Pod krídlami Piastovskej orlice

Reporty nebo-li AAR z Crusader Kings II.

Moderátoři: Atlantis, martas3, Vals, Phoenix

Uživatelský avatar
Ilmarinen
Nadrotmistr
Nadrotmistr
Příspěvky: 232
Registrován: 21 čer 2016, 13:50

Pod krídlami Piastovskej orlice

Příspěvek od Ilmarinen » 22 bře 2019, 06:41

Introdukcia


Keď po smrti Kazimierza I Odnowiciela započal roku Pána 1058 vládnuť mladý Bolesław II zvaný Śmiały zdedil stabilné kráľovstvo, nezaťažené vojnou ani vnútorným svárom. Ako najstarší zo synov podľa zvyklosti zdedil korunu kráľovskú. Władysław jeho mladší brat získal Mazowské vojvodstvo. Tretí brat Mieszko dostal do správy Kujawy, no bezdetný roku 1065 umrel. Od počiatku vlády sa mladý Bolesław staral najmä o to aby si zachoval samobytnosť od Svätej rímskej ríše a tomu prispôsoboval svoje konanie voči susedom. Usiloval o spojenectvá s vládcami, ktorí boli Kráľovstvu poľskému priateľsky naklonení a pomohli zvýšiť jeho nádeje na vládu samostatnú bez vplyvu cisára.
Keď roku Pána 1056 umrel cisár Svätej rímskej ríše Henrich III na trón zasadol jeho iba sedemročný syn Henrich IV. Regentská vláda oslabovala moc Svätej rímskej ríše, čo prialo snahám Bolesława. Mohol sa tak mladý kráľ smelo sústrediť na vlastné záujmy bez zretele na mocného suseda.
Nepriaznivé pomery panovali medzi Kráľovstvom poľským a Čechmi. Od roku 1055 sedel na českom tróne Spytihněv II. Z dôvodu sporov z posledných rokov a povinnosti platenia tribútu zo Sliezských zemí bol však Spytihněv pre Bolesława prirodzeným rivalom. Nesnažil sa s ním preto budovať dobré vzťahy a miesto toho podporoval jeho brata Vratislava II.
Z východu nehrozilo Bolesławowy nebezpečie, keďže po smrti Jaroslava Múdreho roku Pána 1054 na trón zasadol Izjaslav, manžel strynej Bolesława s ktrorým choval vzťahy vskutku priateľské. Izjaslav sa síce musel deliť o vládu so svojimi dvomi bratmi, no mal v triumviráte slovo najvážnejšie.
Bolesławove vzťahy voči južnému susedovi ovplyvnili udalosti odohrajúce sa rok pred jeho nástupom na trón. Roku 1057 korunoval kráľ András svojho päť ročného syna Salamona za svojho nástupcu. Aby synove nároky na korunu umocnil zasnúbil ho s Juditou, sestrou mladého cisára Henricha IV. Korunovácia maloletého Salamona však vyvolala protest Andrásovho brata Bélu, ktorý mal v zmysle uhorskej tradície právo zasadnúť na trón po bratovej smrti. Keď Béla neskôr odhalil snahy o svoje zahubenie ušiel do Poľska, kde hľadal podporu u nového panovníka. Bolesław sa nádejal, že keď mu poskytne vojenskú záštitu a pomôže získať trón bude mu Béla zaviazaným spojencom. Na jeseň roku 1060 spolu s Poliakmi Béla vpadol do Uhorska. Bolesław sa však obával, že Česi ako verní vazali Henricha IV v mene cisára podporia kráľa Andrása, preto sa vydal so svojim hlavným vojskom na Moravu aby im skížil cestu na Uhry. Bélovi sa podarilo poraziť vojsko kráľa Andrása, ktorý naviac v boji utpel ťažké zranenia na následky ktorých čoskoro skonal. Mladý Salamon nevedel ako s ním strýko naloží, ušiel preto do Svätej rímskej ríše, kde hľadal spásu u svojho budúceho švarga. Novým uhorským kráľom sa tak predsa stal Béla. Výprava Bolesława do Čiech však už taká zdarná nebola. Utrpel ťažkú porážku čo využili pohanskí Pomorania a získali Poľské územia na severe. Bolesław prišiel o prístup k Baltskému moru a jeho vojsko nebolo v stave aby sa Pomoranom postavil.
Nová nádej prišla v roku 1061 kedy umiera český kráľ Spytihněv. Bolesław znovu v nároku na trón podporil jeho brata Vratislava II. Aby upevnil vzájomné vzťahy vydal roku 1062 za Vratislava svoju sestru Świętosławu. Sobáš však nezamedzil neskorším rozporom medzi panovníkmi. Obidvaja vládcovia totiž mali protichodné záujmy. Vratislav bol lojálnym vazalom rímskeho cisára, zatiaľ čo Bolesław zarputilo usiloval o čo najväčšiu nezávislosť. Taktiež tribút, ktorý Poliaci museli Čechom platiť za Sliezsko bol kameňom sváru. Ani s nástupom Vratislava sa tak vzťahy s Čechmi nezlepšili, ba naopak k ich zhoršeniu prispelo aj to, že Bolesław poskytol ochranu Vratislavovmu bratovi Jaroslavovi s ktorým bol v konflikte.
K nepriazni sa však začala v roku 1063 vyvíjať situácia v Uhorsku. Po chorobe umrel kráľ Béla a na Uhry vkročilo cisárske vojsko s cieľom dosadiť na trón vyhnaného Salamona. Ten nakoniec usadol na Uhorský trón a vzal si za ženu sestru Henricha IV Juditu. S tým sa však nechceli zmieriť Bélovi traja synovia, ktorí ušli do Poľska a hľadali podobne ako ich otec u Bolesława podporu. Kráľ s podporou súhlasil a keď z Uhorska odišlo Henrichovo vojsko vpadli ta Bélovi synovia aj s poľskými posilami. Nepodarilo sa im Salamona zvrhnúť z trónu, ba čo viac došlo medzi nimi k zmieru, mladý kráľ im udelil tituly a zem za čo oni uznali jeho vládu.
Rozčarovaný Bolesław sa teda musel stiahnuť a prehodnotiť svoje ďalšie zámery.


[tuber2]https://www.youtube.com/watch?v=85QWAYkSXk0[/tuber2]




***
Naposledy upravil(a) Ilmarinen dne 22 bře 2019, 06:53, celkem upraveno 1 x.

Uživatelský avatar
Ilmarinen
Nadrotmistr
Nadrotmistr
Příspěvky: 232
Registrován: 21 čer 2016, 13:50

Re: Pod krídlami Piastovskej orlice

Příspěvek od Ilmarinen » 22 bře 2019, 06:43

KAPITOLY


Bolesław II Smelý
I. Ako Bolesław strestal Pomoranov a kniežaťu Izjaslavovi pomohol
II. Ako Bolesław nechal ukuť chýrny Szczerbiec, znovu proti bezbožníkom bojoval a trudno onemocnel
III. O Bolesławovej výprave proti Prusom
IV. Ako Władysław za hriešne myšlienky trestu došiel
Władysław I Misionár
V. Ako sa Władysław o korunu stráchal a na ďalekej Rusi bojoval
VI. Výprava proti Litovcom a nešťastie čo náčelníka Jogailu postretlo
VII. Pád Kyjevskej Rusi
VIII. Strestanie hriešnych Pomoranov
Leszek I Slabý
IX. Ako sa Leszek kráľom Pomoranov stal
X. Leszkove úklady
Krzysztof I Levie srdce
XI. O tom ako skončila krížová výprava na Litvu
XII. Ako Krzysztof Poľsko na cisárstvo povýšil
XIII. Protektor Chorvátskeho kráľa
XIV. Ako Krzysztof znovu bojoval v Chorvátsku a vypravil sa na krížovú výpravu na Sicíliu
Michał I
XV. Boj poľskej šľachty za oslabenie cisárskej moci
XVI. O útrapách a včasnom skone cisára Michała
Zdzisław I Veľký
XVII. Zápas o cisársku korunu
XVIII. Ako Zdzisław Haličsko-volyňského kráľa svojim poplatníkom učinil a neslávne v križiackej výprave pochodil
XIX. Ako Zdzisław porazil Nórov a dobyl Halič
XX. O tom aké nešťastie sa cisárovi Zdzisławovi prihodilo, ako získal Volyň a čelil pohanskému vpádu
XXI. Tanec smrti
Zbigniew I
XXII. Nekorunovaný cisár
Janusz I Veľký
XXIII. Roky medzivládia
XXIV. Výprava do Čiech
XXV. Pod znamením kríža
Andrzej I Láskavý
XXVI. Ako Andrzej uchvátil uhorskú korunu
XXVII. Ako Piastovci začali vládnuť Nemcom
Konstancja I Misionárka
XXVIII. Dobytie Jeruzalema
XXIX. Od mora k moru
XXX. Mračná nad Seldžuckým sultanátom
Piotr I Múdry
XXXI. Ako cisár Piotr znovu bojoval proti Seldžukom a učinil cisára Ruprechta svojim poplatníkom
Naposledy upravil(a) Ilmarinen dne 12 črc 2019, 05:58, celkem upraveno 36 x.

