Jajjun.com

Diskusní fórum věnováno historii, hrám od Paradoxu a mnoha dalším zajímavostem.
Právě je 26 dub 2018, 04:48

Všechny časy jsou v UTC + 1 hodina




Odeslat nové téma Toto téma je zamknuté. Nemůžete posílat nové příspěvky ani odpovídat na starší.  [ Příspěvků: 4 ] 
Autor Zpráva
PříspěvekNapsal: 22 led 2006, 20:37 
25. Polní maršál Jajjun
25. Polní maršál Jajjun
Uživatelský avatar

Registrován: 20 led 2006, 16:51
Příspěvky: 3277
Když jsme začali hrát. Zukov za německo. Jajjun za Československo. Uzavřeli jsme příměří pro budoucí generace. Po pár dnech se čsr připojilo k ose a další den vyhlásilo válku prohnilému Maďarsku. Po pár rychlých bojích připadlo celé území Maďarů k naší vlasti. Po uspořádání jednotek jsme se rozhodli pro mohutný útok na rakousko, které stejně jako maďarsko padlo skoro celé, kromě Bregenzu, do rukou čsr. Když už bylo jasné, že rakousko nebude klást dlouhou dobu žádný odpor. Vyhlásil němec Zukov válku Švýcarům, kteří se však ukázali v horách jako statný protivník. Po pár epizodách jak rakouských tak švýcarských armád jsme je konečně zvládli a s chutí se chtěli obrátit na Jugoslávku. Ale byli jsme nemile překvapeni, když jsme zjistili, že spojenci jsou nejvíce možně rozhořčeni naším tažením Evropou. A tak nám vyhlásili válku na kterou jsme ne zrovna 100% byli připraveni. ČSR se obrátilo k východu a bránilo hranice s dosud neutrálním Polskem. Celá říšská armáda se obrátila proti žabožroutským psům a šla jim po krku za pomoci pár dokonalých tankových jednotek, které pocházeli z výroby české škodovky.
V dalších pár měsících bylo polojasno až oblačno a tak boj probíhal podle okolností. Po dobytí dvou jižních francouzských oblastí se německý zrak obrátil k Lucembursku, které po pár dnech padlo. Poté přišlo na řadu Nizozemí a Belgie, která však měla větší počet jednotek než naše hrdinná vojska a tak byl v prvních dnech s nimi problém. Po proražení až k Bruselu se však situace rychle obrátila a vítězství bylo jen otázkou času. V severní francii se podařilo německé armádě obklíčit a zneškodnit asi na 50 jednotek, které již nestrašily ve snech naše generály. Po vyčištění oblastí Maginotovi linie hrdinnými škodovkami byl všechen drtiví německý útok přesměrován k jihu na zbytek spojeneckých armád. Kde byly eliminovány s mohutnou slávou.
Zatímco němci rozprašovaly spojenecké armády. Československá armáda už bojovala za pomoci německých tankových divizí v Jugoslávii. Kterou anektovala do dvou týdnů. Poté přišla na řadu Albánie a naše území se rozrostlo na polovinu Evropy.
Když jsme se vypořádali i s Jugoslávií zjistili jsme, že se na nás nepřátelsky dívá Rusko a jeho nohsledi. A proto Zukov požádal polsko o volný průchod a napadl na severu rusko všemi svými vilnými jednotkami, kterých však bylo jen 32 oproti 122 ruským.
A tak boj bude pokračovat za slávu našich říší.


Nahoru
 Profil  
 
 Předmět příspěvku:
PříspěvekNapsal: 22 led 2006, 20:43 
25. Polní maršál Jajjun
25. Polní maršál Jajjun
Uživatelský avatar

Registrován: 20 led 2006, 16:51
Příspěvky: 3277
Psáno Zhukovem

Už ste videli cvoka co siel proti 120 ruskym diviziam s 33 nemeckymi v lese u Siaulie v roku 38 Smile Ale no co už... Počkám na Jajjunove škodovky, tie zatiaľ nesklamali. Len škoda, že mu tak pomaly rastie manpower a dipl. vplyv. Najbližšie predpokladám prechod hrdinských Československých divízií do Grécka a po porážke Sovietov nevylučuje spoločný generálny štáb ani útok na Taliansko.

