Pod krídlami Piastovskej orlice

Reporty nebo-li AAR z Crusader Kings II.

Moderátoři: Atlantis, martas3, Vals, Phoenix

Uživatelský avatar
Ilmarinen
Nadrotmistr
Nadrotmistr
Příspěvky: 226
Registrován: 21 čer 2016, 13:50

Re: Pod krídlami Piastovskej orlice

Příspěvek od Ilmarinen » 17 čer 2019, 05:39

XXIV. Výprava do Čiech

Dlho Poľsko zotrvávalo v miery, čo napomohlo pokojnému rozvoju cisárstva. Janusz však nebol z tých, ktorých prirodzenosť vyhľadáva pokoj a nepúšťa sa zbytočne do dobrodružstva. Práve naopak, chcel učiniť niečo čo by jeho meno vpísalo hrubým písmom do pamäti poľských dejín. Veru bolo to už dávno, čo poľské vojsko tiahlo na západ. Akosi prirodzene Piastovci rozširovali svoju ríšu na východ a západnú hranicu rešpektujúc moc Svätej ríše rímskej udržiavali pokojnú. Nemožno povedať, že by to bola zbabelosť, skôr obozretnosť a triezva úvaha, ktoré Piastovcov dlhé roky presviedčali o zmierlivej politike s mocným susedom. S vážnosťou hľadeli na Svätú rímsku ríšu a volili radšej pokojnú politiku založenú na priateľstve než by mali merať s mocnou ríšou sily a púšťať sa do vojny s neistým koncom. Úplne inak však začal zmýšľať cisár Janusz, ktorému odvaha a sebavedomie rozhodne nechýbali. Vďaka svojej uhorskej manželke dobre poznal pomery v susednej ríši. Na krakovskom dvore často pobývali uhorskí šľachtici spriaznení s cisárovnou Tereziou od ktorých Janusz slýchal nelichotivé slová na vládu svojho cisára. Vytušil vtedy príležitosť ako vo svoj prospech so situáciou naložiť. Prilieval olej do ohňa a pobádal Uhrov aby hájili svojich práv v nádeji, že sa v Svätej ríši rozhorí plameň vzbury a nastane tak vhodný čas na jeho zámer. Nevedno nakoľko Januszovým pričinením, no roku Pána 1307 predsa v Svätej ríši rímskej vypuklo povstanie. Vzbúrili sa Uhri proti despotickej vláde cisára Engelberta a žiadali jeho zosadenie. Teraz nastala správna chvíľa, cisár Engelbert zamestnaní bojmi s Uhrami iste nebude mať dostatok bojovníkov aby Januszovi zhatil jeho zámer. Lišiacky využil mladý Piast uhorskú vzburu a vpadol s vojskom do Čiech.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Vedomý si sily nepriateľskej armády nepochodoval na Čechy iba so svojimi vojskami, no nepovolal do vojny ani bojovníkov svojich vazalov. Bohatstvo cisárskej pokladnice umožnilo mu zaplatiť obávaných žoldnierov, ktorí predsa len boli v boji zdatnejší a skúsenejší než roľníci, ktorí len zriedka obliekali zbroj a vymenili vidly za kopije. Na čele skoro tridsaťtisícového vojska sa niesol sám cisár a hľadiac rozhodne vpred vypínal sa v sedle sťa hrdý páv. Spárvy o poľskom vojsku rýchlo dorazili k cisárovi Engelbertovi. Ten rozkázal jednému zo svojich veliteľovi, akémusi Sinucellovi aby sa rýchlo vrátil z Uhier a zastavil pochodujúcich Poliakov. Cisár Engelbert navyše prisľúbil svojmu veliteľovi skorú pomoc, len čo odvráti postupujúcich Uhrov. Janusz vpochodoval na Horné Lužice, kde pľundroval pokiaľ sa nezjavil Sinucello so svojou armádou. Aj napriek poľskej presile nevyčkával na posily no zaútočil. Spoliehal na to, že mocné dažde z predošlých dní rozbahnili zem natoľko, že znemožnia chýrnej poľskej jazde získať na bojisku prevahu. Namáhavo sa vojaci brodili ťažkým blatom a zložitý bol boj pre obidve strany. Obidvaja vojvodcovia udatne bojovali v radoch svojich bojovníkov až jeden s druhým nakoniec skrížili meče v rovnom súboji. Hrdinsky si počíňali a súboj bol dlho vyrovnaný. Hodnú chvíľu nebolo badať, že by jeden z nich čo len na okamih získal prevahu nad protivníkom. Napokon sa však šťastie usmialo na mladého cisára, duel zdarne vybojoval a podarilo sa mu zraniť svojho soka. Hoc to mal v pláne neukončil jeho život, lebo za moment sa sám musel brániť vojakom, čo pribehli svojmu veliteľovi na pomoc. Poliaci však už toho času získali na bojisku jednoznačnú prevahu a nezastrašili ich ani správy o blížiacich sa nemeckých posilách, ktoré sa chystali prekročiť Labe. Než pomoc dorazila bola veľká väčšina Sinucellovho vojska pobitá. Na Lužici sa zrodilo veľké víťazstvo, ktoré umocnilo poľskú hrdosť. Chýr o tej bitke šíril sa rýchlo Európou a Januszovo meno vošlo do pamäti nielen v Poľsku.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Po lužickom víťazstve Janusz dobyl Litoměřice a keď jeho vojsko zbortilo brány mesta Mělníku dožadoval sa Janusz aby cisár Engelbert priznal porážku a vydal mu české zeme. Pod hrozbou ďalšieho plienenia a podpory uhorskej šľachte vzdal sa cisár Engelbert a uznal Poliakovi víťazstvo. Toho času totiž Uhri uštedrili jeho vojsku ďalšiu porážku a cisár dobre vedel, že bojovať proti dvom mocným prtivníkom by veru nebolo múdre. Volil teda radšej ustúpiť Januszovi a obhájiť trón proti Uhrom.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Triumfálne do Prahy vkročil cisár Janusz a vyhlásil sa kráľom českým. Aby si naklonil českú šľachtu nenárokoval si zemské tituly ani ich nepridelil poľským vazalom, no uchoval ich v držbe doterajších pánov za prísľub, že tí mu budú odteraz verne slúžiť a zvať ho svojim kráľom a cisárom.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Onedlho skončila aj uhorská vojna no nebol to Engelbert, kto by sa z víťazstva radoval. Uhry zvrhli cisára z trónu a žezla sa po dlhom panovaní Nemcov ujal Karlmann z uhorského rodu Etichonen. Ten si ihneď chcel nakloniť priazeň poľského suseda a prizval ho na svoju korunováciu. Keď sa Janusz po prvý krát s novým cisárom stretol bolo znať, že má pred ním Karlmann veľkú úctu ba možno až strach. Nateraz však Janusz uspokojil svoje zámery a nehodlal sa znovu so Svätou ríšou púšťať do vojny.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Krátko po návrate do Krakówa cisárovná porodila princeznú Krystynu a Janusz si vtedy uzmyslel, že na čas vymení meč a štít za pero a papier. Započal vtedy cisár spisovať knihu o umení vojenskom, tak ako ho znal od učencov a ako ho sám v slávnej lužickej bitke uplatnil.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Osud je však nevyspytateľný. Doposiaľ sa na Janusza šťastie usmievalo a zdalo sa, že sa aj napriek nešťastnej smrti otca narodil pod šťastnou hviezdou. Odrazu však prišla rana ktorú nečakal. Skoro po pôrode princeznej cisárovná Terezia ochorela a nikto jej od trápenia nevedel pomôcť. Nepotrvalo dlho a panovníčka v bolestiach skonala. Ponechala svojho milovaného manžela osamoteného s malým princom a princeznou. Okrem panovníckych povinností sa tak Janusz snažil deťom vynahradiť chýbajúcu matku.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Čas je ako sa vraví najlepším lekárom. Cisárska rodina sa tak naučila žiť bez matky, hoc nemožno povedať, že by im zišla z mysle. Bolesť zo straty však už nebola taká mocná ako prvý rok. Ako deti rástli povinnosti im pribúdali a netrávili už s otcom toľko času. Janusz videl, že nie je viac potrebné tak bedlivo na deti dohliadať a keď roku Pána 1315 začal pápež zvolávať kresťanských bojovníkov na druhú krížovú výpravu do Trácie rozhodol sa opäť obliecť zbroj. Hoci zdarne skončila prvá výprava a nad Tráciou začal vládnuť kresťanský panovník, po čase rod Fátimovcov podnikol úspešný džihád. Ten navrátil Tráciu pod vládu islamských pánov. Križiacke úsilie tak bolo zadupané do prachu a islamská hrozba sa tlačila do Európy. Víťazstvo moslimov nemohlo ostať bez odozvy. V hre bol osud kresťanstva v Európe a pápež vedel, že musí šíreniu islamu stoj čo stoj zabrániť. Začal preto zvolávať opäť kresťanov do boja. Rovnako ako iní prikývol aj cisár Janusz a s nedočkavosťou sa začal pripravovať na krížové ťaženie.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

Uživatelský avatar
Atlantis
18. Plukovník
18. Plukovník
Příspěvky: 4692
Registrován: 08 říj 2006, 12:25
Bydliště: Praha
Kontaktovat uživatele:

Re: Pod krídlami Piastovskej orlice

Příspěvek od Atlantis » 18 čer 2019, 14:56

Ilmarinen píše:
14 čer 2019, 08:34
To zato, že už uvádzam meno panovníka aj s prídomkom hneď od začiatku (už mám panovníka odohratého dokonca). Ten samozrejme získa už čoskoro.
No brzo...když procházím screeny, tak vlastně hned na prvním, který jej zachycuje v dospělosti Obrázek, už má přídomek Veliký. Proto ten můj příspěvek.

