlivcovi aby sa mu stratil z očí. Eustachy len pohŕdavo pozdvihol hlavu a skrivil ústa, potom si sňal rukavicu a hodil ju na zem so slovami: „ Dobre teda, keď vaša výsosť odmieta navrátiť šľachte jej Bohom dané právo spolupodieľať sa na vláde znamená táto rukavica vypovedanie vojny“. Potom sa odvrátil cisárovi chrbtom a dal sa na odchod. V Michałovi vrel hnev z toľkej opovážlivosti no v úžase sa nezmohol na slovo. Stál tam ako prikovaný a hľadel na odchádzajúceho vojvodu. Keď sa konečne spamätal prikázal ihneď chystať vojsko a vyslal žiadosť o pomoc k svojim uhorským a chorvátskym spojencom.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Brat tasil zbraň proti bratovi a Poľské cisárstvo sa rozdelilo na dva tábory. Cisárovi lojálna šľachta však sídlila predovšetkým na severe, kým stred a východ krajiny sa postavil svojmu panovníkovi na odpor. Silné dŕžavy sliezskeho vojvodu verbovali mužov do vojny, hoci nie všetci išli bojovať so súhlasom a presvedčením. Kraków sa ocitol v ohrození a ak sa chcel Michał spojiť s vojskami vazalov čo mu ostali verní, musel prejsť cez nepriateľské územie. Snáď malým svetielkom v tej nemilej dobe bolo narodenie princa Zdzisława. Michał bol toho času spolu so svojim bratom Krzysztofom na ceste do Wilna, kde sa mal stretnúť s vojskom svojich vazalov a pokúsiť sa mesto získať. Radoval sa z dobrej správy a ako sa stalo piastovským zvykom, chcel aj svojho prvorodeného syna nechať pokrstiť pápežom. Za krstného otca malému princovi zvolil svojho milovaného brata Krzysztofa. Utešený bol veru pohľad na dvoch bratov, ktorí spolu vychádzali nadmieru dobre. Rovnako si však ctili aj svojho najmladšieho brata Jana, ktorý však bol ešte príliš mladý aby s bratmi zdieľal vojnový stan. Príkladom najjasnejším mohla byť bratská láska medzi Piastovcami, ktorí sa nesvárili o majetky či tituly, lež prijali vládu najstaršieho brata a ten ich za tú úctu náležite odmieňal svojou láskou a priazňou.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Boje o Wilno sa zakončili úspešne, cisárske vojsko mesto však dobývalo príliš dlho a stratilo mnoho mužov. Ďaleko na západe sa zatiaľ rebeli pokúšali získať Wrocław a ustanoviť z mesta stredisko svojho panstva. Mesto síce bolo pod vládou sliezskeho vojvodu, no po vyhlásení vojny sa tu našlo mnoho tých, ktorí sa odmietli vzoprieť cisárovi a postavili sa svojmu vojvodovi na odpor. Ten tak musel najskôr vyhnať lojalistov z mesta aby z neho ustanovil baštu svojho povstaleckého panstva. Úspech sa čoskoro začal od cisára odvracať. Rady rebelov silneli a cisár sa vydal naspäť do Krakówa, kde chcel vyčkať uhorských a chorvátskych posíl aby na povstalcov udrel so silou, ktorej by sa zťažka ubránili. Veľmi dlho ale trvalo kráľovi Árpádovi než prekonal horské priesmyky Tatier a dorazil do Krakówa. Wrocław vojvoda Eustachy získal pod svoju moc a vypravil sa na Litvu aby získal stratené Wilno. Nepokojný Michał nehodlal viac vyčkávať. Než dorazia Uhry povolal do boja talianskych žoldnierov z Bielej Kompánie a náhlil sa prenasledovať zradcov. Vyslal posla aby Uhorského kráľa nasmeroval na Wrocław a svoje vojsko s Bielou Kompániou videol na Wilno.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Povstalci práve dobyli Wilno keď sa na obzore objavilo cisárske vojsko. Zočiac to ich veliteľ horúčkovito organizoval obranu a rozdával príkazy. Michał už terén okolia mesta vcelku dôverne poznal z predošlej bitky a tak mohol odhadnúť spôsob obrany protivníka. Vedel, kde približne má mesto slabiny na ktoré môže udrieť. Na podiv cisára a jeho veliteľov sa však rebeli neopevnili za hradbami mesta lež organizovane pochodovali proti nim, odhodlaní stretnúť sa na otvorenom poli. Približne vyrovnaný počet vojakov zrejme veliteľa povstalcov presvedčil, že môže opustiť hradby mesta a ak Boh dá podarí sa mu cisára poraziť. Skutočná príčina útoku však boli nedostatočné zásoby, ktoré spotrebovali obranci mesta keď ho obliehali povstalci. Vzbúrenci sa teda obávali zabarikádovať v meste a prečkať za múrmi treskúcu zimu s tak malými zásobami. Akoby symbolicky v deň narodenia Krista vojská zviedli krvavú bitku. Hrôzu, ktorá sa niesla zimnou pláňou len zťažka možno popísať. Toho dňa v boji padlo viac ako trinásťtisíc bojovníkov a pláň posiata mŕtvolami vyzerala ako Tartaros. Desivé výkriky umierajúcich, pach krvy a hrozivý pohľad na znetvorené telá bude ešte dlho mátať tých ktorí to peklo prežili.