Pod krídlami Piastovskej orlice

Reporty nebo-li AAR z Crusader Kings II.

Moderátoři: Atlantis, martas3, Vals, Phoenix

Uživatelský avatar
Ilmarinen
Nadrotmistr
Nadrotmistr
Příspěvky: 234
Registrován: 21 čer 2016, 13:50

Re: Pod krídlami Piastovskej orlice

Příspěvek od Ilmarinen » 14 kvě 2019, 10:54

Zdzisław má iba osem, takže nás čaká obdobie medzivládia :(

Vzrásť moc, to myslíš vzrásť prestíž? To žiaľ neviem. Vzbúril sa Sliezsky vojvoda spolu s pomoranským a pridal sa aj pruský. Títo traja mali vcelku veľkú silu, ale ustál som to. Dôvod vzbury bolo zvýšenie moci rady, takže v prípade víťazstva veru neviem čo všetko okrem prestíže získaš. Predpokladám ale, že sa iba zachová status quo.

Uživatelský avatar
Atlantis
18. Plukovník
18. Plukovník
Příspěvky: 4707
Registrován: 08 říj 2006, 12:25
Bydliště: Praha
Kontaktovat uživatele:

Re: Pod krídlami Piastovskej orlice

Příspěvek od Atlantis » 15 kvě 2019, 06:09

Ještě víc omezit moc rady? :D Aneb absolutismus, náš cíl :salute:
Oklamat, zmást, překvapit
("Stonewall" Jackson)

Uživatelský avatar
Ilmarinen
Nadrotmistr
Nadrotmistr
Příspěvky: 234
Registrován: 21 čer 2016, 13:50

Re: Pod krídlami Piastovskej orlice

Příspěvek od Ilmarinen » 15 kvě 2019, 06:45

No práve, kvôli tomu bola tá vojna. Sliezsky vojvoda požadoval pre radu väčšiu moc, čo som samozrejme neakceptoval.

No pomaličky sa snažím zvýšovať právomoci panovníka, ešte zostáva aby rada schválila, že môžem slobodne odvolávať tituly. Ak sa toto podarí potom sa môžem pokúšať presadiť vyhlasovanie vojen bez súhlasu rady a to už bude cesta k absolutizmu kratšia :D

Uživatelský avatar
Atlantis
18. Plukovník
18. Plukovník
Příspěvky: 4707
Registrován: 08 říj 2006, 12:25
Bydliště: Praha
Kontaktovat uživatele:

Re: Pod krídlami Piastovskej orlice

Příspěvek od Atlantis » 16 kvě 2019, 21:48

Takže jestli to dobře chápu, víc omezit radu přímo už asi nejde? Resp. nejsem si jist, jestli jsi mě pochopil - Tvý odpůrci v radě chtěli její posílení na úkor panovníka a vyvolali proti Tobě povstání. Ty jsi je smetl, tzn. v radě teď vlastně neexistuje nějaká slušnější opozice - v té chvíli by logicky mělo dojít k dalšímu oslabení moci rady na úkor panovníka, který nad ní triumfoval a ne jen k obnovení statusu quo.

Jde vlastně dosáhnout ještě něčeho více, než co jsi zmínil?

Jinak se těším na regenství :salute:
Oklamat, zmást, překvapit
("Stonewall" Jackson)

Uživatelský avatar
Ilmarinen
Nadrotmistr
Nadrotmistr
Příspěvky: 234
Registrován: 21 čer 2016, 13:50

Re: Pod krídlami Piastovskej orlice

Příspěvek od Ilmarinen » 17 kvě 2019, 04:58

V ponuke/tabuľke zákonov sa čo najviac v sekcii council laws snažím obmedziť právo rady na rozhodovanie v konkrétnych oblastiach ako odoberanie titulov, uväznenie, udeľovanie titulov, popravy atď.. Postupom času sa mi podarilo s predošlými panovníkmi pretlačiť v rade právo panovníka učiniť väčšinu týchto rozhodnutí bez súhlasu rady. To sa však nepáčilo Sliezskemu vojvodovi, ktorý vyvolal ozbrojené povstanie za to, aby rada mala opäť právo rozhodovať tam, kde ho stratila. Opozícia v rade samozrejme existuje, pretože povstal len jeden z jej členov, ktorý sa rozhodol presadiť svoje požiadavky vojensky. Keďže však vojnu prehral, panovník si svoje práva ubránil a ostalo teda zachované status quo.

Uživatelský avatar
Ilmarinen
Nadrotmistr
Nadrotmistr
Příspěvky: 234
Registrován: 21 čer 2016, 13:50

Re: Pod krídlami Piastovskej orlice

Příspěvek od Ilmarinen » 23 kvě 2019, 05:35

Zdzisław I Veľký


XVII. Zápas o cisársku korunu

Po nečakanej otcovej smrti zdedil cisársku korunu osemročný Zdzisław. Ťažké boli prvé roky regentskej vlády, na jednej strane hrozilo nebezpečie od šľachty bažiacej po väčšej moci na úkor mladého panovníka. Na druhej strane započal snovať zradu najmladší brat mŕtveho cisára Jan. Ten zatúžil po moci a titule cisárskom. Ťažko niesol, že zostal po bratovej smrti odsunutý do úzadia. Dúfal, že sa stane regentom mladého princa a zamýšľal vtedy odstrániť synovca z cisárskeho trónu. Lež nestalo sa tak a za vládcu regenta bol zvolený veľkopoľský vojvoda. O to trpkejšie Jan niesol tú potupu a nechcel prijať tak neslávny osud. Jeho ambície boli vysoké a tak začal spriadať plány ako synovca o korunu pripraviť a zasadnúť na poľský trón.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Poľsko bolo za tých čias zraniteľnejšie ako kedykoľvek predtým. Nespokojné hlasy šľachty sa aspoň z časti darilo umlčať zlatom z cisárskej pokladnice no obavy zo vzbury sužovali cisársku radu každým dňom. Ambiciózni vojvodovia túžili obmedziť cisársku moc a hlasnejšie sa ozývali aj pohania z Litvy. Tu síce kresťanská misia prinášala ovocie, no stále bolo mnoho tých, ktorí lpeli na starých bohoch. Po smrti cisára Michała ostalo Poľsko osamotené a potreba nájsť spojencov, ktorí by poskytli posilu v ťažkých časoch bola žiadaná. Chorvátsko sa stále morilo vo vojne a navyše kráľ Zvonimir nemal príliš ochotu bratať sa s mladým Piastovcom. Svojich starostí mal vrchovate a kým Poľsku vládne regentská vláda nebolo cisárstvo pre neho viac zaujímavým spojencom. Tak sa po rokoch nepekne Trpimirovićovci odvrátili od Piastov, ktorí im nie jeden krát pomohli. Vhodný spojenec sa predsa našiel. Od synovca sa neodvártil uhorský kráľ Árpád, ktorý obnovil s Poľskom spojenectvo a prisľúbil v časoch najhorších vyslať na pomoc svoje vojsko.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Neisté roky medzivládia v zime roku Pána 1224 ešte väčšmi sťažila ukrutná nákaza tuberkulózy, ktorá sa plíživo šírila krajom. Keď nákaza dosiahla svojimi pazúrmi do blízkosti cisárskeho mesta, prišiel príkaz zatvoriť brány. V obležení neviditeľného no o to zákernejšieho nepriateľa sa snažili Krakovania prečkať než nákaza pominie. Brány mesta sa otvárali len zriedkakedy a tí čo chceli mesto opustiť, alebo boli na prizvanie vpustení museli podstúpiť dôkladné prezretie mestkými felčiarmi.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Suchoty morili poľský ľud a choroba kosila čo jej prišlo do cesty bez rozdielu stavu. Umieral ľud poddaný no rovnako umierali aj šľachtici. Smrť nerobí rozdiely a vezme so sebou koho si zaumieni. Tak napodiv neviditeľný nepriateľ napokon dopomohol cisárstvu umlčať nespokojnú šľachtu. Nikto sa totiž v tých zlých časoch neodvážil pustiť do vojny. Hlasy nespokojencov, zaujatých starosťami s umierajúcimi poddanými či členmi vlastných rodín pomaly utíchli. Ešte väčšmi šľachtu od vojny s cisárom odradilo, keď sa mladý Zdzisław zasnúbil s Gudrun, najmladšou dcérou cisára Svätej rímskej ríše. Hoc zásnuby nespečatili spojenectvom musela šľachta rátať s možnou podporou Svätej ríše a nik sa veru neodvážil svoju neľúbosť pretaviť do vojny. Meče tak ostali v pochvách a šľachta postupne zmĺkla.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Keď po troch rokoch konečne suchoty ustúpili Poľsko sa konečne mohlo zotaviť z ťažkých rokov. Brány Krakówa sa opäť otvorili a mesto ožilo obvyklým ruchom. Všemohúci držal po celý čas nad cisárom ochrannú ruku, mladý Zdzisław prežil bez ujmy a zákerná choroba ho obišla.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Nepotrvalo však dolho a Poľsko prišlo o uhorského spojenca. So smrťou kráľa Árpáda zakončil sa ten pre obidve panstvá priaznivý zväzok a Poľsko osamelo. Nevedno, či sa možno na cisára Svätej ríše spoliehať, no obavy zo šľachtickej vzbury v tých časoch pominuly. Kráľa Árpáda zhubila rovnako ako Zdisławovho otca pakostnica, zvaná medzi prostým ľudom aj chorobou šľachty. Tá totiž z pôvodu svojho stavu holdovala vyberaným jedlám a dobrému vínu, od ktorých im bruchá rástli a ich telá sa stávali neduživými.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Raku Pána 1229 nastal čas, kedy Zdzisław vstúpil rozhodným krokom do dospelosti a skončilo sa vratké obdobie medzivládia. Vtedy ešte väčšmi zmocnela nespokojnosť princa Jana, ktorý stále viac túžil pozbaviť sa svojho synovca a uchmatnúť cisársku korunu pre seba. Nepodarilo sa mu odstaviť Zdisława kým bol chlapcom, o to ťažšie to bude keď dospel v muža. Mladý Piastovec započal vládnuť, nebol však doposiaľ na cisára pomazaný. Stál totiž pred neľahkým rozhodnutím, ktoré mu predostrel pápež a hľadal cestu ako by bol aj vlk sýty aj ovca celá.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Keďže sa Bernhard, císár Svätej rímskej ríše, nepohodol s pápežom Silvestrom V na vzdor proti nemu vyhlásil vzdoropápežom remešského biskupa. Vzdoropápež nazval sa Innocentom a počal v ríši vykonávať to čo prináležalo pápežovi rímskemu. Veľmi sa rozhneval pápež Silvester i uvalil na cisára Bernharda kliatbu. Keď neskôr prišla žiadosť z Krakówa o korunováciu mladého cisára zmyslel si pápež Silvester, že využije mladého Poliaka pre svoju pomstu. Prisľúbil korunovať cisára iba ak sa ten za neho postaví a vypraví sa so svojim vojskom proti cisárovi Bernhardovi. Lámal si veru Zdzisław hlavu s tým, ako dosiahnuť korunovácie bez toho aby sa pustil do vojny s mocným súperom, ktorý naostatok mal sa mu stať rodinou. Nakoniec predsa zdarne presvedčil pápeža, aby ho korunoval a vojnu s cisárom Bernhardom nežiadal. Nemožno predsa kvôli cudzím sporom dobré vzťahy nivočiť a pohnevať si toho, kto mu svoju dcéru prisľúbil. Úprimne a pokorne Zdisław pápežovi Silvestrovi svoje úmysly vyjavil, ten jeho trápenie pochopil a upustil od svojej požiadavky. Tak na jeseň roku Pána 1230 prijal Zdzisław cisársku korunu z rúk pápeža Silvestra V a započal panovať s požehnaním božím.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Pridlho už váhal princ Jan a zamestnával sa spletitými plánmi na uskutočnenie svojich zámerov. Nekonal však tak aby ich čo najskôr dosiahol. Zdzisław bol korunovaný, to znižovalo jeho nároky na trón a posilňovalo moc synovca. Vedel, že ak chce svoje podlé plány uskutočniť nastala posledná chvíľa kedy tak môže učiniť. Počal hľadať podporu doma v Poľsku, ako aj za hranicami cisárstva. Opustil kraj a čoskoro prišli správy, že chystá vojsko, s ktorým zamýšľa udrieť na Kraków a vziať si to čo mu podľa jeho presvedčenia náleží. Nenechal sa však Zdzisław zastrašiť hrozbou a pripravený vyčkával na príchod zradného strýka.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Nepotrvalo dlho a z juhu pritiahlo vojsko s uzurpátorom v čele. Divil sa Zdzisław nad mocou samozvancovho vojska, no nevyľakal sa a vyslal poslov do okolitých dŕžav aby žiadal od svojich vazalov pomoc v boji. Sám si navliekol drátenú košeľu, nasadil prilbicu a pripásal meč aby bránil čo mu bohom daným právom prináleží. Zatvorili sa brány cisárskeho mesta a hradby vzdorovali nepriateľskému útoku až do momentu kým sa neobjavili posily. Tie na votrelcov zaútočili odzadu. Vtedy z krakovských brán vytiahol do boja Zdisław so svojim vojskom aby sa so strýkom porátal. Princ Jan vynikal v mnohých smeroch, no v bojových znalostiach zaostával. Chabý veliteľ je pre vojsko niekedy horšou skazou ako nízky počet bojovníkov. Na Kraków Jan neudrel s celým svojim vojskom, no časť bojovníkov vyslal, aby sa zmocnili bohatého mesta Gdańska. Jeho nerozumné rozhodnutie znamenalo porážku pred krakovskými bránami a musel sa teraz náhliť na sever aby ta dorazil skôr, než ho cisárske vojsko cestou doženie. Pri Gdańsku dohnal zvyšok svojho vojska, no to už mu bol Zdisław v pätách a tak nestihol mesto dobyť a pripraviť sa na obranu.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Vedomý si svojho zlyhania viac sa Jan do čela vojska nepostavil. Potupa ho trápila ešte viac po tom, čo nadobudol dojmu, že ho jeho vojsko pre tú nešťastnú prehru prestáva ctiť. Keďže sa však Jan vedel lepšie oháňať jazykom ako mečom, dokázal presvedčiť svojich bojovníkov, že nič nie je stratené a osud je v božích rukách. Do čela svojho vojska postavil najschopnejšieho zo svojich bojovníkov Jarosława, muža pôvodom z nízkej šľachty, rytiera nemajetného no v umení boja nad ostatných vynikajúceho. Sám z úzadia sledoval ako sa jeho vojsku vodí, no viac sa zbabelec do boja nepúšťal. Jarosław viedol vojsko v pevnej viere, že nad mladým cisárom zvíťazí, získa vyššieho titulu a zeme tak ako mu bol princ Jan prisľúbil. Toho chladného decembrového dňa sa pred bránami mesta Gdańsk stretli dve udatné armády, ktoré zviedli boj o cenu najvyššiu a to o korunu cisársku. Jarosław preukázal vskutku výborné schopnosti, keď jeho vojsko dlho odolávalo protivníkovi, ba malo niekoľkokrát na bojisku prevahu a tlačilo cisárskych udatne nazad. Hodný piastovského mena sa cisár Zdzisław odvážne postavil do čela vojska a bil sa ako lev až stanul tvárou v tvár Jarosławovi. Odvážni bojovníci si nakrátko pohľadeli do očí, tváre, ako aj štíty a šat potriesnené krvou boli neklamným znkom, že toho dňa obidvaja pobili mnoho bojovníkov. S vervou sa proti sebe vrhli aby skrížili svoje meče a podstúpili súboj na život a na smrť. Mladý cisár podedil po svojich predkoch nadanie pre boj, čo sa ukázalo už od detských čias kedy ešte šermoval dreveným mečom a učil sa techniky od najlepších šermiarskych majstrov. Hoci už prešiel prvým bojovým krstom na krakovských poliach nestál ešte v skutočnom súboji proti súperovi Jarosławovich kvalít. Mocné údery mečov dopadali s dunivým zvukom na štíty a rytieri hnaní každý vlastným cieľom bojovali s mocným odhodlaním. Čoskoro Zdzisław odhalil slabinu svojho soka, keď ten hnaný túžbou po víťazstve pozabúdal na ochranu svojich nôh. Vyčkal teda cisár na vhodnú príležitosť kedy sa opäť protivník pustí do útoku, prikrčil sa a pozdvihol štít nad hlavu tak aby zároveň zahalil nepriateľovi výhľad. Kým vykrýval údery Jarosławovho meča mocne vbodol svoj Szczerbiec nepriateľovi do nekrytého miesta, kde končil stehenný plát jeho brnenia. V ukrutnej bolesti sa Jarosław zvalil do snehu, upustil meč a snažil sa zastaviť prameň krvi rynúcej sa z rany na stehne. Nemal Zdzisław zľutovania nad pokoreným protivníkom, zaslepený bojovým hnevom vrazil svoj meč do ležiace nešťastníka a ukončil jeho trápenie. Keď padol veliteľ začalo Janovo vojsko ustpupovať. No ani to neprimälo Jana aby sa ujal velenia.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Čoskoro tak bitka skončila a Janov pokus získať cisársku korunu stroskotal. Jeho vojsko zložilo zbrane a nešťastník nestihol uniknúť. Isteže, skončil nakoniec v krakovskom zámku, no miesto trónnej sály a cisárskych komnát sa mu domovom stala chladná kobka a miesto vyberaných pokrmov sa musel živiť prostým chlebom a obyčajnou vodou.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