Jinak....konečně :tssa: a následovat by mohlo Slezko :whip:
Oklamat, zmást, překvapit
("Stonewall" Jackson)

Uživatelský avatar
Ilmarinen
Nadrotmistr
Nadrotmistr
Příspěvky: 226
Registrován: 21 čer 2016, 13:50

Re: Pod krídlami Piastovskej orlice

Příspěvek od Ilmarinen » 18 čer 2019, 17:57

To som si vidíš ani nevšimol, myslel som, že ho získal práve českým dobrodružstvom :D . Najskôr ešte pôjde zdobývať slávu v križiackej výprave, už zajtra pridám ďalší diel.

Uživatelský avatar
Ilmarinen
Nadrotmistr
Nadrotmistr
Příspěvky: 226
Registrován: 21 čer 2016, 13:50

Re: Pod krídlami Piastovskej orlice

Příspěvek od Ilmarinen » 19 čer 2019, 06:03

XXV. Pod znamením kríža

Príkaz zhromaždiť cisárske vojsko smeroval do všetkých dŕžav podliehajúcich samotnému panovníkovi. V Krakówe sa zhromaždila celá cisárska hotovosť aby sa Janusz bez zbytočného otáľania čo najskôr vypravil do Trácie. Veľmi si želal byť tým, kto ako prvý udrie na moslimských votrelcov a ak Boh dá, vyženie ich odkiaľ prišli. Pochodovali nehostinnými terénmi Karpát a keď sa chystali prekročiť majestátny Dunaj dala sa križiacka Európa do pohybu. Bol to však predsa len poľský cisár, ktorý dosiahol tráckych hraníc ako prvý. Tu sa zastavil a vyslal na nepriateľské územie zvedov aby mu priniesli správy o stave nepriateľských vojsk. Ako sa ukázalo Fátimovci, noví páni Trácie, sa na križiacky vpád dobre pripravili a za hranicou vyčkávalo veľké vojsko. Len tak tak sa podarilo poľským zvedom prekĺznuť cez dobre stráženú hranicu a podať správy svojmu cisárovi. Sediac vo svojom stane si hladil bradu a premýšľal nad ďalším krokom. Vyčkať na križiacke posily a zaútočiť spoločne, alebo sa odvážne vrhnúť proti presile a dúfať v schopnosti svojho vojska a v božiu priazeň? Myšlienka trúfalého útoku mu vŕtala v hlave a keďže bol Janusz rytierom odvážnym a riskovať sa nebál predsa nakoniec zvíťazila. Ba veru bolo zračiť neukrývané prekvapenie na tvárach poľských veliteľov keď im Janusz oznámil svoj zámer. Poniektorí ho opatrne presviedčali aby dobre premyslel či nebude lepšie vyčkať na posily a poistiť tak križiacke víťazstvo. No cisár zaslepený presvedčením o víťazstve sa rozhodol dať svoj osud, a teda aj osud svojich bojovníkov, do božích rúk. Vojsko pripravené k útoku sa vydalo na pochod a prekročilo trácke hranice. Jednotky strážiace hranicu stihli včas upovedomiť svojho veliteľa a tak už na Poliakov čakalo dobre zorganizované vojsko, pripravené brániť sa križiackym vojskám.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Nikto z fátimovských bojovníkov snáď ani na chvíľu nezapochyboval, že si Poliaci prišli pre svoju porážku. Očakávali, že sa zjaví veľké križiacke vojsko a bláznivý útok sebavedomého Poliaka ich prekvapil. Keď poľskí bojovníci zočili veľkú moslimskú armádu mnohých sa začala zmocňovať neistota a neverili, že sa im podarí zvíťaziť. Janusz však hrdo pochodoval v čele vojska a na jeho tvári nebolo vidieť ani len náznak pochybností či nebodaj strachu. Sebaisto hľadel vpred a keď došiel na bojovú pláň dal znamenie k zastveniu. Velitelia začali organizovať vojsko k útoku a cisár cválal pomedzi svoje jednotky a dodával bojovníkom smelosti. Konečne nastal čas útoku, no neboli to Poliaci, kto sa ako prvý vydal v ústrety nepriateľovi. Janusz vyčkával a chcel k útoku vyprovokovať protivníka. Ten v domnení svojej prevahy dlho nečakal. Predsa len túžil fátimovský veliteľ čo najskôr s Poliakmi skoncovať a pripraviť sa nápor ďalších križiakov, nemal teda dôvod boj odkladať.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Moslimovia však nevedeli, že majú do činenia s prezieravým vojvodcom, po ktorého boku stáli rovnako vynikajúci velitelia, ktorí sa na útok dobre pripravili. Presne odhadli, že sa bude nepriateľ spoliehať na početnú prevahu a zaslepený vidinou ľahkého triumfu poľský plán prehliadne. Janusz ponechal svoju chýrnu jazdu vyčkávať v tyle a prikázal pešiemu vojsku v čase stretu s nepriateľom predstierať ústup. Keď fátimovské vojsko narazilo na Poliakov, tí sa po chvíľke dali na rýchly ústup. Moslimovia v domnení, že sa protivník naľakal a v strachu utekajá z boja začali Poliakov prenasledovať a nedbajúc o jednotný útok rozdelili sa aby pobili čo najviac nevercov. Vtedy nastala chvíľa keď sa cisár Janusz na čele svojej jazdy vrhol vpred. Dobehol ustupujúcich pešiakov a než sa moslimovia spamätali mnohí skončili na poľských kopijach, či pod kopytami koní. Fátimovský veliteľ Mehtar zočiac tú pohromu zúril, že sa jeho bojovníci nechali zaslepiť ľsťou a dal jazde príkaz k protiútoku. Cválal kupredu aby ratoval pred poľskou jazdou zmätených bojovníkov. Narazil však na Janusza, ktorý mu vedome skrížil cestu. Mladý a obratný cisár šikovne v konskom sedle švihal mečom a uhýbal sa útokom. Hodnú chvíľu jazdci krúžili okolo seba, jednou rukou sa v pote tváre snažili ovládať koňa a zároveň kryť štítom a druhou rukou usilovali uštedriť nepriateľovi smrtiaci úder. Mehtarov arabský kôň bol obratnejší no Januszov bol zase mohutnejší a statnejší. Využijúc práve silu svojho koňa snažil sa bokom tlačiť na nepriateľa aby Arab znervóznel a znemožnil svojmu pánovi manévrovať. Mehtar mal dosť práce aby koňa udržal v kľude a k tomu musel odrážať Januszove údery. Ten získal kontrolu nad situáciou a o chvíľu už Mehtar ležal na zemi. Janusz popohnal koňa, precválal cez nepriateľa a ten ostal nevládne ležať na zemi. Cisár zoskočil z koňa, priskočil nad Mehtara aby sa presvedčil či je skutočne mŕtvi. Keďže ten ešte chrčal a snažil sa pozviechať mocne mu vrazil svoj meč do krku a ukončil únavný zápas. Smrťou veliteľa zavládol vo fátimovskom vojsku zmätok, naopak posmelení Poliaci sa hnali kupredu. Skúsení velitelia však nútili svojich bojovníkov držať rady a útočiť koordinovane. Nepotrvalo dlho a Poliaci získali prevahu, začali hnať fátimovcov na ústup a dočkali sa zázračného víťazstva v ktoré veril len málokto.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Keď do Trácie dorazili ďalšie križiacke vojská mohli si odpočinúť v hradoch, ktoré už Poliaci mali vo svojej moci. Zvesti o hrdinskej bitke sa čoskoro doniesli do Ríma a pápež s úžasom počúval o chrabrosti poľských križiakov. Krusáda však stále nebola na konci a Janusz po dobytí Trácie s vojskom pochodoval priamo na cieľ najvznešenejší, na samotný Konštantinopol. Niekdajšia pýcha Byzantskej ríše teraz spočinula v rukách Fátimovcov a odhodlane odolávala útoku križiakov. Obliehanie už trvalo niekoľko týždňov a pevné múry mesta stále nepodľahli. Niekoľkokrát sa obliehatelia pokúsili o priamy útok na brány no zakaždým neúspešne. Konštantinopol tvrdohlavo vzdoroval, až do času kým sa k obrancom nedostali správy o konci vojny a víťazstve križiakov. Sklamaní obrancovia zložili zbrane a museli vydať mesto nepriateľovi. Janusz vstúpil cez brány ako hrdinský vojvodca, ktorému bojovníci prevolávali slávu a klaniali sa mu i mnohí mocní muži. Po českom víťazstve bolo to trácke ešte veľkolepejšie. Svojimi činmi si vyslúžil titul tráckeho kráľa a započal vládnuť bohatému kraju v okolí Konštantinopolu. S veľkou slávou sa potom slovutný cisár vracal do Krakówa.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Prišiel čas, kedy dospel princ Andrzej a cisár Janusz začal pre syna hľadať vhodnú nevestu. Syna po úvahách zasnúbil s najstaršou dcérou francúzskeho kráľa Benoite. Francúzsko zdalo sa byť vhodným spoločníkom do ťažkých časov. Nevedno kedy Svätá rímska ríša zatúži získať späť České zeme, ktoré tak nešťastne stratila. Hoc získal cisár Janusz v križiackej výprave úcty, akej snáď doposiaľ žiadny Piast nepožíval, neradno spoliehať iba na dobrú povesť.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Spokojne nažívalo Poľské cisárstvo v ďalších rokoch, až pokým sa cez hranice z Uhier nevplížila zákerná nákaza tuberkulózy. Cisár spočiatku nevenoval chorobe pozornosť no keď sa epidémia rozšírila po Krakówe a sám začal trpieť príznakmi prikázal privolať dvorných lekárov aby sa mu pokúsili pomôcť.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Ten odporný kašeľ a bodavá bolesť na hrudi trápili cisára už niekoľko dní. Keď však začal vykašliavať krv a dostal vysoké horúčky uľahol na lôžko z ktorého sa už nepostavil. Bezsenné noci a nechuť do jedla ešte väčšmi Janusza vyčerpávali a jeho telo chradlo. Na jar roku Pána 1323 cisár vydýchol naposled. Odvážny rytier, ktorý mnohokrát riskoval v boji no vždy nad ním Pán držal ochrannú ruku skonal biedne ako chorý mrzák. Celé cisárstvo hlboko zarmútila nečaká smrť panovníka, ktorý bol ešte prednedávnom v rozpuku svojich síl a zdalo sa, že vykoná ešte množstvo veľkých činov.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

