Megakampaň- Kronika III.

Proveď svůj národ obdobím monarchií přes kolonizaci světa až k vytvoření impéria ovládajícího celou planetu na počátku 20. století.

Moderátoři: Atlantis, Vals, Phoenix, Princ Evžen Savojský

Odpovědět
Uživatelský avatar
Imperius
Rotmistr
Rotmistr
Příspěvky: 172
Registrován: 24 zář 2013, 11:59
Bydliště: SVK

Megakampaň- Kronika III.

Příspěvek od Imperius » 07 pro 2019, 12:18

predošlá kapitola Megakampaň II. viewtopic.php?f=124&t=11706

V predchádzajúcej kapitole ste sa mohli dočítať ako sa rod Mojmírov pozviechal po 250 ročnom šírení Čiernej smrti na území kontinentálnej Európy a rozpadu Svätej ríše rímskej. Rodu Mojmírovu sa podarilo znovu dobiť územia patriace pred príchodom Čiernej smrti patriace pod Slovenskú korunu. Po ďalších rokoch dobyvačných vojen ku korune Slovenskej sa pridávali ďalšie a ďalšie územia kedysi patriace východnej polovici Svätej ríši rímskej. V roku 1559 bolo kráľovstvo transformované v reálnu úniu dvoch kráľovských celkov ,ktorým vládol jeden panovník. Česko-Slovenský zväzok mal veľký vplyv na dejiny a vývoj celej Európy. ČSK pomohlo malému kráľovstvu Nemcov v rokoch 1450-1700 k vzostupu až sa stalo dominantným kráľovstvom v Strednej Európe ,ktoré sa stalo hrozbou i pre samotné ČSK. Spoločne 400 rokov rody Mojmír a Constantinides z Byzancie bránili brehy Bosporu pred Seljuckými vládcami ,ktorý chceli vtrhnúť do kresťanských krajov a zotročiť si ich. V roku 1569 sa ČSK zapísalo do histórie ako koloniálna veľmoc ,keď Lukáš Prokop pre kráľovstvo objavil lodnú trasu na „Novú Zem“ a bola tu založená prvá kolónia na tomto novom ,nepreskúmanom kontinente.

Ciele pre VIC2:
Neviem či má zmysel niečo sem písať ,lebo mi nič nevychádza čo si naplánujem. :urazeny:
- prežiť
- udržať monarchiu pri moci
- stať sa veľmocou


Medzihra 1821-1836

1821-1830 Boj amerických kolónií za nezávislosť.
Za vlády anglického kráľa Henryho VI. Normanského povstali anglické kolónie v Amerike proti jeho krutovláde. Kráľ Henry VI. viedol niekoľko výbojných vojen po celom svete a aby dokázal ufinancovať astronomické vojenské výdavky spojené s expanziou Anglicka uvalil na svojich poddaných , najmä na bohaté kolónie za Atlantickým oceánom vysoké dane. Americká šľachta na Americkom kontinente toho mala už ale dosť a búrila sa proti novým daniam uvalených na kolónie. Nevideli dôvod prečo by mala financovať vojny nejakého kráľa za Atlantickým oceánom a posielať amerických mužov do vzdialených krajov na smrť .Proti korune bola tajne uzatvorená dohoda o nezávislosti Amerických kolónií Kalifornie, Ameriky ku ktorej sa pridalo i kastilská kolónia Mexiko .Kolónie sa dohodli na spoločnej vojenskej spolupráci pri povstaní proti panovníkom z Anglicka a Kastílie. Mexický rebeli boli už od roku 1800 tajne podporovaný vojenským materiálom z ČSK a Američania Pruskou republikou. Do čela celého Amerického povstania proti kráľovstvám zo starého kontinentu sa postavil bohatý obchodník a šľachtic ,neskorší Americký kráľ Donald Trump ,ktorý značne zafinancoval celé povstanie. Po vyhlásení vojny o nezávislosť vyslali kráľovstvá Anglicko a Kastília do vzbúrených provincií svoje expedičné zbory ,ale vojskám Kastílie a Anglicka sa darilo udržať vo svojej moci len oblasti okolo niekoľkých pobrežných miest .Povstalci tak kontrolovali väčšiu časť svojich kolónii a nedovolovali druhej strane opustiť dobre bránené prímorské mestá. Anglický kráľ Henry VI. a kastilský kráľ Juan III. sa dohodli v 1824 na spoločnom postupe v povstaleckých kolóniach za Atlantikom a vyslali mohutnú inváznu flotilu s vojskom ,ktoré malo rebelov rozprášiť ,ale nikdy nedorazilo. Invázne jednotky a značná časti flotíl Anglicka a Kastílie pri floridskom pobreží potopil hurikán, ktorý 2.júna 1825 spustošil celú Floridu . To bol začiatok konca vlády kráľovstiev nad provinciami v Severnej Amerike. Po porážkach zbytku Anglických vojsk pri Saratoge v 1827 a Yorktawne v 1828 sa Angličania stiahli z Ameriky. Americké vojská tak spoločne s Mexičanmi vybojovali u mostu cez Calderón bitku ,kde porazili kastilské vojská ,ktoré sa po sérii drobných stretnutím stiahli späť na starý kontinent .Porážka vojsk koloniálnych mocností a domáce nepokoje z neúspešného vedenia vojny viedla k podpísaniu Norfolkského mieru o dva roky neskôr .Americké kolónie a Mexiko tak získali začiatkom roka 1830 samostatnosť.

Prvý kráľ Amerického kráľovstva Donald I. Trump

   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


1832 Abdikácia kráľa Anglicka.
I na starom kontinente to v 20. a 30. rokoch 19. storočia to vrelo. Najmä v Anglicku ,kde stratu kolónii dávali za vinu slabej vláde kráľa Henryho VI. a kráľovstve hrozila vzbura nespokojnej šľachty z ďalších kolónií. Kráľovi nezostávalo nič iné len sa poddať nátlaku vlastnej šľachty a vzdať sa kráľovskej moci v prospech Anglickému parlamentu ,len aby predišiel občianskej vojne a ďalším územným stratám. Po abdikácii kráľa Anglicko prešlo z absolutistickej na konštitučnú monarchiu na čele len s 2 ročným kráľovým synom Williamom III.
Abdikácia kráľa Henryho VI.

   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


1834 Vzostup Napoleona Bonaparte.
Republikánstvo ,ktoré sa rozšírilo po revolúcii a páde kráľovského rodu Premyslovcov v Prusku po celom svete napáchalo značné škody i na svetovom obchode. Počas prvých porevolučných rokov chaosu a po páde vládnuceho systému po ktorom nasledoval hladomor sa začal prostý ľud odvracať od hodnôt republikánstva ako sa to stalo i v Prusku .Za zlej vlády revolucionárov sa ľud postavil za Friedricha I. Albrechta von Regensburga ,ktorý po krvavom prevrate ,v hlavnom meste Pruska Königsbergu ,znovu zaviedol v republike monarchiu na čele sním ako s cisárom. Vo Francúzku to bolo obdobné . Republika po rokoch obchodných blokád z radov okolitých kráľovstiev bola v úpadku. Vláda prezidenta Beneita Gurcharda a neefektívne revolučné Direktórium, bolo všeobecne neobľúbené a muselo potlačovať nejednu vzburu za druhou.Hladomor pustošil i francúzske kraje a to trvalo až do roku 1832,keď sa vlády po prevrate ujal Napoleon Bonaparte . Bol to práve on komu sa podarilo ľsťou zajať francúzskeho kráľa François I. v 1804 a ľsťou sa stal i vodcom Francúzka ,keď členov Direktória presvedčil o chystanom prevrate jakobínov a nechal členov Direktoriátu previesť jeho jednotkami na bezpečné miesto . Tam Napoleon prinútil Direktórium aby ho vymenovalo za nového prezidenta Francúzskej republiky. Napoleon ako vládca Francúzska čelil niekoľkým sprisahaniam rojalistov i jakobínov .Komplot rojalistov z roku 1834 Napoleon využil k obnove dedičnej monarchie vo Francúzsku, s ním ako cisárom na jeho čele. Obhajoval tento krok tým, že prípadný návrat rodu de la Vallete na francúzsky trón by bol oveľa ťažší ak by bolo dedičné právo Bonapartovcov zakotvené v ústave. Korunovácia prebehla 2. decembra 1834 v katedrále Notre Dame v Paríži ,kde sa Napoleon sám korunoval za cisára Napoleona I.
Cisár Napoleon I.

   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


1836 a tajné spolky.
Vo zbytku Európy vládol v rokoch 1821 až do začiatku 1836 ostražitý mier. Vládcovia v Strednej a Východnej Európe pevne vládli pevnou rukou a nikomu nedovolili ,aby ohrozil ich absolútnu moc v ríšach. Ale i v ríšach ,v ktorých panovníci pevne držali moc vo svojich rukách sa šírili myšlienky republikánstva. Tieto pre kráľov a kráľovstvá nebezpečné myšlienky hlásali Jakobíni,ako ich nazvali vo Francúzku ,ktorý formovali politiku pre prostý ľud ,robotníkov a mešťanov. Pomocou letákov a chytľavých prejavov skrývajúc sa pred tajnými políciami sa im darilo uchvacovať pozornosť viac a viac ľudí a panovníci sa museli mať na pozore ,aby sa táto nová politika pre masy nezvrhla na revolúciu ,ktorá by ich stála korunu ,či nedajbože hlavu.
Tajné stretnutie Jakobínov.