Uživatelský avatar
Ilmarinen
Nadrotmistr
Nadrotmistr
Příspěvky: 232
Registrován: 21 čer 2016, 13:50

Re: Pod krídlami Piastovskej orlice

Příspěvek od Ilmarinen » 22 bře 2019, 06:49

Bolesław II Smelý


I. Ako Bolesław strestal Pomoranov a kniežaťu Izjaslavovi pomohol

Po návrate vojska z Uhorska neskrýval Bolesław svoje rozčarovanie. Očakávanie že sa Géza, najstarší syn Bélov, stane novým uhorským kráľom sa nenaplnilo. Salamon ustál boj o trón, ba čo viac došlo medzi Gézou, jeho bratmi a mladým kráľom k zhode z ktorej Bolesław nič výhodné nezužitkoval. Preklínal v duchu Gézu s bratmi, že sa tak poľahky vzdali svojich nárokov a zbabelo, za kus zeme a tituly pred Salamonom ustúpili. Rozplynuli sa teda nádeje na spojenectvo s Uhrami. Aby si nezdarnou výpravou príliš nerozhneval rímskeho cisára obrátil svoje snahy na zlepšenie vzťahov s Čechmi.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Hoc mal so svojim švagrom Vratislavom protichodné záujmy došlo medzi nimi nakoniec k udobreniu. Bolesław sa zaviazal, že nebude viac ochraňovať Vratislavovho brata Jaroslava a nech je toho Boh svedkom zaprisahal sa uznať švarga za Knieža české do konca jeho dní. Vratislav na oplátku odpustil Poliakom poplatok za Sliezsko. Vzájomný zmier bol spečatený spojenectvom a Bolesław sa rozžehnal s kráľom Vratislavom v priateľskom duchu.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Keď sa k Bolesławovi dostali chýry o tom, že spupný, falošných bohov velebiaci pomoranský náčelník Siemomysl sa vystatuje pred svojim ľudom porážkou Poliakov rozhneval sa. Ľstivý lišiak pred časom využijúc Bolesławovu nezdarnú výpravu do Čiech vpadol na poľské územie a vykonal tam mnoho neprávostí. Opanoval kraje prináležiace zbožnému poľskému ľudu a prizval ta pomoranských bezbožníkov. Teraz sa navyše vo svojej trúfalosti chvastá a honosí ako Bolesława, bohabojného poctivého kresťana o kraje prímorské pripravil. Takú opovážlivosť nehodlal Piastovec ponechať bez odpovede, ináč by ho sotva mohol vlastný ľud považovať za svojho ochrancu.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Siemomysl nelenil a keď sa k nemu dostali zvesti o blížiacich sa Lechoch zvolal svojich bojovníkov a vpadol do Poľska. Bolesław sa náhlil na čele vojska strestať neznabohov. Keď zočili nepriateľa zaujal každý bojovník svoju pozíciu a vyčkával na kráľov príkaz. Mávajúc mečom nad hlavou obchádzal kráľ svojich bojovníkov a dodával im odvahy. Bóg jest z nami, z Polakami! Volali zborovo zoradené šíky. Keď potom Bolesław mávol mečom vpred a dal tak znamenie k útoku pustili sa rady poľských bojovníkov ako nezastaviteľná vlna na pohanov. S vervou sa vrhli na Pomoranov. V čele ich vojska stál samotný náčelník Siemomysl, ktorý sa od ostatných bojovníkov odlišoval svojim honosným brnením tak, že ho nebolo zložité rozpoznať. Bolesław štval svojho koňa aby sa k nemu dostal čo najskôr a vykonal na ňom pomstu. Siemomysl bol bojovník skúsený, avšak jeho strieborné vlasy a vrásčité brázdy v jeho tvári boli neklamným znakom vysokého veku. To, že víno dozrieva vekom neplatí žiaľ o bojovníkoch a ani bohaté skúsenosti nepredčia slabosť pribúdajúcich rokov. Nemohol sa Siemomysl rovnať mladému bojovníkovi. Bolesław ho zrazil z koňa, sám obratne zosadol a zaujal bojový postoj. Vyčkával kým sa starec pozviecha a dal mu šancu postaviť sa na nohy. Aj napriek vysokému veku sa pohanský lišiak bil so cťou hodnou skutočného náčelníka. Bolesław mlátil mečom do protivníkovho štítu takou silou až v ruke ucítil nepríjemnú pálivú bolesť. Mocné údery rozdrvili pohanov štít a ostal bez ochrany. Pevne do obidvoch rúk uchopil meč aby sa pokúsil o posledný odpor. Mladý Piastovec hnaný vidinou víťazstva však nabral nadľudskú silu. Šikovným výpadom Siemomysla odzbrojil a Jednou mocnou ranou mu preťal rameno. Ten sa v bolesti zosypal na zem. Pomorania zočiac porážku svojho náčelníka začali v panike ustupovať. Pri pohľade na utekajúcich pohanov kráľ pokľakol nad Siemomyslovým v bolesti sa zvíjajúcim telom, zarazil meč do zeme a s rukami položenými na jeho záštite sledoval výsledok krvavého besnenia. Rozhodol sa však ušetriť Siemomyslov život a takto mu riekol: „Ušetrím tvoj biedny život, pretože aj Boh je milosrdný a odpúšťa hriešnikom. Odveď svojich bojovníkov a nikdy viac sa do Kráľovstva poľského nevracaj so zlými úmyslami. Beda však, ak sa tvoje úmysly znovu obrátia proti mne a môjmu ľudu. Vtedy ťa Boh uchráň pred poľským hnevom“.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Po víťaznej bitke Bolesław cválal do Krakówa aby sa potešil so svojou ženou a oslávil úspech. Nezotrval však dlho, náhlil sa čoskoro s vojskom na pomoc kyjevskému kniežaťu Izjaslavovi, ktorý v Moldavsku zvádzal boje s obávanými Pečenehmi. Dlho, predlho boli ázijskí barbari tŕňom v oku Kyjevksej rusi, až sa Izjaslav rozhodol strestať bezbožníkov. Povolal si na pomoc Bolesława, ten vyslyšal Izjaslavovo vyzvanie a bez otáľania prisľúbil pomoc. Neradno totiž svojich spojencov zrádzať ak nie je panovník iným zamestnaný, alebo kráľovstvu nehrozí bezrpostredné nebezpečenstvo.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Vojsko Pečenhov Bolesław dostihol v Bukovinských horách. Množstvo ruských osád stihli bezbožníci vyplieniť, množstvo mužov odvliekli do zajatia a z mnohých žien spravili vdovy. Ťažko opísať pocity pri pohľade na spustošenú krajinu a zúbožený ľud. O to väčšmi pocítilo poľské vojsko túžbu po strestaní Pečenehov. Prekvapili nepriateľa táboriaceho v horách. Skôr než sa nomádi spamätali vyvalili sa na nich Poliaci z okolitých lesov a tábor obkľúčili. Pečenehovia zúfalo lapali po tom čo bolo po ruke a snažili sa prekvapivému útoku ubrániť. Znovu však Boh stál na strane spravodlivých a dal im silu strestať bezvercov. Sotva však chrabrí bojovníci stihli vydýchnuť po ťažkom boji už boli na ceste na pomoc Izjaslavovi. Spoločne tak čoskoro stáli žoči voči nepriateľovi. Pri pohľade na niekoľkonásobnú presilu nebolo pochýb, že Pečenehovia utrpia ďalšiu porážku. Bolesław ukázal, že sa prídomkom Smelý nehrdí nadarmo. Odvážne sa vrhal do boja kým nadobro nepriateľa nepokonali. Ťažko lapal po dychu a od vyčerpania upadol po boji na zem. Pri srdci ho však väčšmi hrial pocit zaslúženého víťazstva. Ako tam ležal na zemi medzi padlými telami hľadel do neba a zazdalo sa mu, že zočil obraz svojej drahej manželky s dieťaťom v náručí. Snáď to bol iba prízrak, alebo nebodaj znamenie? Po bitke zotrval Bolesław v zemi Pečenehov plieniť ich osídlia. Tu sa s Izjaslavom po bratsky rozišli a ten sa vydal ďalej na východ dohnať nomádskych bojovníkov. Rus však ani nešípil, že cvála priamo do náruče Kumánom, ktorí sa vydali Pečenehom na pomoc. Utrpel v boji ťažkú porážku a prišiel o mnoho svojich bojovníkov. Neslávne skončila svätá výprava Izjaslava a keď to Bolesław vyzvedel ostal skľúčený. Pobral sa so svojim vojskom domov a neprestával myslieť na vidinu v ktorej sa mu zjavila jeho milovaná.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Bolo to predsa božie znamenie! Už odkedy vstúpil na poľskú zem dozvedal sa od prostých ľudí veľkú novinu, že kráľovná porodila syna. Natešený Bolesław popohnal koňa a cválal s vetrom o závod, aby čo najskôr vyobjímal svoju najdrahšiu a povaroval v náručí plod ich lásky. Malý Władysław bol skutočne utešené dieťa. Hoc otca ešte nevidel, keď ho ten vzal do náručia vôbec sa nebál a po celý čas sa usmieval. Keď sa kráľ dostatočne potešil odobral sa do kaplnky k večernej modlitbe. Pokľakol pred svätý kríž, zopäl ruky a ďakoval Bohu za ohromný dar, ktorým ho potešil. Nastali radostné dni, kedy sa okrem panovníckych povinností Bolesław venoval svojim najmilovanejším. Hrdinskými činmi si získal úctu a rešpekt. Stal sa panovníkom, ktorého slovo malo vysokú váhu a jeho vplyv v kráľovstve rástol.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Kráľovná akoby po pôrode ešte väčšmi opeknela a úplne opanovala Bolesławove túžby. Ich úprimná láska kvitla a čoskoro kráľovná opäť ostala v požehnanom stave. Začiatkom leta roku Pána 1072 porodila princeznú Dobrosławu. Radosť z dcéry nezastrela ani smutná správa, ktorá toho času dorazila z Kyjeva. Umrel knieža Izjaslav a na kyjevský trón usadol Svjatoslav II, ktorý sa však k brataniu s Poliakmi zatiaľ staval stroho. Bolesław tak prišiel o mocného spojenca a priateľa s ktorým bok po boku stál v boji proti Pečenehom. Vyslal do Kyjeva sústrasť, nechal tisíckrát pozdravovať slovutné knieža Svjatoslava a a vyjadril nádej nad udržaním dobrých vzťahov.
Naposledy upravil(a) Ilmarinen dne 04 dub 2019, 05:33, celkem upraveno 1 x.