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Ťažkými stratami vykúpené víťazstvo nebolo oslavované s piesňou na perách, no vojsko len mlčky pochodovalo. Cisár Michał nevedel z hlavy dostať pohľad na to peklo na zemi, ktoré toho nešťastného dňa uzrel. Kým však nie je vojna vyhraná niet času na trúchlenie a ľútosť. Povstalecké vojsko ustúpilo a náhlilo sa na Wrocław, ktorá bola medzitým obliehaná uhorským vojskom. Aj napriek vysokým stratám bolo zradcovské vojsko dostatočne silné aby rozprášilo Uhrov márne sa pokúšajúcich získať srdce Sliezskeho vojvodstva. Michał sa najskôr pokúšal získať Wilno no po tom, čo ho jeho brat správne upozornil na pravdepodobný zámer povstalcov brániť Wrocław a vyhnať z pred jej brán uhorské vojsko prikázal ukončiť obliehanie a vypravil sa do Sliezska. Veruže múdro uvažoval princ Krzysztof a ako sa ukázalo nanajvýš pravdivo. Než dorazili do Sliezska slýchali cestou zvesti o povstalcoch pochodujúcich práve tým smerom. Nebolo teda pochýb o správnosti Krzysztofovich úvah. Pred Wrocław cisár dorazil skutočne v posledný moment. Uhri v momente jeho príchodu čelili mocnému útoku rebelov, ktorých podporovali obrancovia mesta a keby bol Michał s vojskom dorazil o trochu neskôr spojenec by sa zaiste neudržal. Predčasne sa vojvoda Eustachy hľadiac z hradieb mesta tešil z víťazstva. Hľadel ako jeho vojaci hnali Uhrov zpod wrocławských hradieb a tí padali ako muchy v snahe o záchranu holého života, keď sa odrazu v diaľke zjavili piastovské vlajky. Legendárna cisárska jazda sa ihneď dala do cvalu aby zahnala rebelov prenasledujúcich Uhrov. Hrdo vlala orlica na červenobielych práporoch keď jazdci hnali kone vpred. Eustachy na hradbách isto preklínal v duchu cisára a prikázal zatvoriť brány mesta skôr než nimi ako víchor prehrmí cisárska jazda. Nestaral sa o nešťastníkov, ktorí ostali pred hradbami na pospas hnevu cisárskej jazdy. Keď sa brány mesta zatvorili dala sa jazda na ústup aby vyčkala na ďalšie príkazy. Pohľad na zbiedačených Uhrov bol žalostný. Nebyť poľskej spásy zrejme by ich na bojisku našlo smrť podstatne viac. Skôr než sa však poľské vojsko priblížilo k mestu a začalo s obliehaním rozhodol sa Eustachy opustiť s vojskom čo najchytrejšie Wrocław a nechať sídlo napospas cisárovi. Pridlho totiž mesto obliehali Uhry a jeho múry by zrejme čoskoro padli pod náporom cisárskych zbraní. Ponechal tu časť vojska na obranu a náhlil sa na Litvu, kde dúfal v pruskú pomoc. Prusi totiž podporili povstanie, no do toho času váhali s vyslaním svojho vojska. Teraz Eustachy po pruskej šľachte požadoval splniť k čomu sa zaviazala a žiadal o bojovníkov. Zastrašoval ich trestom, ktorý ich určite postihne ak cisár zvíťazí.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Pred Wilnom vyčkával na pruské posily. No vyčkával márne, namiesto posíl sa objavil nepriateľ. Vtedy však Eustachy stratil všetky nádeje, rezignoval a žiadal pokorne cisára o zastavenie bojov. Ťažko mohol s oslabeným vojskom, štvaným po toľkých porážkach neustále k ústupu niečo vybojovať. Začali sa od neho odvracať aj tí, ktorí sa zdali byť najvernejší a naostatok ľstiví Prusi keď videli, že niet nádeje na úspech zradili toho ktorý sám zradil. Sklamaný a zlomený vojvoda tak pred bránami Wilna žiadal cisára o odpustenie. Môžeme sa už len domýšľať čo pokorne kľačiacemu vojvodovi asi v tej chvíli vírilo v hlave, no niet pochýb, že by sa bol v tom momente najradšej prepadol od toľkej potupy pod zem.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