   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti



Svet v roku 1836
Obrázek
Obrázek
Obrázek
Obrázek
Obrázek
Obrázek
Obrázek
Obrázek
Obrázek

Cizinec
Podplukovník
Podplukovník
Příspěvky: 3560
Registrován: 24 črc 2007, 21:10
Bydliště: Frei Stadt Hultschin, hlavní město Rzeczipospolite Prajzke

Re: Megakampaň- Kronika III.

Příspěvek od Cizinec » 07 pro 2019, 17:24

Trump jako král, hezky! ?:-D

Tak uvidíme, jak se ti povede.
SOMUA měla dvě verze - model "standart" s poklopem a model "kabrio" bez poklopu.

Dekl je ve skutečnosti Dekl.

šedá eminence na dvoře Obodritského Cara

(Fórové hry, kterých jsem se zúčastnil.)
Admirál de Étranger, Francouzské císařské loďstvo (Trafalgar 1805)
rytíř Johannes von Ausländer, prozatímní regent Sicilského království (Byzanc 1214)
Luigi Mario Forestiero, Il primo ministro del Regno d'Italia (Německo 1866)
Generál von Ausländer st., velitel 51.rezervní divize, hrdina od města Ypres (1915)
Generál von Ausländer ml., velitel 22.tankové divize, hrdina od Krymu (1942)
očekává další nasazení do bitevní vřavy

Hotentotenpotentatentanteatentäter

Uživatelský avatar
Imperius
Rotmistr
Rotmistr
Příspěvky: 172
Registrován: 24 zář 2013, 11:59
Bydliště: SVK

Re: Megakampaň- Kronika III.

Příspěvek od Imperius » 19 led 2020, 19:51

1836-1870
V relatívne kľudných mierových rokoch 1821-1836 to mladá kráľovná ako žena na tróne nemala jednoduché. Susedné kráľovstvá jej vládu považovali za slabú a spriadali plány len aby si mohli odkúsnuť z územia a z bohatstva ČSK pre seba. Mária Terézia sa ako osvietenej panovníčke rada obklopovala umelcami a politikmi ,ktorý vyznávali romantizmus. Podarilo sa jej hneď na začiatku svojej vlády získať si srdcia prostého ľudu a nižšej šľachty ,keď presadila nové reformy v školstve ,ekonomike a poľnohospodárstve. Toto pokojne a mierové obdobie pre ČSK skončilo príchodom delegácie z Byzantskej ríše . Byzantský veľvyslanec v mene cisára Demetriosa I. Constantinidesa predstúpil pred kráľovnú Máriu s prosbou o pomoc v boji proti carintskému kráľovi Ugovi II . Medičejskému ,ktorý bez vypovedania vojny 6.1.1836 zaútočil a dobil byzantský prístav Salerno. Kráľovná súhlasila zo zapojením ČSK do tejto vojny ,ale trvala na tom ,že v mierových podmienkach budú spomenuté i nároky ČSK na územia Slovinska a Istrie. Už 22.4.1836 prišli na dvor veľmi dobré správy ,že vojská ČSK okupujú celé Siebenburgské vojvodstvo. Toto vojvodstvo sa viac ako 200 rokov tešilo ochrannej ruke Byzancie ,ale v posledných rokoch tú ochranu stratilo ,keď si vojvoda našiel spojenca v Carintshskom kráľovstve a spretrhal všetky väzby z Byzantskou ríšou. Na návrh kráľovnej si vládnuci rod v Siebenburgskéu mohol ponechať časť majetku ,ale cele vojvodstvo od toho dňa spadalo pod vládu koruny Čiech a Slovenska. Vojna však pokračovala ďalej a po roku krvavých bojov najmäv Lombardii bol odpor Carinthiu zlomení .Na hornatom severe musel carinthský kráľ bojovať s ČSK a v južných končinách s Byzanciou to nakoniec Uga II. prinútilo súhlasiť s podpisom mieru ,ktorý sa datoval na nový rok 1837

   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


21.1.1837 po vojenských úspechoch Česko-Slovenska v carintsko-byzanskej vojne ,ktoré zapĺňali titulné stránky novín po celom svete už nikto nemohol považovať vládu kráľovnej Márie Terézie za slabú. Postupne jej vládu začali všetci uznávať i samotné ČSK brali ako svetovú veľmoc.

   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Keď začiatkom roku1838 predstúpil veľvyslanec z Ameriky pred kráľovnú Máriu Teréziu so srdečným pozdravom od kráľa Trumpa s ponukou obojstrannej výhodnej vojenskej dohody ešte netušila ,že koncom toho samého roku bude musieť podpisovať vyhlásenie vojny Mexickému cisárstvu do ktorej bola zatiahnutá Trumpovou mocenskou expanziou v Severnej Amerike. Mária túto dohodu podpísala v úmysle zabezpečiť takto svoje kolónie v Amerike ,ale keď sa naskytla príležitosť rozšíriť koloniálne územie, využila toho. Mexiko-americká vojna skončila už po 4 mesiacoch bojov ,keď sa americkému generálovi Zachary Taylorovi podarilo dobiť hlavné mesto Tampico . Cena za podpis mieru vyšlo Mexické cisárstvo draho. V mierových podmienkach cisárstvo stratilo značnú časť svojich severných teritórii.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti



Koncom roku 1840 bolo ČSK zatiahnuté do anglicko-pruskej vojny . Anglický parlament s požehnaním len 10.ročného kráľa Williama III. vyhlásil vojnu Prusku o koloniálne územia v Austrálii. Spojencom Pruska toho roku bola Byzantská ríša a Kastília ,ktorá sa ešte len zotavovala z prehranej vojny s Francúzskom v ktorej prišla o Baskicko a Aragónsko. Byzantský cisár už dlhé roky pokukoval po Chorvátsku a využil túto príležitosť aby rozviazal spojeneckú dohodu trvajúcu skoro 4 storočia aby mohol napadnúť ČSK. Ani jedno z kráľovstiev zapojených vo vojne sa nemohlo rovnať sile armád ČSK a Anglicka na európskom kontinente. Na mori Anglicko jasne dominovalo a byzantské a kastilské lode buď skončili na dne Stredozemného mora ,alebo boli zahnané do svojich domovských prístavov. Vojna končí po roku trvania vojny ,keď ČSK légie ovládli celé Prusko a vojská na Byzancie rozprášené, bol pruský kráľ ochotný súhlasiť s podmienkami víťaznej strany. Mier bol nakoniec podpísaní 11.1.1842.

   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti



Keď začiatkom roku zosilnili rozpory Carinthie s jeho severním susedom nikto nečakal ,že 11.8.1847 vojská kráľovstva Carinthia prekročia spoločnú hranicu s ČSK a napadlnú jej hraničné pevnosti . Kráľ Ugo II. Mediči usiloval o znovu získanie Slovinska a vojvodstva Istria stratených vo vojne z roku 1837. Špióni na kráľovskom dvore Carinthie informovali kráľovnú o chorej mysli carintský kráľa. Tento blázon prinútil svoje kráľovstvo aby bez spojenca napadlo ČSK. Mária Terézia túto vojnu nechcela ,ale vyhovovala v jej dlhoročných plánoch .Už nejaký dobu pokukovala po Benátkach a bohatstve tohoto regiónu. Rovnako ako spred 10 rokov po prehrách na bojom poli sa odmietalo vzdať a muselo zdĺhavo obsadzovať jeden región za druhým .Šialeného kráľa sa podarilo zosadiť až jeho synovi ,ktorý požiadal Máriu Teréziu o prímerie. Nový carinthský kráľ Valerio I. Mediči vedel ,že sa stiahnutie česko-slovenských légii bude musieť zaplatiť územím. Mier bol dohodnutí 4.4.1848 a celý Benátsky región od tohto dňa spadal pod správu Česko-Slovenska.

   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


28.10.1847 Prehra čínskeho cisára Jianrui I. Li v čínsko-japonskej vojne vyšla veľmi draho. Nielenže prišiel vo vojne o provincie v Mandžusku a v Che-pej ,ale musel ešte platiť vysoký tribut,ktorý nakoniec zruinoval celú ríšu,čo japonskému cisára Morohita II. Oda veľmi potešilo.

   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Rozpor v domácej politike a v hospodárskom úpadku, taktiež i v spôsobe vládnutia kráľa Donalda I. Trumpa doviedlo Americké kráľovstvo k občianskej vojne. Časť amerických provincií, nespokojných s vládou svojho kráľa sa odtrhlo od kráľovstva a založilo Konfederačné štáty americké dňa 6.7.1849. Konflikt sa naplno rozpútal po nevydarenom pokuse o atentát na kráľa Donalda Trumpa ,keď si atentátnik splietol kóje v divadle a zastrelil kráľovho poradcu Abraháma Lincolna.