Uživatelský avatar
Ilmarinen
Nadrotmistr
Nadrotmistr
Příspěvky: 234
Registrován: 21 čer 2016, 13:50

Re: Pod krídlami Piastovskej orlice

Příspěvek od Ilmarinen » 24 kvě 2019, 05:45

XVIII. Ako Zdzisław Haličsko-volyňského kráľa svojim poplatníkom učinil a neslávne v križiackej výprave pochodil

Skôr než sa zhojili rany z vojny o korunu chystal sa cisár Zdzisław znovu do boja. Ctižiadosť a túžba rovnať sa svojim predkom hnali mladého panovníka aby nadobudol bojovej slávy. Aby predviedol silu poľského vojska a presvedčil o svojej odvahe vypravil sa na východ do Kráľovstva haličsko-volyňského. Tu zúrila vzbura šľachty proti vláde kráľa Ingvara, ktorý vládol kruto a nútil vazalov k vysokým daniam. Až kalich trpezlivosti pretiekol a šľachta proti nemu povstala. Kráľ Ingvar len horko ťažko odolával. Tu zočil Zdzisław výhodnú príležitosť pre svoj zámer a vpadol na oslabenú Halič.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Ako ničivá smršť prehnali sa poľské vojská haličským krajom. Votrelci hnaní vidinou rýchleho víťazstva pálili a drancovali hrady a mestá, ktorými prechádzali. Onedlho opanovali mnoho nepriateľských pevností a skrížili cestu vojsku kráľa Ingvara, ktoré sa pokúsilo zvrátiť pohromu. Nemohli sa však oslabení Halíčania rovnať Poliakom v sile vojska.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Pokonané Ingvarovo vojsko ustúpilo a poľská potopa sa ďalej valila takou silou, že čoskoro ovládla takmer celú Halič. Zúfalý Ingvar hromžil nad nešťastím a sám sa v čele vojska vydal na Zaslaw. No cisár Zdzisław nezamýšľal svojho protivníka zahubiť ale žiadal aby pred ním padol na kolená a stal sa jeho poplatníkom. Vyslal preto ku kráľovi posla a žiadal ho aby sa stretli na pláni pod bielym praporom. Ingvar samotný chcel zabrániť katastrofe a ušetriť život svojim bojovníkom ako aj sebe samému. Pod ťažobou situácie pristal teda na návrh a stretol sa s cisárom Zdzisławom aby vyslyšal jeho podmienky. Nevľúdny a sychravý februárový deň akoby zmocňoval Ingvarov pocit skľúčenosti. Havrany hlasno krákali a zdalo sa akoby sa posmievali nešťastnému kráľovi, keď kráčal naproti svojmu sokovi. I riekol vtedy Zdzisław Ingvarovi takto „Vítam ťa kráľ Ingvar a som potešený, že si nakoniec zvolil múdro a spasíš dnes množstvo životov, za čo ti určite bude tvoj poddaný ľud vďačný. Len sa prizri svojmu zúboženému vojsku a sám uvidíš, že by ti ďalší boj priniesol iba skazu a utrpenie. Príjmi odo mňa ponuku mieru a staň sa poľským poplatníkom, za čo ti veľkoriso prisľúbim skoncovať s povstaním, ktoré by zrejme inak skončilo zdarne a prinieslo ti ešte väčšiu pohromu. Dobre si premysli, ako sa rozhodneš a či pristúpiš na môj návrh.“ Cisár sa odmlčal a hľadiac na zamysleného Ingvara vyčkával na odpoveď. Porazený kráľ vedel, že nemá možnosť voľby ktorá by mu bola ku prospechu. Buď bude zle, alebo ešte horšie. S cisárom Zdzisławom by však mohol udržať svoje panstvo a hoc aj sa stane jeho poplatníkom, ostane mu koruna na hlave. Privolil teda na jeho návrh.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Ako Zdzisław prisľúbil tak aj vykonal. Vydal sa ďalej na východ aby vyrval územie z moci povstalcov a zachránil Ingvarovo kráľovstvo. Vojnu s Poľskom a šľachtické povstanie však využil akýsi stepný náčelník zvaný Kuntuvdi, vtrhol so svojou hordou na tverskú zem, ktorú zamýšľal podrobiť a utvoriť tu vlastný chanát. Cisár vtedy prisľúbil Ingvarovi, že mu pomôže poraziť stepný kmeň len čo potlačia povstanie a splní tak svoj prvotný záväzok.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Vtedy už povstalci prišli o veľkú časť svojich území. Vzbúrenú šľachtu cisár Zdzisław porazil a vyháňal nepoddajných grófov zo svojich hradov, ktoré potom zabral a trestal každého, kto sa odmietal podrobiť vláde kráľa Ingvara. Poliaci chtiví boja si počíňali akoby sa bili za vlastnú vec a nie za cudzieho kráľa. Tak čoskoro povstalci prišli o množstvo pevností a prijali víťazstvo kráľa Ingvara.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Divokí stepní jazdci sa prehnali tverským krajom, nestretali sa s veľkým odporom, keďže bol kráľ Ingvar zamestnaný bojmi s rebelmi aj z Tveru väčšina mužov odišla bojovať do kráľovho vojska. Kráľovstvo sužované povstaním bolo pre kočovných bojovníkov ľahkou korisťou a kým bola rebélia potlačená mali Tver vo svojej moci. Keď sa Ingvar konečne vysporiadal so šľachtou náhlil sa Tver oslobodiť, no sila jeho vojska sa stepnej armáde nemohla rovnať.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Skôr než sa mu podarilo dôjsť do Tveru skrížilo mu cesto nomádske vojsko a musel s nimi zviesť bitku, ktorá by iste skončila nešťastne, keby včas neprišli poľské posily. Keď Zdzisław dorazil na miesto bitky uvidel tú skazu ingvarovho vojska. V zúfalom pokuse o obranu sa haličsko-volyňské vojsko stiesnené do jedného zhluku snažilo odraziť dobiedzajúcich stepných jazdcov. Tí ako osy krúžili dookola a z konských sediel kropili protivníka dažďom šípov. Keď sa však objavilo poľské vojsko vyslobodilo spojenca z tej zúfalej situácie.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Keď bolo zrejmé, že bitka skončí porážkou otočili stepní jazdci svoje kone a chvátali aby čo najrýchlejšie unikli protivníkovi. Vtedy sa Ingvar so Zdzisławom rozdelili a každý sa vydal opačným smerom, aby čo najskôr vyhnali zvyšky nepriateľských bojovníkov z kráľovstva a oslobodili obsadené tvrdze. Nepriateľ sa však nehodlal vzdať tak ľahko a po tom ako sa náčelník dozvedel, že sa poľské vojsko od Ingvara oddelilo a ten ostal osamotený odhodlal sa na ďalší útok. Po druhý krát zabránil Zdzisław skaze, keď v poslednej chvíli prišiel Ingvarovi na pomoc. Postaral sa však tentokrát Zdzisław aby nikto z nepriateľov z bitky neunikol. Pri ústupe hnala poľská jazda protivníka ako najrýchlejšie vládala a pobila na hlavu celú stepnú armádu. Ničivá porážka bola zároveň mementom pre ostatné východné kmene, že sa neradno s poľským cisárom dostať do sporu.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Tverským víťazstvom cisár Zdzisław uspokojil túžby po bojovej sláve a vracal sa do Krakówa ako premožiteľ a neohrozený vojvodca. Započali pokojné roky, kedy sa Poľsko zveľaďovalo. Zmocňovanie a výstavba nových hradov odrážala prestíž a bohatstvo panovníka, ktorý medzitým vyčkával až jeho nastávajúca dozreje na vydaj. Keď ten čas konečne nastal, neženil sa Zdzisław už s princeznou cisára Svätej rímskej ríše, lež obyčajnou šľachtičnou. Cisár Bernhard zakončil svoju životnú púť v časoch kedy Zdzisław bojoval v Haliči a rozsypali sa tak nádeje, že sa jedného dňa stane zaťom mocného cisára. Rod Ezzonen smrťou Bernharda prišiel o cisársky trón a jeho niekdajšia prestíž ostane živená iba spomienkami. Zdzisław však nechcel porušiť to čo prisľúbil a tak aj napriek tomu všetkému rozhodol sa pojať mladú Gudrun za svoju manželku. Vtedy však ešte neznal, že tvár mladej šľachtičnej nepodobá sa tvári krásnej panny, no ohyzdia ju nepekné ústa, ktoré sa bude strániť poľúbiť. Trpko cisár oľutoval, že pred sobášom sa nestretol so svojou vyvolenou, no aby stál svojho slova riekol pred oltárom nakoniec svoje áno. Niekedy totiž aj žena ošklivá, môže byť manželkou lepšou ako najkrajšia panna pod slnkom.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Roku Pána 1244 pápež vyzval všetkých pravoverných kresťanov, aby sa v mene božom vypravili na východ a zviedli boj s pohanským kmeňom Nentsov. Viera kresťanská toho času posilňovala a pápež zamýšľal šíriť Božie slovo aj v odľahlých krajoch, ktoré sa doposiaľ zdali príliš zvdialené. Aj v Cisárstve poľskom žalo v tých časoch kresťanstvo veľký úspech. Po úmornom úsilí sa konečne podarilo úplne vykoreniť pohanstvo a krst prijali aj poslední litovskí pohania. Prastaré zvyky ustupovali a splývali s kresťanskými, alebo vymizli úplne a časom upadli do zabudnutia. Viac už poľský panovník na vlastnom území nemusel bojovať so spurnými pohanmi a aby vyplnil povinnosť, ktorá ho ako kresťanského vladára zaväzovala odpovedal súhlasne na pápežov list. Tým započali prípravy na cestu do ďalekého kraja Nentsov.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Na jar roku Pána 1245 križiacke vojská putovali do ďalekých, nevľúdnych krajov aby medzi vzdorovitých pohanov mečom priniesli vieru v Krista. Zdzisław pochodoval na čele vojska čítajúceho vyše štrnásťtisíc mužov, netušiac čo ho čaká. Obok cesty stojaci kňazi kropili kráčajúcich bojovníkov svätenou vodou a žehnali im na ďalekú cestu. Dlhé zástupy bojovníkov pochodovali pod hrdo vlajúcimi bieločervenými prapormi. Sotva niekto vtedy tušil, aké kruté časy nastanú v drsných krajoch ďalekého, drsného severu.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