Uživatelský avatar
Ilmarinen
Nadrotmistr
Nadrotmistr
Příspěvky: 226
Registrován: 21 čer 2016, 13:50

Re: Pod krídlami Piastovskej orlice

Příspěvek od Ilmarinen » 25 čer 2019, 05:41

Andrzej I Láskavý


XXVI. Ako Andrzej uchvátil uhorskú korunu.

Cisár Janusz umrel predčasne a nečakane. Choroba priskoro ukončila jeho životnú púť a na trón usadol jeho jediný syn, princ Andrzej. Prvé roky vlády, než cisár podnikol svoju prvú veľkú výpravu sa niesli v duchu mieru, rozkvetu a umocňovania miest. V mnohom bol mladý cisár otcovi podobný a rýchlo si získal priazeň šľachty. Okrem toho, že bol rovnako zdatným bojovníkom vyznačoval sa štedrosťou a láskavosťou. Vedel byť milosrdný a veľkoryso odpúšťať prečiny, za ktoré by iní bez milosti previnilca popravili, či uvrhli do žalára a nechali ho dožiť o chlebe a vode. Čoskoro začal ľud svojho vladára pre jeho charakter zvať Láskavým. V časoch, kedy ešte po európskych dvoroch živo zneli piesne o poľskom víťazstve v Čechách netrúfal si mladý cisár podnikať dobyvačné výpravy a obrátiť proti sebe nenávisť tých, ktorí doposiaľ k Poľsku chovali vzťah zmierlivý či nestranný. V Svätej ríši rímskej sa Poliaci netešili prílišnej obľube. Príliš živé boli spomienky na podlý vpád na Čechy a zášť ešte väčšmi zmocňoval poľský úspech v Trácii. Moc Poľska príliš narástla a obavy z mocného suseda boli veru oprávnené. Pozatým však obidve ríše nažívali v krehkom miery a vzájomnej nedôvere.
Mladý cisár toho času ešte nebol manželstvom zviazaný a keďže jeho snúbenica, francúzska princezná Benoite bola o o hodne mladšia, bude so sobášom musieť ešte vyčkať vhodného času. Sústredil sa tak nateraz na zveľaďovanie ríše a upevnenie vlastného postavenia.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Roku Pána 1329 prišli aj na krakovský dvor nepriaznivé správy o zdarnom džiháde mocných Seldžukov, ktorí sa vypravili do Svätej zeme aby tu vykonali na kresťanoch pomstu a zmárnili ich vládu nad Jeruzalemom. Silnejúci Seldžuci začali pre kresťanstvo znamenať hrozbu a dobytie Jeruzalema iba zmocnilo obavy. Každý z európskych panovníkov sa však toho času zaoberal vlastnými problémami a pápež s odvetnou križiackou výpravou vyčkával. Andrzej sa tak snažil zabezpečiť svoje východné hranice a pripraviť sa na všetko, aj na možnú vojnu so Seldžukmi.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Roky plynuli a princezná Benoite dospela v ženu. Veľkolepý sobáš spojil dva mocné rody, na čo s neľúbosťou nazeral cisár Svätej rímskej ríše, ktorý pravdepodobne tušil poľský zámer oslabiť jeho donedávna neotrasiteľné postavenie. S uzatvorením spojenectva s Francúzmi však Andrzej vyčkával. Toho času už totiž spriadal plány ako v budúcnosti výhodný sobáš zúročiť vo svoj prospech.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Hoc v prvých rokoch vlády cisár Andrzej vládol v miery, nelenila jeho šľachta a poľské územie sa predsa rozširovalo. Roku Pána 1335 porazil ctibažný estónsky vojvoda Leofweald terterobského chána a rozšíril svoje dŕžavy ďalej na východ kde sídlil ruský ľud. Po tom veľkom víťazstve prikázal vojvoda pokoreným ctiť cisára poľského a započal tu uplatňovať poľskú vládu.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Toho roku si Andrzej uzmyslel dlhšie neotáľať a odhodlal sa vpadnúť do Svätej rímskej ríše. Posmelený otcovým víťazstvom domnieval sa, že Boh bude rovnako stáť aj pri ňom a rozkázal prihotoviť vojsko do boja. Aby však svoj úspech posilnil uzatvoril spojenectvo so svojim svokrom, francúzskym kráľom Lothairom VI a žiadal ho o podporu vo vojne. Francúzi, dlho sa trápiaci s rozpínavosťou Svätej ríše vytušili príležitosť ako pomstiť dávne krivdy a teda sa s podporou pre cisára Andrzeja dlho nerozmýšľali.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Vhodnou zámienkou pre ten trúfalý krok stal sa Andrzejovi uhorský trón, ktorý si ako syn uhorskej princeznej nárokoval. Vyslal teda k Dietrovi, cisárovi Svätej ríše posla s vypovedaním vojny a než sa dočkal jeho návratu už pochodoval v čele vojska na Uhry. Od západu chystal sa do vojny aj francúzsky kráľ, ktorý s horlivosťou a túžbou po pomste v krátkom čase zvolal vojsko a vpochodoval do Lotrinska.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Uhorská hranica bola od kráľovského mesta Kraków sotva pár dní cesty a teda cisárovi dlho netrvalo pokým dorazil na Oravu, kde započal dobývať ťažko prístupný hrad na vysokom brale. Hrad bol dobre bránený a viedla k nemu pre veľké vojsko ťažko prístupná cesta. V obležení odolával a poľské vojsko sa v podhradí na dlho usídlilo. Vtedy z Krakówa dorazili radostné správy o narodení princa Kazimierza. Veľmi sa cisár potešil prvorodenému synovi, no hoc aj bol neďaleko od kráľovského mesta, nevypravil sa ta, aby sa so synom potešil. Zotrval pri vojsku, ako sa na dobrého vojvodcu patrí. Pridlho trvalo obliehanie a hrad sa zdal byť nedobytný. Andrzej prišiel v ťažkých bojoch o množstvo mužov a obavy narastali. Z druhej strany brala na ktorom sa hrad týčil kľukatila sa rieka, ktorá vytvárala prirodzenú obranu a teda nebol hrad z tejto strany bránený v takej sile ako od strany kadiaľ viedla príjazdová cesta. Cez rieku sa vtedy odhodlalo pod rúškom noci preplávať niekoľko slabo odetých a ľahko ozbrojených odvážlivcov, ktorí vyčkali na slnečný svit a zdarne zdolali skalnú stenu až na vrchol ku hradbám. Podarilo sa im prekĺznuť do hradu, pobiť strážcov hradnej brány a vpustiť zvyšok vojska na prvé nádvorie. Aby sa však dostali útočníci až k citadele museli by prekonať ďalšie dve brány. Hrozil teda Andrzej obrancom hradu, že ich pevnosť mu nie je ničím prospešná a teda ju môže nechať zapáliť a obrancov uhorieť. Po porade sa nakoniec obrana hradu vzdala, ostala tu poľská posádka a zvyšok vojska sa vydal na sver, bližšie k poľskej hranici.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Andrzej tu chcel vyčkať na najatých talianskych žoldnierov, ktorí podľa správ už dorazili do Krakówa. Veru posila dorazila práve včas, keď na Oravu dorazilo taktiež vojsko Svätej ríše. V prečíslení zaútočili na Poliakov a tí sa zarputilo snažili udržať než dorazia posily. V Bitke o Námestovo s pomocou Bielej kompánie porazil cisár Andrzej nepriateľské vojsko a vydal sa na východ.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Tu rozdelil svoje vojsko, dobyl Prešov, Košice a podarilo sa mu skrížiť cestu neveľkému vojsku na ktorého čele stál samotný cisár Dieter. Nevedno aký bol Dietrov zámer a prečo sa odvážil s tak malým vojskom do blízkosti protivníka no utrpel zdrvujúcu porážku a neostalo mu nič len pristúpiť na mier a odstúpiť Uhry poľskému cisárovi.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Zrodilo sa ďalšie slávne víťazstvo a Svätá rímska ríša opäť utrpela potupnú porážku. Niekdajší lesk a strach, ktorý šírila tak postupne vädol. Nad obávaným susedom, na ktorého vždy Piastovci brali pri svojich zámeroch zreteľ teraz získali prevahu. Príliš dobre to Andrzej vedel a zatúžil pozdvihnuť Poľsko a učiniť ho ríšou, ktorá bude hýbať európskymi pomermi.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Ziskom uhorskej koruny moc cisára príliš narástla a spravovať tak veľkú ríšu si veru vyžadovalo veľa času a síl. Moc držal pevne v rukách, no povinnosti s tým spojené narastali. Tak roku Pána 1338 estónskeho vojvodu Leofwealda učinil estónskym kráľom. Zveril mu pod vládu územia na východe ríše ako odmenu za jeho vernú službu. Poľské výboje v Európe priniesli však mnoho nevôle a narastal počet tých, ktorí sa rozpínajúcej ríše obávali. Proti cisárovi Andrzejovi sa vytvoril obranný pakt, ku ktorému čoskoro pristúpilo viacero kráľovstiev. Opovážlivý útok na Uhry, no najmä nevôľu, ktorú u európskych panovníkov priniesol, prinútil Andrzeja nepodnikať najbližšie roky žiadne výboje.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

Cizinec
Podplukovník
Podplukovník
Příspěvky: 3506
Registrován: 24 črc 2007, 21:10
Bydliště: Frei Stadt Hultschin, hlavní město Rzeczipospolite Prajzke

Re: Pod krídlami Piastovskej orlice

Příspěvek od Cizinec » 25 čer 2019, 15:34

Z Polska už jde strach... ?:)
SOMUA měla dvě verze - model "standart" s poklopem a model "kabrio" bez poklopu.