******

POZNÁMKA: Počas hry som z nepozornosti odklikol správu, ktorou som sa stal vazalom Čínskeho impéria (vidieť aj na posledných screenoch kedy som ako Western Protectorate) . Keď skončila vojna so sliezskym vojvodom vypovedal som vojnu za nezávislosť Číne. Než dorazilo čínske vojsko do Európy tak som už mal vojnu cez 80% vo svoj prospech. Keď sa neďaleko hraníc objavila 25.000 čínska armáda tak som rýchlo povolal armádu, najal dve veľké žoldnierske skupiny a Číňanov porazil, čím som získal 100% a vojnu o nezávislosť vyhral. Nezahrnul som to však do reportu.
Naposledy upravil(a) Ilmarinen dne 10 kvě 2019, 17:49, celkem upraveno 1 x.

Uživatelský avatar
Josif
Štábní rotmistr
Štábní rotmistr
Příspěvky: 307
Registrován: 03 čer 2015, 20:16
Bydliště: Moskva Rudé náměstí Kreml

Re: Pod krídlami Piastovskej orlice

Příspěvek od Josif » 09 kvě 2019, 07:34

Tak si tu Čínu pro příště vypni v game rules. Aby to nedělalo takovýhle paskvily. :) Příjde mi ale padlí na hlavu že to vypíná ačívmenty...
Tento podpis byl smazán, protože porušoval pravidla tohoto fóra. Neprodleně nahlaste autora tohoto podpisu administrátorovi.

Uživatelský avatar
Ilmarinen
Nadrotmistr
Nadrotmistr
Příspěvky: 232
Registrován: 21 čer 2016, 13:50

Re: Pod krídlami Piastovskej orlice

Příspěvek od Ilmarinen » 09 kvě 2019, 08:09

Mám vypnutých Aztékov a na tú Čínu som zabudol. Je to síce iba hra, ale invázia Aztékov do Európy mi už príde až príliš :D

Uživatelský avatar
Ilmarinen
Nadrotmistr
Nadrotmistr
Příspěvky: 232
Registrován: 21 čer 2016, 13:50