V nedobrom čase sa vojsko vydávalo na sever, s prichádzajúcou zimou boli dni čoraz chladnejšie a denného svetla ubúdalo. Kruté neskoro jesenné dažde akoby nemali konca. Ťažkým blatom sa brodilo vojsko a cesta utekala príliš pomaly. Čoskoro dážď vystriedal prvý sneh a prišiel krutý mráz. Zima tak tuhá, akú snáď nikto z bojovníkov cisára Zdzisława jakživ nezažil. Keď konečne dorazili na územie Nentsov, bol december a mrazy tak tuhé, že sa pred nimi mnohí bojovníci nedokázali uchrániť. Najhoršie bolo prečkať noci, keď vojsko nebolo v pohybe a snažilo sa zahriať pri nachytro rozložených vatrách. Aj napriek nevľúdnemu počasiu sa Zdzisław odhodlal obležať Hlynov. Nevodilo sa však poľským križiakom dobre. Krutá zima a húževnatý odpor obrancov stáli cisárske vojsko množstvo životov. Poliaci mreli ako muchy a čoskoro sa slávne vojsko zmenšilo o polovicu. Hlynov nakoniec padol a Zdzisław sa aj napriek varovaniu svojich veliteľov vydal ďalej na sever, kde mal zámer podporiť černigovských križiakov. Než však tuhá zima ustúpila a mrazy poľavili ostala z veľkého vojska sotva tisícka bojovníkov. Poniektorí našli smrť na bojisku, no viac bolo takých ktorých pochovali surové mrazy. Žialil cisár Zdzisław nad tým nešťastím a ešte väšmi si za vinu dával, že to bol on, kto hnal svojich verných druhov do náručia nešťastia. Po tých ťažkých stratách sám prikázal aby sa vojsko vypravilo k návratu. Zúbožený zostatok veľkej armády sa tak dal na pochod hneď ako bolo počasie vľúdnejšie. Každý chcel z toho pekelného miesta čo najskôr odísť a navrátiť sa domov.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Hranice cisárstva prekročilo vojsko, ktoré ničím nepripomínalo tú slávnu armádu, ktorá ho pred mesiacmi opúšťala. V posmutnelých tvárach vojakov bolo vidieť sklamanie a zúfalstvo. Dokonca sa zdalo, že aj kedysi hrdé prapory akoby vlali posmutnele a skleslo. Snáď to však len bolo z príčiny slabého vetra. Tuhou zimou pokorený Zdzisław sa niesol v konskom sedle v čele vojska a zadumane premýšľal nad tou smutnou výpravou. Pochopil, že možno zvíťaziť nad ľudským protivníkom, no len ťažko sa dá zvíťaziť nad všemocnou prírodou. Možno sa práve Boh rozhodol pokoriť pýchu hrdého Zdzisława a zoslal mu do cesty túto ťažkú skúšku.
Čas zahojil rany a bôľ nad stratou svojho vojska čoskoro prešiel. Cisár započal s výstavbou nových hradov a zmocňovaním tých, ktoré priamo prináležali jeho panstvu. Pokladnica sa plnila zlatom z prosperujúcich poľských dŕžav teda bolo dukátov na nové stavby nadostač. Nezamýšľal viac návrat na sever lež usiloval obnoviť svoje vojsko a posilňovať cisárske dŕžavy. Bolestivá rana, ktorú vo výprave Zdzisław utŕžil však nepoškodila jeho moc. Hoc bolo cisárske vojsko priveľmi oslabené dokázal vďaka svojej autorite ustáť ťažke časy. Ba dokonca sa mu v tých kolísavých dobách podarilo presadiť právo cisár odňať šľachtický titul bez toho aby sa spytoval svojej rady.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Čoskoro cisárovná porodila princa Zbigniewa čo cisára ešte väčšmi potešilo. Piastovský rod získal dediča, ktorý snáď jedného dňa po otcovi prevezme žezlo a bude vládnuť múdro a spravodlivo.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Koncom leta roku Pána 1248 sa rozozvučali víťazné famfáry, ktoré oznamovali zdarný koniec krížovej výpravy. Pokorený náčelník Nentsov musel prijať krst a nechať taktiež pokrstiť svoj ľud. Kresťanský meč opäť preťal vzdorujúce otepy pohanstva a vyviedol ľud Nentsov z tmárskej temnoty. Zdzisława dobré správy potešili, no nedokázal svoju myseľ pozbaviť trpkých spomienok na nešťastné ťaženie. Sužovalo ho, že nedosiahol úspech no dopustil aby zbytočne zhynulo toľké množstvo jeho bojovníkov. Túžil vykonať niečo, čím by svoj nezdar napravil.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

Uživatelský avatar
Ilmarinen
Nadrotmistr
Nadrotmistr
Příspěvky: 234
Registrován: 21 čer 2016, 13:50

Re: Pod krídlami Piastovskej orlice

Příspěvek od Ilmarinen » 28 kvě 2019, 05:36

XIX. Ako Zdzisław porazil Nórov a dobyl Halič

Nešťastná anabáza poľských vojsk z krížovej výpravy trápila cisára Zdzisława natoľko, že stále častejšie pomýšľal na nejaký čin, ktorým by neúspech vyvážil. Túžil sa zaskvieť a ukázať svetu svoju oddanosť kresťanskej viere. Príležitosť sa naskytla, keď pápež exkomunikoval nórskeho kráľa Tryggveho, za to že sa vyzradila jeho podpora nájazdov islandských pohanov. Trestom najvyšším tak pápež postavil kráľa Tryggveho mimo právo a pod zámienkou spravodlivého strestania kacíra Zdzisław získal zámienku k vojne.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Nórsky kráľ ostal samotný a musel teraz čeliť viacerým protivníkom. Okrem Poliakov totiž jeho exkomunikáciu využili aj iní. Zdisław vpadol na nórsku zem, no keď sa dopočul správy o nepriateľskom vojsku plieniacom neďaleko zmenil svoj zámer a prikázal dohnaď protivníka a stretnúť sa s ním na bojovom poli. Dostihol Nórov a v Bitke o Heide im uštedril ťažkú porážku. Po prehratej bitke ustupovalo do Jutska a odtiaľ ďalej na sever.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Zdzisław neprenasledoval unikajúcich Nórov no vydal sa do Holstenu, kraja susediaceho s Pomoranskom a bojoval, kým pod svoju moc nezískal Kiel, mesto Lauenborg a biskupstvo Segeberg. Mnohí obrancovia len s nevôľou bojovali za svojho hriešneho kráľa. Zaväzovala ich však povinnosť slúžiť svojmu pánovi v dobrom i zlom a tak museli pozdvihnúť meče na obranu proti votrelcom a brániť svoje panstvá.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Holsten onedlho padol a ocitol sa v úplnej moci poľského nepriateľa. Keď sa na blízku znovu objavila nórska armáda vydal sa Zdzisław rovnakým smerom, aby jej uštedril ďalšiu porážku. Po druhý krát na rovnakom mieste stáli Nóri zoči voči poľskej presile a márne dúfali v zázrak, ktorý by im doprial víťazstva.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Nabudení úspechom a presvedčení o svojej prevahe vypravil sa Zdzisław na ostrov Sjaeland. Zdecimované nórske vojsko sa viac do istej porážky nepúšťalo. Hlúpe je veriť v neistý zázrak a posielať svojich mužov na istú smrť. Pochopil to konečne aj kráľ Tryggve a stiahol sa so zbytkom vojska do nórskych hôr. Cisár Zdzisław sa nepúšťal do nehostinných krajov. Bohaté a slávne mesto Kodaň, bolo dostatočne vzácnym cieľom. Múry chýrnej Kodane neodolali a brány mesta sa otvorili pred dobyvateľmi. Zdisławovi však kodaňské víťazstvo nestačilo a čoskoro dobyl Roskilde. Kráľ Tryggve len nečinne prijímal tie plané správy. Keď konečne dorazil posol s ponukou mieru, bez otáľania na poľské podmienky pristúpil. Ťažko si vydýchol kráľ Tryggve, keď konečne poľské vojská opustili jeho zem. Bolo dokonané, neubránil sa, no okrem toho, že utrpela jeho prestíž zachoval veľkosť svojho panstva netknutú. Starosti si však robil zo zbortených sídel a zbiedačených miest kadiaľ sa poľská čvarga prehnala. Zdzisław dosiahol, po čom jeho srdce túžilo. Uspokojil svoju žízeň, ktorú nenaplnil križiackou výpravou.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Kým bol na výprave porodila cisárovná druhé dieťa, princeznú Jolantu, teda mal Zdzisław ďalší dôvod na radosť. Náhlil sa do Krakówa aby sa vytešil z dieťaťa a uľavil utrmácanému telu. Nezotrval však v miery dlho. Po tom čo sa jeho poplatník haličsko-volyňský kráľ vzdal kresťanstva a prijal Mohamedovo učenie rozhneval sa Zdzisław a hodlal kacíra strestať.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