Uživatelský avatar
Ilmarinen
Nadrotmistr
Nadrotmistr
Příspěvky: 232
Registrován: 21 čer 2016, 13:50

Re: Pod krídlami Piastovskej orlice

Příspěvek od Ilmarinen » 24 bře 2019, 11:47

II. Ako Bolesław nechal ukuť chýrny Szczerbiec, znovu proti bezbožníkom bojoval a trudno onemocnel

Nie je to iba bystrý um a od Boha dané nadanie obracať sa šikovne s mečom v ruke, no je to aj samotná zbraň, ktorá rytiera robí práve tým obávaným a úspešným hrdinom. Tak ako mnohí iní významní bojovníci mali svoje legendami opradené meče, ktoré im dopomohli vystúpiť na piedestál slávy, tak aj Bolesław nechal skuť meč, ktorý mu mal priniesť úspech. Vzorom pre ten nezdolný nástroj mal byť slávny meč jeho pradeda, chýrneho Bolesława I Chrobreho, ktorým nebojácny kráľ udieral na kyjevskú Zlatú bránu. Prizval teda mladší Bolesław na svoj hrad najchýrnejších kováčskych majstrov a žiadal aby mu ukuli meč, ktorý jeho slávu ešte viac pozdvihne. Keď bola práca hotová priniesli pred kráľa vskutku majstrovsky vyhotovený meč. Bolesław zbraň pozdvihol, poťažkal a urobil pár obratných švihov. Uznanlivo pokyvoval hlavou a v jeho očiach sa zračila úprimná spokojnosť. Ten legendárny meč dostal meno Szczerbiec. Nechal kováčskych majstrov striebrom vyvážiť a meč pokropiť svätenou vodou. Takto náležite požehnaný nástroj pripásal k svojmu boku.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Nezotrval kráľ so srdcom bojovníka dlho v miery. Zatúžil oprobovať Szczerbiec v boji, či skutočne je hoden ruky kráľa. Vhodná príležitosť nastala, keď v máji roku Pána 1075 zahynul na ukrutnú chorobu pruský náčelník Milzas. Po jeho úbohej smrti nastúpil vládnuť sotva deväťročný Bajoras. Mladý náčelník, ktorému ešte nedávno tieklo mlieko po brade sotva dokáže udržať pohanských barbarov v disciplíne. Vedel to aj Bolesław a vytiahol preto proti Prusom.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Mnoho víťazných bitiek zviedol Bolesław s pohanmi. Keď sa šťastena a božská priazeň neklamne prikláňala na stranu Poliakov dohovorili sa Prusi so slovanskými Pomoranmi na pomoci. Nepoučil sa pomoranský náčelník Siemomysl po ukrutnej porážke, kde takmer stratil vlastný život. Strácal u svojho ľudu úctu a dával to za pôvod práve nezdarnej vojne s Lechmi. Choval k Bolesławovi nenávisť a spolčil sa preto s Prusmi v domnení, že pomstí potupnú porážku. Prostomyseľný starec si však určite neuvedomoval svoju stareckú slabosť. Zaslepený túžbou po pomste sa vydal na čele vojska do Poľska. S pomocou Pomoranov dosiahli Prusi na bojovom poli početnú prevahu. To však nemohlo zdatných poľských bohatierov zastrašiť. Keď sa vojská do seba pustili bol to tento krát starý Siemomysl, ktorý sa dral k Bolesławovi aby vykonal na ňom pomstu a očistil svoje meno. Opäť tak stanuli proti sebe dávni súperi. Spytuje sa vtedy Bolesław Siemomysla „Prišiel si po svoju smrť starec? Ušetril som tvoj život, no zároveň som prisľúbil, až ešte raz vkročíš na poľskú zem so zlými úmyslami skántrim ťa bez milosti“. Siemomysl len mlčky skrivil tvár, odpľul si a vrhol sa na Bolesława. Ten zaujal obranný postoj a vykrýval štítom protivníkove údery. Nezabudol na mrzké zranenie, ktoré Siemomyslovi spôsobil na ľavom ramene a odhadoval, že to určite musí byť starcova slabina. Vyčkal než sa unavý a keď jeho údery strácali na sile a odfukoval ako štvaný diviak prišla jeho chvíľa. Mocne uchopil štít a pozdvihol Szczerbiec nad hlavu. Lúče jesenného slnka odrážajúce sa od čepele vytvárali dojem, že meč splanul ohňom nebeským. Udrel Bolesław jediným mocným úderom do Siemomyslovho štítu, ktorý držal v zmrzačenej ruke. Stará rana sa ozvala a starec ucítil obrovskú bolesť. To ho vyviedlo z rovnováhy a sústredenia. Svojim štítom odrazil Siemomyslovi zbraň, Szczerbcom znovu odrazil jeho štít a bezbožník ostal nechránený. Bolesław neváhal a všetkou silou mu vrazil meč do hrude. Siemomysl rozovrel oči do široka, zachrčal v agónii a padol na kolená. Z posledných síl lapil rukou po jeho čepeli akoby sa naposledy snažil vstať no jeho sily vyhasli. Zrútil sa ku kráľovím nohám a vydýchol naposledy. Tak skonal biedny náčelník Siemomysl, hnaný nenávisťou no neuvedomujúci si svoje skutočné šance.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Smrť biedneho Siemomysla zastrašila Pomoranov a bez svojho veliteľa ostali bez príkazov. V ich radoch nastal zmätok a nedbajúc na Prusov začali ustupovať. Keď to pruskí bojovníci zočili nevideli šance na úspech a ich veliteľ zavelil taktiež na ústup. Bolesław hnal pohanov ako lovci jeleňa kým nedošiel na breh rieky Wisły. Tu prikázal rieku prebrodiť a na pruskom brehu rozložiť tábor. Oddychoval niekoľko dní kým vojsko nabralo dostatok síl. Neobával sa náhleho útoku Prusov, ktorí zabeblo unikli aby si v bezpečnej vzdialenosti lízali vlastné rany. Keď uznal, že je vojsko dostatočne odpočinuté prikázal zbaliť tábor a vydal sa hlbšie do pruskej zeme. Plienil a drancoval v okolí do času kým nenarazil na pohanskú armádu. Tí sa znovu preskupili a vydali sa vyhnať Poliakov zo svojho kraja. Zviedli krvavý zápas v ktorom však Poliaci zvíťazili najmä vďaka početnej prevahe. O množstvo mužov toho dňa Bolesław prišiel no bitku nakoniec zvíťazil. Nechceli Prusi poľahky svoju zem darovať a vzmohli sa na skutočne húževnatý odpor. Konečne víťazstvo však patrilo poľským bojovníkom. Zahnali pohanov na ústup a dobyli Chełmno. Tak skončila ďalšia slávna výprava proti bezbožným rúhačom. Chełmskú zem pripojil Bolesław ku svojmu kráľovstvu a započal medzi tamojší ľud šíriť Slovo božie.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Ponáhľal sa Bolesław po vojne domov tak ako sa náhli muž, ktorý dlho so ženou na lože neuľahol. Okrem vášne kráľa domov hnala aj novina o narodení druhej dcéry Adlety, ktorú kráľovná porodila v čase keď bojoval s pohanmi. Vytešil sa s ľúbeznou manželkou a utešenými deťmi dosýta. Čoskoro však temné mračná vplynuli do kráľových šťastných dní. Mrzká vyrážka, ktorá sa objavila na jeho tele predznamenávala ťažké chvíle. Preľakol sa vladár satanovho znamenia. Vrútil sa do kaplnky, padol na kolená pred krížom a pýta sa Krista na ňom „Všemocný Kriste pane či je to Satanovo znamenie? Či zhrešil som svojim konaním tak, že všemocný Boh zoslal na mňa trest v podobe ohyzdného znaku na mojom tele? Predsa vidíš, že konám v najlepšom presvedčení o tvojej vôli! Bože ty všemocný daj mi prosím znamenie ako odčiniť svoje hriechy a zbav ma utrpenia.“ Postava na kríži však mlčala. V kaplnke bolo hrobové ticho a kráľ márne čakal na vytúžené znamenie. Po hodnej chvíli sa odobral do svojej komnaty, skľúčený si sadol na stolicu a hlavu ponoril do dlaní. Netrvalo dlho a Bolesław začal trpieť bolesťami hlavy a v horúčke uľahol na dlhý čas. Plané jazyky začali predpovedať kráľovu skorú smrť. Nechcel sa vladár zmieriť s tak úbohým koncom. Premýšľal bedlivo nad svojimi skutkami a darmo sa snažil pripomenúť, čo mohlo jeho utrpenie spôsobiť. Nehodlal sa však poddať a rozkázal privolať všemožných felčiarov, mastičkárov či liečiteľov. Učení lekári miešali medicíny, babice zbierali byliny a pripravovali rôzne lektvary až sa kráľovi skutočne polepšilo. Vred však nezmizol. Hoc sa Bolesław z lôžka pozviechal a časom zmocnel tak, že opäť udržal v ruke meč nezbavil sa už ohyzdného znamenia.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Vedomí si toho, že je chorý prijal toto jarmo ako skúšku božiu. Pozbieral však všetky sily aby opäť usadol na trón a v úprinej snahe vládol najlepšie ako vedel. Keď na Uhrách umrel kráľ Salamon znovu Bolesław uzrel možnosť na obnovenie starého spojenectva. Prisľúbil svoju dcéru Dobrosławu mladému uhorskému kráľovi Árpádovi a dojednal s Uhrami odvolávajúc sa na dávne zväzky spojenectvo.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Časom však začalo byť Bolesławove konanie zvláštne. Videli ľudia, že kráľ činí čoraz viac podivuhodnejšie rozhodnutia. Sám si však nič nepripúšťal. Vtedy sa ho začali poniektorí dvorania báť a strániť. Mnohí pomýšľali, že je kráľova myseľ opantaná zlým démonom a obávali sa, že bude šialený vladár škodlivým pre blaho Poľska. Chvíle bláznovstva sa vša striedali s chvíľami, kedy sa zdalo, že kráľ premýšľa triezvo a rozvážne.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Roku Pána 1080 uzatvoril Bolesław spojenectvo so Svjatoslavom II. kniežaťom kyjevským. Udialo sa tak po tom ako kráľ Rusom prisľúbil pomoc proti dobiedzajúcim hordám Pečenehov a Kumánov. Čoskoro kráľovná porodila tretiu dcéru Jolantu, ktorá bola však dieťaťom posledným. Vyrážky na kráľovom tele sa množili a odpudivý zápach spôsobil odcudzenie kráľovského páru. Nechcela viac manželka s Bolesławom na jednom lôžku líhať a pred obavou z jeho bláznovstva žiadala každej noci stráž pred svojou komnatou.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Neborák Bolesław však stále netušil, že jeho myseľ viac nie je tak bystrá a uvážlivá. Uzmyslel si, že si Boha udobrí ďalšou výpravou proti pohanom. Vpadol s vojskom do kraja Pomoranov a celý si ho podrobil. Bohaprázdni Pomorania, ktorí odmietli prijať kríž húfne utekali na sever k svojim pohanským pobratimom Obodritom. Tu nachádzali ochranu a posilňovali obodritské vojsko. Choroba však neustupovala, kráľ neustále premýšľal aký skutok vykonať aby sa zbavil krutého trestu, no nič mu na um neprichádzalo. Zmieril sa teda so svojim údelom a prisahal do konca svojich dní bojovať proti rúhačom aby Bohu ukázal, že aj napriek trestu ktorým ho počastoval nestráca v neho vieru a bude mu oddaným služobníkom.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Ako prisľúbil tak aj konal. Keď na Uhry vpadli Pečenehovia nechal Bolesław osedlať svojho koňa, pripraviť vojsko a vydal sa ochraňovať kresťanský ľud pred plienením pekelných jazdcov. Udatne sa Poliaci bili na Uhrách, mnoho chrabrých činov vykonali a boli pre kráľa Árpáda veľkou pomocou. Ani ich odvážne víťazstvá však nezabránili krutej porážke Uhrov, ktorú im uštedrili kumánski hadi, dávni to spojenci farizejských Pečenehov. Árpád sa musel zaviazať platiť Pečenehom množstvo striebra a zlata a na čele zbedačeného vojska pochodoval naspäť do Uhorska. Keď sa Bolesław dopočul o hanebnej prehre svojho uhorského spojenca neostávalo mu nič iné, len sa taktiež vydať na spiatočnú cestu domov.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