Re: Pod krídlami Piastovskej orlice

Příspěvek od Ilmarinen » 13 kvě 2019, 05:26

XVI. O útrapách a včasnom skone cisára Michała

Krvavé šľachtické povstanie sa podarilo potlačiť a v Poľsku znovu zavládol mier. Hrôzostrašná vojna kedy brat vraždil brata však určite dlho ostane v pamäti. Čierna škvrna v kronike poľského cisárstva zostane už na veky a snáď časom aspoň o trochu vybledne. Nech však je mementom pre tých, ktorí by pre vlastný prospech a proti platnému právu pozdvihli meč. Po ťažkej vojne, ktorá cisárstvo okrem množstva životov stála aj množstvo dukátov nechcel Michał ďalej čeriť kľudné vody. Nateraz sa preto uzmieril s povstalcami a nepotrestal ich ako by určite zaslúžili. No nezabudol na mrzkú zradu, ktorú mu sliezsky vojvoda pripravil. Nestrestal síce rebelov, no ani im neodpustil a od tých čias bol v jednaní so šľachtou nanajvýš ostražitý. Ťažkú skúšku mladý cisár ustál a obhájil svoj majestát. Čoskoro sa mohol radovať z druhého syna Wojciecha no radosť za krátko vystriedal smútok, keď ho jeho verný brat Krzysztof žiadal aby ho prepustil zo svojich služieb. Túžil sa vydať do ďalekých krajov aby sa pridal k rytierom zo Santiaga. Vraj keď už nemôže získať slávu ako panovník, nech ju teda získa ako rytier v obrane Boha a utláčaných. Keď takto bratovi riekol, ten ho mocno chytil za ramená a oči sa mu zaleskli slzami derúcimi sa z kútikov. Veľmi brata obľuboval a tešil sa jeho spoločnosti, boli si natoľko podobní, že aj premýšľali rovnako. Pochopil preto Michał bratove túžby a nebránil mu v odchode. Poprial mu do života veľa šťastia a keď sa rozžehnali pocítil akýsi zvláštny pocit skľúčenosti, ktorá sužovala jeho srdce a sťahovala mu hrdlo. Okrem brata prišiel aj o dobrého priateľa a odrazu sa cítil osamote. Od toho času začal Michał často hľadať útechu na dne pohárika. Niektorí holdujú ženám, iní dobrému jedlu a Michał začal holdovať čaši vína. Veruže zachutil cisárovi ten zrádny mok, ktorý otupuje myseľ a mení človeka.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Často pre hostiny a pitky odkladal záležitosti vážnejšie a veru nedalo sa povedať, že by to bol dobrý vladár dbajúci o blaho svojho poddaného ľudu. Hriešny život, ktorý viedol si čoskoro vybral daň na jeho zdraví, cisára začala trápiť pakostnica a silnejúce bolesti strpčovali jeho každodenný život. Mastičkári a felčiari sa pokúšali uľaviť panovníkovi od bolesti rôznymi masťami, ktoré by zmiernili jeho bolesti. Sotva čo však pomáhalo. Cisár ešte väčšmi popíjal, pretože až potrúndžený sa cítil o čosi lepšie. Neznalý toho, že práve víno je tým jedom, ktorý trávi jeho telo a spôsobuje bolesť nalieval si čašu do plna. Uplynulo skoro päť rokov od čias kedy sa vysporiadal so vzbúrenou šľachtou a za ten čas nepodnikol žiadnu výpravu. No aj napriek mieru cisárstvo pre svoju záľubu vo víne nespravoval najlepšie. Vždy keď precitol z opojenia a uvedomil si žalostný stav svojho tela a ducha trápil sa ešte väčšmi. V hradnej kaplnke sa kajal a sľuboval kľačiac pred krížom, že sa polepší. Boli to však iba plané sľuby, ktoré zväčša toho istého dňa porušil. Chvíľa osvietenia v jeho biednom živote nastala, keď sa mu prihodilo nešťastie, ktoré ho skoro pripravilo o život. Vybral sa toho