Baltské letopisy

Reporty nebo-li AAR z Crusader Kings II.

Moderátoři: Atlantis, martas3, Vals, Phoenix

Cizinec
Podplukovník
Podplukovník
Příspěvky: 3493
Registrován: 24 črc 2007, 21:10
Bydliště: Frei Stadt Hultschin, hlavní město Rzeczipospolite Prajzke

Re: Baltské letopisy

Příspěvek od Cizinec » 09 bře 2019, 10:59

Dovolil bych si takovou rýpavou faktickou poznámku - o tom, jestli je břeh pravý nebo levý se rozhoduje s pramenem v zádech, proto je možná bezpečnější je označovat podle světových stran. ?;)

Ovšem jsem rád za frekvenci updatů tohoto reportu. ?:)
SOMUA měla dvě verze - model "standart" s poklopem a model "kabrio" bez poklopu.

Dekl je ve skutečnosti Dekl.

šedá eminence na dvoře Obodritského Cara

(Fórové hry, kterých jsem se zúčastnil.)
Admirál de Étranger, Francouzské císařské loďstvo (Trafalgar 1805)
rytíř Johannes von Ausländer, prozatímní regent Sicilského království (Byzanc 1214)
Luigi Mario Forestiero, Il primo ministro del Regno d'Italia (Německo 1866)
Generál von Ausländer st., velitel 51.rezervní divize, hrdina od města Ypres (1915)
Generál von Ausländer ml., velitel 22.tankové divize, hrdina od Krymu (1942)
očekává další nasazení do bitevní vřavy

Hotentotenpotentatentanteatentäter

Uživatelský avatar
Ilmarinen
Rotmistr
Rotmistr
Příspěvky: 179
Registrován: 21 čer 2016, 13:50

Re: Baltské letopisy

Příspěvek od Ilmarinen » 09 bře 2019, 12:36

Tak tak pravdu máš, až teraz som si to všimol, že som sa pomýlil, myslené pravý, no napísané ľavý, opravím to neskôr :D

No vcelku rýchlo sa mi to píše tak preto to ide ako po masle

Uživatelský avatar
Atlantis
18. Plukovník
18. Plukovník
Příspěvky: 4685
Registrován: 08 říj 2006, 12:25
Bydliště: Praha
Kontaktovat uživatele:

Re: Baltské letopisy

Příspěvek od Atlantis » 09 bře 2019, 14:37

Aspoň že už je Brest součástí. Tebe ty skvrnky neiritují? Já bych prostě cítil nutkavou potřebu je smazat.

btw: Zbylé polské území se nedá získat ze SŘŘ? Nebo už ani není Polské?

ad ta rada - zlatej absolutismus :D
Oklamat, zmást, překvapit
("Stonewall" Jackson)

Uživatelský avatar
Ilmarinen
Rotmistr
Rotmistr
Příspěvky: 179
Registrován: 21 čer 2016, 13:50

Re: Baltské letopisy

Příspěvek od Ilmarinen » 09 bře 2019, 14:57

S tými "ostrovčekmi" v rámci vlastného územia to mám rovnako :D tiež ma to neskutočne irituje, o to viac ak nemám potrebný casus belli aby som ich získal.

Do SRR sa radšej nepúšťam, predsa len je to príliš silný protivník a zmieril som sa s tým, že expanzia západným smerom asi skôr nepovedie. Navyše dlhoročné vynikajúce vzťahy s Přemyslovcami, ovládajúcimi kráľovský titul český a bavorský sú pre mňa príliš cenné.

K tomu absolutizmu sa to snažím smerovať, no cesta je tŕnistá :D
Naposledy upravil(a) Ilmarinen dne 09 bře 2019, 15:17, celkem upraveno 2 x.

Uživatelský avatar
Ilmarinen
Rotmistr
Rotmistr
Příspěvky: 179
Registrován: 21 čer 2016, 13:50