A náš boj pokračoval. Avšak rok 1939 sa nezačína pre Osu veľmi dobre. Skupina 33 divízii, ktoré sa po neúspešnom útoku na Siauliu stiahli do oblasti Pruského Krolowieca je stále viazaná a v troch okolitých sovietskych provinciách je situovaná väčšina armády nepriateľa. Aliancia sa však potýka s obrovskou presilou. 80 nemeckých divízií, z ktorých je valná časť viazaná obranou pobrežia ďaleko na západe a 55 Československých divízií stojí proti 266 Sovietskym divíziam. Stalinovi posluhovači vyčkávali, kto urobí prvý krok, avšak urobil ho niekto, od koho sa to najmenej očakávalo. V zovretí dvoch nenávidených nepriateľov Nemecka a Ruska sa Poľsko vzoprelo a vstúpilo do Aliancie so Spojencami. Po prekvapivom útoku padla Wroclav, ktorá však bola Tankovou armádou pod velením Maršála Krejčíka rýchlo navrátená k nášmu územiu. Z pruska vyrazili Nemecké tankové divízie, podporované divíziami pancierovych granátnikov. Dovedna 12 najlepších divízií (6 tankových a 6 mechanizovaných) vytvorilo rameno klieští, ktoré prerazilo Poľskú obranu pri meste Lodz. Proti nim vyrazila operačná skupina Manstein s 3 novučičkými divíziami Pz IV a hrdinná Krejčíkova armáda. Spolu uzavreli kotol, kde padla väčšina Poľskej armády. Československo dobylo Premyzsl a Lwow, kde 6 divízií porazilo dvojnásobnú presilu Poliakov. Ostatné územia pripadnú Nemecku. Posledné zbytky Poľskej armády ešte držia najvýchodnejšie časti krajiny, avšak nie nadlho. Otázkou však ostáva, čo ďalej so záplavou Sovietskych vojakov? Kvalita je na strane Osy, ale kvantita na strane Komiterny. Dokáže sa Aliancia Osy udržať mohutnému útoku, prípadne sama zaútočiť, alebo padne do historického zabudnutia?


Nahoru
 Profil  
 
 Předmět příspěvku:
PříspěvekNapsal: 22 led 2006, 21:48 
25. Polní maršál Jajjun
25. Polní maršál Jajjun
Uživatelský avatar

Registrován: 20 led 2006, 16:51
Příspěvky: 3277
Psáno Zhukovem

Na začiatku júla (července) v roku 1939 kapitulovalo Poľsko. Bolo to však malé víťazstvo. Generálny štáb Osy bol v rozpakoch. Posledná prekážka medzi hranicami Ruska a Nemecka s Československom bola preč. Avšak súboj, ktorý sa mal odohrať bol sotva vyrovnaný. Rusko povzbudené vidinou jednoduchého víťazstva nad zoslabnutými armádami Osy vyhlásilo vojnu. V Berlíne aj v Prahe vypukli obavy a demonštrácie, ktoré museli potlačiť bezpečnostné zložky. Strach z Ruska bol veľký. Nečudo, veď presila bola zjavná. Po páde Poľska stálo na hranici 298 Sovietskych, proti 80 a 50 divíziam Osy.

Okamžite po anexii Poľska vydal generálny štáb rozkaz zaujať čo najvýhodnejšie pozície v bažinách a zakopať sa v dĺžke celej fronty. Tá sa napokon ustálila na línii Krolowiec, Toruň, Ostroleka, Bialystock, Brezsc nad Bugiem, Rowne, Lwow. Československé jednotky prebrali obranu južných území v Rowne a Lwowe a Nemecké velenie tak malo možnosť uvoľniť tankové jednotky, ktoré sa mali pripravovať na ofenzívu. Velenie sa nehodlalo prizerať, ako sa Rusi preženú cez tenkú frontovú líniu až do Prahy, či Berlína. Bolo potrebné zasadiť nepriateľovi úder, ktorý by ukázal jemu aj domácej verejnosti, že spoločné úsilie 2 štátov dokáže divy. Operácia nazvaná "Berlin" mala vysoké ambície. Odrezať severné krídlo rusov útokom dvoch ramien klieští. Z Bialystocku cez Grodno, Wilno, až do Daugavpillsu mala smerovať skupina A, ktorá bola tvorená elitou Nemeckej školy- 4 tankovými armádami a 2 mechanizovanými Zbormi (každý zbor po 3 divízie). Skupina B bola tvorená elitným Horským Zborom, ktorý viedol Polný Maršál Dietl (9 horských divízií s delostrel. brigádami).

