XXVII. Boj o francúzske dedičstvo
Mladý Arnald dospel skôr než sa starý cisár Randolf I odobral na večný odpočinok. Prípravy na korunováciu boli v plnom prúde a do Normandie dorazil samotný pápež aby mladého Arnalda pomazal a položil mu na hlavu korunu. Prenádherná katedrála v Rouen sa stala svedkom ďalšej pompéznej korunovácie a cisár Arnald II hrdo vykročil z jej brán v ústrety množstvu vladárskych povinností. Posledné roky detstva vyrastal v presvedčení o potupnej zrade zo strany Bertranda de Bourgogne. Nezabudol ako ho tento lišiak pripravil o korunu a myšlienka na znovuzískanie strateného titulu mu v hlave vŕtala po celý ten čas. Teraz dostal do rúk veľkú moc a teda sa konečne mohol pokúsiť vziať si to čo mu náležalo.
Keď sa Arnald vysporiadal s peripetiami prvých mesiacov vlády rozhodol sa konečne pustiť do dlho zmýšľaného zámeru. Vyslal do Paríža opovážlivý dopis v ktorom Bertranda síce trúfalo, no zdvorilo žiadal aby sa vzdal koruny ktorá mu nepatrí. Francúz rozpečatil listinu a ako jeho oči bleskovo lietali po jej riadkoch nevedel či sa má z toľkej trúfalosti smiať, alebo hromžiť. Výraz prekvapenia sa zračil v jeho tvári, no nebolo času pridlho premýšľať. V žiadnom prípade sa nehodlal vzdať trónu po dobrom. Vyhlasoval, že je to on, ktorý má Bohom určené právo vládnuť Francúzsku a keď Normanďan chce, nech teda zbrane a božia vôľa rozhodnú o tom, kto má nárok nosiť francúzsku korunu.
Francúzsko povstalo. Rozpútala sa ďalšia nemilosrdná vojna medzi dávnymi rivalmi. Dlhé storočia neľahkého susedstva priniesli množstvo vojen a keď sa konečne zdalo, že budú znesvárení susedia zjednotení pod jedným cisárstvom rozjatrili sa spory ešte viac. Išlo o všetko, Francúzi sa nehodlali skloniť pred vládou Normandie a cisár Arnald sa nechcel vzdať svojich nárokov. Kráľovstvo však v tých časoch už nebolo tak silné ako kedysi. Bohatá a mocná Normandia odstrašovala dostatočne na to, aby mnohí francúzski šľachtici radšej odmietli podporiť kráľa Bertranda. Arnald nebol síce tým rozhodným a prirodzene schopným veliteľom ako jeho ded, no mal na svojom dvore vskutku schopných vojvodcov. Patrí sa spomenúť aspoň rytiera Gilberta z Caen, ktorý vysoko vynikal v umení viesť vojnu a ktorému cisár zveril velenie nad svojim vojskom. Sám sa účastnil výpravy, no vedomý si svojich skutočných schopností radšej prenechal velenie skúsenejším. V Saintonge Normanďania dostihli veľké vojsko rebelov. Tu sa zároveň odohrala bitka, v ktorej Normanďania zvíťazili. K triumfu významne dopomohlo aj nejednotné velenie nepriateľského vojska. V armáde totiž boli mnohí významní šľachtici z ktorých sa každý chcel zaskvieť a ukázať druhom svoje kvality. Zároveň mal každý odlišné predstavy vedenia bitky a tak nejednotnosť spôsobila ich tvrdú porážku.
Cisárske vojsko po bitke vpadlo do kraja Limousin a tu sa Arnald dozvedel radostnú novinu o narodení princeznej Adelin. Keď opúšťal brány Mortain ešte netušil, že jeho drahá manželka nosí pod srdcom dieťa. O to väčšmi sa tej dobrej novine potešil. Ako každý panovník tých časov, však túžil po synovi. Nezúfal ale veril, že má pred sebou ešte dlhý život a isto iste mu Boh dopraje syna, ktorý jedného dňa prevezme žezlo.
Vojna sa uberala dobrým smerom. Arnald porazil vojská povstalcov v rade bitiek a zmocnil sa mnohých významných hradov. Všetko nasvedčovalo tomu, že je víťazstvo nadosah. Ďalšia nečakaná vojna však na čas triumf zhatila.
Rebéliu v Normandskom cisárstve využil vojvoda Pierre z Barcelóny, ktorý napadol Francúzsko a snažil sa znovuzískať Empuries, na ktorý mal podľa akýchsi pradávnych listín jeho rod nárok. Je pravda, že územia v oblasti Pyrenejí od dávna tvorili hranicu medzi Francúzskom a hispánskymi panstvami. No zároveň sa tieto drsné kraje stávali často jablkom sváru o to, kto má právo nad nimi vládnuť. Vojvoda Pierre teraz vytušil jedinečnú príležitosť a kým bolo francúzske vojsko zamestnané bojmi proti cisárovi Arnaldovi vpadol do Empuries a zmocnil sa kraja. Práve toto sporné územie bránilo ukončeniu normandskej vojny a teda Arnald nemal na výber. Vyslal svoje vojsko na juh a sám sa pobral späť do Mortain.
Ryatier Gilbert z Caen mieril teraz s vojskom na juh aby v boji rozhodol. Armáda vojvodu Pierra sa odvážila ďalej na francúzske územie a mysliac si, že na severe naďalej prebiehajú boje drancovala a lúpila pobrežné osady. Znenazdajky sa však objavili Normanďania. Krutá porážka vojvodovi pristrihla hrebienok a jeho nádeje nadobro zmarila.
Normanďania sa rýchlo zmocnili sporného územia a priaznivé správy z bojísk ešte väčšmi umocnňovalo narodenie druhej cisárskej dcéry Adelaide. Tentokrát už bol však Arnald znateľne sklamaný. Keď jeho manželka po druhý krát otehotnela pevne veril, že sa dočká syna. Ďalšia dcéra jeho nádeje zmarila a nedokázal sa tento krát pretvarovať.
Aspoň vojenské víťazstvá boli náplasťou na Arnaldovo sklamanie. Konečne nastal čas, kedy sa mohol triumfálne vyhlásiť francúzskym kráľom. Vojna skončila a Bertrand de Bourgogne bol z Paríža odvedený v reťaziach a uvrhnutý do temnice. Opojný jest pocit zadosťučinenia. To čo kvárilo mladého cisára od detských rokov teraz razom pominulo. Dosiahol po čom túžil a ukázal svetu, že je vládcom hodným svojho rodu.
O kom budeš psát příště ? Prozraď aspoň přibližnou polohu na mapě 
Překvapuje mě vlastně malé rozšíření normanské kultury, navzdory tomu, že jsi poměrně dlouhou dobu kontroloval i další oblasti Francie. Nebo tam nevládla normanská šlechta? Jo a ta akvitánská kultura na západě Francie je též zábavná 
