1900-1930 a II. Svetová vojna
V 1902. roku usporiadala Kráľovská akadémia vied expedíciu na severný pól. V poradí už svoju 4. expedíciu k najsevernejšiemu miestu planéty. Mnohý pochybovali ,že táto expedícia skončí úspešne. Veď nebola prvá a všetky expedície doposiaľ smerujúce do týchto končín skončili tragicky. Aj keď to bola primárne vedecká cesta ,v stávke bolo i pokorenie ďalšieho míľnika v histórii ľudstva. Míľnik ,ktorý mal zabezpečiť nielen vedeckú ,ale i politickú prestíž pre krajinu ,ktorá v tejto súťaži vyhrá. Z ruského Murmansku expedícia putovala neznámym terénom a po nespočetných búrkach a omrzlinách sa im podarilo dostať sa ďalej ako komukoľvek v histórii pre nimi . Konečne 1.7.1902 bola výprava polárnikov u svojho cieľa a svojim počinom sa zapísala do histórie.
Ako v druhej polovici 19. storočia tak i v prvej polovici 20.storočia pokračoval pomalý ,ale istý rozpad Nemeckej ríše. Nachvíľu ho zachránilo Veľká Británia , keď sa Nemecko dobrovoľne stalo jej protektorátom ,ale tento status prišlo po Veľkej marcovej socialistickej revolúcii na ostrovoch. Bez ochrany bola Nemecká republika vydaná napospas európskym mocnostiam ako Prusko ,Francúzsko a ČSR . Mladý republika musela opäť bojovať o vlastné prežitie. Prví štát ,ktorý sa pokúsil využiť nelichotivú situáciu Nemecka bola začiatkom roku 1902 Pruská ríša . V hlave pruského cisára Sigmara I. sa zrodil ambiciózny plán o ustanovení spoločnej personálnej únie. Cisár ponúkol nemeckému parlamentu ochranu a štatus autonómneho územia ak odsúhlasia začlenenie celého Nemecka do Pruské ríše. Časť nemeckej populácie by uvítalo takéto riešenie,ale kto však s takouto ponukou nesúhlasil bol nemecký parlament v ktorom mali väčšinu liberáli a socialisti a tí svorne odmietali návrat monarchie. Cisár František sa s žiadnou ponukou ani neobťažoval a vojská ČSR opäť vpadli do Nemecka začiatkom roku 1902 .Carinthia ,ktorá bola toho času Nemeckým spojencom sa od toho konfliktu dištancovala a kráľ Valerio I. Mediči zaujal neutrálny postoj. Inváziu do srdca Nemecka spomalil až príchod byzantských vojsk k južným hraniciam ČSR. Byzantský cisár Constantin VIII. Constantinedes dodržal podpísané dohody s Nemeckom a do vojny zapojil. Nemci svoju kožu nechceli predať lacno a pokúšali sa zastaviť postup ČSR vojsk v strednom Nemecku ,ale proti profesionálnej armáde nemali čerstvý odvedenci žiadnu šancu . Byzantský sa ešte pokúsili zvrátiť situáciu vo vojne ,ale po porážkach na Balkáne a vypuknutí komunistického povstania v dobitom Nemecku nakoniec nemecký parlament súhlasil s Františkovými požiadavkami pod podmienkou ,že potlačí komunistickú revoltu. Po nastolení poriadku a podpísaní mieru v Stuttgarte 2.3.1904 bolo požadované územie predané pod správu ČSR.
Transport vojsk ČSR na frontu.
Vo všeobecných voľbách v roku 1906 získala strana 'Helenisté' v byzantskom parlamente 34 z 250 kresiel.
Pochod Helenistov ulicami Konštantínopolu.