Re: Baltské letopisy

Příspěvek od Ilmarinen » 09 bře 2019, 15:16

XXII. Čas reforiem

No jar roku Pána 1373 sa do cisárskeho mesta schádzali významní páni z celej ríše aby sa zúčastnili veľkého snemu konaného z iniciatívy samotného cisára. Všeobecný rozruch v uliciach mesta zintenzívnili neustále sa premávajúce kočiare šľachticov ponáhľajúcich sa k cisárskemu palácu. Panstvo sa zišlo vo veľkom sále v ktorom to hučalo ako vo včeľom úli. Keď konečne do sálu vstúpil cisár Gediminas páni utíchli a vyčkávali zahájenie snemu. Zatvorili sa dvere veľkého sálu a začalo dlhé a emóciami nabité pojednávanie. Gediminasovo postavenie bolo neoblomné, rešpekt a autorita cisárskeho majestátu sa ostatne čoskoro potvrdila. Po dlhej reči v ktorej zdôraznil potrebu zákonne potvrdenej vlády jedného silného panovníka a nedeliteľnosť kráľovských titulov litovského ako aj poľského sa sálou rozoznel nespokojný šum. Jedni uznanlivo prikyvovali, iní z obáv prílišnej moci sústreden v rukách cisára zásadne protestovali. Väčšinu hlasujúcich však presvedčili cisárove argumenty o nevyhnutnosti zotrvania najdôležitejších tituloch v rukách jedného panovníka. Zdôrazňoval, že iba ak bude zachovaná celistvosť ríše bude existovať záruka zachovania moci a bezpečia. Keď sa vzápätí začalo hlasovanie o predloženom návrhu zmeny dedičského pravidla väčšina hlasujúcich sa vyslovila za panovníkovu požiadavku. Od toho momentu začalo pre titul cisársky ako aj kráľovský titul litovský a poľský platiť prednostné právo dedičstva prvorodeným panovníckym potomkom.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Po ukončení snemu odchádzali síce z Valkaviskisu niektorí šľchatici so zmiešanými pocitmi no rozruch vyvolaný veľkou zmenou čoskoro utíchol a život v ríši sa vrátil do bežného kolobehu. Baltské cisárstvo rozkvitalo, obchodu sa darilo a do cisárskej pokladnice prúdilo množstvo dukátov. Nebolo ťažkostí z cisárskej pokladnice financovať výstavbu a zveľaďovanie sídel a hradov. Gediminas nezabúdal ani na štedré príspevky pre cirkev a výstavbu nových chrámov. Štedro dokonca podporil aj rytiersky rád Templárov, ktorých veľmajster nezabudol jeho štedrosť oceniť pred pápežom.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Aj naďalej Gediminas usiloval o konverziu južných provincii a nezabúdal náležite odmeniť tých, ktorí prijali katolícke učenie a vzdali sa pravoslávia. Výrazným príkladom bolo odmenenie starostu Stanisława z mesta Korsuň ktorý ako presvedčený katolík vynaložil veľa úsilia k šíreniu katolicizmu medzi svojich obyvateľov a neskôr sa významne zaslúžil o dominanciu katolicizmu v Kyjeve. Cisár jeho snahy ocenil vytvorením Kyjevského vojvodstva, Stanisława povýšil do vojvodského stavu a predal mu správu nad Kyjevom.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Misionárska činnosť bola však úspešná aj v ostatných provinciách. Na začiatku decembra roku 1374 bolo pravoslávie na ústupe a katolicizmus sa stával dominantným náboženstvom aj v oblastiach, kde doteraz výrazne prevládalo pravoslávne vyznanie.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Gediminasov majestát neohrozene posilňoval. Reformy územnej správy mu umožňovali viac kontrolovať moc a vplyv podriadených vazalov. Dostatočne poučený z obdobia svojho nástupu na trón vedel, že vernosť šľachty je veľmi vratká. Bol preto presvedčený, že postavenie cisára musí byť silné, nespochybniteľné a demonštrácia tejto sily neustále preukazovaná. To bola v lete roku 1375 zámienka pre ďalšiu územnú expanziu. Medzi Baltskou ríšou a Anatóliou stáli malé Haličské a Terebovlské grófstvo, ktoré sa práve stali cieľom výbojnej politiky sebavedomého cisára. Obidve grófstva totiž boli okrem minimálnej hrozby, ktoré svojou veľkosťou predstavovali jedny z mála území, kam bolo možné expandovať bez toho aby sa cisárstvo ocitlo vo vojne s niektorým zo svojich mocných susedov. Začiatkom augusta roku 1375 sa vypravil s vojskom do Haliča.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Po zisku Haliča vypuklo v susednej Anatólii povstanie, čo Gediminas uvítal. Existovali totiž obavy, že začne Anatólia baltskú expanziu na juh vnímať s rozhorčením a zaseje sa tak semienko budúceho konfliktu. Keďže mal však momentálne anatolský despota plno práce s potlačením povstania mal cisár voľné ruky. Vojna s terebovlským grófom Voislavom nemala dlhé trvanie. Keď bol v Bitke o Dubno gróf zajatý, bolo po všetkom. Územie sa včlenilo do ríše a zostalo vytvorené Haličské vojvodstvo.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Koncom roku 1379 sa Gediminas vypravil do Bavorského kráľovstva aby dal posledné zbohom svojmu otčimovi Bavorskému kráľovi Gottfriedovi. Po dlhej dobe sa tak pri tejto smutnej príležitosti stretol so svojou matkou, ktorá sa stala po druhýkrát vdovou. Po pohrebe sa rozhodla spolu so synom odísť naspäť do Baltskej ríše a dožiť v pokoji v ústraní. Keďže smrťou právne zanikla zmluva o vzájomnom spojenectve chcel Gediminas zároveň dojednať novú zmluvu s kráľom Emichom II. Vzájomné spojenectvo bolo v záujme obidvoch strán potvrdené a dlhoročné nadštandardné vzťahy tak neboli ničím ohrozené.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Slabnúca Byzancia už dávno startila lesk veľkej obávanej ríše. Roztrhaná na kusy sa snažila vytrvať a zachovať aspoň to čo z jej území ostalo. Často však musela čeliť výbojom mocnejších susedov, čo ju ešte viac oslabovalo. Tak sa znovu raz v máji roku 1380 ukrojilo z jej biedneho územia. Žemaitský vojvoda Vaisvilkas vpadol na byzantské územie a získal podneperské byzantské dŕžavy. Územie Baltskej ríše sa tak znovu rozšírilo o úrodný pás pôdy v povodí tejto významnej rieky.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


S rastom územia a moci ríše rástla aj moc cisárskeho majestátu. Pod neustálou propagandou o nevyhnutnosti upevňovania moci panovníka a vynaložením nemalého množstva zlata z ríšskej pokladnice nakoniec rada pristúpila na plnú zvrchovanosť cisára vo veci rozhodnutia o vykonaní smrteľného trestu. Už viac cisár nepotreboval zvolenie rady, disponoval plným právom meča a mohol nezávisle rozhodnúť nad popravou odsúdeného.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Kým na Balte Gediminas upevňoval postavenie a zveľaďoval svoje panstvá na východe nebezpečne rástla moc Mongolskej ríše. Znepokojivé správy o tom, že Mongoli vyplienili Bagdád, pradávne centrum vzdelanosti sa rýchlo rozšírili po Európe. Nebezpečenstvo, ktoré Mongoli predstavovali si Gediminas dobre uvedomoval. Jediným významným spojencom, ktorý stále medzi Batlskou ríšou a mocným impériom bol Vyazemský chanát, od ktorého vo veľkej miere závisela bezpečnosť celej východnej Európy. Cisár však nič neponechal náhode a započal rozširovať obranu a posilňovať pevnosti a hrady.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Mongolskej hrozby sa však Gediminas neobával natoľko ako iné panstvá. Ríšske vojsko bolo dobre pripravené a predovšetkým cisárska garda bola pýchou nad všetkými vojenskými jednotkami. Keď čoskoro princ Andrius dosiahol dospelosti a dokončil učenie, kde preukázal pre vojenské umenie skutočne veľký talent, bol Gediminas ešte kľudnejší. Nepochyboval o tom, že mladý princ bude pre ríšu rovnako dobrým a rozhodným panovníkom.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Pod vplyvom všetkým doterajších okolností ríšska rada postupne oslabovala a naopak autorita cisára rástla. Vo februári roku 1387 vstúpil do platnosti zákon, ktorým panovník získal právo rozhodnúť o vykázaní do vyhnanstva toho, kto sa prehrešil voči jeho majestátu. Gediminas sa skutočne mohol tešiť veľkej autorite. Reformy, ktoré zavádzal však speli k absolútnej vláde panovníka, čo nie všetci prijímali s nadšením. Viac právomocí so sebou zákonite nesie viac zodpovenosti, ktorá čoskoro padne na Andriusove plecia. Cisár sa pribúdajúcimi rokmi cítil byť stále viac unavený a tušil, že prichádza jeho čas. Snažil sa preto syna pripraviť na vládnutie ako čo najlepšie vedel.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