dňa, že sa prebehne na koni a nadýcha sa trochu čerstvého vzduchu. Ako obvykle bol aj toho rána omarený z predošlej prepitej noci a tak aby klin klinom vybil vzal si so sebou čútoru vína. Užíval si príjemný cval a popri tom upíjal z vína. Ako však slnko stúpalo a otepľovalo sa udrelo víno Michałovi do hlavy a takto pripitý sa kymácal v konskom sedle. Keď už bolo vína priveľa a jeho telo príliš znavené rozhodol sa pristaviť pri žriedle, ktoré práve míňal a trochu sa ovlažiť. Ledva zosadol z koňa a ťarbavím krokom zamieril k studničke. Ako sa však pripitý nešťastník šuchtal zakopol o skalu a spadol rovno tvárou do vody. Zatemnilo sa Michałovi pred očami a nevládal sa z vody vyslobodiť. Keby akurát okolo neprechádzal furman s volmi, ktorý chcel napojiť zvieratá, nedobre by cisár obišiel. Povozník vidiac topiaceho sa muža ihneď priskočil na pomoc. Vytiahol nešťastníkovu hlavu z vody a posadil ho vedľa studnice. Nespoznal však s kým má tú česť, akurát sa domnieval podľa šatu a konskej výstroje, že to bude niektorý z mužov vyššieho stavu. Krútil hlavou a šomral si popod nos aký majú len títo páni bezstarostný život a svojvoľne sa opíjajú kedy sa im zachce. No keďže to bol človek jednoduchý a privyknutý pomáhať naložil pána na svoj povoz, jeho koňa priviazal dozadu a odviezol ho do mesta. Tu ho zložil v prvom hostinci, kde cisára v tomto zbiedačenom stave tak isto nik nespoznal. Hostinský však v domnení, že ide o bohatého šľachtica a určite sa mu kráľovsky za službu odmení pána uložil a nechal vyspať. Keď Michał konečne precitol veľmi sa podivil kde sa našiel. Pretrel si oči a posadil sa. Hlava mu treštila a snažil sa rozpomenúť čo sa mu prihodilo. Pozbieral sa z postele, otvoril dvere a zišiel do hostinca. Hanbil sa za svoj stav a skláňal hlavu aby ho nebodaj niekto nespoznal. Nechal si od hostinského priviesť koňa a vyplatil ho dukátmi z mešca, ktorý mu našťastie nik nevzal. Rýchlo sa potom pobral na svoj hrad a zaprisahal sa, že musí skoncovať s vínom. Ako to však už býva, ťažko je pozbaviť sa chuti na ten opojný mok. Rýchlo človek privykne, pomaly však odvykne. Ku cti však Michałovi slúžilo, že pitie výrazne obmedzil a pribudlo dní, kedy ostal od svitu do mrku triezvy. Konečne vtedy začal viac dbať o svoje povinnosti a počínať si ako vladár.
Michał teda vládol a snažil sa urpútne bojovať so svojou škodlivou záľubou. Prišla jeseň a lístie už skoro opadlo keď na krakovský dvor dorazil chorvátsky posol, ktorý v mene svojho kráľa žiadal Michała o vojenskú pomoc. Vojna medzi chorvátskym a epiruským kráľom už trvala niekoľko týždňov a po tom, čo sa k Epirusu pridalo Sicílske kráľovstvo ťahali Chorváti za kratší koniec. Aby zvrátili nedobrý vývoj udalostí žiadal kráľ cisára Michała aby splnil svoj spojenecký záväzok a ako najskôr môže náhlil sa mu na pomoc.