16.7.1908 v oblasti Tunguzska dochádza k najväčšiemu výbuchu v dejinách ľudstva .Výbuch a následný požiar spustošil obrovskú časť sibírskych lesov. Ľudia ,ktorý boli svedkami tejto udalosti si mysleli ,že prišiel koniec sveta ,súdny deň a vlny z výbuchu zaznamenali seizmografy po celom svete. Miestne čínske noviny písali pár dní predtým explóziou o neznámych svetlách na oblohe a samotná Čínska ríša bola v podaní informácii tajnostkárska .Oficiálna správa Číny bola hovorila o páde meteoritu ,ale čínska vláda celú oblasť uzavrela a pod hrozbou trestu smrti izolovala. Dokonca miestnych obyvateľov vysťahovala ,ale Tajnej službe ČSR sa však podarilo získať úradný prepis výpovedi očitého svedka . Vo výpovedi svedok spomínal ,že v kráteri niečo po dopade zostalo. Niečo čo nepochádzalo z nášho sveta.
Správa čínskych úradov o incidente v Tunguske.
V marcových voľbách roku 1908 opätovne uspela koalícia Konzervatívcov a Liberálov a na post kancléra bol Ríšskym snemom zvolený Tomáš Garrigue Masaryk ,dlhoroční diplomat v službách ČSR. Ani novému kanclérovi ,s dlhoročnými skúsenosťami na diplomatickom poli, sa nepodarilo predísť povstaniu ,ktoré nasledovalo ihneď po voľbách. Komunisti nahnevaní ,že vo vláde nemajú zastúpenie i na protikomunistické zákony z roku 1873 ,ktoré im to zakazovali zorganizovali celonárodné protestné pochody. Pokojné protesty zvolané do všetkých miest po celej ČSR sa zmenili na násilné potom čo polícia začala zatýkať komunistických lídrov v celej ríši a armáda bola poslaná do najproblémovejších miest ako Praha,Viedeň a Benátky. Aj keď komunisti museli čeliť hrozbe guľometov, kanónom a skutočnej vojenskej taktike nerozpŕchli sa. Pevne stáli za svojim presvedčením a boli rozhodnutí zomrieť za komunistický ideál na barikádach v boji s cisárskym vojskom. Nebojovalo sa len v mestách ,ale v každej časti ríše. Komunistická revolúcia bola náhla a krvavá ,ale trvala krátko . Armáde sa v krátkom čase podarilo v celej ČSR opätovne zaviesť poriadok. Následné vyšetrovanie a informácie od preživších komunistických vodcov ukázali ,že komunistov v ríši už nejaký čas podporovali a financovali agenti z Anglicka. Práve Anglicko ,ktoré tajne podporovalo a financovalo komunistické strany po celom svete. Republika spoza Lamanšského prelivu mala prsty v úspešných i menej úspešných parlamentných voľbách v Brazílii, Francúzku a dokonca i v Americkom kráľovstve ,ktoré sa po zvolení socialistov do vlády stalo protektorátom Anglicka už medzi rokmi 1908-1910.
Rudé brigády pochodujú ulicami Prahy.
Koncom roku 1909 sa začali stupňovať incidenty na česko-byzantských hraniciach. Vo februári nasledujúceho roku využíva cisár Constantin VIII. zinscenovaní incident vďaka ktorému byzantské vojsko zabralo hraničné mestečko Grašac. Vláda ČSR vydala voči tejto agresii Byzancie ostrú nótu ,ale byzantský cisár Constantin VIII. si vedomí vojenskej podpory Japonského cisárstva ,Brazílie a Nemecka ju odignoroval. Namiesto odpovede poslal cisárovi Františkovi vlastnú nótu v ktorej požadoval stiahnutie československých vojsk z Chorvátska a následne predanie tohto územia Byzantskej ríši. V tomto momente sa už nedalo chystanej vojne predísť a ČSR mobilizovala. Mobilizáciu ČSR využil byzantský cisár k tomu aby pred celým svetom označil cisára Františka za agresora. Po vypuknutí 2.Svetovaj vojny 23.8.1910 mal generálny štáb ČSR jednoduchý plán. Ofenzívne postupy voči Byzancii budú nasledovať až po vyradení Nemecka a presunutí vojsk k južnej hranici. V kolóniach bola situácia stabilná ako tak. Brazília nemobilizovala ,ale uchýlila sa k