So vznešeným cieľom oslobodiť kresťanský ľud od vlády mohamedána vpadol Zdzisław na haličskú zem. Nenarazil tu na silný odpor, keďže kráľ Davyd v rovnakom čase zvádzal boje so Svätou rímskou ríšou. To Uhorský kráľ získal múdrym sobášom úrodné kraje v Zakarpatí a túžil rozšíriť svoje panstvo o prastaré mesto Kyjev.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Predsa sa čoskoro objavilo vojsko kráľa Davyda. Pri Ľvove sa pokúsil odvrátiť pohromu, proti poľskej posile však nebol úspešný. Nevedno, čo zamýšľal kráľ Davyd, no neslávne jeho vojsko dopadlo. Teraz porazení bojovníci ustupovali na východ a ponechali Halič svojmu osudu. Kým cisár udatne bojoval cisárovna porodila druhého syna Michała, nemal teda ochotu ostávať na Haliči pridlho.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Hnal preto svojich vojakov do boja a sám sa vystavoval nebezpečiu keď chvátal v čele predných radov. Nepotrvalo dlho a poľské vojsko stálo pred múrmi Ľvova. Mesto zatvorilo brány a posádka sa horúčkovito pripravovala na poľský útok. Mocno duneli ťažké skaly dopadajúce na ľvovské hradby. Obrancovia tŕpli v záštite mocných múrov a modlili sa za svoju spásu. Veliteľ obrannej posádky však domietal vydať mesto do rúk nepriateľa a pobádal svojich vojakov k odvahe. Po prvý krát sa Poliaci vyrútili v ústrety mestskej bráne no dážď šípov a skál z hradieb ich zahnala k ústupu. Druhý útok bol opatrnejší a formácia tlačiaca baranidlo sa krytá štítmi dostala až pred bránu. Veliteľ povzbudzoval obliehateľov, ktorí pohybmi v pred a vzad narážali baranidlom do statnej brány. Ťažké kamene dopadali na štítovú strechu a tí čo štíty držali len so zaťatými zubami znášali tvrdé rany na svoje paže. Keď obrancovia začali liať vriaci olej mnohí padli v ukrutných bolestiach k nohám svojich druhov. Poniektorí sa v panike rozhodli zutekať, no väčšinu z nich si našli šípy obrancov a smrti aj tak neunikli. Poliaci však vytrvali a čoskoro brána začala prašťať pod mocnými údermi baranidla. Keď konečne povolila vrútili sa s mocným krikom do útrob mesta a zbesilo bojovali pokým nedosiahli víťazstva. Kyjev bol pokorený a Zdzisław so vztýčenou hlavou postupoval ďalej na Zaslaw. Tu sa nestretli s tak tvrdým odporom ako tomu bolo v Ľvove. Aj tu cisár dosiahol víťazstva a kráľ Davyd s tiesňou v srdci prijímal nedobré správy. Nenašiel v Alahovi ochranu a spásu. Porážka bola neodvratná a aby zastavil ďalšie krviprelievanie žiadal pokorne o mier.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Kráľ Davyd po haličskej porážke žil ešte niekoľko rokov, pokým si pre neho neprišla smrť. Nevzdal sa viery v Alaha a do svojich posledných dní žil v mrzutosti a zatrpknutosti. Na trón po jeho smrti nastúpil jeho najstarší syn Gavriil, ktorý však neprijal moslimskú vieru, lež ostal verný Bohu kresťanskému. Mladý vladár však na trón nastúpil v ťažkých časoch, kedy nad oslabeným kráľovstvom ako Damoklov meč visela hrozba z východu.
Krakovský dvor sa v tých časoch tešil z narodenia tretieho princa Mateusza a Zdzisław neohrozene zmocňoval svoju ríšu. Čoskoro však opäť bude hľadieť k východu, chystať zbroj a ostriť Szczerbiec aby zmnohonásobil slávu svojho mena a slávu Poľského cisárstva.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

Uživatelský avatar
Atlantis
18. Plukovník
18. Plukovník
Příspěvky: 4707
Registrován: 08 říj 2006, 12:25
Bydliště: Praha
Kontaktovat uživatele:

Re: Pod krídlami Piastovskej orlice

Příspěvek od Atlantis » 28 kvě 2019, 18:52

Hele, konec se Ti blíží, já myslím, že bys na závěr tu SŘŘ měl na tu férovku vyzvat. Polsko žije v míru už velmi dlouho, nárůst populace musel být značný, Tvoje centrální moc je značná, tzn. můžeš povolat IMO fakt velkou armádu, co by už mohla něco dokázat.
Oklamat, zmást, překvapit
("Stonewall" Jackson)

Uživatelský avatar
Ilmarinen
Nadrotmistr
Nadrotmistr
Příspěvky: 234
Registrován: 21 čer 2016, 13:50

Re: Pod krídlami Piastovskej orlice

Příspěvek od Ilmarinen » 28 kvě 2019, 19:17

A vieš, že som na Teba myslel, vyhovel tvojej požiadavke a už sa tak stalo :D . Síce sa medzitým veci trošku skomplikovali a nebude to hneď, ale bude aj vojna so SRR.

Cizinec
Podplukovník
Podplukovník
Příspěvky: 3524
Registrován: 24 črc 2007, 21:10
Bydliště: Frei Stadt Hultschin, hlavní město Rzeczipospolite Prajzke

Re: Pod krídlami Piastovskej orlice

Příspěvek od Cizinec » 29 kvě 2019, 17:45

Nu, tak to jsem zvědav. ?:D
SOMUA měla dvě verze - model "standart" s poklopem a model "kabrio" bez poklopu.

Dekl je ve skutečnosti Dekl.

šedá eminence na dvoře Obodritského Cara

(Fórové hry, kterých jsem se zúčastnil.)
Admirál de Étranger, Francouzské císařské loďstvo (Trafalgar 1805)
rytíř Johannes von Ausländer, prozatímní regent Sicilského království (Byzanc 1214)
Luigi Mario Forestiero, Il primo ministro del Regno d'Italia (Německo 1866)
Generál von Ausländer st., velitel 51.rezervní divize, hrdina od města Ypres (1915)
Generál von Ausländer ml., velitel 22.tankové divize, hrdina od Krymu (1942)
očekává další nasazení do bitevní vřavy

Hotentotenpotentatentanteatentäter

Uživatelský avatar
Ilmarinen
Nadrotmistr
Nadrotmistr
Příspěvky: 234
Registrován: 21 čer 2016, 13:50