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Vypravil sa Michał so svojim vojskom na Jadran, kde Chorváti zvádzali ťažké boje proti sicílsko-epiruským vojskám. Nevodilo sa im veru najlepšie a modlili sa o skorý príchod Poliakov. Prímorský vzduch akosi priaznivejšie pôsobil na cisárovu pakostnicu. Možno to bolo aj tým, že počas cesty nemal kedy popíjať a jedol striedmejšie ako doma v Krakówe. Kým však Michał stihol prísť Chorvátom na pomoc bolo už po bitke a spojenec v panike ustupoval čo mu sily stačili. Keď sa epiruský veliteľ dozvedel o Poliakoch postupujúcich popri pobreží neodvažoval sa skrížiť im cestu no vydal sa porazených Chorvátov prenasledovať cez hory. Čoskoro sa však o zámere dopočul aj Michał, rozkázal zmeniť smer a zhatiť nepriateľovi cestu. Dostihol epiruské vojsko pri Poliakom nechválne známom Destiniku, kde Michałov otec pred rokmi ťažko bojoval s moslimami a utrpel potupnú porážku. V ťažko prechodných horách sa zle bojuje a v úzkych priesmykoch môže byť aj veľká armáda úspešne porazená menšiou.
S Poliakmi v pätách rozhodol sa epiruský veliteľ ďalej nepochodovať. Mal dostatok času aby pripravil obranu a získal tak voči protivníkovi výhodu. Michał sa však nedopúšťal rovnakej chyby ako jeho otec a postupoval cez hory nanajvýš opatrne až po tom, čo zvedi dostatočne preskúmali situáciu pred vojskom. Čoskoro zvedi zočili čakajúceho nepriateľa. Dobre preskúmali okolie a nepozorovane zmizli aby upovedomili Michała ako jeprotivník poukrývaný a rozostavený. Ten rozhodol, že najskôr prepadne bojovníkov vyčkávajúcich v lesoch po okraji cesty a keď vyvolá zmätok udrie na hlavné vojsko.Pod rúškom ranného šera sa Poliaci plížili poza chrbty čakajúcich nepriateľov. Keď sa ozval dohodnutý signál vrhli sa do boja a lesť vyšla, tak ako Michał zamýšľal. Mohol stredom udrieť na hlavné epiruské vojsko.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Nepriateľské vojsko viedol veliteľ Stephanos zvaný Krutý pre svoj nemilosrdný postoj k zajatým protivníkom. Kto raz padol do jeho zajatia musel ďakovať Bohu a hovoriť o veľkom šťastí ak z neho vyviazol živý. Bol to statný bojovník a dobrý veliteľ, ktorý šiel svojim vojakom príkladom. Neváhal v bitke zosadnúť z koňa, postaviť do predných radov útoku a postupovať po boku svojich bojovníkov. Takto v strede pevne zomknutých šíkov postupoval aj toho rána. Naproti nim sa valila poľská jazda s Michałom v čele. Nebolo ťažké rozpoznať obidvoch veliteľov podľa od ostatných vojakov odlišných honosných brnení. Tak sa rútil jeden na druhého nehľadiac ostatných bojovníkov. Keď Michał docválal pred Stephanosa zatiahol za uzdu aby zbrzdil svojho koňa. Protivník sa ho snažil z koňa zhodiť, no cisár metal uzdou z ľava do prava aby kôň prestupoval zo strany na stranu a nedal tak Stephanosovi možnosť dostať sa k svojmu jazdcovi. Z konského chrbta sa Michał oháňal mečom a snažil sa zasiahnuť súpera. Podarilo sa mu po niekoľkých vykrytých švihoch mocnou ranou mečom udrieť Stephanosa cez prilbu čo ho vyviedlo z rovnováhy. Na chvíľu akoby stratil zrak a pocítil veľkú bolesť hlavy, zatackal sa no udržal sa horko ťažko na nohách. Michał videl, že je protivník v úzkych a udrel po druhý krát opäť na hlavu. Poranil Stephanosovi oko a ten z prirodzenosti pustil štít a zakryl si ranené miesto. Michał v tom momente zoskočil z koňa a vrhol sa na oslabeného soka. Bez štítu a s poraneným okom sa nedokázal Stephanos brániť opakujúcim sa úderom. Michał mlátil do rivala zo všetkých síl až prišla osudová rana po ktorej Stephanos zakolísal a zrútil sa k zemi. Cisár priskočil nad protivníka a bez váhania vrazil meč pod jeho