Dekl je ve skutečnosti Dekl.

šedá eminence na dvoře Obodritského Cara

(Fórové hry, kterých jsem se zúčastnil.)
Admirál de Étranger, Francouzské císařské loďstvo (Trafalgar 1805)
rytíř Johannes von Ausländer, prozatímní regent Sicilského království (Byzanc 1214)
Luigi Mario Forestiero, Il primo ministro del Regno d'Italia (Německo 1866)
Generál von Ausländer st., velitel 51.rezervní divize, hrdina od města Ypres (1915)
Generál von Ausländer ml., velitel 22.tankové divize, hrdina od Krymu (1942)
očekává další nasazení do bitevní vřavy

Hotentotenpotentatentanteatentäter

Uživatelský avatar
Ilmarinen
Nadrotmistr
Nadrotmistr
Příspěvky: 226
Registrován: 21 čer 2016, 13:50

Re: Pod krídlami Piastovskej orlice

Příspěvek od Ilmarinen » 25 čer 2019, 21:06

Tak už konečne prišli časy "kiedy Polska granice swoje rozciągnęła między morza dwoje" :D

Uživatelský avatar
Ilmarinen
Nadrotmistr
Nadrotmistr
Příspěvky: 226
Registrován: 21 čer 2016, 13:50

Re: Pod krídlami Piastovskej orlice

Příspěvek od Ilmarinen » 28 čer 2019, 06:23

XXVII. Ako Piastovci začali vládnuť Nemcom

Odpor, no častokrát skôr strach z poľskej rozpínavosti nútil okolitých kráľov vytvoriť proti mocnej ríši obrannú dohodu a zaviazať sa k spoločnej obrane. Uspokojil sa teda nateraz cisár Andrzej so ziskom uhorskej koruny a na dlho nepodnikol žiadnu výpravu. Obchádzal teda rozľahlú ríšu, načúval starostiam a strastiam poddaného ľudu a zveľaďoval svoje dŕžavy. Roky mieru priniesli cisárskej rodine mnoho radostí avšak aj strasti a bolesť z úmrtia najbližších. Niet snáď horšieho zármutku ako keď rodič prežije smrť vlastného dieťaťa a o to väčšmi srdce puká ak musí toľké nešťastie prežiť viac rázy. Tak cisár roku Pána 1350 prišiel o dcéru Dobrawu, ktorá zahynula v nevinnej detskej hre a onedlho na ťažkú chorobu umrel aj druhorodený syn Maciej. Po tom nešťastí ostali cisárovi iba dvaja synovia, najstarší Kazimierz, ktorý prišiel na svet v časoch, keď cisár bojoval v Uhorsku a najmladší Jakub. Bolesť nad stratou vlastných detí cisár liečil dlhými modlitbami a snažil sa zamestnať myseľ natoľko aby na nešťastný osud nemyslel.
V rovnakom roku ako prišiel o obidve deti vypravil sa do ďalekej Afriky aby pozdvihol meč v mene božom a bojoval v krížovej výprave. Náročná bola cesta z Poľska až do ďalekých krajov. Vtedy najväčšmi ocenil svoje Konštantinopolské panstvo, kde mohli bojovníci vydýchnuť a nabrať nových síl. To ich však len čakala úmornejšia časť cesty cez Malú Áziu a územie niekdajšieho Kráľovstva jeruzalemského. Trpký bol pohľad na posvätné miesta, ktorým vládla ruka mohamedána. Poliaci však tadiaľ netiahli preto aby Jeruzalem získali späť, s nevôľou museli pokušeniu odolať a putovať ďalej na juh aby splnili svätú povinnosť. Tak ako mnohí iní, ktorí vyslyšali pápežov apel došli po dlhej ceste do Afriky. Tu bojovali až kým nedybili starobylú Káhiru a keď pokorili brány prastarého mesta zneli krajom oslavné famfáry oznamujúce zdarný koniec krížovej výpravy. Tak sa čoskoro znovu poľské vojsko vydalo na strastnú cestu domov.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Keď Andrzej opúšťal pred rokmi Kraków lúčil sa s ním Kazimierz ešte ako chlapec, po návrate však otca vítal statný mladík, ktorému v očiach iskrila vitálnosť a sila. Cisár nadobudol presvedčenia, že je vhodný čas syna oženiť a začal medzi mocnými rodmi hľadať vhodnej nevesty. Zakrátko sa do Krakówa hrnuli významní hostia aby sa účastnili svadby princa Kazimierza so španielskou princeznou Estefaniou, staršou sestrou španielskeho cisára. Svatba však predovšetkým bola premysleným ťahom bystrého cisára, ktorý si tak pripravoval vhodnú situáciu pre svoje ďalšie úmysly.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Po sobáši vyčkával ešte dlhých sedem rokov, kým sa rozpadol obranný pakt proti Poľskému cisárstvu a prestali ho viac okolití králi považovať za hrozbu. Nastal čas naplniť trúfalé ambície a opäť svetu ukázať veľkosť a silu piastovského Poľska. Po dlhom čase vyčkávania znovu v plnej zbroji vysadnol na koňa a neočakávane vpadol do Nemecka, aby tu drancoval a plienil.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Poľské vojsko rozdelené na dve časti pustošilo územia pred riekou Labe a cisár Andrzej vyčkával kým sa objaví protivník. Nepúšťal sa hlbšie na nepriateľské územie a využil rieku ako prirodzenú bariéru, ktorá mala Nemcov spomaliť. Tak by získal čas na ústup, prípravu obrany, alebo na príchod posíl spoza hraníc.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Lužica padla a čoskoro bol pokorený aj Görlitz. Predsa sa čoskoro objavilo nemecké vojsko, ktoré v snahe získať späť stratenú zem prebrodilo Labe. Zdrvujúcemu útoku presily z dvoch smerov však Nemci nedokázali odolať. S minimálnymi stratami Andrzej krvavo protivníka porazil. Vedel však, že cisár Dieter určite pošle ďalšie vojská a neradno preto popustiť od ostražitosti a pripravenosti.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Minulo niekoľko mesiacov, kedy poľské vojsko nivočilo východ Svätej ríše rímskej a Nemci pritiahli s ďalším vojskom. Tentokrát však bola sila protivníkovho vojska väčšia a vybojovať bitku nebolo jednoduché. Hoc boli Poliaci znovu úspešnejší, predsa si z bitky cisár Andrzej odniesol nepeknú pamiatku. V ťažkom boji zápasil s vypätím všetkých síl no dostal sa do obkľúčenia viacerých bojovníkov a nemal toľko síl aby odrazil útoky z viacerých strán. Utŕžil tvrdú ranu do tváre a upadol do mdlôb, z ktorých sa prebral až keď bolo po bitke. Škaredé zranenie sa síce zhojilo no zanechalo na jeho tvári ošklivú pamiatku. Stránil sa od tých čias ukázať svoju tvár, ktorú pred svetom halil maskou.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Vytušili Nemci, že ďalším útokom cez Labe ťažko Poliakov porazia a ak predsa, utrpeli by zrejme veľké straty. Obišli preto zo severu protivníka a udreli na poľské územie s vojskom ešte väčším ako doposiaľ. Po správe o útok vypravil sa Andrzej zhatiť nepriateľov zámer. Vyslal ihneď k svojim vojvodom poslov aby chystali vojsko a chvátali svojmu cisárovi na pomoc. Nezdaril sa ani po tretí krát nemecký útok a porazené vojsko ustupovalo na západ.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Po víťaznej bitke sa pobrala šľachtická hotovosť do svojich domovov a Andrzej na čele cisárskej armády opäť zamieril za hranice. Nie na dlho však vazalské vojská odložili svoje zbrane. Rozhnevaný z doterajších nezdarov cisár Dieter vyslal ďalšie vojsko aby zastavilo poľský postup. Toľká potupa a hanba s ním lomcovali a nechcel sa zmieriť s porážkou. Početnejšia nemecká armáda znovu prebrodila Labe a zaútočila na Poliakov. Vazalské posili však stihli doraziť včas a prekvapili Nemcov, ktorí sa už nádejali, že sa im podarí Andrzejovo vojsko poraziť. Neudialo sa tak a cisár Dieter utrpel ďalšiu hanebnú porážku po ktorej stratil všetku nádej na víťazstvo. Zlomený pristúpil na mier a rezignovane odstúpil nemecké územia svojmu sokovi.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Roku Pána 1363 skončila veľká vojna a cisár Andrzej započal vládnuť Nemcom. Veľké územie ktoré získal zmocnilo silu ríše a začalo do cisárskej pokladnice prinášať množstvo zlata. Tým, ktorí preukázali poľskej korune vernosť a oddanosť udelil cisár tituly a nechal ich vládnuť nad tými, ktorí len zťažka ohýbali chrbty pred novým vladárom.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Tráciu nechal spravovať vovjodovi Orestesovi, ktorý sa osvedčil ako bystrý a šikovný pán. Vyhlásil ho tráckym kráľom a zveril mu do spravovania územia okolo Konštantinopolu. Nad samotným mestom si však vládu naďalej ponechal.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Keď usporiadal na nových územiach pomery podľa svojich predstáv a najlepšej domnienky povýšil Nemecko na kráľovstvo a vyhlásil sa nemeckým kráľom. Medzičasom však dedičným právom prišiel o územia v Uhorsku a tak sa okrem ziskov v Nemecku územie Poľského cisárstva na Uhrách zmenšilo. Na to aby územia získal späť vojensky však vhodná chvíľa nebola a tak neostávalo nič iné, iba sa nateraz so situáciou zmieriť.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Výprava do Nemecka bola poslednou, ktorú cisár Andrzej podnikol. Povzniesol Poľské cisárstvo na piedestál slávy a žiadne iné panstvo sa mu v Európe nemohlo rovnať. Jeseň svojho života zasvätil prípravam najstaršieho syna Kazimierza na prevzatie žezla. Nemožno povedať, že by zanedbával mladšieho syna Jakuba, no ten vedel, že po otcovej smrti ako mladší syn nezdedí žiadny z otcových titulov. Žiadal preto otca, nech ho prepustí zo svojich služieb aby mohol slúžiť rytierom z Calatravy. Cisár synovej požiadavke neodporoval, požehnal mu, poprial mnoho šťastia a dal mu zbohom. Do konca svojich dní sa viac do čela vojska nepostavil. Po tretí krát ale okúsil trpký žiaľ, keď nečakane umrel najstarší syn a dedič trónu Kazimierz. Zanechal po sebe jedinú dcéru Konstancju, ktorá sa podľa práva stala dedičkou všetkých Andrzejových titulov.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Strašlivý bol žiaľ, ktorý cisár prežíval. Jediný žijúci syn, ktorý mu ostal odišiel do ďalekého Španielska a nemohol otca v ťažkých časoch potešiť. Poslednou oporou stala sa mu verná cisárovná s ktorou prežíval trudné chvíle a vždy mu stála po boku. Tušil, že jeho osud sa čoskoro naplní a vkladal nádeje do malej vnučky, ktorá čoskoro usadne na trón ako prvá poľská panovníčka. Roku Pána 1378 cisár Andrzej umiera. Panovník, ktorý Poľsko zmocnil tak ako žiadny iný z Piastov vstúpi do legiend a jeho skutky ostanú vo večnej pamäti.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