Re: Pod krídlami Piastovskej orlice

Příspěvek od Ilmarinen » 31 kvě 2019, 05:31

XX. O tom aké nešťastie sa cisárovi Zdzisławovi prihodilo, ako získal Volyň a čelil pohanskému vpádu

Po poľskej porážke a smrti kráľa Davyda sa Haličsko-volyňnské kráľovstvo borilo s vlastnou slabosťou. Mladý kráľ Gavriil, hoc by aj bol čo ako dobrým vladárom nedokázal obstáť v krušných časoch. Vratkú nestabilitu kráľovstva využil chán Koza z Terteroby, vpadol na Volyň a poľahky zdolal neskúseného Gavriila. Ten ponížene žiadal o uchovanie svojej vlády výmenou za oddanú služby až do svojej poslednej hodiny. Cisár Zdzisław s neľúbosťou prijímal správy o rastúcej moci chána Kozu. Hoci kresťan, no stále to bol pre neho nomád z východu, ktorý sa mu predsa nesmel dorovnať. Jeho myseľ sa začala zapodievať myšlienkou ako pokoriť suseda a dokázať, že nie je hoden rovnať sa moci Cisárstva poľského.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Než sa však vypravil proti chánovi Kozovi, staral sa Zdzisław prihotoviť čo najlepšie svoje vojsko. Princ Zbigniew zakrátko vyrástol na muža a cisár mohol dvoru predstaviť svojho následníka. Vtedy pred prítomnou šľachtou vyslovil svoj zámer, čoskoro sa vydať znovu na východ a nechať bojovníkov chána Kozu okúsiť ostrie poľských mečov. Prisľúbil vziať do vojny svojho najstaršieho syna aby sa priučil vojenskému umeniu a ukázal, že je hodný koruny a nedokáže držať iba cisárske žezlo, no rovnako je jeho ruka istá aj keď drží meč.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Mladého princa Zbigniewa započal cisár hlbšie zasväcovať do umenia vládnutia a prizýval ho na všetky dôležité jednania. Zasadnutia cisárskej rady sa tak konali od toho času s jedným členom naviac. Hoci nemal princ právo hlasovať o prejednávaných otázkach, cisár Zdzisław bol presvedčený, že sa syn môže kadečomu priučiť. Koniec koncov veľmi mu záležalo aby po jeho smrti zdedil mocné panstvo, ktoré ak Boh dá ešte väčšmi zveľadí. Snažil sa teda všemocne nevyspytateľnej šľachte a cisárskej rade zamedziť oslabenie moci majestátu. Nie márne si však cisár Zdzisław vyslúžil prídomok Veľký. Jeho autorita narastala ruka v ruke so slávnymi činmi, ktoré vykonal. Čoskoro zdarne presadil právo cisára vypovedať vojnu bez potrebného súhlasu cisárskej rady. Mohol od tých čias slobodne rozhodnúť kam povedie svoje vojsko. Cisárska rada nemala viac právo svojim nesúhlasom zamedziť jeho zámeru.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Nikto mu tak nemohol podľa práva zabrániť aby vpadol do Terteroby a uštedril chanátu príučku, ktorá ho mala prinútiť skloniť sa pred Poľskom. Vhodná chvíľa nastala čoskoro, keď umrel chán Koza a panovania sa ujal jeho syn Aepak. Ten viedol život hriešny a uctieval mnohé zvyky z čias kedy jeho ľud ešte vyznával starú vieru. Neraz sa dopustil hany cirkevných autorít a čoskoro sa pre to dostal do sporu s pápežom. Ten strestal bezočivé chovanie mladého chána keď na neho uvalil kliatbu. Vtedy cisár Zdzisław s ušľachtilou zámienkou vyhlásil exkomunikovanému chánovi vojnu.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Povolal vojská zo svojich dŕžav a vpado spoločne s princom Zbigniewoml do chanátu. Zakrátko narazili na chánovo vojsko a zviedli bitku na ktorú cisárovi do konca jeho dní ostala nepekná pamiatka. Pozabudol, že s pribúdajúcimi rokmi ubúda bojovníkovi síl, zdatnosti a obratnosti, čo sa mu toho dňa vymstilo. Ako zvyčajne sa vrhal v predných šíkoch do boja a zo sedla koňa odrážal nepriateľské útoky. Spočiatku sa mu dobre vodilo. Šťastie ho však zanedlho opustilo. Príliš zamestnaný súbojom s bojovníkmi usilujúcimi zhodiť ho z koňa nevšimol si jazdca, ktorý sa proti nemu vyrútil so vspriamenou kopijou. V poslednej chvíli uzrel rútiaceho sa protivníka a hoci stihol na obranu nastrčiť svoj štít bol úder kopije tak mocný, že sa cisár neudržal v konskom sedle. Než sa Zdzisław z tvrdého pádu spamätal a postavil na nohy už sa proti nemu jazdec rútil znovu. Tentokrát však kopiju odhodil a tasil svoj meč. Posledné, čo cisár uvidel bola lesknúca sa čepeľ a následne v bolesti upadol tvárou do snehu. Mýlne si bojovníci mysleli, že sú cisárove dni spočítané. Na čas nastala na bojisku panika, no velenia sa ujal princ Zbigniew, ktorý bitku vybojoval a zahnal nepriateľa na ústup. Keď ten zavelil k ústupu náhlil sa princ k telu otca, zoskočil z koňa a ležiaceho nešťastníka prevrátil na chrbát. Z rozťatej tváre sa rynula krv, no cisár stále dýchal. Rýchlo Zbigniew prikázal otca ošetriť. Podarilo sa ho zachrániť, no na tvári mu ostala nevábna spomienka na bitku, v ktorej skoro prišiel o to najvzácnejšie, o vlastný život.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Poľské vojsko verilo, že Boh drží ochrannú ruku nad ich veliteľom a jeho záchrana vniesla medzi bojovníkov novú nádej. Cisár neschopný boja trápil sa s boleťou, no prijímal to utrpenie statočne. Na čelo vojska sa postavil princ Zbigniew, ktorý rozkázal rozdeliť vojsko na tri diely. Takto podelené vojsko pustošilo a dobývalo pokým nedosiahlo konečného triumfu. Chán bol pokorený, no cisár Zdzisław trpko za víťazstvo zaplatil.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Rozmrzený nevedel po návrate do Krakówa nájsť pokoja. Tvár sa síce zhojila, no ostala skaličená natoľko, že musel nechať zhotoviť masku, ktorá by ten ošklivý zjav ukryla. V duši túžil pomnstiť svoje nešťastie. Zradiť však mierovú dohodu, ktorou sa zaviazal by na neho vrhlo príliš zlé svetlo. Zaprisahal sa však, že kým bude dýchať nenájde kľudu pokiaľ ešte raz neudrie na Terterobu.
Princ Zbigniew však na rozdiel od otca získal vo vojne slávu, ktorá mala presvedčiť poľský dvor o jeho schopnostiach. Osvedčil sa s mečom v ruke, čo nakoniec Zdzisława tešilo väčšmi ako samotné víťazstvo. Kým sa však naplní jeho čas chcel synovi nájsť vhodnú nevestu. Takú, ktorá by svojim pôvodom bola hodna stať sa cisárovnou. Nemusel sa obzerať ďaleko, no našiel takú v samotnom cisárstve. Toho času medzi poľskou šľachtou vynikol rod, ktorý nebol pôvodom z tunajších krajov. Lord Beorn z anglického rodu Godwinov získal sobášom grófstva v pobaltí a keďže na úkor svojich bratov prišiel o územia v Anglicku presídlil do Narvy. Čoskoro sa rod Godwinov v Pobaltí udomácnil natoľko, že si podrobil susedné grófstva a Beorn sa vyhlásil Estónskym kráľom. Prináležiac pod panstvo poľského cisára zveľaďoval a zmocňoval svoje kráľovstvo do času kým tragicky nezhynul. Zanechal po sebe jedinú dcéru Ealdgyth, ktorá v útlom veku zdedila otcove tituly. Zraniteľné kráľovstvo sa ocitlo v nebezpečenstve, kedy iné mocné rody túžili uzurpovať estónsku korunu. Tu Zdzisław uzrel príležitosť ako pre syna získať vhodnú nevestu a poskytnutím ochrany zamedziť svárom vlastnej šľachty. So zištných úmyslov tak zasnúbil princa Zbigniewa s princeznou Ealdgyth.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Ani sa nenazdal a v Terterobe sa naskytla príležitosť ako vykonať pomstu po ktorej tak lačnel. Porážka, ktorú uštedril chánovi Aepakovi oslabila jeho moc natoľko, že sa proti nemu postavil akýsi náčelník Kopti, ktorý chána zvrhol a sám sa vyhlásil novým vladárom. Vykázal poníženého Aepaka a začal vládnuť. Cisára Zdzisława viac nezaväzoval voči Terterobe žiadny prísľub, ba čo viac začal si u Koptiho nárokovať Volyň. Rozhnevaný toľkou trúfalosťou postavil sa chán Kopti na obranu svojho panstva.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Zdzisław lačný po odplate za svoje mrzké zranenie dostal konečne nesporný dôvod na výpravu a vtrhol na Volyňskú zem. Porazil chánovo vojsko a rozniesol na kopytách poľských koní tých čo sa postavili na vzdor. Zboril múry volyňských hradov a vydrancoval mnohé mestá . Márne boli snahy obrancov, ktorí neodvrátili besniace poľské vojsko. Dovtedy cisár Zdzisław plienil, kým sa chán Kopti nevzdal Volyne.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Napokon dosiahol Zdisław svojho zámeru a vykonal zamýšľanú pomstu. Čo však z toho, keď pri každom pohľade do zrkadla pripomenula mu znetvorená tvár jeho zlyhanie. Ako memento nosil pod maskou to šeredné znamenie, ktoré nezmizne hoci by aj pobil všetkých terterobských bojovníkov. Prijal teda ten boží trest a naučil sa s bremenom žiť. Čoskoro mal iné starosti, ktoré ho zamestnali natoľko, že nebolo času zaoberať sa malichernosťami. Roku Pána 1269 Cisárstvo poľské čelilo invázii pohanských Islanďanov, ktorí udreli so silou tak ohromnou, že sa jej sotva cisárske vojsko vyrovnalo. Hoci bol Island pod vládou nórskeho kráľa, uchovávali jeho vojvodovia pohanskú vieru a odvážnymi výbojmi rozšírili svoje panstvá na Jutský polostrov. Odmietali prijať kresťanskú vieru a v duchu starých severských zvykov podnikal lúpežné výpravy. Dosiahli sily, ktorej sa nedokázal nórsky kráľ postaviť ba dokonca pohanov tajne podporoval a nechal ich slobodne plieniť. Ponechával besniacich Islaďanov aby rozvracali kresťanské kráľovstvá, za čo ho pápež strestal kliatbou a vyobcovaním z cirkvi svätej. Trpko niesol nedávnu porážku od poľského vojska a presvedčil preto Islanďanov aby sa ta vypravili a vydrancovali majetné poľské mestá.
Po prvý krát sa drakkary objavili neďaleko Hamburgu a Islanďanom sa podarilo prelomiť obranu mesta. Skôr však než stihli svoje lode naplniť bohatstvom dorazilo cisárske vojsko. Zahnalo nepriateľa k ústupu a znemožnilo im návrat k lodiam. Tie následne poľskí vojaci podpálili a Islanďania museli pred presilou ustúpiť na sever do Jutska.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Poliaci sa nádejali, že porážka odradí vikingov od ďalšieho drancovania. Nádeje však zmarili správy o veľkom vojsku, ktoré sa vylodilo neďaleko Gdańska. Sila vikingského vojska bola podľa správ taká ohromná, že lode na ktorých priplávali nebolo možné spočítať a kotvili kam až oko dohliadlo. Samotný cisár netajil svoje rozčarovanie nad tou správou a ihneď sa náhlil aby Gdańsk pred lúpežnými pirátmi uchránil. Poliaci netušili, že útok na Hamburg bol vydarenou ľsťou islandského vojvodu, ktorý zamýšľal s hlavným vojskom vydrancovať bohatý Gdańsk. Vyslal do Hamburgu časť svojich bojovníkov aby zamestnali cisárske vojsko a sám sa s flotilou preplavil do Gdaňského zálivu. Mesto teraz muselo čeliť obliehaniu a cisár bol ďaleko na to aby obrancom pomohol.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Kým Zdzisław dorazil Gdańsk odolal obliehaniu a Islanďania drancovali a snažili sa odvážať cennosti do kotviacich lodí. Keď prišli správy o blížiacom sa cisárskom vojsku zorganizoval islandský veliteľ obranu a vyčkával kým sa zjaví nepriateľ. Netrvalo dlho a zem dunela pod kopytami poľských koní. Zjavili sa v diaľke bieločervené vlajky a poľské šíky zočiac Islanďanov začali zastavovať. Cisár organizoval vojsko k útoku a pripravoval sa na ťažký boj proti vyrovnanému súperovi. Pevne veril vo víťazstvo a obavy z porážky si nepripúšťal. Oddiely vikingov sledovali Poliakov a vyčkávali až sa ozve povel k útoku. Islandský veliteľ nečakal pokým sa poľské vojsko zoradí k útoku a dal znamenie svojim bojovníkom. Za trúbenia vojnových rohov sa vyrútili Severania proti Poliakom. Pradávno Poľsko čelilo nájazdom vikingov a spôsob ich boja súčasníci poznali iba z povestí a kníh. Zdzisław sa však nevyľakal hrozivo vyzerajúcich bojovníkov. Snažil sa svojich mužov pripraviť na mocný útok skôr než nepriateľ dobehne. Vyslal princa Zbigniewa s jazdou na krídlo aby vo vhodnej chvíli zaútočil. Sám velil strednému voju, no do čela vojska sa už nepostavil. Volyňská príhoda bola pre neho dostatočnou príučkou. Keď Islanďania dobehli na dostrel poľských lukov postupovali zomknutí v jednoliatej formácii krytej štítmi tak aby čo najviac znížili straty vlastných radov. Keď boli dosť blízko dal cisár rozkaz k útoku a započala krvavá pohroma. Toho zimného dňa prišli obidve vojská o množstvo bojovníkov. Zdarne však skončila a Poliaci hnali Islanďanov na západ aby im znemožnili únik po mori. Keď nepriateľa vytlačili usilovali o znovuzískanie Gdańsku, kde ostala posádka Islanďanov ktorá dobyté mesto bránila.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Neveľký počet obrancov nemohol Gdańsk udržať. Mesto bolo vyslobodené no Islanďania sa objavili znovu pred Hamburgom. Mocno útočili na oslabené mesto, až pokým neprerazili brány a nevybili si na prostom ľude hnev z predošlej porážky. Svojej krvilačnej náture neostali pohania nič dlžní. Toľko neprávosti a hrôzy čo učinili v Hamburgu Poliaci jakživ nevideli. Strašný bol pohľad na to peklo na zemi a kto ako mohol z mesta utekal aby unikol pohanskému vyčíňaniu. To rúhanie nemohlo ostať nepotrestané a tak cisár len čo získal Gdańsk náhlil sa aby zastavil pohanov v Hamburgu. Keď ta konečne dorazili s mrzutosťou hľadeli na ten pekelný výjav. Strach a zúfalosť v skrivených tvárach nespočetného množstva mŕtvol bol desivý. O to väčšmi túžili poľskí bojovníci pomstiť toľkú neprávosť. Hnaní vlastným hnevom dohnali pri Altone plienacich Severanov. Z veľkej armády, ktorej čelili pri Gdańsku ostala polovica, no stále to bol protivník, ktorého neradno podceniť.
Správy o hroznom počínaní Islanďanov sa šírili rýchlo. Rozčarovaný nespravodlivým konaním vtedy prisľúbil Zdzisławovi svoju pomoc Švédsky kráľ Håkan Smelý, ktorý mal samotný obavy, že v prípade víťazstva vojsko vikingov zamieri na sever a začne plieniť jeho kráľovstvo.
Ihneď ako dostihli Poliaci Islanďanov nevyčkávali na švédsku posilu. Túžba po odplate zvíťazila nad zvýšením vyhliadok na úspech. Zaslepení nenávisťou zviedli s nepriateľom krutú bitku v ktorej bojovali bez milosti a zľutovania. Možno práve hnev a odhodlanie dopomohli nakoniec Poliakom k veľkému víťazstvu, keď pobili väčšinu islandského vojska.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Porazený nepriateľ aby našiel spásu unikal až ďaleko do Nórska. Zdzisław sa však nevypravil vojsko prenasledovať, no vpadol do Jutska, kde sa spravodlivo mstil na islandských dŕžavách. Aj napriek veľkému hnevu však svojim bojovníkom zakázal činiť zverstá vlastné kacírskym pohanom a tých čo sa vzdali, ako aj ženy, deti a starcov Poliaci ušetrili. Islandský vojvoda Håvard viac útok proti Poliakom nepodnikol. Nevydal sa viac ani na poľské územie a prišiel okrem množstva bojovníkov aj o lode kotviace v Gdaňskom zálive. Cennosti, ktoré na ne z Gdańska naložil boli navrátené do mesta a lode rozborené aby poslúžili na opravu gdaňských domov a zahriali obyvateľov mesta v zimných časoch. Vpád pohanov bol zažehnaný a cisár si znovu vydobil slávne víťazstvo.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