Obrázek

25 júla boli jednotky pripravené. Tanky naštartovali motory a vyrazili ku sláve! Skupina A postupovala ku Grodnu, kde narazila Na 23 divízií bod vedením Maršála Egorova. Za 24 hodín rozohnali toto Sovietske zoskupenie a Egorov sa musel stiahnuť. Časť armády ušla do Suwalki a časť do Minsku. Skupine A už nestálo v ceste nič, čo by stálo za zmienku... Skupina pokryla krídlo a než Sovieti stihli zareagovať bolo už neskoro. Na pomoc prišli mechanizované zbory, ktoré spolu s tankovými vystužili boky kotla...

Aby bola Sovietska katastrofa dokonalá, Poľný Maršál Guderian obsadil so svojou III. Panzerarmee Rezekne a odrezal v Liepaji a Rige ďaľších 20 peších divízií a jednu tankovú, ktoré išli na pomoc kotlu. Skupine B sa tiež darilo a po boji s oslabenými Sovietskymi silami obsadila Memel... Kotol bol uzavretý a v ňom 68 peších a 2 tankové divízie... Keď Skupina A dosiahla cieľ, Jajjun stiahol 2 tankové zbory na pomoc severu a spolu s ďalšími 4 Nemeckými zbormi vytlačili nepriateľa zo Suwalki na sever. Akcii velil Československý Maršál Regin Salbina... Egorov sa pokúsil prelomiť obkľúčenie, v Daugavpillse, kde proti jeho 12 divíziám stáli 3 Rendulicove mechanizované divízie. S pomocou Mansteinovej I.Panzerarmee však tento útok stroskotal. Sovietom dochádzali zásoby vo väčšom kotli a jednotky Osy ich zatlačili až do Siaulie, kde ich napokon aj zničili. Bolo to paradoxné, na mieste, kde sa prvýkrát stretli Nemecké a Sovietske vojská a kde Nemci utrpeli drtivú porážku teraz prechádzali kilometrové kolóny Sovietskych zajatcov. Uvoľnené jednotky, nasadené na útok na kotol vystužili front a 2 Československé tankové armády, spolu s Dietlovym Horským Zborom ukončili existenciu 20tich divízií v hornom kotli...

Obrázek

Po tomto fantastickom víťazstve sa domáca mienka o našej armáde rapídne zvýšila. Avšak nesmeli sme zaspať na vavrínoch... Severná fronta bola stabilizovaná a tankové armády sa premiestnili na juh. Medzitým prišli posily, v podobe mechanizovaných zborov, ktoré posilnili frontu na severe... Veliteľstvo chystalo novú ofenzívu, no tentokrát na juhu. Operácia s krycím menom Praha zapájala Československé jednotky, ktoré mali urobiť prielom v oblasti Zjitomiri a rýchlym prechodom dosiahnuť breh Čierneho mora v oblasti Oddesy. V kotli malo ostať Sovietske južné krídlo.

Obrázek

Na túto ťažkú úlohu boli prisunuté všetky 4 tankové armády pod vedením Mansteina, Rommela, Guderiana a Kleista. Po boku Československých armád vyrazili 10. októbra (Října) na Zjitomir. Sovieti spozorovali presun jednotiek na juh a operácií Praha sa snažili zabrániť. 25 Divízií pod vedením Bluchera zaútočilo na oblasť Rowne, ktorá bola bránená Československými jednotkami. Avšak prepočítali sa. IV. Panzerarmee a jeden mechanizovaný zbor priľšli svojim bratom v zbrani na pomoc a Rowne sa udržalo. Pritom operácia Praha nebola ohrozená a jednotky z Lwowa boli stále na pochode. Keď dosiahli Zjitomire, našli tam len dezorganizované jednotky, ktoré boli unavené z ústupu z Rowne. Hravo ich premohli a v súlade s plánom operácie pokračovali ďalej... 8. novembra (listopadu) dosiahli brehov Čierneho mora. Guderianova tanková armáda sa stočila a obsadila Oddesu. Jajjunove jednotky zatiaľ pochodovali smerom na Sevastopol, ktorý bez boja dobyli. V kotli ostalo 19 Sovietskych divízií.