V čase keď sa kresťanská Európa na apel Pápeža Leva X chystala nal druhú krížovú výpravu proti Byzancii bol už Gediminas príliš starý aby sa k výprave pripojil. Netrvalo to ani mesiac a cisár odovzdal svoju dušu Najvyššiemu. Skončila životná púť reformátora, ktorý sa zaslúžil o pozdvihnutie Baltskej ríše z prachu a významne pričinil o jej rozvoj. Svojmu synovi zanechal stabilné a bohaté panstvo. Či mladý Andrius dokáže čeliť nástrahám spravovania veľkej ríše ukážu najbližšie roky. Gediminas sa rovnako ako jeho rovnakým menom zvaný slávny starý otec zapísal do dejín Baltského cisárstva výraznými literami. Jeho otec Vytenis, ktorý sa tak urputne snažil vystúpiť z tieňa otcovej slávy až zabúdal na vlastného syna by sa ani nenazdal, že to bude práve on, kto sa prvému cisárovi slávou vyrovná.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

Uživatelský avatar
Atlantis
18. Plukovník
18. Plukovník
Příspěvky: 4685
Registrován: 08 říj 2006, 12:25
Bydliště: Praha
Kontaktovat uživatele:

Re: Baltské letopisy

Příspěvek od Atlantis » 09 bře 2019, 21:34

Ty jo, slušnej progres. Už jen radu rozpustit (resp. uzurpovat si moc o vyhlašování válek) a bude to takřka dokonalé :tssa:

Jinak co byla ta šedá území na hranici Baltské říše a SŘŘ? Nějaké (využitelné) povstání?
Oklamat, zmást, překvapit
("Stonewall" Jackson)

Uživatelský avatar
Ilmarinen
Rotmistr
Rotmistr
Příspěvky: 179
Registrován: 21 čer 2016, 13:50

Re: Baltské letopisy

Příspěvek od Ilmarinen » 10 bře 2019, 07:35

No je to veru trápenie s tou radou, všemožne sa snažím kalkulovať a dosadzovať do rady loajálnych členov, uplácať a udeľovať tituly, no nie je to veru vôbec jednoduché. Ale to je na tom to pekné :D

Tak veru to bolo povstanie, no do vecí a politiky SRR sa vôbec nemiešam. V tom období navyše boli moje vzťahy s vazalmi vzhľadom na zmenu dedičského pravidla zhoršené teda by nebolo rozumné začínať dlhotrvajúcu a neistú vojnu. Verím tomu, že by sa doma našli takí čo by to zneužili.

Uživatelský avatar
Atlantis
18. Plukovník
18. Plukovník
Příspěvky: 4685
Registrován: 08 říj 2006, 12:25
Bydliště: Praha
Kontaktovat uživatele:

Re: Baltské letopisy

Příspěvek od Atlantis » 10 bře 2019, 12:09

Nemáš v Říši nějaké claimy? A jsem bral, že na povstalecké území se dá zaútočit beztrestně, že v té chvíli de-iure není pod ochranou císaře. To neplatí?

Kolik vlastně zbývá do konce hry?
Oklamat, zmást, překvapit
("Stonewall" Jackson)

Uživatelský avatar
Ilmarinen
Rotmistr
Rotmistr
Příspěvky: 179
Registrován: 21 čer 2016, 13:50

Re: Baltské letopisy

Příspěvek od Ilmarinen » 10 bře 2019, 14:50

Nároky by sa nejaké našli, no predsa to radšej neriskujem. Tie povstania tam vždy trvajú krátko, takže skôr než by som niečo vybojoval by zrejme povstanie skončilo a predpokladám, že by asi cisár SRR nebol príliš nadšený, že som sa takto podlo pokúsil zasiahnuť do jeho sféry vplyvu :D

Myslím, že hra končí v roku 1453, teda do konca by malo byť niečo cez 60 rokov

mikhail
Svobodník
Svobodník
Příspěvky: 12
Registrován: 12 úno 2019, 10:45

Re: Baltské letopisy

Příspěvek od mikhail » 11 bře 2019, 13:24

Ilmarinen píše:
10 bře 2019, 14:50
Nároky by sa nejaké našli, no predsa to radšej neriskujem. Tie povstania tam vždy trvajú krátko, takže skôr než by som niečo vybojoval by zrejme povstanie skončilo a predpokladám, že by asi cisár SRR nebol príliš nadšený, že som sa takto podlo pokúsil zasiahnuť do jeho sféry vplyvu :D

Myslím, že hra končí v roku 1453, teda do konca by malo byť niečo cez 60 rokov
Strašne som zvedavý na tých Mongolov, či ich odrazíš. Si myslím, žeby bola škoda netransformovať save do EU IV :D

Uživatelský avatar
Ilmarinen
Rotmistr
Rotmistr
Příspěvky: 179
Registrován: 21 čer 2016, 13:50