bradu, do miesta ktoré nechránila drátená košeľa. Obidvomi rukami potom zatlačil na hrušku meča a chladná čepeľ Szczerbca sa prudko vbodla do Stephanosovho krku. Vytriskla krv a nešťastník vydýchol naposledy. Onedlho bitka skončila a Poliaci slávili svoj truimf. Keď z Michała ustúpil nával bojového vzrušenia ozvala sa bodáva bolesť v končatinách tak silná, až sa cisár nevládal udržať na nohách. Prikázal ihneď zavolať svojho dvorného felčiara aby ošetril spuchnuté údy a zbavil ho neznesiteľných múk.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Keď si vojsko odpočinulo a cisárova pakostnica trochu ustúpila vydal sa znovu na pobrežie aby spoločne s Chorvátmi dobýval neprieteľské pevnosti. Ako by toho nebolo málo musel toho času Epiruský kráľ čeliť ďalšej vojne so Svätou ríšou rímskou. Vhod Chorvátom padlo ďalšie vojsko ktoré zamestnávalo nepriateľa. Sicílsky spojenec sa v momente kedy Epirus vstúpil do vojny so Svätou ríšou rímskou od svojho spojenca odvrátil. Zo strachu aby si Sicílsky kráľ nerozhneval Rímskeho cisára odtiahol z Epirusu a nechal spojenca napospas svojmu osudu.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Spoločne Poliaci s Chorvátmi drancovali epiruské mestá a keď sa dopočuli o postupujúcom vojsku Rímskeho cisára vypravil sa Michał aby jeho vojsko podporil a nadobro rozdrvil nepriateľa. Spoločne vojská udreli v mocnej sile na epiruských. Tí nedokázali udržať rady, ktoré boli úplne zdecimované a epiruský veliteľ márne organizoval obranu. Kam sa pozrel všade bol protivník v prevahe a nedokázal preskupiť svojich bojovníkov aby sa pokúsili o organizovanú obranu. Keď Michał zočil zmäteného veliteľa popohnal koňa aby sa s ním stretol v súboji. Či bol veliteľ Katakalon zdatným bojovníkom nevedno, sotva s ním totiž Michał začal bojovať dal sa zbabelo na útek a rovnako zavelil aj svojmu vojsku. Hoc zbabelo no možno najlepšie sa v tom mometne Kataklon zachoval. Bez šance na úspešnú obranu bol totiž rýchly ústup jedinou možnou spásou.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Bitka bola vybojovaná no Michała neliečená pakostnica úplne zmorila. Bojisko neopúšťal v sedle koňa, lež ako mrzák ležiac na konskom povoze. Uboleného cisára uložili do stanu a narýchlo prihotované lôžko. Vzdychal a horekoval od bolesti a ničím sa nedarilo jeho muky zmierniť. Nešťastné bolo nasledujúce ráno, keď cisár po noci plnej bolestivých útrap skonal. Hriešny život stál ho nakoniec život v mladom veku. Vojaci uložili nabalzamované telo svojho veliteľa do zbitej truhly a celá armáda sa vypravila na spiatočnú cestu do Poľska.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

Uživatelský avatar
Atlantis
18. Plukovník
18. Plukovník
Příspěvky: 4705
Registrován: 08 říj 2006, 12:25
Bydliště: Praha
Kontaktovat uživatele:

Re: Pod krídlami Piastovskej orlice

Příspěvek od Atlantis » 14 kvě 2019, 10:42

Kolik je mladému Zdislavovi?

Jinak mám pocit, že jsi v občanské válce vlastně jen obhájil dosavadní stav. Přijde mi to trochu málo. Vžďyť jsi vlastně porazil hlavní opoziční síly - v takovém případě by naopak měla panovníkova moc vzrůst, ne?
Oklamat, zmást, překvapit
("Stonewall" Jackson)

Odpovědět

Zpět na „Reporty/AAR z Crusader Kings II“