   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


1.1.1851 prišla v platnosť prvá ústava ČSK ,ktorá mala zavŕšiť reformy na zlepšenie života v kráľovstve a premeniť ČSK na moderný-fungujúci štát. Nové rozdelenie moci v kráľovstve obmedzuje priamu kontrolu kráľa a vysokej šľachty/lordov nad kráľovstvom a väčšiu moc pre nový kráľovský parlament. Ešte ten mesiac sa konali i prvé parlamentné voľby v ktorých vyhrala koalícia Konzervatívcov a Liberálov.

   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


1.3.1851 Zmenu vládnuceho systému v ČSK si byzantský cisár Demetrios I. Constantinides vysvetlil ako slabnúcu moc Márie Terézie a vyhlásil vojnu ČSK o Chorvátsko. Anglický parlament i kráľ William III. sa odmietli pripojiť čím zradili ČSK a to muselo samo bojovať proti Byzancii ,Nemecku a Ethiópii .I keď stálo ČSK osamotené v tejto vojne a bojovalo na 3 frontoch naraz už 23.10.1851 po absolútnej dominancii česko-slovenských légii na bojovom poli nemecký kráľ požiadal kráľovnú o mier. Nemecký cisár Fridrich IV. Wilhelm von Hohenstein dobre vedel čo ho bude stáť podpis mieru ,ale musel sa s mierom poponáhľať. Na jeho hraniciach sa už zoskupovali vojská pruského kráľa Wilhema I. von Regensburga .

   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Mária Terézia vedela,že nie všetci sú spokojný s jej vládou a reformami ,ktoré zaviedla ,ale i ona bola prekvapená rebéliou ,ktorá vypukla 12.4.1857 v dobitom Benátsku. Rebeli povstali proti oklieštením privilégií na svojom dobitom uzemní ,ale hlavným dôvodom bola zmena vládnuceho systému a založenie vlastnej Benátskej republiky. Počty a organizovanosť ,ale i výzbroj rebelov nasvedčoval tomu, že nejednali sami. Musel ich podporovať niekto veľmi bohatý a mocní . Mária bola ochotná vsadiť celú truhlu zlata ,že v tomto povstaní mál prsty cisár Napoleon Bonaparte. Okamžite boli vyslané kráľovské légie do centra rebélie na jej potlačenie.Po ich príchode do Benátok sa rozpútal zúrivý boj o mesto ,čo malo za následok ničivý požiar ,ktorý mesto z väčšej časti zničil .


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Rebéliu v Benátkach využíva kráľovstvo Carinthia pod vedením kráľa Valeria I. Mediči k útoku na ČSK 14.6.1857 a získať spať Benátsko . Konflikt trval len 2 mesiace,28.8.1857, a po 2 bitkách u Udine a Grazu mohol byť kráľ Valeri I. rád ,že sa kráľovná Mária Terézia spokojila len s podpisom primeria.

   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


V roku 1860 nemecký filozof a emigrant v Brazílii vydáva svoju knihu teórii v ktorej píše o triednom boji v spoločnosti, ktorý sa dá odstrániť iba nastolením komunistickej spoločnosti a zrušením súkromného vlastníctva a spoločenských tried. V Brazílii sa okamžite stala bestsellerom a do roka sa jeho kniha dostala i do celého svete. Jeho kniha teórii mala obrovský vplyv na politický život vo svete a jeho myšlienky sa stali inšpiráciou pre celý rad smerov v ľavicovej časti politického spektra.

   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Za vlády cisára Napoleona I. Bonaparteho Francúzsko dosiahlo mnoho vojenských úspechov a zabralo pre seba nové územia v Európe tak aj v Afrike a Ázii. Cisára Bonaparteho na staré kolena neprešla chuť po sláve a plánoval ďalšie a ďalšie dobyvačné výpravy. Stále ešte v 65.rokoch dokázal stáť na bojovom poli a viesť svoje vojská k víťazstvám .Po návrate z úspešného ťaženia v Afrike proti Seljuckej ríši v 1858. si po mesiacoch plánovania Bonaparte uvedomil, že francúzske námorné sily nie sú ešte dostatočne silné na konfrontáciu s Kráľovským námorníctvom Anglicka v Lamanšskom prielive a rozhodol sa v polovici roku 1860 pre vojenskú výpravu s cieľom obsadiť Česko-Slovensko. Dve najmocnejšie armády Európy sa tak stretli na bojovom poli. Bojovalo sa kruto a tisíce životov mladých mužov ako aj civilistov vyhaslo pri tomto stretnutí . K prvej bitke tejto vojny sa armády stretli na bojovom poli neďaleko Benátok ,kde došlo k strašnému krviprelievaniu. Po ďalších prehrách ,ktoré si Napoleón odniesol z Benátska a Chorvátska nakoniec súhlasil 17.3.1863 s prímerím .Dlho ho však prehra s ČSK netrápila a už v 1865. napadol cisár Napoleón Nemeckú ríšu.

   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti



Nový rok 1869 začal výstrelom česko-slovenských diel na pozície carinthskej armády u Modeny. Po neúspešnom vyjednávaní ohľadom obchodnej nadvlády v Jadranskom a Stredozemnom mory sa kráľovná Mária sa rozhodla k drastickému riešeniu problémov s kráľovstvom Carinthia . Kráľovná využila aj to ,že carintský kráľ sa už nemohol spoliehať na ochrannú ruku Francúzskeho cisárstva a Napoleona II./mimo sféry konečne/ .Po porážke carithských vojsk a musel kráľ Valerio I. zriecť dalľšieho územia v prospech ČSK. Mier bol podpísaní 11.2.1870.

   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti



Svet v roku 1870


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

Uživatelský avatar
Imperius
Rotmistr
Rotmistr
Příspěvky: 172
Registrován: 24 zář 2013, 11:59
Bydliště: SVK

Re: Megakampaň- Kronika III.

Příspěvek od Imperius » 02 úno 2020, 15:51

1870-1900 a pád Nemeckej ríše

23.1.1871 noviny po celom svete vychádzali na titulnej strane zo správou o prevrate v Nemeckej ríši ,ktorý zvrhol vládnuceho monarchu Ernesta IV. von von Hohensteina. Vojenský prevrat , podporovaní Ríšskym snemom, bol odpoveďou na silnejúce protesty proti vláde Ernesta IV. po porážkach Nemeckej ríše vo vojnách s Francúzskom, Pruskom a ČSK. Popularite cisárovi nepomohla ani hospodárska recesia v ríši a vysoké reparácie ,ktoré musela porazená ríša platiť víťazným mocnostiam. Čoraz častejšie bolo počuť na námestiach v mestách ríše revolučné myšlienky ako občianska rovnosť, obmedzenie a zrušenie monarchie a privilégií šľachty či nutná účasť ľudu na tvorbe politiky v ríše. Po zatknutí cisárskej rodiny v ríši vládla rada 12 ministrov ,ktorá sa pokúšala zachrániť hroziaci kolaps už po novom Nemeckej republiky. Avšak i táto rada ministrov bola politicky veľmi rôznorodá a počas ich rokovaní by človek hľadal kompromis len veľmi ťažko.

   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

Pouličné boje v uliciach hl.mesta ríše,Würzburg

   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Na jar toho istého roku bol kráľovnej ČSK predstavená nová ,revolučná zbraň ,ktorá mala drvivý dopad na zaužívanú stratégiu a taktiku na bojisku. Nový vynález z ČS kráľovskej zbrojovky v Brne bola automatická puška vzor 1871 a jej mohutná palebná sila dokázala zastaviť každý útok zovretých formácií pechoty alebo jazdectva.

   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti



23.6.1872 sa do sveta rozletela správa o skone kráľovnej Márii Terézie na ťažký zápal pľúc. Ako osvietená panovníčka dosiahol za svojho života veľa úspechov na politickom i na bojovom poli a inspirovala mnohých svojich poddaných. Zaslúžene sa zapísal do histórie ako jedna z najväčších kráľovien a Česko-Slovensko za jej vlády prosperovalo. Jej nasledovníkom bol princ František, smelý, priateľský a svojou úprimnosťou si vedel rýchlo získať priazeň svojho okolia .Princ roky pomáhal svojej matke s vládou ako člen kráľovskej rady .Šesť mesiacov po korunovácií kráľom Česko-Slovenska sa konala v hlavnom meste kráľovská svadba .V Katedrále svätého Boleslava si svoje áno povedali kráľ František I. Mojmír a Alžbeta z rodu Premyslovcov.

   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


V politických kruhoch po celom svete sa čoraz viac politikov prikláňalo k radikálnej ideológii Komunistov. Komunisti v ideologickom meradle boli považovaní za radiálnu formu socializmu a mnohí, ktorí začali nasledovať tieto ideály, boli anarchisti, liberáli a dokonca i konzervatívci nespokojní so súčasnou politikou a formou vlády. Tento utopistický a idealistický koncept bol pre mnohých lákavý a práve preto sa komunisti dostali v voľbách 20.7.1873 do parlamentu v kráľovstve Carinthia. V ČSK si našli v parlamente tiež svoji zástancov. Všeobecný bod, na ktorom sa komunistické strany po celom svete zhodli bolo ,že je nutné súčasnú formu vlády ,teda monarchiu, potrebne zvrhnúť a nastoliť vládu proletariátu. Kráľovská rada v ČSK prijala ako prostriedok na zbavenie sa takýchto politikov niekoľko zákonov a všetci kto sa hlásal k tejto ideológii bol pod starostlivým dozorom Tajnej polície.

