Pod krídlami Piastovskej orlice

Reporty nebo-li AAR z Crusader Kings II.

Moderátoři: Atlantis, martas3, Vals, Phoenix

Uživatelský avatar
Ilmarinen
Rotmistr
Rotmistr
Příspěvky: 179
Registrován: 21 čer 2016, 13:50

Re: Pod krídlami Piastovskej orlice

Příspěvek od Ilmarinen » 14 kvě 2019, 10:54

Zdzisław má iba osem, takže nás čaká obdobie medzivládia :(

Vzrásť moc, to myslíš vzrásť prestíž? To žiaľ neviem. Vzbúril sa Sliezsky vojvoda spolu s pomoranským a pridal sa aj pruský. Títo traja mali vcelku veľkú silu, ale ustál som to. Dôvod vzbury bolo zvýšenie moci rady, takže v prípade víťazstva veru neviem čo všetko okrem prestíže získaš. Predpokladám ale, že sa iba zachová status quo.

Uživatelský avatar
Atlantis
18. Plukovník
18. Plukovník
Příspěvky: 4685
Registrován: 08 říj 2006, 12:25
Bydliště: Praha
Kontaktovat uživatele:

Re: Pod krídlami Piastovskej orlice

Příspěvek od Atlantis » 15 kvě 2019, 06:09

Ještě víc omezit moc rady? :D Aneb absolutismus, náš cíl :salute:
Oklamat, zmást, překvapit
("Stonewall" Jackson)

Uživatelský avatar
Ilmarinen
Rotmistr
Rotmistr
Příspěvky: 179
Registrován: 21 čer 2016, 13:50

Re: Pod krídlami Piastovskej orlice

Příspěvek od Ilmarinen » 15 kvě 2019, 06:45

No práve, kvôli tomu bola tá vojna. Sliezsky vojvoda požadoval pre radu väčšiu moc, čo som samozrejme neakceptoval.

No pomaličky sa snažím zvýšovať právomoci panovníka, ešte zostáva aby rada schválila, že môžem slobodne odvolávať tituly. Ak sa toto podarí potom sa môžem pokúšať presadiť vyhlasovanie vojen bez súhlasu rady a to už bude cesta k absolutizmu kratšia :D

Uživatelský avatar
Atlantis
18. Plukovník
18. Plukovník
Příspěvky: 4685
Registrován: 08 říj 2006, 12:25
Bydliště: Praha
Kontaktovat uživatele:

Re: Pod krídlami Piastovskej orlice

Příspěvek od Atlantis » 16 kvě 2019, 21:48

Takže jestli to dobře chápu, víc omezit radu přímo už asi nejde? Resp. nejsem si jist, jestli jsi mě pochopil - Tvý odpůrci v radě chtěli její posílení na úkor panovníka a vyvolali proti Tobě povstání. Ty jsi je smetl, tzn. v radě teď vlastně neexistuje nějaká slušnější opozice - v té chvíli by logicky mělo dojít k dalšímu oslabení moci rady na úkor panovníka, který nad ní triumfoval a ne jen k obnovení statusu quo.

Jde vlastně dosáhnout ještě něčeho více, než co jsi zmínil?

Jinak se těším na regenství :salute:
Oklamat, zmást, překvapit
("Stonewall" Jackson)

Uživatelský avatar
Ilmarinen
Rotmistr
Rotmistr
Příspěvky: 179
Registrován: 21 čer 2016, 13:50

Re: Pod krídlami Piastovskej orlice

Příspěvek od Ilmarinen » 17 kvě 2019, 04:58

V ponuke/tabuľke zákonov sa čo najviac v sekcii council laws snažím obmedziť právo rady na rozhodovanie v konkrétnych oblastiach ako odoberanie titulov, uväznenie, udeľovanie titulov, popravy atď.. Postupom času sa mi podarilo s predošlými panovníkmi pretlačiť v rade právo panovníka učiniť väčšinu týchto rozhodnutí bez súhlasu rady. To sa však nepáčilo Sliezskemu vojvodovi, ktorý vyvolal ozbrojené povstanie za to, aby rada mala opäť právo rozhodovať tam, kde ho stratila. Opozícia v rade samozrejme existuje, pretože povstal len jeden z jej členov, ktorý sa rozhodol presadiť svoje požiadavky vojensky. Keďže však vojnu prehral, panovník si svoje práva ubránil a ostalo teda zachované status quo.