Re: Baltské letopisy

Příspěvek od Ilmarinen » 12 bře 2019, 06:34

Andrius I Pútnik


XXIII. Ticho pred búrkou

Mladý cisár dlho nad otcovou smrťou netrúchlil, rovnako rýchlo sa z panovníkovej smrti spamätalo aj celé impérium. Strata tak významného muža je síce vždy bolestivá, no je treba hľadieť v prvom rade dopredu a pokračovať v ceste. Krížová výprava proti Byzancii znamenala pre Andriusa výzvu a možnosť ukázať svoje bojové schopnosti v poli a zvýšiť vlastnú prestíž. Krátko po korunovácii preto obnovil spojenectvom s Bavorským kráľom Emichom II, aby tak získal záruku ak by náhodou v čase jeho neprítomnosti doma vypuklo povstanie. Následne vyslal do Ríma posla aby informoval pápeža o svojom pripojení sa k výprave.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Vojsko s ktorým sa chystal do boja však nebolo početné. Kvôli vysokým výdavkom na výstavbu sídel, do ktorých starý cisár tesne pred smrťou investoval nemalé prostriedky, nebolo v ríšskej pokladnici dostatok zlata. Do krížovej výpravy sa tak cisár vydal iba s osobnou družinou čítajúcou niečo cez 5000 bojovníkov. Smeroval do byzantských dŕžav na Balkáne, aby moholo v prípade nebezpečenstva nájsť azyl na území bavorského kráľa a zároveň nebolo ďaleko od ríše. Počínanie na Balkáne bolo spočiatku úspešné. Aj s neveľkým vojskom sa podarilo získať Záhreb, no pri obliehaní hradu Križevci sa znenazdajky objavilo byzantské vojsko. Dlho, aj napriek početnej nevýhode, dokázali baltskí križiaci odolávať no nakoniec predsa utrpeli porážku.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Počas ústupu narazli na armádu grófa Ecbertha z Fesu čo neveľkej baltskej výprave padlo vhod. Srdečne sa Andrius s feskými križiakmi zvítal a oboznámil ich so situáciu. Spoločne sa vrátili a dobyli hrad Križevci. Byzantské vojsko však medzičasom znovuzískalo Záhreb. Netrúfal si však byzantský veliteľ stanúť proti mocnejšiemu križiackému vojsku a odtiahol radšej na juh aby podporil svojich spolubojovníkov v Malej Ázii. To bola príležitosť pre Andriusa aby opäť vpadol do Záhrebu a pokúsil sa ho po druhý krát získať. To však už križiaci v Malej Ázii žali jeden úspech za druhým až kým Byzancia neutrpela úplnú porážku. Baltské zásluhy v križiackej výprave neboli samozrejme prehliadané. Cisár Andrius získal grófstvo Galatia a významné prístavné mesto Smyrna.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Po prvý krát tak bolo baltské angažmá v križiackej výprave odmenené územným ziskom. Nové územia však boli príliš ďaleko a preto cisár nemal záujem na ich priamej správe. Do držby ich pridelil málo význámným vazalom. Podstatne viac sa cisár staral o zveľaďovanie vlastných dŕžav v ríši. Rozvoj sídel a najmä ich ochrany sa zintenzívnilo ešte viac po tom ako sa z východu začali šíriť znepokojivé správy. Cisárov bratranec, vyazemský kráľ Vytenis nechoval k ríši dobré vzťahy. Sám seba presvedčil, že má ako člen priamej línie baltských panovníkov nárok na cisársku korunu a považovala bratranca za svojho rivala. Andrius mal aj napriek tomu snahu zlepšiť vzájomné vzťahy. V ríši totiž mocneli hlasy šľachty po zmene nástupníckeho práva a existovali obavy z možnej rebélie. Vojna s Vyazemským chanátom by preto nebola rozumným ťahom. Do kráľovského mesta Pronsk Andrius vyslal svojho kancelára aby sa pokúsil zlepšiť vzťahy s kráľom Vytenisom. On sám sa zatiaľ upriamil na upokojenie situácie v ríši.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Okrem snáh o udržanie stability bol najvyšší čas poohliadnuť sa po vhodnej neveste. Hoci Andrius usilovne hľadal a využíval kontaktov s Európskymi dvormi blízkymi, ale aj vzdialenými, vhodnú nevestu sa nedarilo nájsť. Keď nepochodil za hranicami skúšal šťastie doma. Nakoniec nevesta z ríše by mohla posilniť jeho postavenie. A tak sa aj udialo, keď sa zasnúbil s Danaute, dcérou najmocnejšieho z baltských vojvodov Vaisvilkasa. Ako sa ukázalo, krok to bol vskutku výhodný a Vaisvilkas, predtým horlivý podporovateľ zmeny nástupníckeho práva v tom momente zmenil svoj postoj. Isteže, jedného dňa to bude práve jeho vnúča, ktoré zdedí cisársku korunu a teda mu odrazu právo dediť prvorodeným prišlo vhod.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Po zásnubách hlasy podporovateľov dedičnej monarchie čiastočne utíchli. Stratou podpory významného vojvodu totiž výrazne nespokojenci oslabili a snahy presadiť požiadavky silou by pravdepodobne neboli úspešné. Plamene teda už neboli tak vysoké, no oheň stále tlel a nevyhasol úplne. Neradno do takého ohňa prikladať aby sa nerozhorel až príliš. Nastalo dlhé obdobie relatívneho kľudu, kedy sa Andrius všemožne snažil zvýšiť svoj vplyv na úkor rady. Snahy však boli márne. Nedarilo sa získať dostatočnú podporu a ríšska rada všetko s čím panovník prišiel zamietla. Nedarilo sa medzi členov rady menovať ani takých, ktorí by panovníkovi boli oddaní a podporili jeho úsilie. Pri ich výbere totiž musel cisár bedlivo dbať o to aby udržal šľachtu spokojnou. Nastal konečne čas kedy dosiahla Danute plnoletosti a cisársky pár mohol byť zosobášený. Hoci si od sobáša veľa sľuboval jeho očakávania neboli naplnené. Vojvoda Vaisvilkas bol v podpore panovníka opatrný a tak sa musel Andrius uspokojiť iba s faktom, že svokor nepodporí ani jeho odporcov.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Koncom marca roku 1400 umrel po ťažkej chorobe vyazemský kráľ Vytenis. Nešťastníka zahubila vlastná ambicióznosť a neustála nespokojnosť. Pod ťažobou vlastných nenaplnených ambícii podliehal depresiám a celkovému duševnému nekľudu, čo si nakoniec vybralo daň najvyššiu. Vyazemskú korunu zdedila jeho jediná dcéra Maria. Zmena na tróne priniesla novú nádej pre lepšie vzťahy a možno aj obnovenie dávneho spojenectva.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Vyazemský chanát navyše už nemusel čeliť neustálej hrozbe rozpínajúceho sa Mongolského impéria. Po smrti veľkého chána sa impérium postupne rozpadlo a nenašiel sa viac nikto, kto by ho stmelil a oprášil zašlú slávu. Množstvo náčelníkov sa navyše vzdalo kočovného spôsobu života a rozhodlo vytvoriť na územiach bývalého impéria nezávislé chanáty. Správa priniesla samozrejme úľavu aj v Baltskej ríši. Hoci Mongoli nikdy vážnejšie ríšu neohrozovali predsa len znamenali obmedzenie s ktorým bolo nutné najmä v politke voči východu kalkulovať.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