   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Dňa 31.8.1873 vydala Kráľovská akadémia vied v Istropolise pre novinárov vyhlásenie v ktorom predstavila bádateľov, ktorý sa vrátili z úspešnej expedície z Afriky .Tam dlhé mesiace mapovali povodie rieky Níl ,čo bolo len jedným z cieľov ich cesty . Kráľovská expedícia okrem kartografického mapovania hľadala i prameň samotného Nílu. Po dlhým mesiacoch putovania a strádania sa im to podarilo a objav bol pripísaní profesorovi Davidovi Livinstovovi ,ktorý sa do análov Kráľovskej akadémie vied zapísal i objavom nádherných vodopádov v srdci Afriky ,ktoré pomenoval na počesť zosnulej kráľovnej na Máriine vodopády.

   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

Máriine vodopády

   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Svetová výstava z roku 1874 bola v poradí šiesta a zároveň prvá, ktorá sa konala v ČSK. Novinári ju vo svojich článkoch prezentovali ako Svetovú výstavu umenia a priemyslu . Na výstaviskách tu boli svetu predstavené vynálezy ako telegraf, telefón, písací stroj, šijací stroj a veľa ďalšieho. ČSK tu verejnosti predstavilo elektromotor Štefana Jedlíka ,helikoptéru a parný tank od Jána Bahýľa , lodný šrób vynálezcu Josefa Russela, lietadlo konštruktéra Gustava Fingera a pušku „holubovku“ od Karla Holuba.

   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


V 1878. zažívalo Nemecko ťažké časy a snažilo sa zachrániť pred kolapsom .Napriek prehraním vojnám a hospodárskym krízam mala nová vláda socialistov ,ktorá vystriedala úradnú vládu ministrov , priniesť Nemcov nádej , že za jej vlády bude zachovaný súčasný stav v Strednej Európe. Samotná vláda na zabezpečenie stability bola naplnená francúzskymi ,pruskými a česko-slovenskými sympatizantmi v nádeji, že ich nová politika môže konečne priniesť mier v regióne. Ani toto nové smerovanie Nemeckej republiky jej nepomohlo ,keď do jej krajov vpadlo pruské vojsko Fridricha Wilhelma I. ,ktorý chcel navrátiť svojmu kráľovstvu vojvodstvo Götaland a zbytok obsadeného Švédska,ktoré práve Nemecká ríša zabrala Prusku vo vojnách v rokoch 1836-1870.I kráľ František si chcel z ponúkaného nemeckého koláča zabrať svoj diel a začiatkom roku 1879 vyhlasuje Nemeckej republike vojnu o Bavorsko a Sasko. Po otvorení druhého frontu sa zlomil i ten minimálny odpor ,ktorý sa Nemcom podarilo postaviť do cesty pruským vojskám. Nemeckej vláde nezostávalo nič iné len súhlasiť s podmienkami a podpísať Mnichovský mier 16.8.1879.

   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti



Na 28.10.1880 pozval kráľ do Kráľovského parlamentu v Istropolise novinárov ,kde chcel pred zhromaždením parlamentom ,veľvyslancami a vybranými hosťami predniesť svoju reč o budúcnosti ČSK. Do parlamentu kráľ prišiel v sprievode svojej okúzľujúcej manželky Alžbety zaodenej v červeno-modrej róbe ,ktorá neskrývala ,že o pár mesiacov sa opäť kráľovská rodina rozrastie, po princezne Kataríne a následníkovi trónu princovi Karolovi ,o ďalšieho člena.
V príhovore kráľ spomínal vládu svojej matky a akých úspechov sa podarilo dosiahnuť za jej vlády a tiež o nutnej reforme regiónov a ich samospráv ,aby sa i menšinové národy ako Rumuni ,Taliani , Nemci, Chorváti, Srbi a Slovinci necítili ako občania druhej kategórie. Nové reformy sa mali týkať prebudovania stavových a právnych základov politického života . Plánované reformy mali zabrániť aby nedošlo k haštereniu medzi národmi a krajine nehrozila občianska vojna. Kráľovým cieľom bolo udržanie celistvosti kráľovstva a postarať sa v ňom o priestor pre slobodný národný i kultúrni rozvoj všetkých rovnoprávnych národov v ňom žijúcich. Ďalšie reformy mali pretransformovať kráľovstvo na cisárstvo ,ktoré bude postavené na nových reformách z Ríšskeho senátu ako aj nová Ústava. Cisár ešte pokračoval v prejave niekoľko minút a hovoril o potrebe úprav vzdelávania a školstva. Tiež spomenul nutnosť posilnenia obchodnej a vojenskej flotily na zabezpečenie obchodných trás a kolónii na druhom konci sveta.
Do roka nový Ríšsky parlament potvrdil všetky reformy ,ktoré František naplánoval . Samotná korunovácia cisárom Československa prebehla na pôde Ríšskeho snemu ,kde mu bola odovzdaná moc v podobe prastarej koruny Lombardie ,koruny prvého cisára Svätej ríše rímskej Boleslava I. ,čím sa ČSR prihlásila k odkazu Svätej ríši rímskej. Hlavné mesto bolo toho dňa plné oslavujúcich ľudí a nielen kvôli tomu ,že vo všetkých mestských fontánach tieklo pivo.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Na Americkom kontinente medzitým zúrila veľká občianska vojna a vojnové bubny opäť začali biť, keď konfederačné vojska prešli za burácania diel do útoku 19.11.1881.Sen Donalda I. o Veľkej Amerike pod jeho vládou bol v troskách. Občianska vojna s niekoľkoročnými prestávkami v bojoch sa tiahla už viac ako 31 rokov . Do tejto vojny bolo toho roku zatiahnuté i ČSK ,keď americký Kongres požiadal o vojenskú pomoc v tohtoročnom ťažení. Kráľ František súhlasil s pomocou ,ale do Severnej Ameriky boli vyslané len námorne konvoje s vojenským materiálom. Viac sa do občianskej vojny i v ďalších ťaženiach odmietal zapojiť. Výsledok občianskej vojny bol jasný ,len Trumpovi verný si to odmietali pripustiť.

   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


V 1884. Prusko-Ruská koalícia bojovala hneď v troch vojnách na troch kontinentoch. Mladý a ambiciózny ,len 17.ročný pruský kráľ Sigmar I. ,chcel rozšíriť Prusko o územie Pomoranska a Brandenburska na úkor Nemeckej republiky. Čo však bolo najdôležitejšie viazal na seba spoločne s Ruskom značné množstvo vojenskej sily Anglicka ,ktorého sa Nemecko stalo protektorátom. Toto bolo veľmi dôležité pre plány ,ktoré cisár František I. zo svojim generálním štábom vypracoval. Plán bol jednoduchý a počítal s rýchlou inváziou do Tirolska ,priemyselného srdca Nemecka a obsadiť ho. Obsadiť i zbytok Nemecka ak by sa nemecká vláda odmietala vzdať .Dňa 11.10.1884 dostáva nemecká vláda od československého veľvyslanca nótu o vypovedaní vojny . Ešte toho dňa vojská ČSR obsadili prvé pohranične mestá bez odporu. Po porážke anglických vojsk u Berlína a byzantského vojska u Brašova ,ktoré sa hnali na pomoc obliehanému spojencovi došla nemeckému parlamentu márnosť ich odporu a podvolil sa požiadavkám cisára Františka.