Uživatelský avatar
Ilmarinen
Rotmistr
Rotmistr
Příspěvky: 179
Registrován: 21 čer 2016, 13:50

Re: Pod krídlami Piastovskej orlice

Příspěvek od Ilmarinen » 23 kvě 2019, 05:35

Zdzisław I Veľký


XVII. Zápas o cisársku korunu

Po nečakanej otcovej smrti zdedil cisársku korunu osemročný Zdzisław. Ťažké boli prvé roky regentskej vlády, na jednej strane hrozilo nebezpečie od šľachty bažiacej po väčšej moci na úkor mladého panovníka. Na druhej strane započal snovať zradu najmladší brat mŕtveho cisára Jan. Ten zatúžil po moci a titule cisárskom. Ťažko niesol, že zostal po bratovej smrti odsunutý do úzadia. Dúfal, že sa stane regentom mladého princa a zamýšľal vtedy odstrániť synovca z cisárskeho trónu. Lež nestalo sa tak a za vládcu regenta bol zvolený veľkopoľský vojvoda. O to trpkejšie Jan niesol tú potupu a nechcel prijať tak neslávny osud. Jeho ambície boli vysoké a tak začal spriadať plány ako synovca o korunu pripraviť a zasadnúť na poľský trón.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Poľsko bolo za tých čias zraniteľnejšie ako kedykoľvek predtým. Nespokojné hlasy šľachty sa aspoň z časti darilo umlčať zlatom z cisárskej pokladnice no obavy zo vzbury sužovali cisársku radu každým dňom. Ambiciózni vojvodovia túžili obmedziť cisársku moc a hlasnejšie sa ozývali aj pohania z Litvy. Tu síce kresťanská misia prinášala ovocie, no stále bolo mnoho tých, ktorí lpeli na starých bohoch. Po smrti cisára Michała ostalo Poľsko osamotené a potreba nájsť spojencov, ktorí by poskytli posilu v ťažkých časoch bola žiadaná. Chorvátsko sa stále morilo vo vojne a navyše kráľ Zvonimir nemal príliš ochotu bratať sa s mladým Piastovcom. Svojich starostí mal vrchovate a kým Poľsku vládne regentská vláda nebolo cisárstvo pre neho viac zaujímavým spojencom. Tak sa po rokoch nepekne Trpimirovićovci odvrátili od Piastov, ktorí im nie jeden krát pomohli. Vhodný spojenec sa predsa našiel. Od synovca sa neodvártil uhorský kráľ Árpád, ktorý obnovil s Poľskom spojenectvo a prisľúbil v časoch najhorších vyslať na pomoc svoje vojsko.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Neisté roky medzivládia v zime roku Pána 1224 ešte väčšmi sťažila ukrutná nákaza tuberkulózy, ktorá sa plíživo šírila krajom. Keď nákaza dosiahla svojimi pazúrmi do blízkosti cisárskeho mesta, prišiel príkaz zatvoriť brány. V obležení neviditeľného no o to zákernejšieho nepriateľa sa snažili Krakovania prečkať než nákaza pominie. Brány mesta sa otvárali len zriedkakedy a tí čo chceli mesto opustiť, alebo boli na prizvanie vpustení museli podstúpiť dôkladné prezretie mestkými felčiarmi.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Suchoty morili poľský ľud a choroba kosila čo jej prišlo do cesty bez rozdielu stavu. Umieral ľud poddaný no rovnako umierali aj šľachtici. Smrť nerobí rozdiely a vezme so sebou koho si zaumieni. Tak napodiv neviditeľný nepriateľ napokon dopomohol cisárstvu umlčať nespokojnú šľachtu. Nikto sa totiž v tých zlých časoch neodvážil pustiť do vojny. Hlasy nespokojencov, zaujatých starosťami s umierajúcimi poddanými či členmi vlastných rodín pomaly utíchli. Ešte väčšmi šľachtu od vojny s cisárom odradilo, keď sa mladý Zdzisław zasnúbil s Gudrun, najmladšou dcérou cisára Svätej rímskej ríše. Hoc zásnuby nespečatili spojenectvom musela šľachta rátať s možnou podporou Svätej ríše a nik sa veru neodvážil svoju neľúbosť pretaviť do vojny. Meče tak ostali v pochvách a šľachta postupne zmĺkla.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Keď po troch rokoch konečne suchoty ustúpili Poľsko sa konečne mohlo zotaviť z ťažkých rokov. Brány Krakówa sa opäť otvorili a mesto ožilo obvyklým ruchom. Všemohúci držal po celý čas nad cisárom ochrannú ruku, mladý Zdzisław prežil bez ujmy a zákerná choroba ho obišla.