Uživatelský avatar
Josif
Štábní rotmistr
Štábní rotmistr
Příspěvky: 303
Registrován: 03 čer 2015, 20:16
Bydliště: Moskva Rudé náměstí Kreml

Re: Pod krídlami Piastovskej orlice

Příspěvek od Josif » 28 čer 2019, 16:13

Pěkně se to čte :) Irové zdědili Francii ? :D
Tento podpis byl smazán, protože porušoval pravidla tohoto fóra. Neprodleně nahlaste autora tohoto podpisu administrátorovi.

Cizinec
Podplukovník
Podplukovník
Příspěvky: 3506
Registrován: 24 črc 2007, 21:10
Bydliště: Frei Stadt Hultschin, hlavní město Rzeczipospolite Prajzke

Re: Pod krídlami Piastovskej orlice

Příspěvek od Cizinec » 29 čer 2019, 08:22

Děsivé... ?:)
Kolik jsi z toho dostal badboye? A jak může člověk získat cassus belli Great conquest?


Zdá se mi to, nebo Brno vládne Švýcarsku?
SOMUA měla dvě verze - model "standart" s poklopem a model "kabrio" bez poklopu.

Dekl je ve skutečnosti Dekl.

šedá eminence na dvoře Obodritského Cara

(Fórové hry, kterých jsem se zúčastnil.)
Admirál de Étranger, Francouzské císařské loďstvo (Trafalgar 1805)
rytíř Johannes von Ausländer, prozatímní regent Sicilského království (Byzanc 1214)
Luigi Mario Forestiero, Il primo ministro del Regno d'Italia (Německo 1866)
Generál von Ausländer st., velitel 51.rezervní divize, hrdina od města Ypres (1915)
Generál von Ausländer ml., velitel 22.tankové divize, hrdina od Krymu (1942)
očekává další nasazení do bitevní vřavy

Hotentotenpotentatentanteatentäter

Uživatelský avatar
Ilmarinen
Nadrotmistr
Nadrotmistr
Příspěvky: 226
Registrován: 21 čer 2016, 13:50

Re: Pod krídlami Piastovskej orlice

Příspěvek od Ilmarinen » 29 čer 2019, 19:58

Josif píše:
28 čer 2019, 16:13
Pěkně se to čte :) Irové zdědili Francii ? :D
Tak veru chvíľu vládli Íri Francúzsku, no neskôr sa to vymenilo a z Írska bude Francúzsko
Cizinec píše:
29 čer 2019, 08:22
Děsivé... ?:)
Kolik jsi z toho dostal badboye? A jak může člověk získat cassus belli Great conquest?

Zdá se mi to, nebo Brno vládne Švýcarsku?
S tým Great conquest žiaľ netuším, mal som medzi cassus belli prakticky všetky kráľovstvá, ktoré SRR ovládala. Ako Poliak som si samozrejme vybral Nemecko :twisted: Vojna však nebola "lacná" predsa len zhltlo to 3000 prestíže a 1500 piety.

No to alpské Brno to zaujalo aj mňa. Najskôr som sa dlho snažil presvedčiť Brno aby sa stalo mojim vazalom, dlho odolávalo, až ho nakoniec zdedil jeden z mojich vazalov a predsa sa stalo súčasťou wielkiego Imperia polskiego :D

Uživatelský avatar
Josif
Štábní rotmistr
Štábní rotmistr
Příspěvky: 303
Registrován: 03 čer 2015, 20:16
Bydliště: Moskva Rudé náměstí Kreml

Re: Pod krídlami Piastovskej orlice

Příspěvek od Josif » 30 čer 2019, 00:52

Ilmarinen píše:
29 čer 2019, 19:58



S tým Great conquest žiaľ netuším, mal som medzi cassus belli prakticky všetky kráľovstvá, ktoré SRR ovládala. Ako Poliak som si samozrejme vybral Nemecko :twisted: Vojna však nebola "lacná" predsa len zhltlo to 3000 prestíže a 1500 piety.
Je zapotřebí aby tvá říše dosáhla určité velikosti ( minimálně 200vs200 realm size) a pak můžeš blobit do aleluja :tdsa: Kdyby bylo aspoň trochu obtížné udržet si to rozsáhlé území..
Tento podpis byl smazán, protože porušoval pravidla tohoto fóra. Neprodleně nahlaste autora tohoto podpisu administrátorovi.

Uživatelský avatar
Ilmarinen
Nadrotmistr
Nadrotmistr
Příspěvky: 226
Registrován: 21 čer 2016, 13:50

Re: Pod krídlami Piastovskej orlice

Příspěvek od Ilmarinen » 08 črc 2019, 05:54

Konstancja I Misionárka


XXVIII. Dobytie Jeruzalema

Božie cesty sú nevyspytateľné a tak sa zhodou okolností udialo, že po smrti cisára Andrzeja po prvý krát na poľský trón usadla žena. V ťažkej chorobe, krátko pred otcovou smrťou naposledy vydýchol princ Kazimierz a najmladší princ Jakub ešte kým brat žil odišiel do služby rytierskeho rádu. Podľa práva tak prináležalo dedičstvo po starom otcovi jedinej dcére princa Kazimierza Konstancji. Než však usadla na trón čakal Poľsko neistý rok medzivládia, ktorý mohlo sa zdať akoby trval večnosť. Či už to bolo z úcty alebo zo strachu pred silou cisárskeho majestátu, nikto z mocných veľmožov sa neodvážil využijúc medzivládia uzurpovať korunu, či ináč posilniť svoje postavenie. Poľsko až do korunovácie Konstancje tak napodiv prečkalo v miery a pokoji. Roku Pána 1379 sa cisárstvo nakoniec dočkalo a pápež slávnostne položil korunu na hlavu prvej piastovskej cisárovnej. Tak začala vláda Konstancje I zvanej pre horlivú podporu kresťanstva Misionárka. Samotná nevynikala síce v umení vojny tak ako tomu bolo doposiaľ u piastovských panovníkov, no cisárstvo spravovala zdarne a miesto meča obratne vládla slovom. V žiadnom prípade nemožno povedať, že by počas jej vlády moc a územie Poľska nerástli. Hoc nebola panovníčkou, ktorá by s mečom v ruke viedla vojsko do boja, dokázala nájsť schopných vojvodcov, ktorý tak činili v jej mene a územie cisárstva sa opäť rozrastalo.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Od počiatku svojej vlády usilovala aby v Poľsku pretrval poriadok a aby si naklonila priazeň svojich poddaných. Vedela, že to ako žena na tróne nebude mať jednoduché a keďže by v prípade jej smrti prišiel Piastovský rod o trón snažila sa čo najskôr nájsť vhodného manžela, ktorý by jej zaistil potomstvo. Zásnuby s o sedem rokov mladším švédskym princom Tiberiosom mali do budúcna zaopatriť dediča a zaistiť tak Piastovcom zotrvanie na tróne.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Dlho Poľsko nažívalo v zhode a miery keď na krakovský dvor prišlo z Ríma vyzvanie do krížovej výpravy. Po rokoch vlády moslimských pánov nad Jeruzalemom naliehal teraz pápež na všetkých pravých kresťanov aby pozdvihli meče a vyrvali svätú zem zo spárov Mohamedových nasledovníkov. Nebolo príčiny, aby cisárovná Konstancja pápežovu výzvu odmietla. So súhlasnou odpoveďou započali zanietené prípravy na sväté ťaženie. Od dávna Poliaci samých seba videli ako ochrancov kresťanskej viery a preto bola účasť v krížovej výprave otázkou cti a dávnej tradície. Tak ako sa praví ten totiž, koho neozdobí vo Svätej zemi kríž, toho po smrti určite minie Raj nebeský.



https://www.youtube.com/watch?v=TrvNNwuOX_E[/tuber2]