Uživatelský avatar
Ilmarinen
Nadrotmistr
Nadrotmistr
Příspěvky: 234
Registrován: 21 čer 2016, 13:50

Re: Pod krídlami Piastovskej orlice

Příspěvek od Ilmarinen » 04 čer 2019, 05:18

XXI. Tanec smrti

Roku Pána 1272 počali sa Európou množiť správy o hrozivej nákaze, ktorá sa rýchlo šírila a prinášala skazu akú nikto nepamätal. Strašlivá pandémia čoskoro zahubila množstvo ľudí a neuchránili pred ňou ani mohutné hradby miest či hradov. Spočiatku si nikto na krakovskom dvore nepripúšťal, že choroba sa rýchlo rozšíri a Poľsko bude čeliť rovnakej katastrofe ako zvyšok Európy. Už na jeseň toho roku však prišli prvé správy o nakazených v západnom Pomoransku. V Uhrách, neďaleko hraníc už vymreli celé osady a nemoc čoskoro klopala na brány poľských miest. Čierna smrť ako ju ľudia pre jej hrozivú moc nazvaly sa vplížila aj do Poľska. V snahe vyhnúť sa hrozným následkom, o ktorých Zdzisław slýchal stále častejšie, prikázal zatvoriť brány miest a hradov. Ľudia sa stránili nákazených a tí v mukách umierali. Nikto nevedel prísť na pôvod toho nešťastia a nikto ani nevdel ako chorým pomôcť. Hrozivý bol pohľad na opuchnutých mrzákov, ktorí bezradne čakali kým ich utrpenie skončí nadobro. Pre nákazu stali sa odstrkovanými vyhnancami, s ktorými sa zdraví báli čo i len prehovoriť. Tí, ktorých doposiaľ nákaza obchádzala stránili sa chorých a zo strachu pred rovnakým osudom zatvárali dvere a idmietali pomôcť. Príkaz uzatvoriť brány miest sčasti uchránil obyvateľstvo za hradbami. No aj tu nebol život jednoduchý, rovnako ako v časoch vojenského obliehania muselo sa obyvateľstvo spoliehať iba na zásoby, ktoré sa rýchlo míňali.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Čoskoro Čierna smrť zaklepala aj na brány krakovské. Ľud z okolia, ktorý sa nakazil márne prosil aby im cisár pomohol a vyslobodil ich z utrpenia. Brány ostali zatvorené a Zdzisław len znepokojene hľadel z hradieb na tú spúšť. Strach zo smrti, ktorá číhala kdekoľvek, spôsoboval bezohľadnosť voči nakazeným. Pozabudlo sa na kresťanskú povinnosť pomáhať blížnym a každý sa staral aby uchránil v prvom rade seba samého. Odvracali sa deti od rodičov, či bratia od sestier. Niekde nemal mŕtvych už ani kto pochovať. Ak sa aj z prirodzenej lásky príbuzní odhodlali pomôcť svojim blízkym čoskoro ich postretol rovnaký osud. Tam kde už nezostal nikto, kto by mŕtvych položil na posledný odpočinok podujali sa túto strašnú prácu vykonať tí, ktorých už choroba postihla a nemali čo stratiť.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Hrôzostrašný tanec Čiernej smrti vzal do svojho kola skoro celú Európu. Málo bolo miest, kdam ešte záhuba nevkročila. Poľské mestá čoskoro začali trpieť hladom. Zásob ubúdalo a nastal veľký hlad. Obchodníci nemali čo predávať, remeselníci nemali čo vyrábať a zlata do cisárskej pokladnice prestalo pribúdať. Nespokojné zástupy hromaždiace sa pred cisárskym palácom žiadali svojho vladára aby niečo vykonal. Ten sa pred ľudom neukrýval no snažil sa ho upokojiť. Naďalej však odmietal otvoriť brány a vpustiť do miest tú nezastaviteľnú pliagu.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Z toľkého zúfalstva sa hnev pospolitého ľudu obrátila proti Židom. Nenávisť podnecovaná vymyslenými príbehmi o tom ako Židia unášajú deti pre svoje krvavé obrady, ako zneužívajú nešťastné časy a priživujú sa na zúfalých kresťanoch zmocňovala zlosť. Vlastnú beznádej ľud pretavil do hnevu a vybíjal si zlosť na Židoch. Obviňovaní z toho, že sú pôvodcami nešťastia čelili neustálym útokom a hrozivým pogromom. Cisár prikázal okamžite zastaviť to šialenstvo. Akoby umierania nebolo málo. Presviedčal ľudí, aby neodvracali hlavu od Boha a nekonali proti kresťanskej morálke. Zdôvodňoval, že samotní Židia umierajú na mor rovnako ako ktokoľvek iný a teda je vylúčené, že by skazu spôsobili oni. Podarilo sa mu presvedčiť krakovského biskupa, ktorý z pozície svojej vážnosti kázal aby ľudia neobracali svoj hnev proti Židom, ktorí trpia rovnako ako ostatní. Podarilo sa zastaviť besnenie, no zúfalstvo neprestávalo. Nevysvetliteľný pôvod pandémie posilňoval ľudí v presvedčení, že je to božia rana za hriešny život. Kázania o tom ako Boh trestá úpadok a hriechuplný život zneli z úst kňazov stále častejšie. Oddelení od okolitého sveta potácali sa mešťania v zúfalstve a prežívali zo dňa na deň. Uchránení múrmi miest, no trpiaci hladom sa beznádejne potulovali po uliciach, alebo zatvorení vo svojich domoch nečinne vyčkávali. Mnohé mestá už zužitkovali všetky zásoby. Zoslabnutý ľud podliehal chorobám a mrel rovnako ako tí nešťastníci na druhej strane hradieb. Nešťastie sa nevyhlo ani cisárskej rodine. Akoby nešťastia nebolo málo umrela čoskoro na následky hladu a slabosti cisárovná.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Hlad mučil všetkých, pospolitý ľud ako aj cisára s rodinou. I navzdor tomu však Zdzisław stále odmietal otvoriť brány. Skľúčený sa trápil nad stratou manželky a sám priveľmi zoslabol. Zármutok ešte väčšmi unavoval jeho dušu a telo. Prežil svoju manželku len o niekoľko mesiacov. Zosmutnelý a vysilený umiera a necháva v tých ťažkých časoch bremeno vlády na svojom najtaršom synovi Zbigniewovi. Trpiaci ľud opustil cisár, ktorý Poľsko spravoval spravodlivo a vďaka svojej odvahe zmocnil jeho silu. Nedokázal však zvíťaziť nad hrozivou Čiernou smrťou, ktorá aj po jeho smrti zostala neviditeľným vládcom Poľska.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti
Naposledy upravil(a) Ilmarinen dne 04 čer 2019, 06:52, celkem upraveno 1 x.

Uživatelský avatar
Josif
Štábní rotmistr
Štábní rotmistr
Příspěvky: 307
Registrován: 03 čer 2015, 20:16
Bydliště: Moskva Rudé náměstí Kreml

Re: Pod krídlami Piastovskej orlice

Příspěvek od Josif » 04 čer 2019, 06:21

To je divné ale nejdou obrázky :?
Tento podpis byl smazán, protože porušoval pravidla tohoto fóra. Neprodleně nahlaste autora tohoto podpisu administrátorovi.

Uživatelský avatar
Ilmarinen
Nadrotmistr
Nadrotmistr
Příspěvky: 234
Registrován: 21 čer 2016, 13:50

Re: Pod krídlami Piastovskej orlice

Příspěvek od Ilmarinen » 04 čer 2019, 06:45

Skúšal som to tri krát nahrať a furt to akosi nefunguje. Dávam to na obvyklý https://postimages.org/ a akosi to nefunguje. Skúsim na to ešte pozrieť.

EDIT: No žiaľ nefunguje to, nerozumiem tomu. Skúsil som štvrtý krát zmazať celý album a nahrať nanovo a stále to nezobrazuje. Možno je nejaký problém s postimage a v priebehu dňa to bude fungovať ináč netuším čo s tým môže byť. Ostatné obrázky mám nahraté tak isto tam a zobrazuje ich normálne. Nemôže to byť tým, že už tam mám príliš veľa obrázkov? Nemáte s tým niekto skúsenosť?