Timoteus
Štábní praporčík
Štábní praporčík
Příspěvky: 792
Registrován: 28 úno 2014, 09:34
Bydliště: Slovensko

Re: Pod krídlami Piastovskej orlice

Příspěvek od Timoteus » 24 bře 2019, 17:34

ešte som nevidel aby Pečenehovia alebo iné takéto národy dobyli kus Uhorska....skôr naopak, Uhri u mňa vždy dobyjú Valašsko...zrejme ďalší zo znakov, že Uhorsko musí byť v blízkej dobe vylepšené...keď po Holy Fury neodolá ani pohanom..
“Uvedomte si teda, bratia moji a druhovia v zbroji, že spomienka našej smrti, našej pamiatky, slávy a slobody nám poskytnú večný život.Konštantín XI. Dragases

Timoteus Scholastikos

Uživatelský avatar
Ilmarinen
Nadrotmistr
Nadrotmistr
Příspěvky: 232
Registrován: 21 čer 2016, 13:50

Re: Pod krídlami Piastovskej orlice

Příspěvek od Ilmarinen » 25 bře 2019, 06:33

No mne to až tak nereálne nepríde, ba dokonca sa mi viac krát stalo, že Uhry úplne z mapy zmizli na úkor niektorého kočovného kmeňa. V tomto prípade navyše Pečenehom pomohli Kumáni, ktorý sa tam dovalili s veľkou armádou a Uhri dostali poriadny výprask.

Uživatelský avatar
Ilmarinen
Nadrotmistr
Nadrotmistr
Příspěvky: 232
Registrován: 21 čer 2016, 13:50

Re: Pod krídlami Piastovskej orlice

Příspěvek od Ilmarinen » 26 bře 2019, 06:18

III. O Bolesławovej výprave proti Prusom

Navrátil sa Bolesław do Krakówa krátko pred tým ako princ Władysław vkročil do dospelosti. Mladý kráľovič však voči otcovi nechoval pre jeho bláznovstvo prílišnú lásku. Ba čoskoro prišiel na to, že môže otca v rozhodnutiach ovplyvňovať a jeho vládu tak pre svoj úžitok usmerňovať. Možno povedať, že sa Władysław stal spoluvládcom, významne otca ovplyvňujúcim. Kráľovič však bol rovnako ak nie väčšmi bystrý ako Bolesław vo svojich mladých rokoch. Nechýbala mu ani odvaha, ktorá mu však bola, ako sa neskôr ukáže k neúžitku. A tak na radu svojho syna nechal kráľ Bolesław cvičiť jazdecký oddiel, ktorý sa mal stať osobnou kráľovou družinou.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Keď sa roku pána 1084 pominul kyjevské knieža Svjatoslav skončilo významné spojenectvo s Poliakmi. Uhri strádali pod bremenom tribútu pre Pečenehov a Pohania na severe znovu mocneli. Keď o dva roky neskôr umrel aj český kráľ Vratislav ostalo poľsko bez spojencov tak ako osamelý vlk bez svojej svorky. A rovnako ako taký osamelý vlk len zťažka zmôže prekonať nástrahy života bolo aj osamotené Poľsko oslabené. Aj napriek smrti svojich spojencov sa však nebezpečie zo strany ich nástupcov nedalo očakávať. Zotrval Bolesław v miernej a priateľskej politike voči Rusom a Čechom. Čo však myseľ mladého Władysława zamestnávalo najväčšmi, boli pohanskí susedia. Vnukol otcovi svoje zámery aby s vojskom opäť tiahol proti Prusom a ukázal tak pohanom, že je Poľsko stále mocné.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Akoby zázrakom bol v tých dňoch Bolesław opäť pri sile. Navzdor tomu, že kráľova hlava už neslúžila ako kedysi bol to stále rytier odhodlaný bojovať. A práve jeho bláznovstvo bolo ako sa neskôr ukáže vo výprave proti Prusom k prospechu. Pred odjazdom sa kráľ pomodlil, následne sa ustrojil, vsunul Szczerbiec do pochvy a nasadil si na hlavu prilbicu. V tomto momente možno Władysławovi zazlievať určité nekalé úmysly, keď sa k výprave nepridal. Vyhovoriac sa na to, že nie je múdre aby následník po boku kráľa v poli bojoval ostal v Krakówe. V skutočnosti však v kútiku duše čakal, že sa bláznivý otec z vojny nevráti a on prevezme žezlo a korunu.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