partizánskej vojne. Vysielala trestné výpravy ,ktoré ničili a obsadzovali územia ČSR,ale akonáhle sa priblížilo koloniálne vojsko stiahli sa brazílske jednotky spať do pralesa Amazónie. Až na jedno vylodenie 20k mariňákov v Kostarike sa japonské cisárstvo obmedzilo len ostreľovanie pobrežných miest a prístavov .Flotily ČSR,CSA a Japonska sa počas celej vojny vyhýbali priamemu stretnutiu hlavných flotíl. V lete roku 1911 nabrala vojna krvavejší charakter. Obsadzovanie Nemecka trvalo dlhšie ako generálny štáb plánoval. Československé légie museli bojovať okrem pravidelného vojska i s revolučnými a rudými gardami ,ktoré sa snažili prevziať moc v štáte. Na hraniciam s Byzanciou zatiaľ obe krajiny držali opevnené pozície, kde sa Byzancia pokúšala pätovú situáciu vyriešiť nasadením chemických zbraní. Prvýkrát v histórii bol nasadený bojový plyn. Na začiatku bol použitý Chlór ,ale rýchlo ho vystriedal sofistikovanejší Yperit. Chemické zbrane čoskoro používali obe strany v obrovskom množstve. Po obsadení Nemecka začiatkom roku 1912 boli na južnú frontu prevelené značné množstvo materiálu a ľudskej sily. Nadránom 10.5.1912 po 8h masívnom ostreľovaní začala československá ofenzíva na južnom fronte .Byzantské jednotky boli vytlačené zo svojich pozícií ,ktoré držali vyše roka a utrpeli pritom ťažké straty. Československým légiam sa podarilo hlboko preniknúť do Byzantskej ríše. Ofenzíva ČSR pokračovala i nasledujúce mesiace a zastavila sa až pred bránami Konštantínopolu. Byzantský cisár pochopil ,že vojna je už prehratá a spojil sa s vládou ČSR s návrhom na prímerie. Koniec 2.Svetovej vojny sa datuje na 5.2.1915 ,keď bola v francúzskej Ženeve podpísaná mierová dohoda v ktorej okrem reparácii sa musí Byzantská ríša vzdať navždy nároku na Dalmáciu . /
československý vojaci na byzantskom fronte
Modernizácia námorníctva ,ktorá začala po roku 1880 sa dostávala do finálnej podoby až v 1916. Bolo postavených množstvo lodeníc v ktorých sa stavali nové moderné lode. Pomaly sa formovali 3 operačné skupiny ,ktoré mali zabezpečiť presadenie záujmov ČSR vo svete. Novou pýchou ríšskeho námorníctva sa mala stať nová trieda lodí. ,ktorá bola odpoveďou na triedu Dreadnought britského námorníctva. Československá verzia pomenovaná po cisárovi Boleslavovi bola nepochybne najväčšou vojenskou vojnovou loďou, aká bola v tom čase vyrobená ČSR. Samotná československá námorná stratégia bola navrhnutá aj okolo krížnikov a torpédoborcov, ktoré umožňovali cisárskemu námorníctvu rýchlo dosiahnuť krízových oblasti.
I pozemné vojsko dostalo nové hračky vo forme tankov a lietadiel. Nové technológie mali veľa skeptikov . Boli poruchové , neosvedčené a drahé . Úplne porušovali osvedčené vojenské doktríny, ktoré existovali už viac ako storočie. Tanky boli spočiatku len obrábacie traktory s pancierom, než nakoniec závody Škoda vyrobili model Kolohousenky.
LJV Boleslav a jej sesterské lode LJV František , LJV Mária Terézia v Terstskom zálive.
Kolohousenka vz.1916
Formou zastrašovania voličov iných strán a spojením kombinácie populizmu s proti československou rétorikou,hlavne kvôli reparáciam z prehratej 2 .svetovej , Brazilská komunistická strana Partido Comunista Brasileiro – PCB, vyhrala parlamentné voľby v Brazílii roku 1917. Líder strany ,compañero Luís Carlos Prestes , vo svojom príhovore po zvolení premiérom sľúbil celej Brazílii svetlejšie zajtrajšky , stabilizáciu ekonomiky, zníženie nezamestnanosti a novú orientáciu zahraničnej politiky. S tajnou a nemalou finančnou podporov z komunistického Anglicka sa to compañerovi Prestesovi aj podarilo.