Obrázek

Tanky Maršála Potměšila dostali rozkaz a vyrazili do útoku, aby skoncovali s kotlom.. O pár dní sa zajatci z 20tich divízií uberali smerom na západ do zajateckých táborov. Dôležitejšie, ako zničenie 20 divízií bol rýchly postup, vďaka ktorému padol Krym. Zmätok v radách Sovietov bol obrovský. Za niekoľko mesiacov prišli takmer o 100 divízií pričom Osa nestratila prakticky žiadnu. Jajjun tak mal možnosť postupovať ďalej do nechránenej oblasti. Sovieti postupne prisúvali posili na juh, ale mnoho divízií sústredili na sever za frontu. 3. októbra- ešte pred uzavretím južného kotla zaútočilo na severné uskupenie 63 sovietskych divízií proti 6 Nemeckým mechanizovaným divíziám. Poľný Maršál Kluge okamžite zalarmoval okolité jednotky, ktoré mu prišli na pomoc. Proti Buďonného armáde sa postupne postavilo 21 mechanizovaných divízií, ktoré útok odrazili a vrátili sa do svojich východzích postavení. Straty boli veľké- Sovieti prišli (tabuľkovo- divízie neboli zničené, len oslabené. Celkové oslabenie zodpovedalo 25 resp. 4 divíziám) o 25 divízií a Nemci o 4.

Československá armáda postupovala na juhu a ešte do konca roku 1939 padol Kiev. Jajjun postupne stabilizoval frontu a uvoľnil 3 Nemecké tankové armády, ktoré sa vydali na sever, aby podporili nadchádzajúcu operáciu "Kruh". Tá mala za úlohu zničiť uskupenie síl v bažinách... Spočíva v útoku cez Minsk a stočení sa na juh. Sily sa majú stretnúť pri Gomeli a Kieve... Rusko však vyhlásilo vojnu Estónsku a tak sa III.Panzerarmee musela presunúť na sever a zabrániť Rusov v prechode cez Rigu. Ofenzíva však aj tak začala a priniesla prvé víťazstvo. Veľkomesto Minsk padlo.

Obrázek


Náš boj tak pokračuje. To, čo vyzeralo ako očividná prehra dokázala Osa vyťažiť vo veľké víťazstvo. Ako však bude pokračovať ďalej?


Nahoru
 Profil  
 
 Předmět příspěvku:
PříspěvekNapsal: 22 led 2006, 21:54 
25. Polní maršál Jajjun
25. Polní maršál Jajjun
Uživatelský avatar

Registrován: 20 led 2006, 16:51
Příspěvky: 3277
Psáno Zhukovem

Operácia "Kruh" stále pokračuje, avšak 15. Januára (ledna) 1940 sa velenie rozhodlo a plán operácie pozmenilo. Pôvodný plán zamýšľaľ obkľúčiť bažiny, dobyť Minsk, Mogiljov a pri Gomeli sa stočiť na Juh. Nemecká armáda mala naviazať dotyk s Československými jednotkami v priestore medzi Chernigovom a Kijevom. Prevaha nad Sovietmi však bola tak veľká, že bolo výhodnejšie postúpiť ďalej a urobiť tak väčší kotol. Nemecké jednotky zo severu už boli na postupe a po páde Minska prechádzali hlbšie do Sovietskeho tyla. Československá armáda v súčinnosti s týmto nemeckým zoskupením zaútočila z Kijeva a 2. Února (Februára) dobyla Kursk. Nemecké jednotky deň po tomto víťazstve zničili nepriateľa v Bryansku. Kotol bol uzavretý a v ňom uviazlo niekoľko Sovietskych armád. V bažinách bolo rozmiestnených 30 divízií a v Chernigove 16. Spolu 46 divízií z toho 3 jazdecké.

Obrázek

Kotol po operácii Kruh

Zo západnej strany kotla zaútočilo uskupenie s 13 Nemeckými divíziami proti Pinsku. Niekoľko dní potom sa Panzerarmee II a III obrátili a napadli nepriateľa z východu od Chernigova, ktorý 14. Februára padol.