To však mladý Władysław netušil, že jeho otec zásluhou zázraku v boji hrdinstvo preukáže. Bolo to pri Chełmne kde sa Poliaci stretli s pruským vojskom. Pomerne teplý septembrový deň bojovníkom prial. Keď Bolesław zočil nepriateľské šíky akoby ho posadol samotný Diabol. Mocným hlasom reval na svojich bojovníkov a popoháňal ich aby sa čo najskôr zoradili do formácie. Keď vydal príkaz k útoku ustúpil na bok a spoločne so svojim jazdeckým oddielom cválal aby udrel na nepriateľa zo strany. Keď však v zadných nepriateľských radoch zočil pruského náčelníka obklopeného svojou strážou prikázal najzdatneším zo svojich bojovníkov aby ho nasledovali. S vysunutými kopijami sa rútili kupredu. Kým jeho bojovníci zápasili s náčelníckou strážou stanul Bolesław proti Bajorasovi. Záchvat zbesilého šialenstva opanoval kráľovu myseľ. Tasil Szczerbiec a mlátil hlava nehlava kým nezískal nad protivníkom prevahu. Keď Bajoras pod náporom silných úderov stratil rovnováhu a spadol na chrbát prestal Bolesław uvažovať rozvážne. Odkopol nepriateľov štít a sám sa svojho pozbavil. Pozdvihol meč nad hlavu a bol pripravený vraziť ho do ležiaceho Bajorasa. Ten však obratne podkopol Bolesławovy nohy, obratne sa pretočil, vytasil dýku, ktorú mal pripásanú na opasku a zaľahol Poliaka. Vtedy sa Bolesław neľudsky rozhneval a všetkými silami sa snažil zabrániť aby mu Bajoras vrazil dýku do srdca. Akási nadskutočná sila vstúpila do jeho tela, podarilo sa mu Prusa zhodiť, schmatol Szczerbiec ležiaci v tráve a udrel tak mocno až jedným švihom uťal privníkovi hlavu. Potom sňal prilbicu z hlavy bez tela, zdvihol ju za vlasy do zvduchu a ručal ako jeleň v ruji na okolitých nepriateľov. Nešťastníkovu hlavu následne hodil po niektorom z pruských bojovníkov, schmatol Szczerbiec a rúbal čo mu prišlo pod ruku. Mnoho pruských bojovníkov toho dňa skonalo jeho mečom. Až s večerným šerom sa besnenie skončilo. Prusi ratovali holé životy a utekali kade ľahšie. Bojový ošiaľ ustal a kráľ Bolesław znovu nadobudol triezvu myseľ. Sám neveril tomu čo vykonal a veru mnohí bojovníci sa obávali k nemu toho večera čo i len priblížiť.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Keď únava po náročnej bitke ustúpila vydali sa Poliaci na územie Prusov. Dobyli pevnosť Malbork, no čoskoro prišli správy o pohanoch plieniacich poľské kraje. Náhlil sa teda Bolesław aby dostihol nepriateľa skôr než napácha veľa škody. Keď ta dorazil zočil, že sú Prusi v presile. Odhovárali bojovníci Bolesława od bezhlavého útoku a radili mu aby ustúpil za Wisłu a požiadal o vojenskú podporu svojho brata Władysława. Znovu však pochabý úsudok opanoval kráľov um a nechcel o tom ani počuť. Bol presvedčený o tom, že Boh stojí na ich strane a nepripustí porážku kresťanov. „Chváľte nášho Pána a víťazstvo bude naše!“ volal na svojich bojovníkov. Tentokrát sa však už do boja nepúšťal neuvážene. Prusi vidiac svoju prevahu nepochybovali o svojom víťazstve. Najskôr vyčkávali na útok Poliakov zoradení v obrannom postavení. Bolesław však prikázal útok iba predstierať, pochota sa rozbehla na nepriateľa a vzápätí za ňou kráľ s jazdou, keď nedisciplínovaní Prusi opustili obranné postavenie a rozbehli sa v ústrety útočiameu nepriateľovi rozdelili sa poľskí pešiaci na dve polovica a stredom sa vyvalila jazda na čele s Bolesławom. Rozdupali konskými kopytami množstvo protivníkov a vhnali do radov Prusov zmätok. Čoskoro úplne opanovali bojisko a Prusov aj napriek prevahe porazili. Bolesław získal kus pruskej zeme a triumfálne sa navrátil do Krakówa.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Kráľovič Władysław sa otcovmu návratu príliš nepotešil, no svoje skutočné úmysly bedlivo ukrýval. Nazeral na bláznivého otca cez prsty a vyčkával až bude môcť zasadnúť na krakovský trón. Nemal však aj napriek tomu snahu voči otcovi spriadať sprisahania, či sa ho iným spôsobom pozbaviť. Vedel, akú má aj napriek svojej nešťastnej chorobe medzi pospolitým ľudom povesť a neodvažoval sa znepriateliť si poddaných ani otcovi lojálnu šľachtu. Poľsku však začalo toho času hroziť nové nebezpečenstvo. Na severozápade Obodriti spolu so zbehnutými Pomoranmi vytvorili pohanské kráľovstvo, zvané Pomoranským. Úspešne svoje panstvo rožirovali na úkor Dánov a začali predstavovať hrozbu aj pre Poľsko. Rovnako kráľa ako aj kráľoviča trápila myšlienka Poľska bez spojencov, osamoteného ako strom na medzi. Započali teda Poliaci snahy o obnovenie starých spojenectiev. Na pražskom dvore nepochodili, keďže český kráľ nemal ochotu sa s bláznivým Bolesławom bratať. Uhry sa vymanili zpod poplatníctva Pečenehov, ktorí sa medzitým natrvalo usadili na pobreží Čierneho mora v Moldavsku. Ich kráľovstvo sužované rokmi platenia tribútu však bolo slabé a Poliaci ho nepovažovali za výhodného spojenca.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Obrátil sa teda Bolesław na Kyjevskú Rus, kde toho času vládol knieža Gleb. Kráľ sa však do Kyjeva nevypravil no vyslal ta svojho syna Władysława. Ten priaznivo u Rusov pochodili a dojednal s ctihodným kniežaťom výhodnú spojenectvo. Znovu tak mohlo Poľsko ľahšie spávať a pozbaviť sa obáv z nepriateľov. Veru málokto by sa odhodlal zaútočiť na spojenca mocného Kyjeva. Opäť mohli Piastovci pomýšľať na rozšírenie svojich hraníc. Samotný Bolesław dbal na svoj posvätný sľub, že bude do konca dní bojovať za božiu slávu a tak započal znovu nad ďalšiou výpravou premýšľať.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

Uživatelský avatar
Atlantis
18. Plukovník
18. Plukovník
Příspěvky: 4705
Registrován: 08 říj 2006, 12:25
Bydliště: Praha
Kontaktovat uživatele:

Re: Pod krídlami Piastovskej orlice

Příspěvek od Atlantis » 26 bře 2019, 09:27

Tak místo pro Královec by bylo, jen jen založit :D
Jinak si spíš říkám, že by to chtělo ošetřit ty nemoce. Jak dlouho už má král syfilis a stále žije? Jako třešnička na dortu mám pocit, že syfilis byl do Evropy zavlečen z Ameriky, tzn. dostat jej více jak 400 let před oficiálním objevením Nového světa je slušný výkon :lola:
Oklamat, zmást, překvapit
("Stonewall" Jackson)

Uživatelský avatar
Ilmarinen
Nadrotmistr
Nadrotmistr
Příspěvky: 232
Registrován: 21 čer 2016, 13:50

Re: Pod krídlami Piastovskej orlice

Příspěvek od Ilmarinen » 26 bře 2019, 10:05

Tak veru, pravdu vravíš. Je tam veľa vecí skutočne zvláštnych. Tiež ma ten syfilis prekvapil, nuž ale keď už ho dostal, musel som tomu nejako ten report prispôsobiť. Niekoľkoročný život so syfilisom práve nie je nič výnimočné. Pacient s tým dokáže žiť kľudne aj 20 rokov s tým, že postupne ale prichádza demencia. No v stredoveku ak by už v Európe aj syfilis bol, tak pochybujem, že by pacient dokázal prežiť tak dlho.

Okrem tých chorôb mi napríklad príde ešte naskutku zvláštne keď sa vydám niekde na dlhotrvajúcu výpravu a zrazu kráľovná otehotnie :D Keďže pochybujem, že by sa urodzená dáma trmácala s manželom niekde do boja tak mu logicky musela zahnúť. To by mohli tiež nejakým spôsobom v Paradoxe dotiahnuť.

Timoteus
Štábní praporčík
Štábní praporčík
Příspěvky: 792
Registrován: 28 úno 2014, 09:34
Bydliště: Slovensko

Re: Pod krídlami Piastovskej orlice

Příspěvek od Timoteus » 27 bře 2019, 07:39

heh ono taktiež je dosť možné, že ak otehotnela počas tvojej výpravy tak to naozaj zreje tvoje dieťa nebude :D
pretože teda aspoň mne sa to stáva, že keď som na výprave tak sa deti nerodia...čiže panovníka najmä keď nemá deti ale aj neskôr nechávam skôr doma... + samozrejme záleží aj od času...keď je na výprave mesiac/dva/tri a objaví sa event že je tehotná tak nie je dôvod na obavy...keby ale 20 rokov behal europsky panovník niekde v Indii a žena porodila štyri deti bolo by to iné :D :D :D
“Uvedomte si teda, bratia moji a druhovia v zbroji, že spomienka našej smrti, našej pamiatky, slávy a slobody nám poskytnú večný život.Konštantín XI. Dragases

Timoteus Scholastikos

Uživatelský avatar
Ilmarinen
Nadrotmistr
Nadrotmistr
Příspěvky: 232
Registrován: 21 čer 2016, 13:50

Re: Pod krídlami Piastovskej orlice

Příspěvek od Ilmarinen » 27 bře 2019, 20:33

Práveže mne ak bolo podozrenie, že by to dieťa nemuselo byť moje vždy vyhodilo správu, ktorá to akoby spochybňovala:


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


No veru sa mi pár krát stalo, že kráľovná otehotnela keď som už na výprave bol viac ako 9 mesiacov :D no nikto otcovstvo nespochybňoval.