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Nepotrvalo však dolho a Poľsko prišlo o uhorského spojenca. So smrťou kráľa Árpáda zakončil sa ten pre obidve panstvá priaznivý zväzok a Poľsko osamelo. Nevedno, či sa možno na cisára Svätej ríše spoliehať, no obavy zo šľachtickej vzbury v tých časoch pominuly. Kráľa Árpáda zhubila rovnako ako Zdisławovho otca pakostnica, zvaná medzi prostým ľudom aj chorobou šľachty. Tá totiž z pôvodu svojho stavu holdovala vyberaným jedlám a dobrému vínu, od ktorých im bruchá rástli a ich telá sa stávali neduživými.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Raku Pána 1229 nastal čas, kedy Zdzisław vstúpil rozhodným krokom do dospelosti a skončilo sa vratké obdobie medzivládia. Vtedy ešte väčšmi zmocnela nespokojnosť princa Jana, ktorý stále viac túžil pozbaviť sa svojho synovca a uchmatnúť cisársku korunu pre seba. Nepodarilo sa mu odstaviť Zdisława kým bol chlapcom, o to ťažšie to bude keď dospel v muža. Mladý Piastovec započal vládnuť, nebol však doposiaľ na cisára pomazaný. Stál totiž pred neľahkým rozhodnutím, ktoré mu predostrel pápež a hľadal cestu ako by bol aj vlk sýty aj ovca celá.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Keďže sa Bernhard, císár Svätej rímskej ríše, nepohodol s pápežom Silvestrom V na vzdor proti nemu vyhlásil vzdoropápežom remešského biskupa. Vzdoropápež nazval sa Innocentom a počal v ríši vykonávať to čo prináležalo pápežovi rímskemu. Veľmi sa rozhneval pápež Silvester i uvalil na cisára Bernharda kliatbu. Keď neskôr prišla žiadosť z Krakówa o korunováciu mladého cisára zmyslel si pápež Silvester, že využije mladého Poliaka pre svoju pomstu. Prisľúbil korunovať cisára iba ak sa ten za neho postaví a vypraví sa so svojim vojskom proti cisárovi Bernhardovi. Lámal si veru Zdzisław hlavu s tým, ako dosiahnuť korunovácie bez toho aby sa pustil do vojny s mocným súperom, ktorý naostatok mal sa mu stať rodinou. Nakoniec predsa zdarne presvedčil pápeža, aby ho korunoval a vojnu s cisárom Bernhardom nežiadal. Nemožno predsa kvôli cudzím sporom dobré vzťahy nivočiť a pohnevať si toho, kto mu svoju dcéru prisľúbil. Úprimne a pokorne Zdisław pápežovi Silvestrovi svoje úmysly vyjavil, ten jeho trápenie pochopil a upustil od svojej požiadavky. Tak na jeseň roku Pána 1230 prijal Zdzisław cisársku korunu z rúk pápeža Silvestra V a započal panovať s požehnaním božím.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Pridlho už váhal princ Jan a zamestnával sa spletitými plánmi na uskutočnenie svojich zámerov. Nekonal však tak aby ich čo najskôr dosiahol. Zdzisław bol korunovaný, to znižovalo jeho nároky na trón a posilňovalo moc synovca. Vedel, že ak chce svoje podlé plány uskutočniť nastala posledná chvíľa kedy tak môže učiniť. Počal hľadať podporu doma v Poľsku, ako aj za hranicami cisárstva. Opustil kraj a čoskoro prišli správy, že chystá vojsko, s ktorým zamýšľa udrieť na Kraków a vziať si to čo mu podľa jeho presvedčenia náleží. Nenechal sa však Zdzisław zastrašiť hrozbou a pripravený vyčkával na príchod zradného strýka.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Nepotrvalo dlho a z juhu pritiahlo vojsko s uzurpátorom v čele. Divil sa Zdzisław nad mocou samozvancovho vojska, no nevyľakal sa a vyslal poslov do okolitých dŕžav aby žiadal od svojich vazalov pomoc v boji. Sám si navliekol drátenú košeľu, nasadil prilbicu a pripásal meč aby bránil čo mu bohom daným právom prináleží. Zatvorili sa brány cisárskeho mesta a hradby vzdorovali nepriateľskému útoku až do momentu kým sa neobjavili posily. Tie na votrelcov zaútočili odzadu. Vtedy z krakovských brán vytiahol do boja Zdisław so svojim