Medzitým sa na juhu začala veľká ofenzíva Československých jednotiek. Tankové a pešie armády vyrazili proti oslabenému južnému krídlu Sovietov. Vytlačili nepriateľa z oblastí Stary Oskol a prekvapivým úderom obsadili 1. marca (března) dôležité mesto na brehu Čierneho mora - Rostov. Jajjun odoslal niekoľko armád do Sevastopolu, aby sa pripravili na ďalšiu operáciu, ktorá dostala krycie meno "Brno".


Zatiaľ pokračovali akcie v kotli po operácii Kruh. Jednotky postupovali a oblasť, ktorú Sovieti ovládali sa zmenšovala. Dochádzali im zásoby munície a jedla. Ku koncu, keď sa jednotky priblížili k Bobrujsku bolo často vidieť útoky Rusov len s nasadenými bajonetmi a pokrikom uraaa. Bolo to príšerné divadlo, keď 3 guľomety MG 42 kosili rady útočiacich vojakov. Bobrujsk však nakoniec 3.apríla (dubna) padol. A s ním aj 46 divízií. Po tomto veľkom víťazstve sa pomer divízií vyrovnal. Ruských 157 divízií teraz stálo proti 101 Nemeckým divíziam a 64 Československým. Prvýkrát za celý priebeh vojny mala Osa k dispozícií viac jednotiek, ako Komiterna.

Po páde kotla v strednej časti fronty sa jednotky, ktoré bránili jeho steny rozmiestnili pozdĺž severnej fronty. Časť tankových armád sa preskupila a pripravovala sa na ďalšiu operáciu, ktorá dostala krycí názov "Munchen". Táto klasická obkľučovacia operácia mala znamenať priblíženie fronty k Sovietskemu hlavnému mestu - Moskve. Jednoduchý a komplexný plán zahŕňal dve ramená klieští. Skupina A mala vyraziť z Minska a dobyť mesto Vitebsk. Skupina B z Bryanska a obsadiť oblasť v Kaluga. Skupina A pozostávala z II. Panzerarmee a 3 mechanizovaných zborov. Skupina B mala k dispozícií I a III. Panzerarmee...

9. apríla vyrazili na miesta určenia. Obe skupiny splnili úlohy a bez väčších problémov a strát dosiahli svojich cieľov. 21. apríla naviazali spojenie a v malom kotli okolo mesta Smolensk uzavreli 16 Ruských divízií. V tejto chvíli sa celé ruské politické vedenie okrem Stalin stiahlo do Kujbyjšejva, ktorý by po prípadnom páde Moskvy vyhlásili za hlavné mesto ríše.


Obrázek

Operácia Brno na juhu potrebovala dva odrazové mosty - Sevastopol a Rostov. Jej úlohou bolo zničiť nepriateľa v oblasti Krasnodar a Majkop a uchytiť sa tak za riekou Don. Táto pozícia bola životne dôležitá pre ďalší vývin na južnej fronte a pre prípadný útok na kľúčové náleziská ropy na Kaukaze a na mesto Stalingrad. K tomuto cieľu bola vyčlenená elita Československej armády. Z Rostova zaútočilo na Krasnodar 10 tankových divízií a 26. marca ho dobyli. Na prípravu útoku južnej skupiny zo Sevastopolu si velenie vyhradilo viac času k prísunu nových síl. Po páde Krasnodaru zaútočilo 15 divízií z toho 3 tankové proti 18 ruským divíziám v oblasti Majkop. 27. apríla, mesiac po víťazstve v Krasnodare padol aj Majkop. Pozície za riekou Don sa stabilizovali po niekoľkých Ruských protiútokoch. Poslednou časťou operácie Brno bolo potlačiť frontu od mesta Rostov bližšie k Stalingradu. Armáda z Rostova vyrazila proti Millerovu a obsadila ho. Z Rostova sa tak stalo centrum zásobovania, ktoré bolo relatívne blízko k fronte, ale dostatočne ďaleko od silných bojov. Fronta na juhu bola stabilizovaná a Jajjun s generálnym štábom mohol pokojne plánovať operáciu "Ostrava", s ktorou malo prísť dlho očakávané obkľúčenie Stalingradu. Jej prvým krokom bolo dobytie Voronezhe, ktorá padla bezprostredne po páde Majkopu.