Uživatelský avatar
Ilmarinen
Nadrotmistr
Nadrotmistr
Příspěvky: 232
Registrován: 21 čer 2016, 13:50

Re: Pod krídlami Piastovskej orlice

Příspěvek od Ilmarinen » 28 bře 2019, 06:33

IV. Ako Władysław za hriešne myšlienky trestu došiel

Znovu Władysław šípil príležitosť ako sa otca bez vlastnej zásluhy zbaviť. Začal kráľa utvrdzovať v správnosti ďalšej výpravy proti Prusom. Snáď tentokrát starnúci kráľ nebude mať toľko zdaru, zhynie v boji a on konečne usadne na poľský trón. Ako prv tak aj tentoraz presvedčil všetkých, že nie je správne aby obidvaja do boja tiahli a ostal v Krakówe. Tak sa znovu kráľ Bolesław s veľkým vojskom na Prusy vypravil a poznova slávneho víťazstva dosiahol. Neudialo sa tak, ako si Władysław žiadal. Trest boží však kráľoviča za jeho jedovaté myšlienky čoskoro postihol. Sotva vojsko krakovské brány opustilo vychystal sa kráľovský syn na lov. Keďže bol čas jesenný nádejal sa, že sa mu udá uloviť tlstého kanca, či statného jeleňa. Skutočne lovci narazili na honosného jeleňa, ktorého Władysław stoj čo stoj túžil sám skoliť. Popohnal koňa a chvátal za parohatým krásavcom. Tu však ako cválal lesom znenazdajky skrížil cestu lupežníkom schádzajúcim z vysokých hôr. Zbojníci neznalí s kým majú do činenia kráľovičovi zastali cestu a uzmysleli si obrať lovca od pohľadu majetného. Zviedol Władysław s kmínmi ťažký boj, nehodlajúc sa vzdať svojho imania. Neuspel však proti presile a v nerovnom súboji prišiel o ruku. Náhla bolesť bola tak silná, že upadol do mdloby. Keď ho lovci našli a priviedli k vedomiu boli zbojníci preč. Podarilo sa im kráľovičovi v poslednej chvíli život uratovať no ruku mu už nikto nenavráti. Tak Władysław došiel trestu za svoje nekalé úmysly.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Udivený ostal Bolesław po návrate, akéže to nešťastie jeho syna postihlo. Zahanbený Władysław ľutoval, že otcovi nešťastie prial. Zaprisahal sa na svätý kríž, že viac nebude o kráľovi v zlom zmýšľať. Víťazstvo nad Prusmi nahnalo strach medzi pohanské kmene v Pobaltí. Zrejme práve strach z obávaného Bolesława presvedčil žemaitského náčelníka aby prijal učenie Kristovo, udobril si tak poľského kráľa a zabránil jeho vpádu do svojho kraja. Vypravil do Krakówa posolstvo žiadajúce, aby Poliaci priviedli jeho ľud na cestu viery v kresťanského Boha. Potešil sa Bolesław žiadosti a vyslal do kraja pohanov hnezdenského biskupa, aby vyviedol nevercov z temnoty a tmárstva.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Roku Pána 1096 uhorský kráľ znovu čelil vojne so starým sokom. Pečenehovia, teraz však už nazývaní Moldavcami vpadli do kráľovstva aby Uhrov pokorili a poplatníctvom zaťažili. Zamýšľal Bolesław vyslať na pomoc svoje odvážne vojsko, keď však vyzvedel od svojej dcéry, že jej manžel nedobre s ňou zaobchádza upustil od zámeru. Toho roku sa upevnilo spojenectvo s kniežaťom kyjevským, keď ten svoju dcéru kráľovičovi Władysławovi zasľúbil. Mladý Piastovec si získal priazeň kniežaťa počas svojej návštevy Kyjeva a panovali medzi nimi pomery naskutku priateľské. S radosťou preto svoju dcéru poľskému následníkovi prisľúbil.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Netrvalo dlho od kedy Bolesław vyslyšal lamentovanie svojej dcéry, keď na dvor prišli zvesti o jej smrti. Bolesław bol rozhnevaný, nejestvoval však žiadny doklad, ktorý by kráľa Árpáda zo skonu jeho dcéry usvedčoval. Vyžiadal telo mŕtvej dcéry aby mohla spočinúť v kráľovskej hrobke. Árpád upadol od toho času na krakovskom dvore v nemilosť a nebolo viac vôle obnoviť s ním spojenecké zväzky.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Sotva skormútená rodina dcéru pochovala hotovali Leši ďalšiu výpravu proti neznabohom. Toho času však už bol pohľad na kráľa Bolesława žalostný. Jeho myseľ bola úplne opanovaná zákernou chorobou. Nebolo pomyslu na to aby sa v takom stave do boja vydal. Velenia sa ujal Władysław, ktorý si aj napriek svojej slabine veril. Zdarne si princ v boji počínal. Zatiaľ čo sa moril s pohanmi vyzval svätý otec všetkých zbožných kresťanských bojovníkov aby sa vydali do Jeruzalema a vyslobodili sväté mesto z pazúrov Mohamedovych rúhačov.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Kraków sa však v tých časoch zahalil do veľkého smútku. Nad mestom zaviazli čierne práporce a kostolné zvony vyprevádzali mŕtve telo kráľa Bolesława na posmrtnú cestu. Našťastie si neborák vo svojej prostote koniec svojej pozemskej púte neuvedomoval natoľko aby prepadol trápeniu. Prežil tak ostatné dni v pokoji, neuvedomujúc si, že kalich jeho času sa čoskoro naplní. Toho teplého májového dňa smutný sprievod niesol telo kráľa do rodinnej hrobky. Vesna bola v rozpuku, všetko nádherne kvitlo a vzduchom sa niesla príjemná vôňa prebúdzajúcich sa čerešňových kvetov, no ľud poľský oplakával mŕtveho vladára.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

Uživatelský avatar
Ilmarinen
Nadrotmistr
Nadrotmistr
Příspěvky: 232
Registrován: 21 čer 2016, 13:50