vojskom aby sa so strýkom porátal. Princ Jan vynikal v mnohých smeroch, no v bojových znalostiach zaostával. Chabý veliteľ je pre vojsko niekedy horšou skazou ako nízky počet bojovníkov. Na Kraków Jan neudrel s celým svojim vojskom, no časť bojovníkov vyslal, aby sa zmocnili bohatého mesta Gdańska. Jeho nerozumné rozhodnutie znamenalo porážku pred krakovskými bránami a musel sa teraz náhliť na sever aby ta dorazil skôr, než ho cisárske vojsko cestou doženie. Pri Gdańsku dohnal zvyšok svojho vojska, no to už mu bol Zdisław v pätách a tak nestihol mesto dobyť a pripraviť sa na obranu.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Vedomý si svojho zlyhania viac sa Jan do čela vojska nepostavil. Potupa ho trápila ešte viac po tom, čo nadobudol dojmu, že ho jeho vojsko pre tú nešťastnú prehru prestáva ctiť. Keďže sa však Jan vedel lepšie oháňať jazykom ako mečom, dokázal presvedčiť svojich bojovníkov, že nič nie je stratené a osud je v božích rukách. Do čela svojho vojska postavil najschopnejšieho zo svojich bojovníkov Jarosława, muža pôvodom z nízkej šľachty, rytiera nemajetného no v umení boja nad ostatných vynikajúceho. Sám z úzadia sledoval ako sa jeho vojsku vodí, no viac sa zbabelec do boja nepúšťal. Jarosław viedol vojsko v pevnej viere, že nad mladým cisárom zvíťazí, získa vyššieho titulu a zeme tak ako mu bol princ Jan prisľúbil. Toho chladného decembrového dňa sa pred bránami mesta Gdańsk stretli dve udatné armády, ktoré zviedli boj o cenu najvyššiu a to o korunu cisársku. Jarosław preukázal vskutku výborné schopnosti, keď jeho vojsko dlho odolávalo protivníkovi, ba malo niekoľkokrát na bojisku prevahu a tlačilo cisárskych udatne nazad. Hodný piastovského mena sa cisár Zdzisław odvážne postavil do čela vojska a bil sa ako lev až stanul tvárou v tvár Jarosławovi. Odvážni bojovníci si nakrátko pohľadeli do očí, tváre, ako aj štíty a šat potriesnené krvou boli neklamným znkom, že toho dňa obidvaja pobili mnoho bojovníkov. S vervou sa proti sebe vrhli aby skrížili svoje meče a podstúpili súboj na život a na smrť. Mladý cisár podedil po svojich predkoch nadanie pre boj, čo sa ukázalo už od detských čias kedy ešte šermoval dreveným mečom a učil sa techniky od najlepších šermiarskych majstrov. Hoci už prešiel prvým bojovým krstom na krakovských poliach nestál ešte v skutočnom súboji proti súperovi Jarosławovich kvalít. Mocné údery mečov dopadali s dunivým zvukom na štíty a rytieri hnaní každý vlastným cieľom bojovali s mocným odhodlaním. Čoskoro Zdzisław odhalil slabinu svojho soka, keď ten hnaný túžbou po víťazstve pozabúdal na ochranu svojich nôh. Vyčkal teda cisár na vhodnú príležitosť kedy sa opäť protivník pustí do útoku, prikrčil sa a pozdvihol štít nad hlavu tak aby zároveň zahalil nepriateľovi výhľad. Kým vykrýval údery Jarosławovho meča mocne vbodol svoj Szczerbiec nepriateľovi do nekrytého miesta, kde končil stehenný plát jeho brnenia. V ukrutnej bolesti sa Jarosław zvalil do snehu, upustil meč a snažil sa zastaviť prameň krvi rynúcej sa z rany na stehne. Nemal Zdzisław zľutovania nad pokoreným protivníkom, zaslepený bojovým hnevom vrazil svoj meč do ležiace nešťastníka a ukončil jeho trápenie. Keď padol veliteľ začalo Janovo vojsko ustpupovať. No ani to neprimälo Jana aby sa ujal velenia.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Čoskoro tak bitka skončila a Janov pokus získať cisársku korunu stroskotal. Jeho vojsko zložilo zbrane a nešťastník nestihol uniknúť. Isteže, skončil nakoniec v krakovskom zámku, no miesto trónnej sály a cisárskych komnát sa mu domovom stala chladná kobka a miesto vyberaných pokrmov sa musel živiť prostým chlebom a obyčajnou vodou.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