   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti



Koncom 19. storočia vo Veľkej Británii vládla dlhoročná koalícia Národných liberálov a Konzervativcov. Obe strany chceli, zo súhlasom kráľa Williama VIII., aby sa Britské impérium nielen hospodársky a územne rozšírilo, ale eliminovalo aj ich konkurenciu v zahraničí. Proti tomu bola opozícia tvorená prevažne z komunistov ,socialistov a radikálnych anarchistov ,ktorý chceli pre vojnami vyčerpanú krajinu mier ,zlepšenie pracovných podmienok a reformu ľudských práv. Po vlne pacifických protestov ,ktoré sa konali v uliciach Londýna vláde došla trpezlivosť s protestujúcimi a nechala do hlavného mesta povolať vojsko aby lídrov hnutí zadržala a protestujúcich rozohnala. Po rade stretnutí medzi vojskom a protestantmi došlo i na násilnosti a desiatky ľudí pritom prišlo o život. Protesty však v meste pokračovali ešte vo väčšej miere. Tu už i kráľovi došla s protestujúcimi trpezlivosť a prikázal armáde aby rebelov rozohnala streľbou ,ale povolaný záložníci odmietli tento rozkaz vykonať a došlo k masovým dezerciám .Branci sa radšej pridali k protestujúcim komunistom ako by mali vykonať taký rozkaz . Tak sa zväčša komunisti dostali ku zbraniam a po stretnutiach už ozbrojených rebelov s armádou sa v uliciach Londýna rozhorela skutočná komunistická revolúcia.Celé Londýnske prístavy ľahli popolom rovnako ako všetky vojenské továrne v meste. Došlo i na hromadné vraždenie a popravy odporcov. Akonáhle sa revolucionári zmocnili celého mesta z ktorého bola nakoniec oslabená armáda vyhnaná ,keď sa časť plukov pridala k rebelom, došlo na hromadné zatýkanie a konali sa revolučné súdy. Revolúcia úplne ovládla Londýn a v meste vypukol teror .Za pár dní stihli tieto súdy odsúdiť k smrti stovky ľudí ,ktorý sa odmietli pripojiť k revolúcii ,alebo boli proti nej. V mene revolučnej spravodlivosti zavraždili väčšinu kráľovských úradníkov v meste a revolučným gardám neušli ani učitelia a duchovenstvo. Parlament a kráľ s kráľovskou rodinou našli útočisko pred peklom v meste v pevnosti Tower na brehu rieky Temža. Revolucionári však chceli ich krv .Tak začali obliehať Tower a bojovať s kráľovskou gardou o pevnosť. Dva dni kráľovi verný odolávali než sa rebelom podarilo udolať i posledné ohnisko odporu. Podľa nepotvrdených správ nechali komunisti celú kráľovskú rodinu spolu s preživšími členmi parlamentu popraviť v kopkách pevnosti zo strachu,že ak by prežili hrozil by návrat k starým poriadkom. Ako sa revolúcia šírila z hlavného mesta v nasledujúcich dňoch sa strieľalo aj v iných mestách a samozvané výbory a organizácie celkom plynule preberali moc. Nebol nikto kto by sa im postavil. Pravidelné jednotky boli roztrúsené na bojiskách po celom svete a nový odvedenci radšej dezertovali ku komunistom akoby mali bojovať.Všetci chceli mier a bolo im jedno kto to ho presadí. V Londýne na schodoch torza vypálenej budovy parlamentu bol ustanovení vládnuci revolučné snem ,ktorého sa Keir Hardie po svojom zvolení stal prvých premiérom.

   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Myšlienkou prepojenia Atlantického a Tichého oceánu sa začali český a slovenský kolonizátori zaujímať už od samého začiatku kolonizácie amerického kontinentu .Na medzinárodnej konferencií Geografické spoločnosti v Paríži roku 1884 bol svetu predstavení ambiciózny plán ,mladého podnikateľa Tomáša Baťu ,ktorý podporovalo ČSK ,ale okrem predstaviteľov už spomínaného ČSK a Konfederačných štátov Amerických nezískalo toto prepojenie oceánov na konferencii u zvyšku svetových mocností veľa pozornosti. Tak sa do budovania pustilo ČSK samotné začiatkom roku 1885.Budovanie prieplavu bolo ťažšie ako sa predpokladalo a práce na prieplave spomaľovali i všadeprítomné choroby ako malária či žltá zimnica, ktorú prenášali miestne komáre .Otvorenie prieplavu o 10 rokov neskôr malo veľký význam pre prestíž ČSR vo svete ,ale i pre svetovú lodnú dopravu, pretože už lode nemuseli riskovať dlhú a nebezpečnú cestu okolo Hornovho mysu na južnom cípe Južnej Ameriky.

   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti



Potom čo si Byzantská ríša začala nárokovať obrovské sumy a to hneď dva krát za plavbu cez Bospor tak i Dardanelský prieliv sa strhla diplomatická roztržka medzi ČSR a Byzanciou. Po mesiacoch rokovaní ohľadom zdanenia plavby nedošlo k žiadnej dohode a pre ČSR ako i iné štáty,ktoré odmietali zaplatiť mýtne bola plavba cez úžiny zakázaná. ČSR oplatila blokádu obchodným embargom a námornou blokádou ku ktorej sa neskôr pridali i ďalšie štáty v Stredozemnom mory. Gréci aj tak naďalej odmietali ustúpiť zo svojich požiadaviek na dvojité vysoké poplatky za možnosť preplávanie úžinami. Byzantské loďstvo sa pokúsilo cez blokádu preplávať nasilu dúfajúc ,že ČSR nebude strieľať ,ale mýlili sa.V skorých ranných hodinách 20.10.1896 ČSR eskadróna pod velením Jakuba Kováře začala delami krížnikov Libuše a Václav ostreľovať byzantský konvoj pri ostrove Antikythére a podarilo sa im ho zahnať späť. Byzantský cisár Constantine VIII. si tento počin vyložil ako akt agresie zo strany ČSR a vyhlásil jej ešte toho dňa vojnu. Od toho dňa boli vo vojne štyri veľké mocnosti sveta. Americká konfederácia sa rozhodla dodržať spojeneckú dohodu s ČSR ,rovnako ako Japonské impérium dodržalo dohodu o vojenskej pomoci s Byzanciou. Vo vojne mohlo byť veľmocí päť ,ale brazílsky cisár Juan IV. de Guzman mal pridobré obchodné a diplomatické vzťahy s ČSR a rozhodol sa pre neutralitu v tomto konflikte . Novinári dali pomenovanie tomuto konfliktu Svetová vojna,kedže sa do nej zapojili svetové mocnosti po celom svete. Zatiaľ čo vojna začala na šírom mori ,všetky zainteresované strany až po obyčajného vojaka v poli vedeli ,že sa vojna rozhodne na súši. V prvých dňoch bola ČSR vyhlásením vojny zaskočená ,pretože väčšina armády bola na hraniciach s Pruskom a Nemeckom .Na Balkáne a v Karpatoch boli len malé posádky ,ktoré teraz museli ustupovať a zdržovať postup byzantských vojsk. Na mori sa prakticky nič nedialo . ČSR pokračovala v blokáde Stredozemného mora a byzantská flotila čakala v prístavoch na japonské posily. Japonská flotila však mala toho roku iné úlohy ako plaviť sa do Stredozemného mora. Zamestnával ich boj s flotilami Francúzka od dŕžavy v Ázii. Na súši po rýchlom presune a dozásobení mohli československé vojská prejsť do proti útoku. Opäť sa v boji prejavila kvalita výcviku a výzbroje ČSR ,ale ani kvalita výcviku a výzbroje nebolo to čo prinútilo byzantského cisára Constantina VIII. už po 10 mesiacoch bojov 16.8.1897 súhlasiť s kapituláciou. Presvedčil ho husársky kúsok konfederačného admirála ,ktorému sa podarilo bezpečne s flotilou preplávať úžinami, vylodiť jednotky Konfederácie v Bulharsku a ešte toho dňa ostreľovať hlavné mesto Byzantskej ríše.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

Flotila Konfederácie ostreľuje Konštantínopol.

   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Na nový rok 1898 . Mexické cisárstvo zahorelo revolučným ohňom. Revolučným komunistickým gardám sa podarilo po bratrovražednom boji zmocniť sa hlavného mesta, len aby nasledujúceho dňa 25.3.1898 mohla byť vyhlásená Mexická ľudová republika. O poprave cisára Francisca III. z rodu Pinzon de Villahemosa a jeho ministrov sa dozvedel svet o niekoľko dní neskôr.Rovnako ako ,že časť parlamentu a cisárskej rodiny prežilo a našla útočisko v susednej Konfederácii . Moci v republike sa chopila vojenská Junta na čele s víťaznými vodcami povstalcov ,ktorý sľúbili usporiadať voľby, keď sa veci usadia. S rastúcimi proti-komunistickými silami na severe v Amerike a na juhu v ČSR však takéto „usadenie“ mohlo trvať aj roky, ak nie navždy.
Vodcovia komunistov na tróne Mexika

   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Svet v roku 1900

   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

Uživatelský avatar
Atlantis
18. Plukovník
18. Plukovník
Příspěvky: 4789
Registrován: 08 říj 2006, 12:25
Bydliště: Praha
Kontaktovat uživatele:

Re: Megakampaň- Kronika III.

Příspěvek od Atlantis » 03 úno 2020, 13:22

No rozrůstáš se utěšeně :D Hele, to máš tak drtivou technologickou převahu, nebo čím jsou dány tak masivní ztráty na straně protivníka? A jinak zvládneš ty nové přírůstky začlenit do konce hry? (Protože v HOI to už, mám pocit, jinak než eventama nejde)
Mimochodem, pořád vlastně cílíš na Evropu - proč ne nějaká koloniální válka? Třeba s Britama (které asi teď nikdo moc nemusí) o Afriku, popř. zabrat kus Mexika?
A mimochodem - nechceš už konečně zlikvidovat ten příšernej Italskej flek uvnitř Tebe? Dráždí mě to, kdykoliv vidím mapu. :whip:

Jinak super, jaký je vlastně plán do konce hry? Nebo už je dohráno?
Oklamat, zmást, překvapit
("Stonewall" Jackson)

Uživatelský avatar
Imperius
Rotmistr
Rotmistr
Příspěvky: 172
Registrován: 24 zář 2013, 11:59
Bydliště: SVK

Re: Megakampaň- Kronika III.