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Než sa vojsko vydalo na strastnú cestu do Svätej zeme, dočkalo sa Poľsko cisárskej svadby a onedlho aj dediča. Práve v čase kedy Kraków opustili poslední rytieri kostolné zvony oznamovali svetu radostnú novinu. Tak aj križiaci pochodujúci na Jeruzalem ešte uslyšali mocné údery zvonov rozliehajúce sa po krajine. S tým vedomím sa veru odrazu pochodovalo akosi ľahšie a veselšie.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Veľké vojsko zhromaždené v Konštantínopole vyčkávalo na rozkaz aby sa vydalo na preďalekú cestu. Keď konečne nastal správny čas pohla sa veľká armáda popri pobreží Malej Ázie na juhovýchod. Rovnako ako Poliaci dali sa do pohybu aj ostatní európski križiaci. Či už po súši alebo po mori prekonávali veľké vzdialenosti s modlitbou na perách a každý túžil oslobodiť boží hrob.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Vo Svätej zemi stretali poľskí bojovníci mnohých bratov v zbroji, ktorí sa vydávali rôznymi smermi. Poľské vojsko viedol slovutný maršál Gniewosz, ktorý sa osvedčil ako dobrý veliteľ požívajúci medzi svojimi vojakmi veľkej úcty. Nezapodieval sa s moslimskými hordami, ktoré sa narýchlo organizovali pre obranu Svätej zeme, no náhlil sa s armádou na samotný Jeruzalem, klenot najvyššej ceny. Keď dorazili pred brány slávneho mesta stretli sa tu s moslimskou presilou, ktorá pritiahla aby bránila to miesto najvzácnejšie. Aj napriek prevahe však mohamedáni nedokázali Poliakov zatlačiť a keď sa v diaľke objavilo veľké pápežské vojsko, ktoré sa náhlilo svojim spolubojovníkom na pomoc razom zhasli obrancom všetky nádeje. Seldžuci čeliaci mohutnému útoku prišli o veľké množstvo bojovníkov, porazené vojsko unikalo a Jeruzalem ostal napospas poľskému obliehaniu osamotený.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Rozborili sa brány mesta Jeruzalem. Veľké víťazstvo dodalo smelosti križiackym vojskám a vnieslo rezignáciu medzi moslimských bojovníkov. Nepotrvalo ani mesiac a krížová výprava došla zdraného konca. No najmä poľským pričinením padol samotný Jeruzalem a krížová výprava trvala krátko až skončila víťazne. Za zásluhy najväčšie odmenil pápež cisárovnú Konstancju cenou najvyššou a to korunou jeruzalemskou. Roku Pána 1390 započal mocný rod Piastov vládnuť Jeruzalemu a zaviazal sa chrániť to posvätné miesto.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Podelila Konstancja jeruzalemské kraje medzi kresťanských pánov a vzala pod svoju vládu Templársky rád, ktorý sa oddávna zaprisahal brániť pútnikov vo Svätej zemi. Po dlhých rokoch tak nad Jeruzalom zavládol kríž. Nezniesli však moslimovia potupnú prehru a stratu Jeruzalemu. Rýchlo sa medzi Arabmi rozšírili nedobré správy a našlo sa mnoho takých, ktorí sa odhodlali pomstiť kresťanom a vypraviť sa získať Jeruzalem naspäť.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Tak krátko po nastolení poľskej vlády čelil Jeruzalem džihádu. Sotvaže sa vrátili rytieri do svojich domovov museli opäť obliecť zbroj a pripásať meč aby v mene božom a pre obranu Kristovho hrobu znovu pochodovali brániť Jeruzalem. Boh toho roku cisárovnej Konstancji požehnal ďalšieho syna a akoby náhodou bolo to aj tento krát v časoch kedy cisárske vojsko mierilo bojovať za Jeruzalem.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Moslimovia pritiahli s vojskom podstatne menším než sa očakávalo. Pre dvadsaťtisícovú poľskú armádu nebolo ťažké odraziť útok a keď neskôr porazili niekoľko ďalších nepriateľských vojsk, pokúšajúcich sa drancovať kresťanské osídlia, džihád stroskotal. Hrdo vztýčený kríž pred bránami jeruzalemskými všetkým dával znať, kto je pánom nad mestom a bude ho brániť do posledku. Nech Arabi utekajú do nekonečnej púšte, ošetria si rany a viac nech nevkročia na sväté miesta aby páchali bezbožnosti. Nateraz sa Jeruzalem ubránil úspešne a snáď už na veky ostane pod kresťanskými pánmi.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

Cizinec
Podplukovník
Podplukovník
Příspěvky: 3506
Registrován: 24 črc 2007, 21:10
Bydliště: Frei Stadt Hultschin, hlavní město Rzeczipospolite Prajzke

Re: Pod krídlami Piastovskej orlice

Příspěvek od Cizinec » 08 črc 2019, 20:17

Polsko v Izraeli, Chorvatsko v Anatolii... Čeho my se tu ještě nedočkáme...? ?:)
SOMUA měla dvě verze - model "standart" s poklopem a model "kabrio" bez poklopu.

Dekl je ve skutečnosti Dekl.

šedá eminence na dvoře Obodritského Cara

(Fórové hry, kterých jsem se zúčastnil.)
Admirál de Étranger, Francouzské císařské loďstvo (Trafalgar 1805)
rytíř Johannes von Ausländer, prozatímní regent Sicilského království (Byzanc 1214)
Luigi Mario Forestiero, Il primo ministro del Regno d'Italia (Německo 1866)
Generál von Ausländer st., velitel 51.rezervní divize, hrdina od města Ypres (1915)
Generál von Ausländer ml., velitel 22.tankové divize, hrdina od Krymu (1942)
očekává další nasazení do bitevní vřavy

Hotentotenpotentatentanteatentäter

Uživatelský avatar
Ilmarinen
Nadrotmistr
Nadrotmistr
Příspěvky: 226
Registrován: 21 čer 2016, 13:50

Re: Pod krídlami Piastovskej orlice

Příspěvek od Ilmarinen » 08 črc 2019, 20:51

No je z toho veru poriadny mišmaš, Svätá rímska ríša má územia pri Sibírskych pustinách, Hispánia už je aj v Škandinávii a Škótsku, Francúzsko v Írsku... Poriadne sa nám tá Európa premiešala.

Uživatelský avatar
Ilmarinen
Nadrotmistr
Nadrotmistr
Příspěvky: 226
Registrován: 21 čer 2016, 13:50

Re: Pod krídlami Piastovskej orlice

Příspěvek od Ilmarinen » 10 črc 2019, 05:45

XXIX. Od mora k moru

Jeruzalemské víťazstvo prinieslo Poľskému cisárstvu nové územné zisky no taktiež množstvo strastí s tam žijúcimi moslimami, ktorým priveľmi po vôli noví páni neboli. Trvalo niekoľko rokov, než v Svätej zemi zavládol aspoň zdanlivý pokoj a cisárovná mohla opäť sústrediť svoj interes na európske záležitosti. Roku 1400 po narodení Krista prišiel na svet tretí princ Konrada, no okrem toho ten okrúhly rok priniesol ďalšie poľské výboje. Veľká bola túžba po znovuzískaní uhorských krajov, ktoré sa dedičstvami a rodinnými zväzkami so šľachtou Svätej ríše ocitli odrazu mimo Poľska. Okrem toho silne dvorom znelo želanie pripojiť k ríši kraje na Balkáne a uľahčiť preprave do Konštantínopolu. V znení hesla „od morza do morza“ tak Poľsko rozpútalo vojnu za ovládnutie území na Balkáne.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Cisár Amadeus nelenil a nevyčkával kým nepriateľ v plnej sile udrie na Uhry. Vyslal do Stoličného Belehradu šesťtisícové vojsko aby zaútočil na poľské dŕžavy skôr, než tak učiní cisárovná a tiež aby pozdržal protivníkov postup než na Uhry dorazí s väčším vojskom. Plány cisárovi Amadeovi zatiaľ vychádzali ako si zaumienil. Pozdržal nepriateľa a šikovným únikom sa podarilo jeho vojsku ustúpiť a spojiť sa s rakúskymi vazalskými jednotkami neďaleko Viedne. Tu sa však už ocitli tvárou v tvár poľskej armáde bez šance na zdarný ústup. Utrpeli síce porážku no rovnako Poliaci prišli o časť svojich mužov, čo zvyšovalo šance pre blížiace sa cisárske vojsko.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Cisár Amadeus sa nádejal, že predošlé bitky nepriateľa oslabili a bude to teda jeho vojsko, ktoré sa napije zo sladkého kalichu víťazstva. No ako sa praví človek mieni a pán Boh mení. Tak pod Viedňou v Bitke o Baden dosiahlo poľské vojsko zázračného víťazstva. Nielenže zvíťazilo nad presilou, no straty na životoch boli v porovnaní s nepriateľom o mnoho nižšie. Súrili po víťaznej bitke opojení víťazstvom až pred viedenské brány. Tu mesto obliehali a predošlé víťazstvo im dopomohlo k triumfu. Obrancovia mesta totiž po správach nad krvavou prehrou svojho vojska pri Badene stráchali sa, že ich postihne rovnaký osud. Poľské vojsko zdalo sa byť neporaziteľné a obležané mesto sotva malo nádej na skorý príchod posíl. Spočiatku sa bránili udatne a darilo sa im zhatiť poľské útoky, no ako sa tenčili zásoby upadala morálka obrancov až nakoniec s prísľubom ušanovania životov mesto vydali do rúk nepriateľa.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Po niekoľko mesiacov potom ešte Poliaci pustošili uhorské hrady a mestá než cisár Amadeus priznal konečnú porážku. Veľkolepé víťazstvo oslavovala celá ríša, no Poľsko sa znovu stalo nemilým susedom. Znovu sa začali panovníci dohadovať na spoločnom pakte proti výbojnej ríši. Sotva by sa však niekto v tom čase odvážil na mocné cisárstvo zaútočiť. Spojený v jeden zväzok však nadobudli istotu, že poľské výboje načas ustanú.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Tak sa veru aj stalo. Snáď iba panovník prostej mysle púšťal by sa do ďalšej vojny proti takému paktu. Dobrý vladár predsa vie, že jest zväzok prútov vŕby mocnejší, než jeden samotný a len sťažka je ho možné prelomiť. Výbojná politika sa tak v ďalších rokoch premenila na politiku zmieru. Pre zaistenie dobrých vzťahov so severskými rodmi zasnúbila cisárovná Konstancja svojich troch synov s dcérami tamojších významných pánov a pustila sa do zveľaďovania cisárskych majetkov. Prekvitali poľské mestá a hrady, kraju sa darilo a jeruzalemské panstvo ríši prinášalo nevídané bohatstvo tovarov, ktoré boli doposiaľ iba sťažka dostupné a príliš drahé.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Roky plynuli a princovia rástli. Mladícka energia prinášala do cisárskeho zámku pozitívny závan a plno života. Cisárovná si pri tom ani neuvedomovala, že sama starne a čoskoro vládu preberie najstarší zo synov, ktorý sa starostlivo na tú veľkú povinnosť pripravoval. Kým najmladší Konrad bol stále dieťaťom, druhorodený Kazimierz dospel v muža silného a rozhodného. Vedel, že pri staršom bratovi bude vždy stáť v tieni a po matkinej smrti nezdedí žiadny majetok. Túžba byť svetu nejako platný a dosiahnuť významných skutkov však bola aj u neho silná. Žiadal preto matku aby mu nebránila v odchode a pristala na jeho žiadosť slúžiť rytierom z Calatrava. Žiadna matka sa neteší keď ju syn opúšťa a žiada sa mu vydať sa do ďalekých krajov, no Konstancja bola ženou silnou a uvažujúcou nanajvýš prakticky. Nebránila preto synovi v jeho voľbe a privolila jeho požiadavke. Vydal sa teda princ Kazimierz v ústrety novému životu a zanechal za sebou rodné Poľsku, matku aj svojich bratov.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Dva roky po bratovom odchode sa následník trónu princ Piotr oženil s nórskou princeznou a najmladší princ Konrad dospel z detských rokov. Najstarší brat ho mnohému učil a najväčšmi ,ladému Konradovi učarovalo vojenské remeslo. Okrem toho stal sa mužom príliš zbožným a túžil mečom brániť kresťanskú vieru.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Hoc všetci očakávali, že sa čoskoro ožení s novgorodskou princeznou zvolil si princ Konrad inej cesty. Vzdal sa svetských radostí, zložil posvätný sľub čistoty a vypravil sa do Svätej zeme, kde sídlil rád Templárov aby vstúpil do ich služieb. Ani jemu cisárovná v úmysloch nebránila. Keďže Templársky rád podliehal jej vláde nepukalo jej srdce zo synovho odchodu toľko ako pri odchode princa Kazimierza. Čoskoro sa následníkovi, princovi Piotrovi narodil syn Jan, no radosť vystriedal smútok, keď cisárovná prišla o svojho milovaného muža. Osamela a svetlo do temnoty tých dní prinášal jej najmä malý vnuk. Utešený chlapček si starú mamu veľmi obľúbil a tá pri ňom vždy pookriala. Tak čas tiekol ako nezastaviteľný prúd rieky a dlhé obdobie pokoja mali čoskoro znovu vystriedať nekľudné časy.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