Uživatelský avatar
Ilmarinen
Rotmistr
Rotmistr
Příspěvky: 179
Registrován: 21 čer 2016, 13:50

Re: Pod krídlami Piastovskej orlice

Příspěvek od Ilmarinen » 24 kvě 2019, 05:45

XVIII. Ako Zdzisław Haličsko-volyňského kráľa svojim poplatníkom učinil a neslávne v križiackej výprave pochodil

Skôr než sa zhojili rany z vojny o korunu chystal sa cisár Zdzisław znovu do boja. Ctižiadosť a túžba rovnať sa svojim predkom hnali mladého panovníka aby nadobudol bojovej slávy. Aby predviedol silu poľského vojska a presvedčil o svojej odvahe vypravil sa na východ do Kráľovstva haličsko-volyňského. Tu zúrila vzbura šľachty proti vláde kráľa Ingvara, ktorý vládol kruto a nútil vazalov k vysokým daniam. Až kalich trpezlivosti pretiekol a šľachta proti nemu povstala. Kráľ Ingvar len horko ťažko odolával. Tu zočil Zdzisław výhodnú príležitosť pre svoj zámer a vpadol na oslabenú Halič.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Ako ničivá smršť prehnali sa poľské vojská haličským krajom. Votrelci hnaní vidinou rýchleho víťazstva pálili a drancovali hrady a mestá, ktorými prechádzali. Onedlho opanovali mnoho nepriateľských pevností a skrížili cestu vojsku kráľa Ingvara, ktoré sa pokúsilo zvrátiť pohromu. Nemohli sa však oslabení Halíčania rovnať Poliakom v sile vojska.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Pokonané Ingvarovo vojsko ustúpilo a poľská potopa sa ďalej valila takou silou, že čoskoro ovládla takmer celú Halič. Zúfalý Ingvar hromžil nad nešťastím a sám sa v čele vojska vydal na Zaslaw. No cisár Zdzisław nezamýšľal svojho protivníka zahubiť ale žiadal aby pred ním padol na kolená a stal sa jeho poplatníkom. Vyslal preto ku kráľovi posla a žiadal ho aby sa stretli na pláni pod bielym praporom. Ingvar samotný chcel zabrániť katastrofe a ušetriť život svojim bojovníkom ako aj sebe samému. Pod ťažobou situácie pristal teda na návrh a stretol sa s cisárom Zdzisławom aby vyslyšal jeho podmienky. Nevľúdny a sychravý februárový deň akoby zmocňoval Ingvarov pocit skľúčenosti. Havrany hlasno krákali a zdalo sa akoby sa posmievali nešťastnému kráľovi, keď kráčal naproti svojmu sokovi. I riekol vtedy Zdzisław Ingvarovi takto „Vítam ťa kráľ Ingvar a som potešený, že si nakoniec zvolil múdro a spasíš dnes množstvo životov, za čo ti určite bude tvoj poddaný ľud vďačný. Len sa prizri svojmu zúboženému vojsku a sám uvidíš, že by ti ďalší boj priniesol iba skazu a utrpenie. Príjmi odo mňa ponuku mieru a staň sa poľským poplatníkom, za čo ti veľkoriso prisľúbim skoncovať s povstaním, ktoré by zrejme inak skončilo zdarne a prinieslo ti ešte väčšiu pohromu. Dobre si premysli, ako sa rozhodneš a či pristúpiš na môj návrh.“ Cisár sa odmlčal a hľadiac na zamysleného Ingvara vyčkával na odpoveď. Porazený kráľ vedel, že nemá možnosť voľby ktorá by mu bola ku prospechu. Buď bude zle, alebo ešte horšie. S cisárom Zdzisławom by však mohol udržať svoje panstvo a hoc aj sa stane jeho poplatníkom, ostane mu koruna na hlave. Privolil teda na jeho návrh.