Propaganda compañera Prestesa.
Vládnuca dlhoročná koalícia Socialistov a Liberálov sa stala v Byzantskej ríši po podpise mieru s ČSR z roku 1915 nepopulárnou aj keď samotná vojna a mier bola v hlavnej réžii 82 ročného cisár Constantina VIII. , ktorý bol u ľudí stále rešpektovaným vladárom. Po jeho smrti roku 1916 ho nahradil na tróne jeho syn Michaël III. ,ktorý sa pokúsil zaviesť rozsiahle politické a ekonomické reformy aby dokázal splácať reparácie ČSR . Narazil však na prekážku v podobe rozhádaného a politicky nestabilného parlamentu. Cisár preto vymenoval svojho starého priateľa Ioannisa Metaxasa predsedom byzantského parlamentu a poveril ho zostavením stabilnej vlády . Jeho vymenovaním premiérom dal cisár najavo svoju nespokojnosť s politickou pätovou situáciou medzi spornými politickými blokmi v byzantskom parlamente ,ale ani Metaxasovi sa po mesiacoch pokusov nepodarilo zostaviť stabilnú vládu. Dňa 22.6.1918 sa podarilo Metaxasovi získať cisárovu podporu k rozpustení parlamentu. Bolo vyhlásené stanné právo a pozastavené boli všetky občianské práva. Nový cisársky dekrét zrušil rozhádané politické strany a došlo i na zatykanie lídrov politických strán. Metaxas vyzval byzantincov aby sa úplne odovzdali službe Byzantskej ríši ako on a sám sa zaviazal sa k vytvoreniu kultúrne očisteného byzantského národa založeného na militaristických spoločnostiach starovekého Macedónska a Sparty.
Nový premiér Byzancie skladá slávnostný sľub.
Po porážkach od Japonského cisárstva ,ktoré prijalo západne postupy a reformy sa čínsky panovník Jianrui I. Li pokúsil modernizovať štát a prijal niekoľko západných reforiem a technológie ,ktoré sa neujali. Ukázalo sa, že ak má byť technologický, obchodný a sociálny pokrok úspešný, je potrebné modernizovať aj tradičnú čínsku feudálnu spoločnosť. S nástupom na trón jeho syna Fuyuan I. Li roku 1919 zažíva čínsky cisársky dvor jeden škandál za druhým. Mladý cisár sa odklonil od reforiem jeho otca a míňa obrovské sumy za zhýralí život zatiaľ čo jeho ľud trpí v chudobe a biede. Pod vplyvom západu a východu sa v Číne menia náboženské a sociálne názory na monarchiu a zjavná neschopnosť nového panovníka prispôsobiť sa modernej dobe viedli k rozsiahlemu odporu voči monarchii a viacerým revoltám. Po neochote armády bojovať proti vzbúrencom nastal v Číne palácový prevrat. Cisárska garda na príkaz čínskeho parlamentu zatkla cisára. Revolúcia v Číne sa skončila až abdikáciou cisára Fuyuan I. Li , 12. 10 1919, ktorá znamenala koniec 2000 rokov imperiálnej vlády v Číne a začiatok novej éry. Po prevrate dočasná vláda ministrov usmerňovala osud krajiny až do schválenia novej ústavy, ktorá znamenala začiatok prvej republiky. Prvé voľby vyhrala Republikánska strana na čele s Chiang Kai-shekom, ktorý postavil svoj volebný program na ideáloch nacionalizmu, republikanizmu , modernizácii Číny a národnej jednoty. Revolúcia v Číne priniesla určité občianske a náboženské slobody, hoci na rozdiel od toho, čo sa stalo v iných európskych krajinách, nedošlo k žiadnemu pokroku v oblasti práv žien. Len čas ukáže či nová vláda Chiang Kai-sheka dokáže vrátiť krajine stratený status veľmoci a umiestniť Čínu späť na cest;u pokroku.
Chiang Kai-shek a jeho ministry.