Příspěvek od Imperius » 03 úno 2020, 19:30

Hru som včera dohral. Ako sú na tom technologicky ostatní neviem ,ale námorníctvo som úplne ignoroval až do formovania ČSR ,preto žiadna koloniálna vojna. Nemal by som to s čím uhájiť a je treba si niečo nechať i na HoI IV. Čo sa týka tých masakrov ,mám zaužívané 2 taktiky. Taktiku run and hit. Napadnúť protivníka s generálom ,ktorý ma bonus na morálku, počkať až sa zníži morálka nepriateľského vojska a dať sa na ústup. Následne napadnúť s čerstvým vojskom a ofenzívnym generálom . Druhá taktika je bastion ,podobná ako prvá len používam ako návnadu slabšiu armádu s defenzívnym generálom. Fľaky Carinthie sú už zmazané viď ďalší report. B)

Uživatelský avatar
Atlantis
18. Plukovník
18. Plukovník
Příspěvky: 4789
Registrován: 08 říj 2006, 12:25
Bydliště: Praha
Kontaktovat uživatele:

Re: Megakampaň- Kronika III.

Příspěvek od Atlantis » 06 úno 2020, 11:56

Tak kdy bude zbytek reportu? :D

Jinak daří se Ti začleňovat nově získané provincie do Říše? A když máš vybudovaný Panamský kanál, dává to ve Victorii II alespoň nějaké obchodní bonusy/zisk, nebo, stejně jako v původní Victorii čistě prestiž?
Oklamat, zmást, překvapit
("Stonewall" Jackson)

Uživatelský avatar
Imperius
Rotmistr
Rotmistr
Příspěvky: 172
Registrován: 24 zář 2013, 11:59
Bydliště: SVK

Re: Megakampaň- Kronika III.

Příspěvek od Imperius » 09 úno 2020, 05:51

Kedy bude ďalší report? Asi koncom mesiaca možno. Panama dáva len prestiž. Zo začleňovaním problém nemám. Rebélie som mal len lokálne o veľkosti pár brigádach .Ak máš dosť luxusných potrieb pre všetky vrstvy nebudú mať chuť sa do niečoho púšťať. Pomáha i vysoká pluralita a balanc medzi militárnosťou a uvedomeným .Vysoké uvedomenie generuje liberálov a militantnosť zase ku konci hry komáre a fašistov. Celoštátne , veľké rebélie som mal len 2 a i to až v poslednom reporte. Iné to bolo ,keď som spustil v prvej testovacej hre post-colonialism event. To bez akéhokoľvek dôvodu sa mi utrhlo celé územie, ako Chorvátsko či Honduras, i keď tam nehrozila žiadna rebélia. Po potlačení jednej takejto rebélie som dostal 22 INFAMY za to,že som potlačil vlastných rebelov a anektoval ich územie . Do prvých 10.rokov som mal cez 120 INFAMY a ta hra bola nehrateľná. Žiadna diplomacia ,žiadne aliancie a AI trpelo rovnako. Ztoho dôvodu som reportovú hru hral bez tohoto eventu.

Uživatelský avatar
Imperius
Rotmistr
Rotmistr
Příspěvky: 172
Registrován: 24 zář 2013, 11:59
Bydliště: SVK

Re: Megakampaň- Kronika III.

Příspěvek od Imperius » 02 bře 2020, 18:36

1900-1930 a II. Svetová vojna

V 1902. roku usporiadala Kráľovská akadémia vied expedíciu na severný pól. V poradí už svoju 4. expedíciu k najsevernejšiemu miestu planéty. Mnohý pochybovali ,že táto expedícia skončí úspešne. Veď nebola prvá a všetky expedície doposiaľ smerujúce do týchto končín skončili tragicky. Aj keď to bola primárne vedecká cesta ,v stávke bolo i pokorenie ďalšieho míľnika v histórii ľudstva. Míľnik ,ktorý mal zabezpečiť nielen vedeckú ,ale i politickú prestíž pre krajinu ,ktorá v tejto súťaži vyhrá. Z ruského Murmansku expedícia putovala neznámym terénom a po nespočetných búrkach a omrzlinách sa im podarilo dostať sa ďalej ako komukoľvek v histórii pre nimi . Konečne 1.7.1902 bola výprava polárnikov u svojho cieľa a svojim počinom sa zapísala do histórie.

   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Ako v druhej polovici 19. storočia tak i v prvej polovici 20.storočia pokračoval pomalý ,ale istý rozpad Nemeckej ríše. Nachvíľu ho zachránilo Veľká Británia , keď sa Nemecko dobrovoľne stalo jej protektorátom ,ale tento status prišlo po Veľkej marcovej socialistickej revolúcii na ostrovoch. Bez ochrany bola Nemecká republika vydaná napospas európskym mocnostiam ako Prusko ,Francúzsko a ČSR . Mladý republika musela opäť bojovať o vlastné prežitie. Prví štát ,ktorý sa pokúsil využiť nelichotivú situáciu Nemecka bola začiatkom roku 1902 Pruská ríša . V hlave pruského cisára Sigmara I. sa zrodil ambiciózny plán o ustanovení spoločnej personálnej únie. Cisár ponúkol nemeckému parlamentu ochranu a štatus autonómneho územia ak odsúhlasia začlenenie celého Nemecka do Pruské ríše. Časť nemeckej populácie by uvítalo takéto riešenie,ale kto však s takouto ponukou nesúhlasil bol nemecký parlament v ktorom mali väčšinu liberáli a socialisti a tí svorne odmietali návrat monarchie. Cisár František sa s žiadnou ponukou ani neobťažoval a vojská ČSR opäť vpadli do Nemecka začiatkom roku 1902 .Carinthia ,ktorá bola toho času Nemeckým spojencom sa od toho konfliktu dištancovala a kráľ Valerio I. Mediči zaujal neutrálny postoj. Inváziu do srdca Nemecka spomalil až príchod byzantských vojsk k južným hraniciam ČSR. Byzantský cisár Constantin VIII. Constantinedes dodržal podpísané dohody s Nemeckom a do vojny zapojil. Nemci svoju kožu nechceli predať lacno a pokúšali sa zastaviť postup ČSR vojsk v strednom Nemecku ,ale proti profesionálnej armáde nemali čerstvý odvedenci žiadnu šancu . Byzantský sa ešte pokúsili zvrátiť situáciu vo vojne ,ale po porážkach na Balkáne a vypuknutí komunistického povstania v dobitom Nemecku nakoniec nemecký parlament súhlasil s Františkovými požiadavkami pod podmienkou ,že potlačí komunistickú revoltu. Po nastolení poriadku a podpísaní mieru v Stuttgarte 2.3.1904 bolo požadované územie predané pod správu ČSR.

   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

Transport vojsk ČSR na frontu.

   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti





Vo všeobecných voľbách v roku 1906 získala strana 'Helenisté' v byzantskom parlamente 34 z 250 kresiel.

   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

Pochod Helenistov ulicami Konštantínopolu.

   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti



16.7.1908 v oblasti Tunguzska dochádza k najväčšiemu výbuchu v dejinách ľudstva .Výbuch a následný požiar spustošil obrovskú časť sibírskych lesov. Ľudia ,ktorý boli svedkami tejto udalosti si mysleli ,že prišiel koniec sveta ,súdny deň a vlny z výbuchu zaznamenali seizmografy po celom svete. Miestne čínske noviny písali pár dní predtým explóziou o neznámych svetlách na oblohe a samotná Čínska ríša bola v podaní informácii tajnostkárska .Oficiálna správa Číny bola hovorila o páde meteoritu ,ale čínska vláda celú oblasť uzavrela a pod hrozbou trestu smrti izolovala. Dokonca miestnych obyvateľov vysťahovala ,ale Tajnej službe ČSR sa však podarilo získať úradný prepis výpovedi očitého svedka . Vo výpovedi svedok spomínal ,že v kráteri niečo po dopade zostalo. Niečo čo nepochádzalo z nášho sveta.

   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

Správa čínskych úradov o incidente v Tunguske.

   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


V marcových voľbách roku 1908 opätovne uspela koalícia Konzervatívcov a Liberálov a na post kancléra bol Ríšskym snemom zvolený Tomáš Garrigue Masaryk ,dlhoroční diplomat v službách ČSR. Ani novému kanclérovi ,s dlhoročnými skúsenosťami na diplomatickom poli, sa nepodarilo predísť povstaniu ,ktoré nasledovalo ihneď po voľbách. Komunisti nahnevaní ,že vo vláde nemajú zastúpenie i na protikomunistické zákony z roku 1873 ,ktoré im to zakazovali zorganizovali celonárodné protestné pochody. Pokojné protesty zvolané do všetkých miest po celej ČSR sa zmenili na násilné potom čo polícia začala zatýkať komunistických lídrov v celej ríši a armáda bola poslaná do najproblémovejších miest ako Praha,Viedeň a Benátky. Aj keď komunisti museli čeliť hrozbe guľometov, kanónom a skutočnej vojenskej taktike nerozpŕchli sa. Pevne stáli za svojim presvedčením a boli rozhodnutí zomrieť za komunistický ideál na barikádach v boji s cisárskym vojskom. Nebojovalo sa len v mestách ,ale v každej časti ríše. Komunistická revolúcia bola náhla a krvavá ,ale trvala krátko . Armáde sa v krátkom čase podarilo v celej ČSR opätovne zaviesť poriadok. Následné vyšetrovanie a informácie od preživších komunistických vodcov ukázali ,že komunistov v ríši už nejaký čas podporovali a financovali agenti z Anglicka. Práve Anglicko ,ktoré tajne podporovalo a financovalo komunistické strany po celom svete. Republika spoza Lamanšského prelivu mala prsty v úspešných i menej úspešných parlamentných voľbách v Brazílii, Francúzku a dokonca i v Americkom kráľovstve ,ktoré sa po zvolení socialistov do vlády stalo protektorátom Anglicka už medzi rokmi 1908-1910.