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Ako Zdzisław prisľúbil tak aj vykonal. Vydal sa ďalej na východ aby vyrval územie z moci povstalcov a zachránil Ingvarovo kráľovstvo. Vojnu s Poľskom a šľachtické povstanie však využil akýsi stepný náčelník zvaný Kuntuvdi, vtrhol so svojou hordou na tverskú zem, ktorú zamýšľal podrobiť a utvoriť tu vlastný chanát. Cisár vtedy prisľúbil Ingvarovi, že mu pomôže poraziť stepný kmeň len čo potlačia povstanie a splní tak svoj prvotný záväzok.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Vtedy už povstalci prišli o veľkú časť svojich území. Vzbúrenú šľachtu cisár Zdzisław porazil a vyháňal nepoddajných grófov zo svojich hradov, ktoré potom zabral a trestal každého, kto sa odmietal podrobiť vláde kráľa Ingvara. Poliaci chtiví boja si počíňali akoby sa bili za vlastnú vec a nie za cudzieho kráľa. Tak čoskoro povstalci prišli o množstvo pevností a prijali víťazstvo kráľa Ingvara.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Divokí stepní jazdci sa prehnali tverským krajom, nestretali sa s veľkým odporom, keďže bol kráľ Ingvar zamestnaný bojmi s rebelmi aj z Tveru väčšina mužov odišla bojovať do kráľovho vojska. Kráľovstvo sužované povstaním bolo pre kočovných bojovníkov ľahkou korisťou a kým bola rebélia potlačená mali Tver vo svojej moci. Keď sa Ingvar konečne vysporiadal so šľachtou náhlil sa Tver oslobodiť, no sila jeho vojska sa stepnej armáde nemohla rovnať.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Skôr než sa mu podarilo dôjsť do Tveru skrížilo mu cesto nomádske vojsko a musel s nimi zviesť bitku, ktorá by iste skončila nešťastne, keby včas neprišli poľské posily. Keď Zdzisław dorazil na miesto bitky uvidel tú skazu ingvarovho vojska. V zúfalom pokuse o obranu sa haličsko-volyňské vojsko stiesnené do jedného zhluku snažilo odraziť dobiedzajúcich stepných jazdcov. Tí ako osy krúžili dookola a z konských sediel kropili protivníka dažďom šípov. Keď sa však objavilo poľské vojsko vyslobodilo spojenca z tej zúfalej situácie.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Keď bolo zrejmé, že bitka skončí porážkou otočili stepní jazdci svoje kone a chvátali aby čo najrýchlejšie unikli protivníkovi. Vtedy sa Ingvar so Zdzisławom rozdelili a každý sa vydal opačným smerom, aby čo najskôr vyhnali zvyšky nepriateľských bojovníkov z kráľovstva a oslobodili obsadené tvrdze. Nepriateľ sa však nehodlal vzdať tak ľahko a po tom ako sa náčelník dozvedel, že sa poľské vojsko od Ingvara oddelilo a ten ostal osamotený odhodlal sa na ďalší útok. Po druhý krát zabránil Zdzisław skaze, keď v poslednej chvíli prišiel Ingvarovi na pomoc. Postaral sa však tentokrát Zdzisław aby nikto z nepriateľov z bitky neunikol. Pri ústupe hnala poľská jazda protivníka ako najrýchlejšie vládala a pobila na hlavu celú stepnú armádu. Ničivá porážka bola zároveň mementom pre ostatné východné kmene, že sa neradno s poľským cisárom dostať do sporu.