V novembri roku 1401 sa Andrius dočkal následníka. Cisárovná porodila zdravého chlapčeka Skirgailu, ktorý snáď jedného dňa prevezme cisárske žezlo. Chlapec rástol a veľmi si ho obľúbil najmä starý vojvoda Vaisvilkas, ktorý zároveň prejavoval väčšiu náklonnosť aj ku svjomu zaťovi. Starý muž však postupom času senilnel a vytrácala sa jeho rozhodnosť a autorita. Zrejme len z nejakého stareckého rozmaru sa rozhodol pre svojho zaťa nechať postaviť na námestí pred cisárskym palácom monument oslavujúci jeho majestát. Dukátov v ríšskej pokladnici bolo dosť teda prečo nadšeniu starého muža nevyhovieť.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Z monumentu mal starec väčšiu radosť ako cisár. So šibalským úsmevom potom Andrius sledoval radosť svojho svokra, ktorý tešiac sa z diela pripomínal radosť dieťaťa z novej hračky. Cisár mal totiž úplne iné starosti ako samoľúbo obdivovať vlastné sochy. Opäť začali mocnieť hlasy prívržencov volenej moarchie a infantílne správanie starca cisárovi nepridávalo na pokoji. Dobre totiž vedel, že jeho čas čoskoro príde a vojvodský titul zdedí jeho syn, ktorý sa netajil ašpiráciami vskutku vysokými. Keď Andrius sledoval ceremóniu odhaľovania monumentu myslel na to, že až raz tento komicky poskakujúci starec umrie musí sa mať na pozore a nedovoliť aby švagor pripravil jeho syna Skorgailu o cisársky titul. Nedalo sa spoliehať na jediného spojenca bavorského kráľa a tak Andrius začal s intenzívnou priateľskou diplomaciu voči ďalším susedom. Úsilie nakloniť si Vyazemské kráľovstvo žiaľ stále neprinášalo ovocie a tak sa musel cisár poohliadnúť iným smerom. V roku 1406 cisárovná porodila druhého syna Arnasa a o dva roky neskôr dcérku Joannu. Práve malá princezná zaistila Baltskému impériu výhodnú pozíciu. Andrius dcérku zasnúbil s anatolským despotom Isaiasom a zaistil tak zmluvu o neútočení s mocným susedom. Od sobáša si zároveň sľuboval neskoršie uzatvorenie spojenectva.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Pokusy o nadviazanie lepších vzťahov s Vyazemským chanátom vždy stroskotali na tvrdohlavej neteri Marii. Tá nepochopiteľne odmietala spojenectvo so strýkom a jej zámery nedokázal cisár odhadnúť. Kráľovnino chovanie navyše začalo byť neúctivé, keď napríklad nechala zo svojho zámku vykázať baltské posolstvo usilujúce o opakované jednanie o spojenectve. Andrius sa teda rozhodol dať arogantnej neteri príučku. Tentokrát na vyazemský dvor neprišla ponuka na spojenectvo no oficiálne vyhlásenie vojny. Skôr než však cisár vysadol do konského sedla aby viedol vojsko proti tvrdohlavej kráľovnej prišla na baltský dvor žiadosť o zastavenie výpravy. Maria sa v liste strýkovi kajala a prosila o odpustenie, súhlasila s platením poplatku Baltskej ríši ak cisár zastaví svoje vojská. Výprava teda bola odvolaná, no mier nepotrval dlho. Vtedy len málokto čakal, že baltské vojsko onedlho predsa potiahne do boja.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

Uživatelský avatar
Josif
Štábní rotmistr
Štábní rotmistr
Příspěvky: 286
Registrován: 03 čer 2015, 20:16
Bydliště: Moskva Rudé náměstí Kreml

Re: Baltské letopisy

Příspěvek od Josif » 12 bře 2019, 08:49

Heh a co ti Švédi v Estonsku. :)
Tento podpis byl smazán, protože porušoval pravidla tohoto fóra. Neprodleně nahlaste autora tohoto podpisu administrátorovi.

Uživatelský avatar
Ilmarinen
Rotmistr
Rotmistr
Příspěvky: 179
Registrován: 21 čer 2016, 13:50

Re: Baltské letopisy

Příspěvek od Ilmarinen » 12 bře 2019, 08:51

Tiež ma tam ten fľak irituje, ale nemám na územie casus belli :(

Uživatelský avatar
Josif
Štábní rotmistr
Štábní rotmistr
Příspěvky: 286
Registrován: 03 čer 2015, 20:16
Bydliště: Moskva Rudé náměstí Kreml

Re: Baltské letopisy

Příspěvek od Josif » 12 bře 2019, 09:00

Tak tam pošli diplomata ne ? :)
Tento podpis byl smazán, protože porušoval pravidla tohoto fóra. Neprodleně nahlaste autora tohoto podpisu administrátorovi.