Uživatelský avatar
Ilmarinen
Nadrotmistr
Nadrotmistr
Příspěvky: 226
Registrován: 21 čer 2016, 13:50

Re: Pod krídlami Piastovskej orlice

Příspěvek od Ilmarinen » 11 črc 2019, 05:29

XXX. Mračná nad Seldžuckým sultanátom

Moc Seldžuckého sultanátu už pridlho rástla a spolu s ňou rástol aj vplyv a sila islamu. Síce jeruzalemské víťazstvo zasadilo sultanátu tvrdú ranu a značilo nesmiernu potupu pre každého moslima, nezlomilo vládu islamu a šírenie Mohamedovho učenia. Ba naopak, akoby sa tou hanebnou porážkou ešte väčšmi vzchopili moslimskí učenci, ktorí šírili svoju vieru ešte horlivejšie. Najpálčivejšie boli rozpory medzi dvomi náboženstvami v Male Ázii, kde poľskí a chorvátski páni tvrdo presadzovali vládu kríža, no v krajoch ktorým vládli stále pobývalo taktiež mnoho moslimov. Cisárovná Konstancja sa preto snažila vykoreniť islam zo svojich území a všemožne podporovala kresťanských mníchov, ktorí sa vydávali na misie medzi mohamedánske obyvateľstvo. Konverzia sa však presadzovala len veľmi pomaly. Snahy misionárov zhoršovala pomoc zo susedných islamských území ovládaných Seldžukmi, ktorí svojich bratov podporovali.
I vtedy sa rozhodol šľachetným snahám napomôcť pápež, ktorý s odôvodnením navrátiť dávne byzantské územia pod vládu kresťanov vyzýval k ďalšiemu krížovému ťaženiu proti Sledžukom.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Poľsko sa chystalo na nastávajúci boj, na ktorom mu záležalo snáď najviac spomedzi všetkých, ktorí sa ku krížovej výprave pridali. Išlo predsa o posilnenie poľského panstva v Malej Ázii, ktoré malo potvrdiť prestíž ríše a ukázať moslimom, kto je v týchto končinách skutočným pánom. Do Konštantínopolu sa na čele vojska vypravil princ Piotr, ktorý tu vyčkával až nastane vhodný čas k útoku. Keď sa konečne dali veci do pohybu nepúšťal sa však do bezhlavého útoku lež vyčkával na príchod križiackych posíl. Prichádzajúce správy z východu totiž hovorili o veľkom počte seldžuckých bojovníkov chystajúcich sa spojiť v jedno veľké vojsko.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Križiaci postupne prichádzali do Konštantínopolu a užívali tamojšej pohostinnosti. Poniektorí nedali na dobre mienené rady aby vyčkali no s nedočkavosťou sa rozhodli vydať na moslimské územia. Tak sa stalo, že počas obliehania Izmiru šesťtisícovou armádou križiakov prišlo mestu na pomoc veľké seldžucké vojsko čítajúce skoro tridsaťosemtisíc bojovníkov. Tak mohutnej presile sa nemali križiaci šancu ubrániť. Znovu ale Boh stál nad križiakmi a spasil nešťastníkov v poslednej hodine. Keď sa už zdalo, že bude vojsko úplne rozprášené dorazila k Izmiru posila na čele s princom Piotrom. Ten správne tušil, že neuvážený útok tvrdohlavcov priláka Seldžukov a vydal sa spoločne s ďalšími odvážnymi pánmi neborákom na pomoc. Tak prikázal žiadať aj tých, ktorí po jeho odchode dorazia do Konštantinopolu.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Pri meste Izmire zviedli križiaci so Seldžukmi krvavú bitku v ktorej zahynulo mnoho mužov. Obidve vojská prišli o veľa bojovníkov, no križiaci dosiahli krvou vykúpeného víťazstva, ktoré nadobro zlomilo nádeje Seldžukov. Tak ako princ Piotr žiadal, prišlo k Izmiru na pomoc mnoho ďalších kresťanských pánov so svojimi bojovníkmi, ktorí dopomohli k veľkému víťazstvu.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Veľký triumf zahnal Seldžukov k ústupu a princ Piotr vpadol na ich územie. Tu dobýval pobrežné mestá a pevnosti až bola moc seldžuckého polmesiaca nadobro zlomená. Skoro nastal koniec krížovej výpravy a kresťania oslavovali. Práve Poľsku pre jeho zásluhy pápež priznal najvyššiu odmenu a začalo vládnuť Anatólii.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Krížová výprava Seldžukov zrazila na kolená a víťazstvom nabudený princ Piotr naliehal na matku aby ríša zužitkovala vzniknuté okolnosti. Stará cisárovná sa nechala synom presvedčiť a Poľsko krátko na to vypovedalo Seldžukom svätú vojnu. Sultán nedokázal dostatočne rýchlo vyslať vojsko do Malej Ázie. Princ Piotr pritiahol z Konštantinopolu s cisárskym vojskom. Zlomený a vojensky oslabený sultán aby zamedzil katastrofe vyslal posolstvo so žiadosťou mieru. Vzdal sa sporného územia a uznal porážku. Nečakaná rana tak ešte väčšmi oslabila sultanát a princ Piotr uspokojil svoje výbojné túžby.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Svätá vojna ukázala, kto v tom čase skutočne Poľsku vládol. Hoc bez koruny na hlave bol to princ Piotr, ktorý mal v skutočnosti rozhodujúce slovo a ovplyvňoval matkine rozhodnutia. Po návrate do Krakówa však aj sebavedomý princ musel čeliť nešťastiu, keď v čase kým bojoval so Seldžukmi umrel jeho prvorodený syn Jan. Cisárovná Konstancja už bola príliš stará a unavená a smrť milovaného vnuka ju príliš rozžalostila. Krátko po Piotrovom návrate do Krakówa cisárovná matka umiera a na trón nastupuje prvorodený syn, ktorý si však predošlými víťazstvami získal úctu ešte pred svojou korunováciou.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

Cizinec
Podplukovník
Podplukovník
Příspěvky: 3506
Registrován: 24 črc 2007, 21:10
Bydliště: Frei Stadt Hultschin, hlavní město Rzeczipospolite Prajzke

Re: Pod krídlami Piastovskej orlice

Příspěvek od Cizinec » 11 črc 2019, 14:38

Polsko nám utěšeně roste... Budeš hru překlápět do EU4?
SOMUA měla dvě verze - model "standart" s poklopem a model "kabrio" bez poklopu.

Dekl je ve skutečnosti Dekl.

šedá eminence na dvoře Obodritského Cara

(Fórové hry, kterých jsem se zúčastnil.)
Admirál de Étranger, Francouzské císařské loďstvo (Trafalgar 1805)
rytíř Johannes von Ausländer, prozatímní regent Sicilského království (Byzanc 1214)
Luigi Mario Forestiero, Il primo ministro del Regno d'Italia (Německo 1866)
Generál von Ausländer st., velitel 51.rezervní divize, hrdina od města Ypres (1915)
Generál von Ausländer ml., velitel 22.tankové divize, hrdina od Krymu (1942)
očekává další nasazení do bitevní vřavy

Hotentotenpotentatentanteatentäter

Uživatelský avatar
Ilmarinen
Nadrotmistr
Nadrotmistr
Příspěvky: 226
Registrován: 21 čer 2016, 13:50

Re: Pod krídlami Piastovskej orlice

Příspěvek od Ilmarinen » 11 črc 2019, 18:30

No zajtra pridám posledný diel. EU IV už nie, jednak idem na dlhšiu dobu na dovolenku a popravde moc ani na EU chuť nemám.