Vzťahy medzi ČSR a Carinthiou boli napäté už dlhší čas pred vypuknutím samotného konfliktu. Carinthská enkláva v ČSR musela dlhé roky platiť vysoké clá a to hneď 2x. Obchodnú a colnú vojnu ,ktorú proti sebe viedli samozrejme využívali miestne zločinecké živly a v celom kraji rástla korupcia a pašerátstvo. Na žiadosť cisára Františka vyhlasuje kanclér Masaryk pre carinthiaskú enklávu embargo a v oblasti vyhlasuje stanné právo. Bolo vyslané i vojsko ,aby pomohlo miestnym policajným úradom zlikvidovať všetkých pašerákov v kraji. Kráľ Valerio I. zaslal cisárovi Františkovi rozhorčenú nótu v ktorej odsúdil ,kroky ČSR voči enkláve. Spor sa ešte viac vyostril potom čo v Jadranskom mori carinthanské loďstvo zajalo československú loď Tlustá Kráva a popravilo jej posádku považujúcich ich za pirátov. Konečným spúšťačom vojny sa tak stalo dodnes neobjasnené potopenie československej lode Slavkov v Rímskom prístave 15. februára 1918. V ČSR napriek neexistujúcim dôkazom prevládla mienka, že loď bola potopená vďaka sabotáži carinthianských agentov. Kanclér Masaryk zaslal Carinthii ultimátum, v rámci ktorého sa mala okamžite stiahnuť z enklávy a ukončiť podvratných činností. Valerio I. toto ultimátum rozhorčene odmietol a prerušil s ČSR diplomatické styky. K spoločným hraniciam sa presunul vojsko a vyhlásil tiež všeobecnú mobilizáciu. ČSR vyhlásila konanie Carinthie za casus belli a vyhlásila jej vojnu, ktorá bolo ďaleko krvavejšia ako 2. svetová vojna. Kongres CSA sa odmietol pripojiť k začínajúcemu konfliktu v Európe a zrušil s ČSR všetky dohody. Zato Francúzsko už 55 rokov chcelo oplatiť ČSR prehru z vojny roku 1863 pripojilo sa v tomto konflikte na stranu Carinthie. Dobre vycvičená a vyzbrojená armáda ČSR rýchlo obsadila Carintskú enklávu a začala sa urýchlene presúvať k hraniciam s Carinthiou a Francúzskom. Na západnom fronte bol hneď na začiatku vojny u Tübingenu pohraničnými pevnosťami zastavení postup 1.francúzkej armády. Po preskupení a dozásobení sa francúzskemu generálnemu štábu podarilo poraziť čechoslovákov u Innsbrucku a Salzburgu tím, že tu Francúzsko nasadilo veľké množstvo svojich jednotiek a značne prečíslili vojská ČSR v oblasti. Až u Svatýho Hypolitu bol francúzsky postup Rakúskom zastavení a rozdrvení generálom Trčkom. Na južnom fronte jasne dominovala technická prevaha, keď ČSR nasadila nové československé tanky a letectvo. Tanky boli schopné preraziť akúkoľvek obranu Carinthie na južnej fronte. S ich pomocou a podporou letectva československá pechota útočila rýchlo a postúpila hlboko na carinthské územie. Front sa nezastavoval a Francúzi boli nútení vyslať do Carinthie svoje vlastné jednotky. Vojna sa oficiálne skončila 10. decembra 1923, keď obe strany podpísali v Paríži mierovú dohodu. V mierových podmienkach sa Carinthia musela vzdať práv na enklávu v ČSR a Južné Tyrolsko.
Francúzky vojaci pochodujú do zajateckých táborov.