Uživatelský avatar
Ilmarinen
Rotmistr
Rotmistr
Příspěvky: 179
Registrován: 21 čer 2016, 13:50

Re: Baltské letopisy

Příspěvek od Ilmarinen » 12 bře 2019, 09:08

Ten má iné dôležitejšie úlohy :D . No už v ďalšom diely Švédsko neostane nepovšimnuté :D

mikhail
Svobodník
Svobodník
Příspěvky: 12
Registrován: 12 úno 2019, 10:45

Re: Baltské letopisy

Příspěvek od mikhail » 12 bře 2019, 13:20

Hezky česky! Škoda tých Mongolov som sa tešil na epické bitky :)

Uživatelský avatar
Ilmarinen
Rotmistr
Rotmistr
Příspěvky: 179
Registrován: 21 čer 2016, 13:50

Re: Baltské letopisy

Příspěvek od Ilmarinen » 14 bře 2019, 06:41

XXIV. Severná vojna

V čase odvolania výpravy do Vyazmy málokto predpokladal, že o pár mesiacov bude predsa vojsko tiahnuť do boja. Zdalo sa, že snahy cisára o zaistenie spojenectiev s najbližšími susedmi sú predznamenaním dlhého pokoja zbraniam. Opak bol však pravdou. Už dlhšie obdobie sa množili sťažnosti na počínanie švédskych obchodníkov v Pobaltí. Ich dominancia začínala byť pre ríšu nebezpečná a domáci obchodníci boli vytláčaní ba až ruinovaní švédskymi snahami vytvoriť monopol v obchode s niektorými komoditami. Colné obmedzenia, ktoré ríša voči Švédom zavádzala mali za následok zhoršujúce sa vzťahy čo nakoniec vyvrcholilo v ozbrojený stret. Keďže Švédsko dokázalo v posledných rokoch vďaka svojej dominancii v Škandinávii vybudovať silné vojsko povolal do vojny Andrius aj vojenskú hotovosť svojich vazalov.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Plánované boli predovšetkým vojenské operácie na švédskych územiach v Pobaltí, v blízkosti hraníc s ríšou. Pomerne rýchlo sa podarilo dobyť mesto Hapsal v provincii Reval, no keď prišli správy o blížiacom sa početnom švédskom vojsku bojovníci ustúpili do Tartu. Boj na vlastnom území predsa len poskytoval určitú strategickú výhodu. K prvému stretu so Švédmi došlo v Bitke o Järvu. Sily obidvoch armád boli vyrovnané, no počas bitky sa ukázala prevaha umnejších baltských veliteľov. Predovšetkým cisár Andrius preukázal skutočne veľké strategické nadanie. Šikovným rozmiestnením vojska, využitím výhod terénu a rozhodným úderom uštedril Švédom ťažké straty.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Po prehratej bitke sa protivník urýchlene presunul na sever a víťazstvom opojení baltskí bojovníci znovu vpadli do Revalu. Vhod v rovnakom čase prišla ponuka na uzatvorenie spojenectva od budúceho zaťa, anatolského despotu. Presne na to cisár čakal, zaistenie ďalšieho mocného spojenca, ktorý by v prípade, že sa vojna so Švédmi nebude vyvíjať pozitívne pomohol zvrátiť situáciu. Zatiaľ sa však všetko vyvíjalo k baltskej spokojnosti.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Zaujímavé správy však prišli z Vyazemského chanátu, kde bola nečakane zavraždená kráľovná Maria a korunu zdedila Andriusova sesternica Karolina. Mladá kráľovná zrejme opäť svojou aroganciou a neúctou niekoho urazila, čo ju stálo život. Záväzok platby tribútu však pre Vyazemské kráľovstvo platil aj naďalej a cisár nehodlal v čase vojny prísť o významný zdroj príjmu.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Baltské vojsko si v Estónsku síce počínalo úspešne no počas obliehania vypukla kvôli zlým hygienickým podmienkam v tábore epidémia úplavice. V dôsledku choroby zahynulo množstvo bojovníkov. Vojsko sa čoskoro presunulo do Lääne, kde sa pokúšali dobyť mesto Salaspils. Keď však prišli správy o blížiacom sa znovu sformovanom švédskom vojsku armáda ustúpila do Livónska. Švédi povzbudení baltskými stratami sa vypravili nepriateľa prenasledovať. Švédski velitelia tentokrát verili v úspech. Chorobou zdecimované a vyčerpané baltské vojsko bolo v nevýhode. Opäť však v Bitke o Koknese sverkerovci utrpeli porážku, ktorá bola tentokrát o to trpkejšia, že prišli o jedného z veliteľov. Ten pri ústupe padol do zajatia.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Vojenský úspech zdvihol významne morálku bojovníkov. Čoskoro sa podarilo získať mesto Salaspils, no Švédi sa zo severu vrátili s ďalšími posilami. Tentokrát boli v miernom prečíslení no baltské vojsko aj napriek tomu svojmu veliteľovi dôverovalo. Ďalšie cenné víťazstvo a ďalší zajatý švédsky veliteľ pomohli útišiť silnejúce nespokojné hlasy vazalskej šľachty. Vojna, ktorá stála ríšu mnoho životov bola medzi šľachtou prijímaná s nevôľou. Muži nútení bojovať doma chýbali. Nemal kto zastávať ťažké práce čo vazalov oprávnene znepokojovalo. Cisár sa snažil straty finančne kompenzovať, no aj napriek tomu nespokojnosť šľachty rástla. Významné víťazstvá preto pomáhali zlepšovať situáciu.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Lääne padlo a vojsko sa systematicky presúvalo cez susedný Reval. Ďalší pokus Švédov o zvrátenie výsledku vojny bol opäť neúspešný. Nanešťastie straty na strane baltského vojska boli taktiež vysoké, cisárovi ostala už iba tretina z pôvodného vojska.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Vojenské neúspechy švédskeho kráľa Larsa Sverkera mali doma v Škandinávii nepekné následky. Prišiel o veľkú časť svojej armády čo využila švédska šľachta, ktorá požadovala jeho abdikáciu. Rástol počet tých, ktorí kráľovi vyčítali neschopnosť a slabosť. Frakcia odporcov bola čoskoro príliš silná na to aby oslabený kráľ mohol vzdorovať. Okrem potupy na bojisku sa musel pod nátlakom vzdať švédskej koruny. Šľachta následne na trón dosadila Elin z váženého rodu Munsö. Lars Sverker tak ostal iba kráľom dánskym a prišiel o značné územie.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Pokusy o rozpad impéria sa však nevyhli ani Andriusovi. Taktiež sa boril s veľkými personálnymi stratami svojho vojska a nevôľou šľachty s dlho trvajúcou vojnou. Krátko po rozpade Švédska vypukla v Uhorsku mohutná vzbura. S oslabeným vojskom nemohol Andrius sám povstaniu čeliť. Aby rebéliu potlačil bolo nutné o pomoc požiadať spojencov. S ich pomocou sa podarilo vzburu potlačiť a celistvosť ríše zachovať.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Švédske územia v Pobaltí boli plne pod kontrolou no dánske vojsko stále nebolo úplne porazené. Na to aby Lars Sverker utrpel definitívnu porážku bolo nutné vysporiadať sa so zvyškami jeho armády, ktoré sa stiahli a vyčkávali za riekou Nevou. Dáni čakali, že nepriateľa prekvapia pri prechode rieky, čím by získali určitú výhodu a ak Boh dá zvíťazia. Špehovia však zistili dánske zámery, teda sa cisár rozhodol zaskočiť nepriateľa od severu. Vydal sa cez Karéliu popri brehu Ladožského jazera a Dánov obišiel, využil moment prekvapenia a zvíťazil.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Porážkou pri Raviole prišiel Lars Sverker skoro o celé vojsko. Definitívna prehra sa už nedala odvrátiť. Vedel to samozrejme aj Andrius, ktorý nemal záujem dlhšie bojovať. Ponúkol dánskemu kráľovi mier za predpokladu dodržania všetkých baltských požiadaviek. Zároveň s vojnou skončila švédska obchodná dominancia v Pobaltí. Obchodné stanice na ríšskom území boli zrušené a majetok skonfiškovaný v prospech koruny. Zlato, ktoré bolo konfiškáciou získané mohlo byť použité na finančnú kompenzáciu vazalov. Vojna značne otriasla pomermi v Škandinávii, dovtedy neohrozený Lars Sverker prišiel o švédsku korunu a postupne strácal svoju moc. Ťažisko moci sa postupne presúvalo na nový švédsky vládnuci rod Munsö. Zo Sverkerovej porážky sa taktiež tešilo Nórsko, ktoré bolo mocným susedom pridlho obmedzované. Rozptýlenie moci na sever od hraníc značne upevňovalo pozíciu impéria a umožnilo v najbližích rokoch výrazný rozvoj.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