Re: Pod krídlami Piastovskej orlice

Příspěvek od Ilmarinen » 04 dub 2019, 05:43

Władysław I Misionár


V. Ako sa Władysław o korunu stráchal a na ďalekej Rusi bojoval

Navzdor smrti Bolesława Smelého pokračoval Władysław v boji proti Jatvingom. Nekorunovaný kráľ túžil dokonať do konca čo považoval za svoju posvätnú úlohu. Pre rytiera a tobôž pre panovníka je totiž otázkou cti v boji do konca zotrvať. Hoc by to bol koniec nezdarný, nehodno bojisko predčasne opúšťať ak to nie je záležitosť vskutku náležitá. Pri Łomże pobili Leši množstvo pohanov a dobyli Grodno. Na posledný odpor sa zmohol ktorýsi z náčelníkov náležiacich pod vládu Jatvingov, keď prepadol poľské vojsko vracajúce sa z Grodna. Poliaci po úspešnej bitke istí si svojim víťazstvom cválali domov tak rýchlo, ako sa náhlia muži aby sa po dlhom čase potešili v ženskom lone. Niektorí bojovníci už Grodno opustili a chvátali na poľskú zem. Bohu vďaka však Władysławovi zostalo dostatok vojska aby náčelníka zo Samby odrazil a zahnal na ústup. Jatvingovia znalí svojej porážky videli, že niet viac šance na spásu. Prijali ponižujúcu prehru a dojednaným mierom odstúpili grodniansku zem.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Prešťastný bol návrat do Krakówa, hoc ešte smútok po strate kráľa Bolesława úplne neustal. Avšak ako pravil staroslávny Cicero „nič neschne rýchlejšie ako slza“. Tak čoskoro aj ľud poľský prebolela smutná strata a dvor sa upriamil na korunováciu nového vladára. Jarné slnko presvecovalo cez vitrážové okná krakovskej katedrály a vytváralo v jej vnútri podmaňujúce farebné divadlo. Władysław pomaly kráčal k oltáru, sledovaný pohľadmi prítomných, aby pokľakol pred biskupa Usciecha a prijal z jeho rúk korunu. Ceremónia stvrdila Władysławovo dedičstvo a Poľsku toho dňa započal vládnuť jednoruký kráľ.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Ako to však často krát na začiatku vlády býva o titul najvyšší usilujú aj takí, ktorí prahnúc po sláve a naplnení vlastných ctižiadostí vyzdvihujú vlastný nárok. Tak bolo aj na počiatku vlády kráľa Władysława. O hanebnú zradu sa pokúšal muž jeho krvi, kujawský vojvoda Snowid. Jeho nárok podporoval aj mocný Swiętopelk, vojvoda sliezsky, čo značilo veľké nebezpečenstvo. Netúžil sa však Władysław s bratrancom rozhádať a preto usiloval o priazeň šľachty, ktorá za Snowidom stála. Obdaroval sliezskeho vojvodu niekoľkými hrivnami zlata a tak učinil aj u samotného Snowida. Ako nový panovník taktiež stvrdil spojenectvo s kyjevským kniežaťom Glebom, čím získal záštitu proti možnej rebélii.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Neodvažoval sa v tejto neistej situácii Władysław zanechať Poľsko a vypraviť sa do svätej zeme oslobodzovať Jeruzalem. Na pápežov apel tak odpovedal niekoľkými truhlicami dukátov, ktoré mali podporiť snahy križiakov v boji proti Saracénom. Obavy pred ambíciami svojho bratranca ho nútili zotrvať v Krakówe, kým nebude situácia pokojnejšia. Snowidova moc silnela. Keď sa mu podarilo získať titul sieradźského grófa narastala aj prestíž jeho mena. Naopak Kyjev viedol toho času vojnu proti Kerženeckým ďaleko na východe, teda sa na jeho vojsko Władysław spoliehať nemohol. Začal mať vladár obavy a stráchal sa, že Snowida s podporou Slenazov samotný nezdolá.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Kľudu na duši dosiahol, keď zasnúbil svoju najmladšiu sestru Jolantu s českým princom a dojednal s Čechmi spojenectvo. To zrejme odradilo Snowida Piasta od zlých úmyslov a samotný navštívil kráľa v Krakówe. Prisľúbil svoju vernosť a pri čaši vína došli k zmieru.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Keď dozrel čas usporiadal Władysław sobáš s kyjevskou princeznou Kilikiou. Pred zrakom Spasiteľa vstúpil s požehnaním biskupa krakovského do posvätného zväzku manželského. Striedmo však ženích na vlastnej svadbe hodoval. O dva dni totiž už stál v čele vojska s ktorým sa vypravil na pomoc kniežaťu kyjevskému.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Vypravil sa na dlhú cestu cez šíru Rus, až ta na samotný koniec rozľahlého kniežatstva. Teplé letné dni čoskoro vystriedala daždivá a blativá jeseň. Mnoho týždňov putovali než s prvým snehom dorazili k majestátnej Volge. Tu po úmornej ceste odpočívali a oslávili sviatky narodenia Pána. Vďačne využívajúc pohostinstvo Rusov oddychovali do času kým rieku Volgu neprekročili oddiely Keržencov. Neočakávali veru Kreženci prítomnosť Poliakov v suzdalskej pevnosti. O to väčšie bolo prekvapenie nepriateľa, keď miesto toho aby sa brány pevnosti pred obliehateľmi zatvorili, vyvalili sa z nich poľskí bojovníci a s vervou zaútočili na prekvapených Krežencov. Zmárnili Leši veľké množstvo nepriateľských bojovníkov. Kým Władysław prišiel o sotva stovku svojich, bola bojová pláň posiata množstvom kreženeckých nešťastníkov. Biedny bol veru pohľad na toľké božie dopustenie.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Okrem víťazstva na Volge čoskoro Poliaci slávili aj víťazstvo pre kresťanov velevýznamné. Aj na samotný koniec Kyjevskej Rusy sa doniesli prešťastné zvesti o oslobodení svätého mesta Jeruzalemu. Pán predsa bdie nad svojimi vernými a obdaroval silou a šťastenou kresťanských bojovníkov. Nech teda na veky drží Boh ochrannú ruku nad obrancami Kristovho hrobu.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Po zdarnom suzdalskom triumfe sa Władysław preplavil cez Volgu na územie Krežencov, kde túžil svoju slávu zmnožiť. Posmelení predošlým úspechom však Leši príliš spyšneli, za čo zaplatili vysokými stratami pri obliehaní. Nehodno poľaviť v ostražitosti a podceniť akéhokoľvek protivníka. Keď znenazdajky cez noc nepriateľ prepadol ich tábor prišli o mnoho mužov a boli nútení od obliehania upustiť. Vypravil sa rozčarovaný Władysław na spiatočnú cestu a jeho smútok ešte viac umocnili správy o úkladnej vražde kniežaťa Gleba. Než však poľské vojsko dorazilo do Kyjeva spočinulo telo kniežaťa Gleba v krypte, nestihol teda Władysław dať druhovi posledné zbohom. Na trón zasadol kniežaťov bratranec Davyd, ďalší z mocného rodu Rurikovcov, ktorý sprisahancov odhalil a nechal strestať trestom najťažším.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Uvítal nový knieža Władysława na kyjevskom dvore ako sa sluší a patrí na dobrého vládcu. Uctil ho poctami hodnými jeho postavenia a vyjadril veľkú vďaku za to, čo pre Rusov vykonal. Zasadli spoločne k hostine a ujednali nové spojenectvo. Aby Władysław bratský zväzok spečatil prisľúbil svoju sestru Adletu kyjevskému princovi a dedičovi Glebovi.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Dlhá predlhá bola cesta do Krakówa. Po úmornom pochode šírou Rusou bola návšteva Kyjeva pre ustaté poľské vojsko príjemným spočinutím. Keď konečne družina prechádzala krakovskými bránami boli všetci radi, že cestu v zdraví prekonali. Rozpustené vojsko sa mohlo pobrať do svojich domov a Władysław sa vytešil so svojou rodinou. O tom, že to bol manžel naskutku pozorný, láskavý a svojou vernou družkou neskonale milovaný nebolo pochýb. Kráľovná Kilikia svojho milého kráľa nasledovala a ľúbila tak oddane, že súhlasila s prijatím viery katolíckej. Vzdala sa pravoslávia a vydala sa cestou jedinej pravej viery.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Čoskoro Pán požehnal ich zväzku a Władysław sa nádejal, že to dieťa čo kráľovná pod srdcom nosí bude syn. Na jar roku pána 1105 sa však narodila prvá dcérka Agnieszka. Boh sa však znovu rozhodol skúšať Piastovský rod. Dievčatko sa narodilo s ústami ponášajúcimi sa na pysk zajačí, čo rodičov veľmi rmútilo. Kráľ však preukázal milosrdnosť hodnú skutočného kresťana. Dievčatko neodvrhol a rozhodol sa ho vychovať ako skutočnú princeznú. Od dôb, čo Władysław o svoju ruku prišiel neodvažoval sa Boha viac pokúšať. Bál sa posledného súdu a prijal svoj trest s ponaučením, že neradno zlé zmýšľať a tobôž nie konať.
Naposledy upravil(a) Ilmarinen dne 19 kvě 2019, 20:58, celkem upraveno 1 x.

Uživatelský avatar
Ilmarinen
Nadrotmistr
Nadrotmistr
Příspěvky: 232
Registrován: 21 čer 2016, 13:50

Re: Pod krídlami Piastovskej orlice

Příspěvek od Ilmarinen » 06 dub 2019, 09:46

VI. Výprava proti Litovcom a nešťastie čo náčelníka Jogailu postretlo

Roku Pána 1105 padla ťažka rana na kresťanský svet. Mohamedáni zjednotili sily, postavili veliké a mocné vojsko a vydali sa na Jeruzalem. Neobstáli obrancovia svätého mesta v boji proti nevercom. Či je to vôľa božia a či Pán odvrátil zrak od svojich ovečiek nevedno. Spľundrovali saracénske bandy, čo kresťania vo svätej zemi zbudovali. Dobyli Jeruzalem a nastolili svoju vládu. Hoc povolili kresťanom v svätom meste ostať, nebolo medzi nimi prílišnej vôle zotrvať pod jarmom islamských pánov. V náreku a planej nádeji sa mnohí vydali do krajín, kde vládnu kresťanskí králi. Pád Jeruzalemu priniesol hlboký zármutok, kresťanský ľud dúfal v pomstu a túžil po znovuzískaní miesta najsvätejšieho.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Nad bolestivou stratou smútil aj ľud poľský. Kráľ Władysław sa toho času chystal na ďalší boj proti baltským pohanom a jeho plány nezmenila ani rebélia vypuknuvšia na susednej Kyjevskej Rusy. Boj proti baltským kmeňom určite nezhojí smútok nad stratou Jeruzalemu, no každá zásluha v mene slávy Kráľovstva nebeského je záslužná.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Keď zima poľavila putoval Władysław na sever k hranici, kde končí kresťanské panstvo a začína zem rúhačských pohanov. Využijúc pohostinstvo svojich verných vazalov vojsko odpočívalo než sa snehy roztopia a pominie blativá jar. Neradno totiž, do bažinatých a jazerných krajov baltských v čase skoro jarnom vstupovať. Ako je známe najvhodnejším obdobím na prechod vojska takým krajom je čas zimný. Toho roku, však zima bola obzvlášť nepriaznivá, nechcel teda kráľ svoje vojsko do takých útrap hnať.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Vojsko vyčkávalo na vhodné počasie krátiac si čas rôznymi kratochvíľami. Najobľúbenejšou sa vo Władysławovom vojsku stala hra v kocky, opájať myseľ vínom či pivom ale kráľ striktne zakazoval. Vyžadoval od svojich bojovníkov myseľ triezvu, a telo odpočinuté, pripravené na okamžitý boj. Aby vojaci príliš nezleniveli a neskomótneli prikazoval kráľ pravidelne cvičiť obratnosť a silu. Čoskoro Jatvingovia vyzvedeli, že poľské vojsko v príhraničných krajoch na vhodnú príležitosť vyčkáva. Pohanom vtedy vládol mladý náčelník Komantas, ktorý ešte nevkročil do veku dospelosti. Musel preto na vôľu svojich starejších dbať a radám ich naslúchať. Uzriekli sa neznabohovia, že Lechov prekvapia skôr, než tí vpadnú do ich kraja. Ľud jatvingský privyknutý na nepriazeň daždivého počasia dúfal vo svoju výhodu. Lesť však Jatvingom nevyšla podľa ich želaní. Władysław bol panovník bystrý a opatrný, nechal okolie bedlivo strážiť a teda dosti zavčasu správy o pohanských zámeroch vypočul. Prikázal svojim bojovníkom ľahko sa ustrojiť, aby si v bahnitej pľušti boj uľahčili a vypravil sa Jatvingom naproti. Keď narazili na nepriateľa zviedli Poliaci víťaznú bitku a vyhnali neznabohov zo svojej zeme.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Keď ustali dažde a uschlo blato na cestách vydal sa Władysław do Sudovie, kde dlho plienil, mnoho korysti získal až kraj celkom opanoval. Jatvingovia však neotáľali a vydali sa do Poľska, kde páchali bezbožnosti. Neodvažovali sa však s poľským vojskom znovu stretnúť, lež nečestným spôsobom pohanom sebevlastným unikali a mstili sa na prostom ľude. Keď vypočul Władysław akej neprávosti sa oplanskí rúhači dopúšťajú súril vojsko naspäť do Poľska. Za hranicou narazili na spojencov Jatvingov ako rabujú poľské usadlosti a kruto s ich vojskom naložil. Len s prispením šťasteny si niekoľkí z nich uratovali vlastný život a ušli poľskému hnevu. Zbabelí Jatvingovia doposiaľ zdarne unikali. Dostihol ich Władysław až keď v zime roku Pána 1107 usilovali ponovne získať Sudoviu. Majestát zimného ticha toho dňa prehlušil ukrutný rev bojovníkov a žalostný nárek umierajúcich. Keď bolo po všetkom slávil Władysław zaslúžený triumf. Pridružil Sudoviu ku svojmu kráľovstvu a vydal sa na spiatočnú cestu.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Po výprave na sever sa mu žiadalo odpočinku a nemal v úmysle znovu zvolať svoje vojsko aby sa vypravil na Rus splniť svoj záväzok. Keď sa však dopočul, že poblíž hraníc vyčíňajú kyjevskí vzbúrenci v neveľkom počte, prikázal iba svojej kráľovskej garde osedlať kone. S takýmto vojskom sa vydal za hranicu pokúšať šťastie. Nezmýlil sa kráľ, keď dôveroval v šikovnosť svojich rytierov. Poľskí jazdci si v boji tak obratne a svižne počíňali, že prišli o sotva piatich zo svojich radov. Porúbali však vyše stovku rebelov, taká statná bola Władysławova chýrna jazda.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Roku Pána 1108 sa Władysław napokon predsa dočkal syna. Podobne ako jeho otec obišiel aj Władysław dávnu zvyklosť pomenovať prvorodeného syna po svojom otcovi. Nenazval tak mladého princa Bolesławom, lež menom staropoľským Leszek.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