Uživatelský avatar
Ilmarinen
Nadrotmistr
Nadrotmistr
Příspěvky: 226
Registrován: 21 čer 2016, 13:50

Re: Pod krídlami Piastovskej orlice

Příspěvek od Ilmarinen » 12 črc 2019, 05:57

Piotr I Múdry


XXXI. Ako cisár Piotr znovu bojoval proti Seldžukom a učinil cisára Ruprechta svojim poplatníkom

Po matkinej smrti cisár Piotr I zvaný Múdry zdarne spravoval Poľské cisárstvo a vykonal mnoho múdrych rozhodnutí aby povzniesol svoje panstvo. Rozmach a prosperita miest vzrástli ešte väčšmi v prvých rokoch vlády, kedy cisár nažíval v miery a nepodnikal žiadne výboje, ktoré by ríšsku pokladnicu zaťažovali. Keď Piotr dovŕšil dospelosti učinila ho cisárovná Konstancja veliteľom cisárskeho vojska čo akurát pasovalo jeho bojachtivej povahe. Vo vojsku mohol rodený rytier uspokojiť svoju žiadostivosť po boji a popustiť uzdu mladíckej energii. Vyznamenal sa najmä veľkými skutkami v boji proti Seldžukom, ktorí sa mu stali úhlavným nepriateľom. Jeho život neskôr zasiahla smrť najstaršieho syna Jana, ktorý ochorel a skonal kým princ bojoval v ďalekých krajoch. Zosmutnel a zatrpkol vtedy Piotr, hoc mu ostali ešte traja synovia predsa len smrť prvorodeného, ktorý sa mal stať jeho následníkom otca zasiahla. Kým smútok prebolel žil cisár v miery a pokoji. Tak sa tie prvé roky vlády v tichosti a rozvahe zdali, že s pribúdajúcim vekom cisára opúšťa povestná bojová horlivosť. Nebolo tomu však tak.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Keď prebolel žiaľ a ríša prekvitala začal cisár Piotr pomýšľať nad ďalším úderom proti nenávideným Seldžukom. Zisk ďalších území v Malej Ázii stali sa mu zámienkou pre svätú vojnu proti odvekému nepriateľovi. Tak roku Pána 1434 vpadol so svojim vojskom do Kostanomu. Tu prikázal vojsko rozdeliť na dve časti, sám ostal plieniť v Kostamonu a prikázal druhej časti armády vypraviť sa na sever. Keď došiel cisár so svojim vojskom k mestu Safranbolu nechal rozložiť tábor a dlho mesto obliehal. Úspešne odolávalo mestské opevnenie a nedarilo sa Poliakom preraziť pevné steny či rozboriť statné brány. Zvyšok vojska bol na severe úspešnejší a tešil sa z bohatej koristi. Než sa zdarilo Poliakom preniknúť za mestské múry prišla do tábora obliehateľov správa, v ktorej seldžucký sultán pokorne žiada o mier. Nakoniec sa tak predsa nezdolné brány mesta otvorili a cisár Piotr triumfálne vpochodoval so svojim vojskom na námestie. Pokorne sa ľud klaňal novému pánovi a zračiť bolo strach pred neistými zajtrajškami v očiach mešťanov.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Nezavládla však na nových územiach tyranská vláda, no cisár ponechal správu nad novými územiami konvertitom, ktorí kedysi vyznávali moslimskú vieru, no prijali kresťanstvo a ukázali svoju oddanosť. Tí predsa mali bližšie k svojim niekdajším spoluvercom a vládli zmierlivo. Piotr sa vrátil do Poľska a až do roku 1440 panoval v pokoji. Keď však toho roku zo severu pritiahlo vojsko náčelníka Sotana aby uchvátilo Pskov vydal sa cisár na sever aby votrelca zastavil. Náčelník Sotan pochádzajúci až niekde z ďalekej Sibíri sa najskôr usadil v jazernom kraji Fínov. Keď sa však nepohodol s Fínmi vypravil sa hľadať šťastie inam. Zatúžil opanovať zem, ktorej by sám vládol a takou sa mu zdal byť vhodný kraj v okolí Pskova. Skoro tridsaťtisícové vojsko putovalo na juh aby sa stretlo s Poliakmi. Cisár Piotr bol vtedy už pokročilého veku no napriek tomu sa postavil do čela vojska a vydal sa brániť čo mu prináležalo. Dostihol uzurpátora v zemi novgorodskej a uštedril mu porážku tak krutú, že Sotan prišiel o dve tretiny svojho vojska. Kam len oko dovidelo bola pláň posiata mŕtvimi nešťastníkmi Sotanovho vojska. Samotný náčelník zočiac to nešťastie vydal sa na rýchly ústup. Bol však dostihnutý a jeho družinu poľskí prenasledovatelia premohli. V reťaziach dovliekli pokoreného náčelníka pred cisára a ten ho prikázal odvliecť do Krakówa.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Keď sa s vojskom vrátil do cisárskeho mesta rozkázal katovi naostriť meč a prichystať popravu. Márne skľúčený Sotan prosil o život a žiadal na kolenách cisára aby ho ušetril. Neústupčivý Piotr mu nedokázal odpustiť toľkú trúfalosť a pevne stál za svojim rozhodnutí. Keď to chladné májové ráno vyzreli prvé lúče slnca viedli náčelníka Sotana na popravisko. Prihliadajúci dav brýzgal na nešťastníka a volal po jeho smrti. Ľahostajnosť a rezignáciu bolo zračiť v náčelníkových očiach keď pokladal hlavu na drevený kôl. Kat sa pripravoval aby vykonal príkaz a pristúpil k väzňovi. Vyčkával na cisárov príkaz a v tichosti hľadel na zúrivý zástup zvedavcov. Keď konečne dostal pokyn zdvihol meč nad hlavu, čepeľ sa zaleskla v ranných slnečných lúčoch a majster kat bez zaváhania jedným sekom odťal Sotanovi hlavu. Ľud dostal čo žiadal, súhlasnými pokrikmi prevolával slávu milovanému cisárovi. Bezhlavé telo malo sa tak stať výstrahou pre všetkých opovážlivcov, ktorí by sa odvážili vkročiť na poľskú zem s nedobrými úmyslami.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Síce starý ale jarý, taký bol cisár Piotr, ktorý aj napriek požehnanému veku stále sa cítil pri sile. V žiadnom prípade nebol záhaľčivým starcom ako mnohí iní, ktorí sa dožili rovnakého veku. Roku Pána 1443 znovu viedol vojsko do bitky. Keď sa niesol v konskom sedle pôsobil ako mladý bojovník čo hrdo cvála v ústrety víťazným bitkám. Snáď len šediny na jeho hlave a fúzoch prezrádzali, že ubehlo mnoho liet od kedy po prvý krát uzrel svetlo sveta. Mieril tentokrát na západ, kde mali Poliaci skrížiť meče s vojsko Svätej ríše. Sebaistý Piotr si želal učiniť cisára Ruprechta svojim poplatníkom a donútiť Svätú ríšu rímsku padnúť pred Poľskom na kolená. Do boja ho sprevádzal jeho druhorodený syn, princ Józef, ktorého chcel otec previesť bojovým krstom.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Tú jeseň poľské vojsko stálo pred múrmi Viedne. Už v minulosti viedenský ľud okúsil silu poľského vojska a dnes Poliaci znovu stáli pred jej bránou. Piotr sa rozhodol pre riskantný ťah, keď rozdelil svoje vojsko a polovicu vyslal na čele s princom Józefom na juh, aby dobyl Baden a Graz. Dlho Piotr obliehal Viedeň a podarilo sa mu mesto pokoriť keď už bola zima predo dvermi.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Než si však bojovníci v dobytom meste oddýchli pritiahlo vojsko cisára Ruprechta. Tu sa ukázal cisárov zámer rozdeliť veľké vojsko chybný. Darmo vyslal k princovi Józefovi poslov aby čo najskôr prišiel k Viedni na pomoc. Než ten dorazil bol Piotr pokorený a nútený ustúpiť na Uhry. Podobne obišiel aj princ Józef, ktorý čoskoro otca nasledoval aby spojili sily a postavili sa nepriateľovi spoločne.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Princ Józef sa nakoniec protivníkovi musel pri Soproni postaviť sám a veru nebyť pomoci uhorských vazalov iste by obišiel neslávne ako pri Viedni. Keď princovi cisár dorazil konečne na pomoc bolo nepriateľské vojsko skoro rozprášené. Piotr tak len pomohol dokonať to krvavé dielo.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Po vyhratej bitke sa tentokrát zjednotené vojsko opäť vybralo plieniť do Rakúska. Keď obliehali Freistadt vyslal cisár Ruprecht posla so žiadosťou o mier. Pokorený cisár viac nedokázal vyslať veľké vojsko, ktoré by poľské besnenie zastavilo. Zahanbený a skormútený ponížene prisahal cisárovi Piotrovi a Poľsku vernosť a prisľúbil odvádzať bohatý tribút, za čo dostal sľub ochrany a pomoci v časoch najhorších.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Po veľkom triumfe naďalej vládne cisár Piotr I zvaný Múdry rozvážne a spravodlivo až do dnešných dní. Aj dnes, kedy končí táto rozprava o mocných panovníkoch z rodu oráča Piasta sa cisár teší pevnému zdraviu. Nech mu Boh dopraje ešte mnoho dní a keď žezlo preberie princ Józef, nech vládne rovnako rozhodne a múdro ako tomu bolo u jeho predkov.

Odpovědět

Zpět na „Reporty/AAR z Crusader Kings II“