Uživatelský avatar
Atlantis
18. Plukovník
18. Plukovník
Příspěvky: 4685
Registrován: 08 říj 2006, 12:25
Bydliště: Praha
Kontaktovat uživatele:

Re: Baltské letopisy

Příspěvek od Atlantis » 14 bře 2019, 08:17

A ty dvě provincie se konečně povedlo získat? (Nemá na ně nárok aspoň někdo z Tvých vazalů?)

Jinak to že Vjazma platí tribut znamená její podřízenost Císařství? (Přemýšlím kvůli roztažení nápisu i na Vjazmu)
Oklamat, zmást, překvapit
("Stonewall" Jackson)

Uživatelský avatar
Ilmarinen
Rotmistr
Rotmistr
Příspěvky: 179
Registrován: 21 čer 2016, 13:50

Re: Baltské letopisy

Příspěvek od Ilmarinen » 14 bře 2019, 08:29

Casus belli na vojnu so Švédskom bolo embargo a nie územie, teda tie dve provincie ostali momentálne už Dánsku. Avšak ani to ich dlho vlastniť nebude :D . Mne až tak nejde o nejakú výraznú územnú expanziu, skôr taká vyvážená politika diplomacie a výbojov. Možno časom tie dve provincie k ríši pripojím, zatiaľ sa na to však nesústredím.

Vyazma je nezávislá, akurát platí tribút. Tiež som si ten roztiahnutý nápis všimol, možno to nejako súvisí s tým, že platí poplatok ríši, tak je akoby nejakým spôsobom s ňou zviazaná. Nemám však žiadne právomoci zasahovať do ich politiky.

Uživatelský avatar
Ilmarinen
Rotmistr
Rotmistr
Příspěvky: 179
Registrován: 21 čer 2016, 13:50