EDIT: Tak už to zobrazuje. Zrejme to bol problém na strane postimage

Uživatelský avatar
Ilmarinen
Nadrotmistr
Nadrotmistr
Příspěvky: 234
Registrován: 21 čer 2016, 13:50

Re: Pod krídlami Piastovskej orlice

Příspěvek od Ilmarinen » 10 čer 2019, 06:27

Zbigniew I


XXII. Nekorunovaný cisár

Ťažké časy sužovali Poľsko aj po smrti cisára Zdzisława. Mor neustupoval a spľundroval krajinu horšie ako vojna. Pekelný výjav zúbožneného cisárstva mnohí považovali za znamenie skorého konca sveta. Zbigniew, ktorý zasadol na trón po otcovej smrti nemohol rovnako ako jeho otec vykonať nič čo by tú skazu zastavilo. Brány miest naďalej ostávali zatvorené a cisár v domnení, že tak uchráni ich obyvateľstvo pred morovou ranou vyčkával. To nečinné čakanie bolo neznesiteľné. Ako dlho ešte bude mor zúriť? Kedy nastane tomu utrpeniu koniec? Obete si skoro vybral aj hladomor, ktorý čoskoro v uzavretých mestách začal mocno zúriť. Samotná cisárska rodina trpela nedostatkom a princovia slabli a chorľaveli.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Roku Pána 1277 konečne Čierna smrť z Európy začala ustupovať. Hlboko zasiahla a otriasla mnohými kráľovstvami. Len zťažka sa život vracal k obvyklosti. Častokrát úplne vyľudnené osady pustli, nemal kto obrábať polia a navrátiť svet k predošlému životu. Hoc uchránená pred morovou nákazou, nešťastiu sa nevyhla ani cisárska rodina. Vyhladovaní a zoslabnutí princovia sa nedokázali uchrániť obvyklej horúčke a Zbigniew v krátkom čase prišiel o obidvoch bratov. Osamel a jedinou oporou stala sa mu sestra Jolanta.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Na jeseň morová epidémia načisto ustala. Mŕtvi spočinuli v zemi a nebolo viac chorých, ktorí by predstavovali nebezpečie ďalšej nákazy. Po dlhých mesiacoch útrap si cisárstvo mohlo vydýchnuť. Brány miest sa opäť otvorili no sotva sa niekto mohol radovať. Snáď nebolo v celom cisárstve jedinej rodiny, ktorá by neprišla o niekoho blízkeho. Zruinovaný kraj bolo treba oživiť, zabudnúť na útrapy a snažiť sa navrátiť k obvyklému životu. Zbigniew pochoval bratov a hoci ho morila žalosť započal sa starať o panovnícke záležitosti.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Keďže stále nebol korunovaný vyslal do Ríma posolstvo v ktorom pápeža žiadal aby sa unúval prísť do Krakówa, požehnať ho a nasadiť mu cisársku korunu. Nechcel však pápež iba tak mladého Piasta korunovať, no uložil si podmienku po splnení ktorej tak sľubil učiniť. Žiadal Zbigniewa aby sa stal jeho mečom a strestal exkomunikovaného chorvátskeho kráľa. Vraj až keď tak vykoná, nasadí na jeho hlavu korunu cisársku. Neukrýval Zbigniew sklamanie nad požiadavkou, ktorú sa zdráhal splniť. Čo však mal učiniť aby pápež splnil čo po ňom žiadal? Vzdať sa pápežskej korunovácie by ohrozilo jeho majestát, čo by zaiste oslabilo jeho úctu medzi šľachtou. Pristal teda na pápežovu žiadosť, no nezvolal vojsko ihneď. Cisárska pokladnica bola skoro pustá a vojsko morovou epidémiou zdecimované. Rozhodol sa teda Zbigniew vyčkávať na vhodnejšie časy.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Kým sa pripravoval na ťaženie do Chorvátska dospela estónska kráľovna Ealdgyth vhodného veku na vydaj a teda Zbigniew usporiadal skromný sobáš, ktorý však bol na hony vzdialený od veľkolepých svadobných hostín z čias kedy cisárstvo rozkvitalo a všetkého bolo nadostač.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Krížová výprava, ktorú čoskoro pápež vyhlásil zdala sa byť vhodnou príležitosťou ako si získať zásluhy a možno presvedčiť pápeža aby upustil od svojej pôvodnej požiadavky. Neotáľal preto Zdzisław s odpoveďou a prisľúbil, že splní svoju kresťanskú povinnosť.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Naďalej s útokom na Chorvátsko vyčkával. Zdarne síce postavil cisárstvo na nohy a život v ríši sa pomaly vrátil k zvyčajnému, no cisár nemyslel, že by bolo múdre teraz opustiť Kraków. Keď sa ale na hranici objavili grécke vojská, ktoré vstúpili do vojny po boku Chorvátska, musel Zbigniew konať. Povolal narýchlo bojovníkov na obranu Krakówa. Gréci však zámer cisára vyzvedeli a po správe o početne väčšom vojsku mieriacom na obranu mesta zmenili svoje úmysly. Obrátili vojsko a vracali sa do Chorvátska. Bojovníci zvolaní na obranu Krakówa čoskoro dorazili a vtedy sa Zbigniew rozhodol, že nebude viac vyčkávať a vytiahne do boja proti Chorvátom. Dukáty sa do cisárskej pokladnice stále kotúľali pomaly a teda nepovolal na výpravu celé svoje vojsko.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Vpadol do Chorvátska s poltuctom tisícky svojich bojovníkov a práve v čase keď obliehal Križevci započala vyhlásená krížová výprava do Trácie. Skôr než však pôjde bojovať za vieru katolícku chcel splniť svoj záväzok a vydať sa na križiacku výpravu ako korunovaný cisár.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Dobre sa Poliakom spočiatku vodilo, zdalo sa, že výprava bude úspešná a cisár dosiahne svoj zámer. Zanedlho však dostal Zbigniew trpkú príučku. Postupujúcemu vojsku skrížila cestu chorvátska výprava, ktorú kráľ vyslal aby votrelca odrazil. Neskoro zočili prichádzajúceho nepriateľa, ktorý pritiahol s vojskom prevyšujúcim to poľské. Nesotávalo nič iné, len zotrvať a pokúsiť sa čestne postaviť presile.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Strach bolo vidieť v očiach Zbigniewových bojovníkov. Iba málokto veril, že sa dokážu presile ubrániť, no na ústup bolo neskoro. Obchádzal vojvodca svojich vojakov aby im dodal odvahy. Nachytro vydával príkazy a pripravoval obranu proti rýchlo sa blížiacemu nepriateľovi. V tesnom zhluku muž vedľa muža stáli v obrannom postoji a vyčkávali na útok. Vedeli, že toho dňa bojujú za holé životy a úpenlivo sa modlili aby im Boh doprial vyviaznuť z tej nešťastnej bitky živý. S veľkou silou udrelo chorvátske vojsko na poľských obrancov. Čoskoro protivníka obkľúčili a útočili z každej strany. Útoky prichádzajúce zo všetkých smerov sa len zťažka dali úspešne odrážať. Obrana sa však držala statočne a zomknutí bojovníci dokázali dlho držať rady. Zbigniew pobádal svojich vojakov k odvahe a sám sa mečom oháňal čo mu sily stačili. Odvaha doteraz nechýbala žiadnemu z piastovských panovníkov a inak tomu nebolo ani u Zbigniewa. Túžba prežiť ho hnala k tomu aby vytrval. Tlak nepriateľa však bol úmorný a boj proti presile únavný. Keď vo svojej blízkosti zočil jedného z nepriateľských veliteľov odhodlal sa Zbigniew k útoku v nádeji, že zlomí chorvátsku húževnatosť. Prebil sa až k veliteľovi, ktorý medzitým prišiel o svojho koňa. Úbohe zviera skončilo pri útoku napichnuté na poľskú kopiju a v agónii teraz obďaleč ležalo medzi padlými bojovníkmi. Zbigniewa ovládol hnev z tej zúfalej situácie. Kam len pozrel videl, že je jeho vojsko zatláčané a nedokáže dlho udržať nepriateľský útok. V návale zlosti dostal toľko sily, že jeho rýchle údery boli akoby odrazu mocnejšie. Mlátil mečom zbesilo do nepriateľských štítov až sa dostal priamo k veliteľovi. Ten sa zúrivému útoku nedokázal dlho brániť a ocitol sa čoskoro zranený na zemi. Určite by toho dňa prišiel o život, keby sa akurát proti Poliakom nevyrútil nový útok a Zbigniew musel rýchlo so zvyškom vojska ustúpiť. V panike, ktorá na bojisku vznikla sa dali Poliaci na ústup. Hnaní nepriateľom rýchlo ustupovali až pokým neprešli na uhorskú zem. Tu konečne mohli vydýchnuť a spomaliť. Porazený Zbigniew prikázal rozložiť tábor a vyčkať kým vojsko naberie nových síl. Tešiť ho aspoň mohla správa, že sa pár mesiacov po jeho odchode narodil princ Janusz. Chorvátska porážka ho však trápila o to väčšmi, že nevidel vyhliadky na úspech a ak pápež nebude zhovievavý nekorunuje ho cisárom.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Hnev a zúfalstvo lomcovali jeho mysľou, no spamätal sa a začal premýšľať nad svojou situáciou. Aby Chorvátov porazil, musel by povolať na pomoc ďalšie posily. Jeho vojsko by sotva stačilo zvíťaziť a žiadať o pomoc vazalov by v tom momente nebolo múdre. Predsa len príliš krehká bola jeho vláda bez koruny na hlave. Odhodlal sa preto dohodnúť s Chorvátskym kráľom a žiadal ho o biely mier. Philippos Trpimirović pristal na poľský návrh a súhlasil s koncom vojny. Pápež sa však koncu vojny nepotešil. Neukrýval rozčarovanie nad počínaním Zbigniewa a odmietal ho pre nedodržaný sľub korunovať. Ten sa teda vypravil spoločne s križiakmi do Trácie aby presvedčil o svojej oddanosti kresťanskej viere a snáď presvedčil pápeža k milosrdnosti.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


So zbytkom vojska spojil sa s križiakmi mieriacimi na východ až došli do Trácie. Tu dlho a ťažko bojovali až Zbigniew ochorel. Neznesiteľné bolesti, zvracanie a horúčka trápila panovníka natoľko až nevládal vstať z lôžka. Márne sa mu pokúšali pomôcť, bol príliš slabý a telo nedokázalo s chorobou zápasiť. Keď tušil, že neunikne smrti prikázal vojsku navrátiť sa do Poľska a ochraňovať jeho jediného syna pokým nedospeje pre cisársky trón. Na jar roku Pána 1282 umiera nekorunovaný cisár Zbigniew. Unikol morovej nákaze aj hladomoru aby nakoniec predsa umrel chorý, bezvládne pripútaný na lôžko. Za krátke obdobie svojej vlády nezískal slávu ani nezmnožil poľské dŕžavy. Umrel slabý, chorý a nešťastný. Nikdy neuzrie svojho syna, ktorý ostal poslednou mužskou nádejou Piastovcov. Pred Poľskom tak stáli ťažké časy dlhého medzivládia.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

Uživatelský avatar
Ilmarinen
Nadrotmistr
Nadrotmistr
Příspěvky: 234
Registrován: 21 čer 2016, 13:50