Severným Nemeckým jednotkám sa takisto darilo. Úloha vyčistenia Smolenského kotla pripadla dvom mechanizovaným zborom. Himmlerovmu a Raussovmu. Svoju úlohu splnili a 3. mája (května) zajali zbytky 16 divízií. Velenie pred obkľúčením Moskvy plánovalu ešte jednu ofenzívu, s cieľom zničenia jednotiek medzi mestami Leningrad a Moskva. Obkľúčenie Moskvy malo prísť až po úspešnom vykonaní tejto operácie pod krycím menom "Hamburg". Ak by sa operácia Hamburg podarila, celé severné krídlo by bolo odrezané, vrátane Leningradu. Celá operácia mala len jedno rameno klieští, ktoré malo preraziť barikádu pri Bezjetsku a dosiahnuť Tichvine a brehov Ladožského jazera. K tomuto účelu sa pripravili v oblasti Vitebsk 3 tankové armády. I, II a III. Vyrazili proti slabo bránenému Bezjetsku a 20. mája dosiahli okraja oblasti. Rusi však do lesov prisunuli 21 divízií a tie sa útoku tankových armád ubránili... Bola to prvá prehra tankových armád od útoku na Siaulské lesy v roku 1939. V lesoch boli tanky menej efektívne a mechanizovaná pechota bola prevelená na bránenie získaných oblastí. Napriek tomu sa velenie svojho trúfalého plánu nezrieklo. V nemeckých výrobných halách a na cvičiskách boli totiž pripravené dve nové armády. VI. Panzerarmee pod vedením Generálporučíka Meyera a VII.Paznerarmee pod vedením Generálporučíka von Mautenffela. Obe armády sa z Grodna presunuli do Vitebsku a pripravovali sa na druhý pokus o prielom cez Bezjetsk.


Obrázek

Jajjun pripravil plány pre operáciu Ostrava. Vo Voronezhi čakalo 26 divízií z toho 6 tankových. Toto uskupenie malo skoncovať s Južným pilierom fronty Stalingradom. Postupným útokom sa mali jednotky Československých armád prebiť cez Balajsov, Saratov a Uralsk až do Guryevu. To bol plán A. Ten však bol zavrhnutý, kvôli veľkej vzdialenosti medzi Saratovom a Uralskom. Za dobu, než by sa prielom do Uralsku podaril mohli sovieti stále posilovať frontu a to bolo nebezpečné. Preto sa Jajjun rozhodol pre plán B, ktorý skrátil vzdialenosť, ktorú museli vojská prejsť.

Obrázek

Pri Saratove sa mali stočiť na Vožjskij a stretnúť sa v Proletarsku. Operácia bola zahájená a 2.júna (června) padol Balajsov. Útok sa daril a už 16. júna padol Saratov. Jednotky sa stočili a začali postupovať na Volžjskij.

Medzitým sa armády na severe preskupili a doplnili. Boli pripravené na druhý pokus o prielom v Beztejsku. I, II, III, VI a VII Panzerarmee vyrazili a 8. júna sa dostali k mestu. Sovieti však boli pripravení a stihli prisunúť 40 divízií pod vedením Maršála Pavlova. Boj bol ťažký a straty veľké.

19.júna bolo po boji. Všetky nemecké armády boli totálne oslabené. Ich stav k dňu 19.júna zodpovedal sotva k 1/3 tabuľkového stavu pred útokom. Ale víťazstvo bolo zaistené. 40 divízií bolo rozbitých a zahnaných na útek. Posledná veľká prekážka pred úspešným zavŕšením operácie Hamburk bola prekonaná.

Obrázek


Nahoru
 Profil  
 
Zobrazit příspěvky za předchozí:  Seřadit podle  
Odeslat nové téma Toto téma je zamknuté. Nemůžete posílat nové příspěvky ani odpovídat na starší.  [ Příspěvků: 4 ] 

Všechny časy jsou v UTC + 1 hodina


Kdo je online

Uživatelé procházející toto fórum: Žádní registrovaní uživatelé a 1 návštěvník


Nemůžete zakládat nová témata v tomto fóru
Nemůžete odpovídat v tomto fóru
Nemůžete upravovat své příspěvky v tomto fóru
Nemůžete mazat své příspěvky v tomto fóru

Hledat:
Přejít na:  

Webhosting Český hosting

Založeno na phpBB® Forum Software © phpBB Group Color scheme by ColorizeIt!
Český překlad – phpBB.cz