Re: Baltské letopisy

Příspěvek od Ilmarinen » 15 bře 2019, 06:40

XXV. Následky Severnej vojny a hľadanie nových spojenectiev

Z následkov Severnej vojny sa Baltská ríša dokázala spamätať pomerne rýchlo. Hoci boli v niektorých grófstvach ľudské straty citeľné prebiehajúce boje nespôsobili veľké škody na majetku. Zlikvidovaním švédskych obchodných staníc navyše ríša získala vcelku veľký obnos zlata, ktorý vykompenzoval náklady vynaložené na vojnu. V auguste roku 1416 prišla nepotešujúca správa zo susedného Bavorska. Andrius prišiel smrťou bavorského kráľ Emicha II o významného spojenca. Nový bavorský kráľ prekvapivo obnoveniu spojeneckej zmluvy otvorený nebol. Odmietavý postoj cisára vskutku zaskočil. Nevedel, či má za tým hľadať nejaké postranné úmysly a preto začal intenzívne hľadať nové spojenectvá.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Taká možnosť sa nakoniec naskytla v Talianskom kráľovstve. Dojednané zásnuby následníka baltského trónu s jedinou dcérou Fausta Krutého priniesli ríši výhodné spojenectvo. Práve orientácia na Talianske kráľovstvo bola úmyselná. Andrius začal byť vo vzťahu k Bavorsku opatrný a keďže nevedel odhadnúť úmysly bavorského náprotivka javil sa Fausto Krutý ako vhodný spojenec, ktorý by v prípade vojny mohol Bavorské kráľovstvo napadnúť z opačnej strany.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Toho istého mesiaca ako prebiehali jednania s talianskym kráľom umrel nešťastník, dánsky kráľ Lars Sverker a trón zdedil jeho syn Sune. Netrvalo dlho a prišla z Dánska na baltský dvor požiadavka na sobáš s cisárovou sestrou Joannou. Moc Dánska upadala a mladý kráľ nutne potreboval silného spojenca aby dokázal vzdorovať silnejúcemu Švédsku. Andrius súhlasil so sobášom a rovnako aj spojenectvom. Síce už Dánske kráľovstvo nepredstavovalo významnú hrozbu, no spojenectvom si ho aspoň zaviazal. Vyhol by sa tak zbytočnej vojne v prípade dánskeho pokusu o pomstu za prehratú vojnu.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Princ Skirgaila dospieval a ako roky plynuli bolo zrejmé, že následník sa na otca príliš nepodal. Viac ako meč a zbroj mladého princa zaujímali knihy a problémy sa snažil vždy riešiť čo najzmierlivejšie. Andrius sa však pre odlišnú povahu syna netrápil, ba naopak snažil sa ho všemožne podporovať. To, že mladý Skirgaila bude väčším diplomatom ako bojovníkom bolo zjavné. Cisár bol však presvedčený, že mu bude vhodným nástupcom a tak keď mal mladý Skorgaila vstúpiť do veku dospelosti oficiálne ho predstavil dvoru ako dediča koruny.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Zatiaľ čo na kráľovskom zámku prebiehala ceremónia oficiálneho predstavenia cisárskeho následníka, v Škandinávii sa opäť diali významné zmeny. Škandinávski obchodníci boli príliš nespokojní s vývojom po Severnej vojne . Prišli o majetok a značné zisky, navyše sa im nepáčili praktiky zavádzané panovníkmi. Keďže v tom momente ani Švédsko a Dánsko už vonkoncom nepredstavovali takú hrozbu rozhodli sa obchodníci vzoprieť a založiť samostatnú obchodnú republiku. Od nezávislosti si sľubovali obnovenie obchodnej dominancie v podmienkach nových pravidiel, neobmedzovaných niektorým z panovníkov.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Trúfalá opovážlivosť škandinávskych obchodníkov samozrejme neostala bez odozvy. Švédska kráľovná Elin rozpútala vojnu s cieľom získať naspäť stratené územia. Predsa len sa obchodníci viac vyznali v číslach ako vo vojenskom remesle a teda nesprávne odhadli švédsku silu. Kráľovstvo totiž Severnou vojnou neutrpelo až v takej miere ako Dánsko a dokázalo sa otriasť podstatne rýchlejšie. Švédske vojsko tak dokázalo celkom úspešne bojovať proti obchodnej republike a v krátkom čase získalo naspäť niektoré svoje územia. Dánsko sa navyše potácalo v ďalších problémoch, keď mladý kráľ Sune ťažko ochorel a vo veku 22 rokov umiera. Smrťou panovníka zanikla aliancia s Baltskou ríšou a vojna s obchodnou republikou bola za danej situácie nemysliteľná.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Andrius len z úzadia sledoval vývoj v Škandinávii a daná situácia mu vcelku vyhovovala. Nemal chuť sa vojensky angažovať. Dosiahol svoj cieľ a rozširovať územia smerom na neúrodný sever nemal záujem. Čoskoro slávil vstup do dospelosti aj druhý princ Arnas no ani on sa nevydal v otcových šľapajach. Na rozdiel od Skirgailu však vynikal v hospodárskych znalostiach, čo taktiež dáva veľmi dobré predpoklady pre prípadnú vládu. Predsa len umne spravovať a zveľaďovať majetok je rovnako potrebné ako sa vedieť oháňať mečom.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


V novembri roku 1424 dosiahla plnoletosti aj princezná Joanna a mohla sa oficálne stať manželkou anatolského despotu Isaiasa. Aby Andrius poctil váženosť svojho zaťa usporiadal vskutku pompéznu svadobnú hostinu. Manželský zväzok ešte viac utužil vzájomné vzťahy. Svadobné veselie trvalo niekoľko dní a Andrius si zaťa veľmi obľúbil. Keď neskôr po bujarých oslavách manželský pár opúšťal Vilkaviskis poštípal otcovsky Isaiasa do líca a poprial mladomanželom veľa šťastia do spoločného života. Familiárne gesto napovedalo mnohé o vzťahu dvoch panovníkov, ktorí boli od toho momentu navyše jedna rodina.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Keď pápež vo februári roku 1425 vyhlásil krížovú výpravu proti Egyptu začal starnúci cisár pomýšľať, že križiacke oddiely podporí. Vedel, že mladší už nebude a s vekom to bude už iba horšie. Zatúžil preto ešte kým mu sily stačia pevne uchopiť svoj meč a biť sa za slávu božiu. Do Ríma nechal odkázať, že vyslyšal volanie svätého otca a vydá sa do ďalekých krajov brániť kresťanskú vieru.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Veruže mnoho pravdivých kresťanov odpovedalo na pápežove volanie. Do afriky prúdili bojovníci snáď zo všetkých kútov Európy. Keď ta dorazil so svojim vojskom baltský cisár stretal mnoho božích bojovníkov ktorí sa presúvali z jeruzalemských prístavov na územie mohamedánov. Prevahu križiakov ostatne bolo vidieť aj na rýchlom a úspešnom postupe. Andrius zaútočil priamo na srdce Egyptského sultanátu Káhiru. Skôr než však mesto padlo bolo po výprave a kresťania mohli sláviť úspech. Panstvo sultána Walida skončilo a na územiach Egyptu vzniklo kresťanské kráľovstvo (sultanát?), ktorému začal panovať Isalcas zvaný Osloboditeľ, berberský náčelník, ktorý však prijal božie učenie a stal sa z neho presvedčený kresťan.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Výprava do Afriky bola cisárovou poslednou. Tešil sa síce stále vcelku dobrému zdraviu, o čom nikto nepochyboval najmä keď cisárovná porodila ďalšieho syna Raunasa. V auguste roku 1428 sa ešte v plnej sile bavil na svatbe princa Skirgailu s talianskou princeznou Filippou, nikto preto nečakal, že nepotrvá ani rok kedy cisár vydýchne naposledy. Na trón po otcovej smrti nastupuje rozvážny Skirgaila, ktorý síce nevyniká ako vojvodca no výrazne túto slabinu kompenzuje umením presviedčať. Po dlhom období panovníkov vojvodcov tak prichádza panovník diplomat a všetci so záujmom očakávajú ako sa zhostí svojich úloh.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

Odpovědět

Zpět na „Reporty/AAR z Crusader Kings II“