Prehraná vojna vo Francúzku zatriasla politickou scénou. Dlho vládnuca strana Bonapartistov sa stala po prehranej vojne s ČSR nepopulárnou a v parlamentných voľbách roku 1926 získala historické minimum ,ale aj tak si udržala väčšinu a zostavila vládu. O tri mesiace neskôr Anglickom podporované a financované robotnícke odbory vyhlásili generálnu stávku. Stávkujúci robotníci obsadzovali fabriky po celom Francúzku a vláda bola s narastajúcim radikalizmom v krajine paralyzovaná .Vyzeralo to na novú socialistickú revolúciu ako v Anglicku. Vláda Bonapartistov sa pokúšala s odborármi vyjednávať ,lebo bola katastrofálne slabá a odmietla vyslať proti stávkujúcim armádu aby obnovila poriadok. To v nasledujúcich predčasných voľbách pomohlo Komunistom ,ktorý získali historické maximum a sami zostavili novú vládu. Ich volebným heslom bol Boj za republiku , za slobodu a za robotníkov.
Komunisti sa radujú z vyhraných volieb.
Začiatkom roku 1928 vypukla v Prusku politická kríza . Pruský cisár chcel silný a stabilný parlament aby mohol vzdorovať Francúzskemu a Československému náporu ,ale predovšetkým aby mohol bojovať proti vnútorným nepriateľom. Cisár videl v socialistoch a komunistoch svojich nepriateľov ,ktorý chceli pomocou revolúcie odstrániť monarchiu ,hlavne proti komunistom ,ktorých podporovalo Anglicko a usilovali o jeho život už 4x. Po poslednom pokuse boli z parlamentu vyhnaní socialisti, komunisti a ďalší ľavicoví poslanci a ich strany boli zakázané. V nových ,predčasných voľbách bolo povolené kandidovať len fašistickým stranám ,ktoré chceli brániť štát ,mali patričné vlastenecké hodnoty a podporovali monarchiu. Nová vláda postupovala proti komunistickým nepriateľom v ríši rýchlo a brutálne. Držali sa hesla : Nepriatelia národa podkopávajú jeho morálku , sú to zradcovia a musia byť eliminovaní.
Pruský fašisti pochodujú ulicami Königsbergu.
V Bavorsku a Rakúsku povstali radikálne pangermánske skupiny, ktoré požadovali odtrhnutie nemeckých krajín a pripojením ich k Pruskej ríši. Lídrom tohto povstania bol neúspešní maliar a bývalí vojak Adolf Hitler ,ktorý sa zviezol sa na vlne extrémnych nacionalistických myšlienok ,ktoré sa šírili v Európe v posledných rokoch. Rodený rečník pomocou fanatizmu a populizmu dokázal ovládnuť davy ľudí. Dával svojim poslucháčom presne to čo chceli počuť a len jeho vinou zomrelo pri povstaní niekoľko stoviek čechoslovákov, pretože Hitler šíril antisemitické nálady. Podarilo sa mu sformovať niekoľko tisíc krajanov do polovojenských jednotiek a obsadiť úrady v niektorých mestách v Bavorsku a Rakúsku. Dúfal, že jeho malé povstanie bude začiatkom ešte väčšieho ,ale mýlil sa. Ako náhle do postihnutých oblastí prišlo pravidelné vojsko rebeli sa až na fanatikov rozpŕchli. Adolfovi Hitlerovi sa podarilo zo svojimi najvernejšími stúpencami utiecť a Tajná služba jeho Veličenstva po ňom vyhlásila medzinárodne pátranie. Hitler bol súdom v jeho neprítomností obvinení a odsúdení z velezrady a na jeho hlavu vyhlásila ČSR astronomickú odmenu 1.000.000 korún ,ktorá do tých časov nemala obdobu.
Hitlerove milície v uliciach Mníchova.
Svet v roku 1930
Komunisti:Anglicko,Francúzsko,Brazília,Mexiko
Socialisti:Andalúsia,Carinsthia,Ethiopia,USA
Liberáli: CSA,Rusko
Fašisti: Prusko,Byzancia,Andhra,Khorasan,Čína,Buryatia,Egypt,Sindh
Teokracia: Magreb
Monarchia: ČSR,Seljuk Empire,Japonsko
Pokračovanie v HoI IV : len čo updatnú converter na La Resistance patch
Hele, to máš tak drtivou technologickou převahu, nebo čím jsou dány tak masivní ztráty na straně protivníka? A jinak zvládneš ty nové přírůstky začlenit do konce hry? (Protože v HOI to už, mám pocit, jinak než eventama nejde)