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Tverským víťazstvom cisár Zdzisław uspokojil túžby po bojovej sláve a vracal sa do Krakówa ako premožiteľ a neohrozený vojvodca. Započali pokojné roky, kedy sa Poľsko zveľaďovalo. Zmocňovanie a výstavba nových hradov odrážala prestíž a bohatstvo panovníka, ktorý medzitým vyčkával až jeho nastávajúca dozreje na vydaj. Keď ten čas konečne nastal, neženil sa Zdzisław už s princeznou cisára Svätej rímskej ríše, lež obyčajnou šľachtičnou. Cisár Bernhard zakončil svoju životnú púť v časoch kedy Zdzisław bojoval v Haliči a rozsypali sa tak nádeje, že sa jedného dňa stane zaťom mocného cisára. Rod Ezzonen smrťou Bernharda prišiel o cisársky trón a jeho niekdajšia prestíž ostane živená iba spomienkami. Zdzisław však nechcel porušiť to čo prisľúbil a tak aj napriek tomu všetkému rozhodol sa pojať mladú Gudrun za svoju manželku. Vtedy však ešte neznal, že tvár mladej šľachtičnej nepodobá sa tvári krásnej panny, no ohyzdia ju nepekné ústa, ktoré sa bude strániť poľúbiť. Trpko cisár oľutoval, že pred sobášom sa nestretol so svojou vyvolenou, no aby stál svojho slova riekol pred oltárom nakoniec svoje áno. Niekedy totiž aj žena ošklivá, môže byť manželkou lepšou ako najkrajšia panna pod slnkom.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Roku Pána 1244 pápež vyzval všetkých pravoverných kresťanov, aby sa v mene božom vypravili na východ a zviedli boj s pohanským kmeňom Nentsov. Viera kresťanská toho času posilňovala a pápež zamýšľal šíriť Božie slovo aj v odľahlých krajoch, ktoré sa doposiaľ zdali príliš zvdialené. Aj v Cisárstve poľskom žalo v tých časoch kresťanstvo veľký úspech. Po úmornom úsilí sa konečne podarilo úplne vykoreniť pohanstvo a krst prijali aj poslední litovskí pohania. Prastaré zvyky ustupovali a splývali s kresťanskými, alebo vymizli úplne a časom upadli do zabudnutia. Viac už poľský panovník na vlastnom území nemusel bojovať so spurnými pohanmi a aby vyplnil povinnosť, ktorá ho ako kresťanského vladára zaväzovala odpovedal súhlasne na pápežov list. Tým započali prípravy na cestu do ďalekého kraja Nentsov.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Na jar roku Pána 1245 križiacke vojská putovali do ďalekých, nevľúdnych krajov aby medzi vzdorovitých pohanov mečom priniesli vieru v Krista. Zdzisław pochodoval na čele vojska čítajúceho vyše štrnásťtisíc mužov, netušiac čo ho čaká. Obok cesty stojaci kňazi kropili kráčajúcich bojovníkov svätenou vodou a žehnali im na ďalekú cestu. Dlhé zástupy bojovníkov pochodovali pod hrdo vlajúcimi bieločervenými prapormi. Sotva niekto vtedy tušil, aké kruté časy nastanú v drsných krajoch ďalekého, drsného severu.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