   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

Rudé brigády pochodujú ulicami Prahy.

   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti



Koncom roku 1909 sa začali stupňovať incidenty na česko-byzantských hraniciach. Vo februári nasledujúceho roku využíva cisár Constantin VIII. zinscenovaní incident vďaka ktorému byzantské vojsko zabralo hraničné mestečko Grašac. Vláda ČSR vydala voči tejto agresii Byzancie ostrú nótu ,ale byzantský cisár Constantin VIII. si vedomí vojenskej podpory Japonského cisárstva ,Brazílie a Nemecka ju odignoroval. Namiesto odpovede poslal cisárovi Františkovi vlastnú nótu v ktorej požadoval stiahnutie československých vojsk z Chorvátska a následne predanie tohto územia Byzantskej ríši. V tomto momente sa už nedalo chystanej vojne predísť a ČSR mobilizovala. Mobilizáciu ČSR využil byzantský cisár k tomu aby pred celým svetom označil cisára Františka za agresora. Po vypuknutí 2.Svetovaj vojny 23.8.1910 mal generálny štáb ČSR jednoduchý plán. Ofenzívne postupy voči Byzancii budú nasledovať až po vyradení Nemecka a presunutí vojsk k južnej hranici. V kolóniach bola situácia stabilná ako tak. Brazília nemobilizovala ,ale uchýlila sa k partizánskej vojne. Vysielala trestné výpravy ,ktoré ničili a obsadzovali územia ČSR,ale akonáhle sa priblížilo koloniálne vojsko stiahli sa brazílske jednotky spať do pralesa Amazónie. Až na jedno vylodenie 20k mariňákov v Kostarike sa japonské cisárstvo obmedzilo len ostreľovanie pobrežných miest a prístavov .Flotily ČSR,CSA a Japonska sa počas celej vojny vyhýbali priamemu stretnutiu hlavných flotíl. V lete roku 1911 nabrala vojna krvavejší charakter. Obsadzovanie Nemecka trvalo dlhšie ako generálny štáb plánoval. Československé légie museli bojovať okrem pravidelného vojska i s revolučnými a rudými gardami ,ktoré sa snažili prevziať moc v štáte. Na hraniciam s Byzanciou zatiaľ obe krajiny držali opevnené pozície, kde sa Byzancia pokúšala pätovú situáciu vyriešiť nasadením chemických zbraní. Prvýkrát v histórii bol nasadený bojový plyn. Na začiatku bol použitý Chlór ,ale rýchlo ho vystriedal sofistikovanejší Yperit. Chemické zbrane čoskoro používali obe strany v obrovskom množstve. Po obsadení Nemecka začiatkom roku 1912 boli na južnú frontu prevelené značné množstvo materiálu a ľudskej sily. Nadránom 10.5.1912 po 8h masívnom ostreľovaní začala československá ofenzíva na južnom fronte .Byzantské jednotky boli vytlačené zo svojich pozícií ,ktoré držali vyše roka a utrpeli pritom ťažké straty. Československým légiam sa podarilo hlboko preniknúť do Byzantskej ríše. Ofenzíva ČSR pokračovala i nasledujúce mesiace a zastavila sa až pred bránami Konštantínopolu. Byzantský cisár pochopil ,že vojna je už prehratá a spojil sa s vládou ČSR s návrhom na prímerie. Koniec 2.Svetovej vojny sa datuje na 5.2.1915 ,keď bola v francúzskej Ženeve podpísaná mierová dohoda v ktorej okrem reparácii sa musí Byzantská ríša vzdať navždy nároku na Dalmáciu . /

   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti
československý vojaci na byzantskom fronte

   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti



Modernizácia námorníctva ,ktorá začala po roku 1880 sa dostávala do finálnej podoby až v 1916. Bolo postavených množstvo lodeníc v ktorých sa stavali nové moderné lode. Pomaly sa formovali 3 operačné skupiny ,ktoré mali zabezpečiť presadenie záujmov ČSR vo svete. Novou pýchou ríšskeho námorníctva sa mala stať nová trieda lodí. ,ktorá bola odpoveďou na triedu Dreadnought britského námorníctva. Československá verzia pomenovaná po cisárovi Boleslavovi bola nepochybne najväčšou vojenskou vojnovou loďou, aká bola v tom čase vyrobená ČSR. Samotná československá námorná stratégia bola navrhnutá aj okolo krížnikov a torpédoborcov, ktoré umožňovali cisárskemu námorníctvu rýchlo dosiahnuť krízových oblasti.
I pozemné vojsko dostalo nové hračky vo forme tankov a lietadiel. Nové technológie mali veľa skeptikov . Boli poruchové , neosvedčené a drahé . Úplne porušovali osvedčené vojenské doktríny, ktoré existovali už viac ako storočie. Tanky boli spočiatku len obrábacie traktory s pancierom, než nakoniec závody Škoda vyrobili model Kolohousenky.

LJV Boleslav a jej sesterské lode LJV František , LJV Mária Terézia v Terstskom zálive.

   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

Kolohousenka vz.1916

   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Formou zastrašovania voličov iných strán a spojením kombinácie populizmu s proti československou rétorikou,hlavne kvôli reparáciam z prehratej 2 .svetovej , Brazilská komunistická strana Partido Comunista Brasileiro – PCB, vyhrala parlamentné voľby v Brazílii roku 1917. Líder strany ,compañero Luís Carlos Prestes , vo svojom príhovore po zvolení premiérom sľúbil celej Brazílii svetlejšie zajtrajšky , stabilizáciu ekonomiky, zníženie nezamestnanosti a novú orientáciu zahraničnej politiky. S tajnou a nemalou finančnou podporov z komunistického Anglicka sa to compañerovi Prestesovi aj podarilo.
Propaganda compañera Prestesa.

   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Vládnuca dlhoročná koalícia Socialistov a Liberálov sa stala v Byzantskej ríši po podpise mieru s ČSR z roku 1915 nepopulárnou aj keď samotná vojna a mier bola v hlavnej réžii 82 ročného cisár Constantina VIII. , ktorý bol u ľudí stále rešpektovaným vladárom. Po jeho smrti roku 1916 ho nahradil na tróne jeho syn Michaël III. ,ktorý sa pokúsil zaviesť rozsiahle politické a ekonomické reformy aby dokázal splácať reparácie ČSR . Narazil však na prekážku v podobe rozhádaného a politicky nestabilného parlamentu. Cisár preto vymenoval svojho starého priateľa Ioannisa Metaxasa predsedom byzantského parlamentu a poveril ho zostavením stabilnej vlády . Jeho vymenovaním premiérom dal cisár najavo svoju nespokojnosť s politickou pätovou situáciou medzi spornými politickými blokmi v byzantskom parlamente ,ale ani Metaxasovi sa po mesiacoch pokusov nepodarilo zostaviť stabilnú vládu. Dňa 22.6.1918 sa podarilo Metaxasovi získať cisárovu podporu k rozpustení parlamentu. Bolo vyhlásené stanné právo a pozastavené boli všetky občianské práva. Nový cisársky dekrét zrušil rozhádané politické strany a došlo i na zatykanie lídrov politických strán. Metaxas vyzval byzantincov aby sa úplne odovzdali službe Byzantskej ríši ako on a sám sa zaviazal sa k vytvoreniu kultúrne očisteného byzantského národa založeného na militaristických spoločnostiach starovekého Macedónska a Sparty.
Nový premiér Byzancie skladá slávnostný sľub.

   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti



Po porážkach od Japonského cisárstva ,ktoré prijalo západne postupy a reformy sa čínsky panovník Jianrui I. Li pokúsil modernizovať štát a prijal niekoľko západných reforiem a technológie ,ktoré sa neujali. Ukázalo sa, že ak má byť technologický, obchodný a sociálny pokrok úspešný, je potrebné modernizovať aj tradičnú čínsku feudálnu spoločnosť. S nástupom na trón jeho syna Fuyuan I. Li roku 1919 zažíva čínsky cisársky dvor jeden škandál za druhým. Mladý cisár sa odklonil od reforiem jeho otca a míňa obrovské sumy za zhýralí život zatiaľ čo jeho ľud trpí v chudobe a biede. Pod vplyvom západu a východu sa v Číne menia náboženské a sociálne názory na monarchiu a zjavná neschopnosť nového panovníka prispôsobiť sa modernej dobe viedli k rozsiahlemu odporu voči monarchii a viacerým revoltám. Po neochote armády bojovať proti vzbúrencom nastal v Číne palácový prevrat. Cisárska garda na príkaz čínskeho parlamentu zatkla cisára. Revolúcia v Číne sa skončila až abdikáciou cisára Fuyuan I. Li , 12. 10 1919, ktorá znamenala koniec 2000 rokov imperiálnej vlády v Číne a začiatok novej éry. Po prevrate dočasná vláda ministrov usmerňovala osud krajiny až do schválenia novej ústavy, ktorá znamenala začiatok prvej republiky. Prvé voľby vyhrala Republikánska strana na čele s Chiang Kai-shekom, ktorý postavil svoj volebný program na ideáloch nacionalizmu, republikanizmu , modernizácii Číny a národnej jednoty. Revolúcia v Číne priniesla určité občianske a náboženské slobody, hoci na rozdiel od toho, čo sa stalo v iných európskych krajinách, nedošlo k žiadnemu pokroku v oblasti práv žien. Len čas ukáže či nová vláda Chiang Kai-sheka dokáže vrátiť krajine stratený status veľmoci a umiestniť Čínu späť na cest;u pokroku.
Chiang Kai-shek a jeho ministry.