O dva roky po Leszkovi Pán opäť požehnal láske Władysława a Kilikie, keď kráľovná koncom času jesenného porodila druhú dcéru Magdalenu. Zima bola toho roku obzvlášť tuhá a dlhá a ľud poľský veru ledvaže prečkal so zásobami do jari. Keď sa však na riekach rozlámali ľady a pominul všetok sneh chystal sa kráľ opäť udrieť na pohanov. Toho času nastali medzi ich náčelníkmi roztržky. Kántrili sa bezbožníci medzi sebou o moc a územia, čo zapasovalo poľskému kráľovi. Zvolal svoje vojská a vydal sa koncom jari dobývať pohanské zeme. Tu je však hodné spomenúť aký zdarný počin sa Poliakom v boji proti Litovcom vydaril.
Po tom ako sa litovský náčelník Jogaila dopočul o chystanom vpáde Poliakov prestal sa na čas o boje s Jatvingami starať. Vedel, že sa nemôže rovnať poľskému vojsku počtom bojovníkov, chcel teda aspoň čo najviac zloby napáchať a vyrabovať príhraničné mestá a osady. Chamtivosť litovských bojovníkov však spôsobila, že nestihli uniknúť do času kým dorazil Władysław so svojim vojskom. Kráľ dostihol Litovcov pri Grodne, kde vojsko pohanov pokonal. Keď Jogaila zočil tú skazu a neodvratnú porážku zbabelo sa vychytil na útek. Zanechal svojich bojovníkov a usiloval sa uratovať vlastný život. Keď unikajúceho Jogailu zazrel Władysław prikázal inému veliteľovi viesť vojsko, vzal si na pomoc niekoľkých svojich jazdcov a vypravil sa nešťastníka dolapiť. Litovec unikal a štval koňa čo mu sily stačili, až nešťastné zviera od únavy zakoplo a zrútilo sa do trávy. Jogaila preletel cez koňa a skotúľal sa na zem. Rýchlo sa spamätal a videl ako sa v diaľke blížia prenasledovatelia. Jeho kôň však v panike začal cválať preč a teda neostalo neborákovi nič, len utekať po svojich. Našťastie bol blízko hája, kde hľadal záštitu. Władysław vošiel aj s bojovníkmi do lesa a počali toho bezbožníka hľadať. V dohľade však nikoho nebolo a medzi stromami okrem spevu vtákov nič nepočuli. „Nemohol ujsť ďaleko, prehľadajte okolie a doveďte mi toho podlého ustráchanca“ rozkázal svojim vojakom. Sám sa v sedle dvíhal, bedlivo sledoval okolie a načúval, či niekde nezačuje niečo podozrivé. Hodnú chvíľu prechádzali okolie a hľadali stopy kadiaľ sa Litovec vypravil. Už strácal Władysław nádej a v duchu Jogailu preklínal, keď tu odrazu začul priamo nad sebou praskot konárov a lomoz. To sa pod neborákom Jogailom, ukrývajúcim sa v korune stromov podlomila vetva a padol rovno pred nohy Władysławovho koňa. Tak z chuti sa kráľ dávno nenasmial. Nešťastník sa pozbieral zo zeme, oprášil zo seba listy a rezignovane hľadel na jazdca pred sebou. Čoskor pricválali ostatní vojaci a kráľ im vyrozprával ako na zbabelca naďabil, tí sa pri tej predstave náramne pobavili. Keď dorazili na bojisko, bolo už po bitke. Bojovníci jasali, keď zočili kráľa s Jogialom privizaným na lane ako kráča za jeho koňom. Vraj „ To aby nám zajačisko znovu nezdupkal a ako mrštná veverica na strom nevyliezol“ vtipkoval na účet nešťastníka. Nadišiel čas rozsudku nad Jogailom. Pred zrakmi poľského vojska musel náčelník prishať, že výmenou za svoj život odstúpy zem kaunaskú, prestane lúpiť a bezbožnosti na poľskom ľude vykonávať a tak prikáže aj ostatnym svojim súkmeňovcom. Tak šibko skončila výprava proti Litovcom a Poliaci ešte dlho žartovali o Jogailovom nešťastí.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

Jurig
Četař
Četař
Příspěvky: 66
Registrován: 03 kvě 2017, 15:01

Re: Pod krídlami Piastovskej orlice

Příspěvek od Jurig » 06 dub 2019, 20:16

Na tvých reportech mám nejradši to knižní vyprávění- z jednoduché informace paradoxu typu-zajat v bitvě, uděláš skvělou historku. Vydej to knižně a s paradoxem ušetříš na ilustrátorovi :D
Imperium Bohemica et Rusia et Arabiae Sacrum

Uživatelský avatar
Ilmarinen
Nadrotmistr
Nadrotmistr
Příspěvky: 232
Registrován: 21 čer 2016, 13:50

Re: Pod krídlami Piastovskej orlice

Příspěvek od Ilmarinen » 06 dub 2019, 21:29

Ďakujem Jurig, som naozaj rád, že sa ti to páči. Už som mal dojem, že to skoro nikto nečíta. Snáď porozumieť niektoré archaické slovenské výrazy nerobí príliš problém. No chcel som to teraz skúsiť písať čiastočne kronikárskym štýlom. Rád to sem tam oživím takým vymysleným príbehom :D .

Cizinec
Podplukovník
Podplukovník
Příspěvky: 3520
Registrován: 24 črc 2007, 21:10
Bydliště: Frei Stadt Hultschin, hlavní město Rzeczipospolite Prajzke

Re: Pod krídlami Piastovskej orlice

Příspěvek od Cizinec » 06 dub 2019, 22:04

Přiznám se, že u některých výrazů si nejsem jistý, jestli jsou slovenské, polské nebo sis je vymyslel. ?;)
SOMUA měla dvě verze - model "standart" s poklopem a model "kabrio" bez poklopu.

Dekl je ve skutečnosti Dekl.

šedá eminence na dvoře Obodritského Cara

(Fórové hry, kterých jsem se zúčastnil.)
Admirál de Étranger, Francouzské císařské loďstvo (Trafalgar 1805)
rytíř Johannes von Ausländer, prozatímní regent Sicilského království (Byzanc 1214)
Luigi Mario Forestiero, Il primo ministro del Regno d'Italia (Německo 1866)
Generál von Ausländer st., velitel 51.rezervní divize, hrdina od města Ypres (1915)
Generál von Ausländer ml., velitel 22.tankové divize, hrdina od Krymu (1942)
očekává další nasazení do bitevní vřavy

Hotentotenpotentatentanteatentäter

Uživatelský avatar
Ilmarinen
Nadrotmistr
Nadrotmistr
Příspěvky: 232
Registrován: 21 čer 2016, 13:50

Re: Pod krídlami Piastovskej orlice

Příspěvek od Ilmarinen » 07 dub 2019, 07:23

Sú to slovenské výrazy, akurát archaické, alebo veľmi málo používané synonymá známejších slov :D .

Uživatelský avatar
Atlantis
18. Plukovník
18. Plukovník
Příspěvky: 4705
Registrován: 08 říj 2006, 12:25
Bydliště: Praha
Kontaktovat uživatele:

Re: Pod krídlami Piastovskej orlice

Příspěvek od Atlantis » 07 dub 2019, 21:58

Hele, proč vlastně pořád rubeš ty nebohé Litevce a jejich sousedy z Memelu necháváš na pokoji?
Oklamat, zmást, překvapit
("Stonewall" Jackson)

Uživatelský avatar
Ilmarinen
Nadrotmistr
Nadrotmistr
Příspěvky: 232
Registrován: 21 čer 2016, 13:50

Re: Pod krídlami Piastovskej orlice

Příspěvek od Ilmarinen » 08 dub 2019, 05:46

Litovci totiž nebezpečne posilňujú, preto sa snažím ich trochu držať pri zemi. Ako sa však neskôr ukáže, ani to príliš nepomohlo :( . Väčšinou vediem vojnu s tými, ktorí predstavujú nebezpečenstvo do budúcna a nie je tam vyhliadka na spojenectvo, či kľudné spolužitie. Prusi sa držia stále na rovnakej úrovni, teda tých nechávam zatiaľ na pokoji.

Odpovědět

Zpět na „Reporty/AAR z Crusader Kings II“