Re: Pod krídlami Piastovskej orlice

Příspěvek od Ilmarinen » 14 čer 2019, 07:01

Janusz I Veľký


XXIII. Roky medzivládia

Nešťastná smrť cisára Zbigniewa uvrhla Poľsko do neistého obdobia medzivládia. Princ Janusz prišiel o otca bez toho aby ho vôbec uzrel a keďže sotva prišiel na svet vlády nad cisárstvom sa ujala jeho stryná Jolanta. Osud je častokrát vrtkavý a Zbigniewovi nebolo dopriate umrieť ako korunovanému cisárovi. Rozpačitý tak bol aj samotný pohreb panovníka, ktorý nebol vôbec tak pompézny ako býval zvykom. Teraz sa Poľsko ocitlo vo vratkých časoch, ktoré mohli jeho nepriatelia kedykoľvek využiť. Šľachta, posmelená smrťou cisára dúfala v slabosť cisárovnej regentky a tak sa rozhodla pre seba nárokovať práva, ktoré by jej dali možnosť ovplyvňovať politiku cisárstva a oslabili do budúcna moc panovníka.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Prvé mesiace medzivládia sa Jolanta usilovala utíšiť nespokojnosť šľachty pochlebovaním a sľubmi, ktoré zdali sa byť spočiatku účinné. Keď však vojvodovia nedostali to čo bolo prisľúbené nespokojnosť narastala. Dopomohlo vtedy Jolante konečné víťazstvo križiakov v Trácii a vyplatená bohatá odmena za Zbigniewove služby svätému stolcu. V cisárskej pokladnici tak odrazu bolo dostatok zlata aby zapchalo ústa nespokojnej šľachte. Tých čo neuspokojilo iba zlato, tým udelila regentka tituly a s pocitom vlastnej dôležitosti a váženosti prestali sa veľmoži domáhať väčších práv.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Nespokojnosť v radoch vlastnej šľachty však onedlho vystriedala hrozba spoza hraníc. Akýsi rytier Sviatoslav Radoslavovič, pôvodom z Haliča nechcel sa uspokojiť s tým, že jeho rodný kraj ocitol sa pod vládou poľských pánov. Rozčarovaný pridal sa kedysi k rádu Templárov aby nemusel slúžiť poľskému cisárovi a dávno túžil vyrvať svoju domovinu z pazúrov nenávidených Lechov. Teraz po rokoch služby, keď zdobil slávu a vážnosť zatúžil opustiť svätý rád a naplniť svoje túžby. S nárokom na haličsko-volyňskú korunu vydal sa so svojimi prívržencami biť sa za slobodu svojho ľudu. A veruže bojovníkov, ktorí sa pripojili k jeho vojsku nebolo málo.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Správy o veľkej armáde chystajúcej sa bojovať o Halič rýchlo prišli na krakovský dvor. Jolanta nevyčkávala kým sa nepriateľ objaví na hraniciach no prikázala do Krakówa zvolať čo najskôr cisárske vojská. Vojsko malo byť pripravené tak aby odrazilo nepriasteľa skôr, než dosiahne akéhokoľvek úspechu.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Sviatoslav dlho putoval Svätou ríšou než prešiel uhorskou hranicou a vpadol na Halič. Z Krakówa sa ihneď po tých správach dalo na cestu dvadsaťtisícové vojsko, ktoré malo nárokovateľa zastaviť a ubrániť Halič.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


V Bitke o Butsk stretli sa roku Pána 1287 poľské vojská s armádou rytiera Sviatoslava. V ťažkom letnom vzduchu pochodovalo poľské vojsko a keď mali nepriateľa nadohľad zastavili sa a rozostavili podľa príkazov svojich veliteľov. Sviatoslav hľadel do diaľky na protivníka no presily sa nevyľakal. Dôveroval svojim skúsenostiam, ktoré za roky služby Templárskemu rádu získal. Cválal popred svoje vojsko a posmeľoval bojovníkov, zatiaľ čo Poliaci vyčkávali obďaleč na pokyn k útoku. Nepotrvalo dlho a obidve vojská pochodovali v ústrety. Júlové sparno nútilo bojovníkov šetriť sily a tak sa armády k sebe približovali pomaly. Keď konečne došlo k stretu snažili sa predné šíky obidvoch vojsk rozbiť protivníkove rady. Štítmi na seba tlačili bojovníci v prvých radoch a spoza nich sa halapartňami snažili ich spolubojovníci udierať na hlavy nepriateľa. Na otvorenom poli však malo početnejšie poľské vojsko výhodu. Silno tlačili soka až sa im podarilo rozohnať jeho dovtedy pevné rady. Osamotené skupinky sa potom márne snažili ubrániť prevahe. Keď nepriateľské vojsko začalo ustupovať s hrmotom sa na neho vyrútila poľská jazda a dorážala sťa sršne na brániaceho sa nepriateľa. Pri ústupe sa jazdcom podarilo skrížiť cestu jednému z nepriateľských veliteľov, ktorý sa snažil hnať svojho koňa na pokraj jeho síl. Keď ho však poľskí jazdci doháňali vedel, že ťažko unikne. Hoc sa snažil pätami mocno narážať do konských slabín vystrašené zviera nedokázalo cválať rýchlejšie. Vtedy už boli z obidvoch strán jazdci na jeho úrovni. Jeden z nich upustil štít aby sa v cvale zmocnil uzdy prenasledovaného. Veliteľ zápasil s rukami, ktoré sa mu všemožne snažili vytrhnúť uzdu z rúk až na chrbte ucítil mocnú ranu. To ho palcátom ovalil druhý jazdec, ranu vďaka mocnému brneniu ustál no na nachvíľu stratil kontrolu nad uzdou. Vtedy ju poľský jazdec uchmatol a začal obidva kone prudko brzdiť. Bol koniec, a nádej na únik nadobro zmarená.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Rytier Sviatoslav však so zbytkom vojska unikol. Dlho potom cisárske vojsko prenasledovalo nepriateľa, ktorý ako lovcami štvaný kanec unikal a nemal kľudu. S Poliakmi v pätách bola každá zastávka na prenocovanie či napojenie koní nebezpečná. Nakoniec predsa Sviatoslav musel čeliť prepadu. Keď ho vojsko dohnalo pri Chmilnyku či chcel či nechcel musel sa mu postaviť. Preveliká bola radosť po triumfe nad nepriateľom, keď sa bojovníkom podarilo dokonca zahubiť samotného Sviatoslava. Nedosiahol svojho zámeru, no miesto toho v rodnej zemi našiel hrdinskú smrť. Bil sa do posledného dychu a radšej položil život akoby mal žiť s tou potupnou porážkou.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Ubránilo sa tak Poľsko Sviatoslavovmu vpádu, no nemožno spoliehať na jeden triumf a zaspať na vavrínoch. Pokiaľ na trón neusadne právoplatný dedič koruny je žiadané byť ostražitý a ubrániť celistvosť cisárstva za každú cenu. Zjednala preto Jolanta zásnuby synovca s dcérou uhorského kráľa. Princezná Terezia zdala sa byť vhodnou snúbenicou a uhorský kráľ mal sa stať zárukou ochrany do času kým Janusz nedospeje na korunu.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


S Uhorskom po boku tak prečkalo Poľsko neisté časy medzivládia a Janusz konečne dospel v muža. Rovnako ako jeho otec však pre korunováciu musel splniť pápežovu podmienku, ktorý žiadal skárať exkomunikovaného novgorodského grófa. Novgorod, starobylné mesto, o ktorom sa svojho času vyprávali mnohé legendy nepredstavovalo však už nebezpečenstvo ako v časoch dávno minulých. Vybledol lesk niekdajšej slávy a rovnako upadla aj jeho moc. Tak ako oslabla moc niekdajšieho rurikovského panstva, tak oslabli aj starobylé múry slávneho mesta. Pápežova požiadavka zdala sa byť Januszovi preto jednoduchá. Prisľúbil trestnú výpravu do Novgorodu a ihneď prikázal chystať vojsko na odchod.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Vyrazil so svojou družinou aby pokoril brány novgorodské. Keď však zvedi priniesli správy o zámere grófa Karla napadnúť hrad Narva zmenil Janusz plány. So svojimi jazdcami chvátal aby dohnal nepriateľa skôr než vkročí na poľské územie. Hrmotným cvalom uháňali až mali nepriateľa na dohľad. Menšie vojsko grófa Karla nepredstavovalo pre Poliakov nebezpečenstvo a tak dal Janusz pokyn na rýchly útok. Jazda sklopila kopije k útoku a popohnala kone do rýchleho cvalu. Trsy trávy odletovali od konských kopýt a zem dunela, novgorodskí bojovníci sa rýchlo snažili zaujať obranné postavenie a vyčkávali až jazda dorazí bližšie. Pripravení vztýčiť kopije pred poľské kone odratávali vzdialenosť a čakali na vhodný moment. Než však Poliaci dorazili bližšie zočili ďalších jazdcov blížiacich sa z opačného smeru. Janusz rozdelil svoje vojsko skôr než zaútočil a časti jazdcov prikázal obísť nepozorovane nepriateľa a zaútočiť z opačnej strany. Než gróf Karl preskupil obranu vrhol sa Janusz na obrancov snažiacich sa v rýchlosti odraziť nečakaný útok. Poliaci nešetrili nikoho, pobili aj tých, ktorí sa v zúfalstve vydali na útek. Grófovi sa z bojiska podarilo zázrakom uniknúť no prišiel o celé svoje vojsko a ostávalo mu len spoliehať, že sa Novgorod poľskému obliehaniu ubráni. Po nyenskom víťazstve odcválali Poliaci pred hradby novgorodské. Tu mesto obliehali kým sa Novgoroďania vládali brániť. Keď obrana poľavila mocno udieral Janusz chýrnym Szczerbcom na novgorodskú bránu pokiaľ sa obliehatelia nevzdali a nevydali mesto Poliakom. Tak slávne skončila výprava do Novgorodu a Januszove prvé víťazné ťaženie.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Vyplnil teda mladý Piast pápežskú požiadavku a ten na jeho hlavu vsadil svätú korunu cisársku. Roku Pána 1298 s požehnaním božím usadol cisár Janusz na poľský trón a započal vládnuť.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Dobre spravovala Poľsko v čase medzivládia princezná Jolanta, Janusz prvé roky nepodnikol žiadne vojenské ťaženie no pokračoval v posilňovaní svojich hradov. Keďže Poľsku nehrozilo žiadne nebezpečenstvo cisárstvo prospelovalo. Roku Pána 1300 nechal usporiadať dojednaný sobáš s uhorskou princeznou a o tri roky sa dočkal syna, keď cisárovná porodila princa Andrzeja. Vtedy ešte Poľsko čakalo niekoľko pokojných rokov než sa cisár Janusz vydal na výpravu, ktorá mu priniesla veľkej slávy.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

Uživatelský avatar
Atlantis
18. Plukovník
18. Plukovník
Příspěvky: 4707
Registrován: 08 říj 2006, 12:25
Bydliště: Praha
Kontaktovat uživatele:

Re: Pod krídlami Piastovskej orlice

Příspěvek od Atlantis » 14 čer 2019, 08:29

Tak on pomalu ani neusedne na trůn, ještě není ani korunován, a už má přídomek Veliký? Jak jako?
Oklamat, zmást, překvapit
("Stonewall" Jackson)

Uživatelský avatar
Ilmarinen
Nadrotmistr
Nadrotmistr
Příspěvky: 234
Registrován: 21 čer 2016, 13:50

Re: Pod krídlami Piastovskej orlice

Příspěvek od Ilmarinen » 14 čer 2019, 08:34

To zato, že už uvádzam meno panovníka aj s prídomkom hneď od začiatku (už mám panovníka odohratého dokonca). Ten samozrejme získa už čoskoro.

Cizinec
Podplukovník
Podplukovník
Příspěvky: 3524
Registrován: 24 črc 2007, 21:10
Bydliště: Frei Stadt Hultschin, hlavní město Rzeczipospolite Prajzke

Re: Pod krídlami Piastovskej orlice

Příspěvek od Cizinec » 14 čer 2019, 21:34

Atlantis píše:
14 čer 2019, 08:29
Tak on pomalu ani neusedne na trůn, ještě není ani korunován, a už má přídomek Veliký? Jak jako?
Je to marchr. No... Možná MARCHR! ?;)

(Obama taky dostal nobelovku krátce po zvolení...)
SOMUA měla dvě verze - model "standart" s poklopem a model "kabrio" bez poklopu.

Dekl je ve skutečnosti Dekl.

šedá eminence na dvoře Obodritského Cara

(Fórové hry, kterých jsem se zúčastnil.)
Admirál de Étranger, Francouzské císařské loďstvo (Trafalgar 1805)
rytíř Johannes von Ausländer, prozatímní regent Sicilského království (Byzanc 1214)
Luigi Mario Forestiero, Il primo ministro del Regno d'Italia (Německo 1866)
Generál von Ausländer st., velitel 51.rezervní divize, hrdina od města Ypres (1915)
Generál von Ausländer ml., velitel 22.tankové divize, hrdina od Krymu (1942)
očekává další nasazení do bitevní vřavy

Hotentotenpotentatentanteatentäter

Odpovědět

Zpět na „Reporty/AAR z Crusader Kings II“