   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti




Vzťahy medzi ČSR a Carinthiou boli napäté už dlhší čas pred vypuknutím samotného konfliktu. Carinthská enkláva v ČSR musela dlhé roky platiť vysoké clá a to hneď 2x. Obchodnú a colnú vojnu ,ktorú proti sebe viedli samozrejme využívali miestne zločinecké živly a v celom kraji rástla korupcia a pašerátstvo. Na žiadosť cisára Františka vyhlasuje kanclér Masaryk pre carinthiaskú enklávu embargo a v oblasti vyhlasuje stanné právo. Bolo vyslané i vojsko ,aby pomohlo miestnym policajným úradom zlikvidovať všetkých pašerákov v kraji. Kráľ Valerio I. zaslal cisárovi Františkovi rozhorčenú nótu v ktorej odsúdil ,kroky ČSR voči enkláve. Spor sa ešte viac vyostril potom čo v Jadranskom mori carinthanské loďstvo zajalo československú loď Tlustá Kráva a popravilo jej posádku považujúcich ich za pirátov. Konečným spúšťačom vojny sa tak stalo dodnes neobjasnené potopenie československej lode Slavkov v Rímskom prístave 15. februára 1918. V ČSR napriek neexistujúcim dôkazom prevládla mienka, že loď bola potopená vďaka sabotáži carinthianských agentov. Kanclér Masaryk zaslal Carinthii ultimátum, v rámci ktorého sa mala okamžite stiahnuť z enklávy a ukončiť podvratných činností. Valerio I. toto ultimátum rozhorčene odmietol a prerušil s ČSR diplomatické styky. K spoločným hraniciam sa presunul vojsko a vyhlásil tiež všeobecnú mobilizáciu. ČSR vyhlásila konanie Carinthie za casus belli a vyhlásila jej vojnu, ktorá bolo ďaleko krvavejšia ako 2. svetová vojna. Kongres CSA sa odmietol pripojiť k začínajúcemu konfliktu v Európe a zrušil s ČSR všetky dohody. Zato Francúzsko už 55 rokov chcelo oplatiť ČSR prehru z vojny roku 1863 pripojilo sa v tomto konflikte na stranu Carinthie. Dobre vycvičená a vyzbrojená armáda ČSR rýchlo obsadila Carintskú enklávu a začala sa urýchlene presúvať k hraniciam s Carinthiou a Francúzskom. Na západnom fronte bol hneď na začiatku vojny u Tübingenu pohraničnými pevnosťami zastavení postup 1.francúzkej armády. Po preskupení a dozásobení sa francúzskemu generálnemu štábu podarilo poraziť čechoslovákov u Innsbrucku a Salzburgu tím, že tu Francúzsko nasadilo veľké množstvo svojich jednotiek a značne prečíslili vojská ČSR v oblasti. Až u Svatýho Hypolitu bol francúzsky postup Rakúskom zastavení a rozdrvení generálom Trčkom. Na južnom fronte jasne dominovala technická prevaha, keď ČSR nasadila nové československé tanky a letectvo. Tanky boli schopné preraziť akúkoľvek obranu Carinthie na južnej fronte. S ich pomocou a podporou letectva československá pechota útočila rýchlo a postúpila hlboko na carinthské územie. Front sa nezastavoval a Francúzi boli nútení vyslať do Carinthie svoje vlastné jednotky. Vojna sa oficiálne skončila 10. decembra 1923, keď obe strany podpísali v Paríži mierovú dohodu. V mierových podmienkach sa Carinthia musela vzdať práv na enklávu v ČSR a Južné Tyrolsko.

   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

Francúzky vojaci pochodujú do zajateckých táborov.

   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


Prehraná vojna vo Francúzku zatriasla politickou scénou. Dlho vládnuca strana Bonapartistov sa stala po prehranej vojne s ČSR nepopulárnou a v parlamentných voľbách roku 1926 získala historické minimum ,ale aj tak si udržala väčšinu a zostavila vládu. O tri mesiace neskôr Anglickom podporované a financované robotnícke odbory vyhlásili generálnu stávku. Stávkujúci robotníci obsadzovali fabriky po celom Francúzku a vláda bola s narastajúcim radikalizmom v krajine paralyzovaná .Vyzeralo to na novú socialistickú revolúciu ako v Anglicku. Vláda Bonapartistov sa pokúšala s odborármi vyjednávať ,lebo bola katastrofálne slabá a odmietla vyslať proti stávkujúcim armádu aby obnovila poriadok. To v nasledujúcich predčasných voľbách pomohlo Komunistom ,ktorý získali historické maximum a sami zostavili novú vládu. Ich volebným heslom bol Boj za republiku , za slobodu a za robotníkov.
Komunisti sa radujú z vyhraných volieb.

   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti




Začiatkom roku 1928 vypukla v Prusku politická kríza . Pruský cisár chcel silný a stabilný parlament aby mohol vzdorovať Francúzskemu a Československému náporu ,ale predovšetkým aby mohol bojovať proti vnútorným nepriateľom. Cisár videl v socialistoch a komunistoch svojich nepriateľov ,ktorý chceli pomocou revolúcie odstrániť monarchiu ,hlavne proti komunistom ,ktorých podporovalo Anglicko a usilovali o jeho život už 4x. Po poslednom pokuse boli z parlamentu vyhnaní socialisti, komunisti a ďalší ľavicoví poslanci a ich strany boli zakázané. V nových ,predčasných voľbách bolo povolené kandidovať len fašistickým stranám ,ktoré chceli brániť štát ,mali patričné vlastenecké hodnoty a podporovali monarchiu. Nová vláda postupovala proti komunistickým nepriateľom v ríši rýchlo a brutálne. Držali sa hesla : Nepriatelia národa podkopávajú jeho morálku , sú to zradcovia a musia byť eliminovaní.
Pruský fašisti pochodujú ulicami Königsbergu.


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti



V Bavorsku a Rakúsku povstali radikálne pangermánske skupiny, ktoré požadovali odtrhnutie nemeckých krajín a pripojením ich k Pruskej ríši. Lídrom tohto povstania bol neúspešní maliar a bývalí vojak Adolf Hitler ,ktorý sa zviezol sa na vlne extrémnych nacionalistických myšlienok ,ktoré sa šírili v Európe v posledných rokoch. Rodený rečník pomocou fanatizmu a populizmu dokázal ovládnuť davy ľudí. Dával svojim poslucháčom presne to čo chceli počuť a len jeho vinou zomrelo pri povstaní niekoľko stoviek čechoslovákov, pretože Hitler šíril antisemitické nálady. Podarilo sa mu sformovať niekoľko tisíc krajanov do polovojenských jednotiek a obsadiť úrady v niektorých mestách v Bavorsku a Rakúsku. Dúfal, že jeho malé povstanie bude začiatkom ešte väčšieho ,ale mýlil sa. Ako náhle do postihnutých oblastí prišlo pravidelné vojsko rebeli sa až na fanatikov rozpŕchli. Adolfovi Hitlerovi sa podarilo zo svojimi najvernejšími stúpencami utiecť a Tajná služba jeho Veličenstva po ňom vyhlásila medzinárodne pátranie. Hitler bol súdom v jeho neprítomností obvinení a odsúdení z velezrady a na jeho hlavu vyhlásila ČSR astronomickú odmenu 1.000.000 korún ,ktorá do tých časov nemala obdobu.

   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

Hitlerove milície v uliciach Mníchova.

   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti



Svet v roku 1930

   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti



   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti


   Tento obrázek může být vizuálně zmenšen. Zobrazit v původní velikosti

Komunisti:Anglicko,Francúzsko,Brazília,Mexiko
Socialisti:Andalúsia,Carinsthia,Ethiopia,USA
Liberáli: CSA,Rusko
Fašisti: Prusko,Byzancia,Andhra,Khorasan,Čína,Buryatia,Egypt,Sindh
Teokracia: Magreb
Monarchia: ČSR,Seljuk Empire,Japonsko

Pokračovanie v HoI IV : len čo updatnú converter na La Resistance patch :whip:

Odpovědět

Zpět na „Victoria & Victoria 2“