V nedobrom čase sa vojsko vydávalo na sever, s prichádzajúcou zimou boli dni čoraz chladnejšie a denného svetla ubúdalo. Kruté neskoro jesenné dažde akoby nemali konca. Ťažkým blatom sa brodilo vojsko a cesta utekala príliš pomaly. Čoskoro dážď vystriedal prvý sneh a prišiel krutý mráz. Zima tak tuhá, akú snáď nikto z bojovníkov cisára Zdzisława jakživ nezažil. Keď konečne dorazili na územie Nentsov, bol december a mrazy tak tuhé, že sa pred nimi mnohí bojovníci nedokázali uchrániť. Najhoršie bolo prečkať noci, keď vojsko nebolo v pohybe a snažilo sa zahriať pri nachytro rozložených vatrách. Aj napriek nevľúdnemu počasiu sa Zdzisław odhodlal obležať Hlynov. Nevodilo sa však poľským križiakom dobre. Krutá zima a húževnatý odpor obrancov stáli cisárske vojsko množstvo životov. Poliaci mreli ako muchy a čoskoro sa slávne vojsko zmenšilo o polovicu. Hlynov nakoniec padol a Zdzisław sa aj napriek varovaniu svojich veliteľov vydal ďalej na sever, kde mal zámer podporiť černigovských križiakov. Než však tuhá zima ustúpila a mrazy poľavili ostala z veľkého vojska sotva tisícka bojovníkov. Poniektorí našli smrť na bojisku, no viac bolo takých ktorých pochovali surové mrazy. Žialil cisár Zdzisław nad tým nešťastím a ešte väšmi si za vinu dával, že to bol on, kto hnal svojich verných druhov do náručia nešťastia. Po tých ťažkých stratách sám prikázal aby sa vojsko vypravilo k návratu. Zúbožený zostatok veľkej armády sa tak dal na pochod hneď ako bolo počasie vľúdnejšie. Každý chcel z toho pekelného miesta čo najskôr odísť a navrátiť sa domov.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Hranice cisárstva prekročilo vojsko, ktoré ničím nepripomínalo tú slávnu armádu, ktorá ho pred mesiacmi opúšťala. V posmutnelých tvárach vojakov bolo vidieť sklamanie a zúfalstvo. Dokonca sa zdalo, že aj kedysi hrdé prapory akoby vlali posmutnele a skleslo. Snáď to však len bolo z príčiny slabého vetra. Tuhou zimou pokorený Zdzisław sa niesol v konskom sedle v čele vojska a zadumane premýšľal nad tou smutnou výpravou. Pochopil, že možno zvíťaziť nad ľudským protivníkom, no len ťažko sa dá zvíťaziť nad všemocnou prírodou. Možno sa práve Boh rozhodol pokoriť pýchu hrdého Zdzisława a zoslal mu do cesty túto ťažkú skúšku.
Čas zahojil rany a bôľ nad stratou svojho vojska čoskoro prešiel. Cisár započal s výstavbou nových hradov a zmocňovaním tých, ktoré priamo prináležali jeho panstvu. Pokladnica sa plnila zlatom z prosperujúcich poľských dŕžav teda bolo dukátov na nové stavby nadostač. Nezamýšľal viac návrat na sever lež usiloval obnoviť svoje vojsko a posilňovať cisárske dŕžavy. Bolestivá rana, ktorú vo výprave Zdzisław utŕžil však nepoškodila jeho moc. Hoc bolo cisárske vojsko priveľmi oslabené dokázal vďaka svojej autorite ustáť ťažke časy. Ba dokonca sa mu v tých kolísavých dobách podarilo presadiť právo cisár odňať šľachtický titul bez toho aby sa spytoval svojej rady.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Čoskoro cisárovná porodila princa Zbigniewa čo cisára ešte väčšmi potešilo. Piastovský rod získal dediča, ktorý snáď jedného dňa po otcovi prevezme žezlo a bude vládnuť múdro a spravodlivo.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Koncom leta roku Pána 1248 sa rozozvučali víťazné famfáry, ktoré oznamovali zdarný koniec krížovej výpravy. Pokorený náčelník Nentsov musel prijať krst a nechať taktiež pokrstiť svoj ľud. Kresťanský meč opäť preťal vzdorujúce otepy pohanstva a vyviedol ľud Nentsov z tmárskej temnoty. Zdzisława dobré správy potešili, no nedokázal svoju myseľ pozbaviť trpkých spomienok na nešťastné ťaženie. Sužovalo ho, že nedosiahol úspech no dopustil aby zbytočne zhynulo toľké množstvo jeho bojovníkov. Túžil vykonať niečo, čím by svoj nezdar napravil.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

Odpovědět

Zpět na „Reporty/AAR z Crusader Kings II“